Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 21P/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204635
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Tučková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116204635.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: Y. a otca: JA. o návrhu
X., zastúpený JUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom Bytča, ul. Štefánikova č. 217, na nariadenie
predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd d o č a s n e z v e r u j e maloleté deti do osobnej starostlivosti X.

Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na každé maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrenéneplnoletédieťamesačne,vždydo15-tehodňavmesiacivopred Úradupráce,sociálnych
vecí a rodiny Žilina.

Účinnosť tohto predbežného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa XX.XX.XXXX na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiadal, aby súd dočasne zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. V odôvodnení svojho návrhu
uviedol,ževsobotu20.02.2016musplačomtelefonovalvystrašenýmaloletýJuraj,naktoréhosivrátane
jeho súrodencov podal navrhovateľ návrh na zverenie so jeho osobnej starostlivosti. Listom zo dňa
25.04.2015 zobral svoj návrh späť, nakoľko mal za to, že deti chcú zostať v opatere ich otca. Do telefónu

mu maloletý vysvetlil, že sociálny pracovníci, ktorí boli na šetrení u ich otca, sa pýtali detí, kde chcú žiť,
teda u navrhovateľa ako 10 rokov predtým alebo u otca. Títo pracovníci si ich totiž nezavolali nabok,
aby to riešili c súkromí, ale riešili túto vec pred ich vlastným otcom. Ich matka zomrela a nevedeli, čo
majú robiť. Ďalej sa sťažoval, že ušiel z domu, pretože sa to tam vraj nedá vydržať, nakoľko spočiatku
ich otec sa slušne správal, nenadával im, nevyhrážal sa im, ale po krátkom čase sa toto prudko zmenilo.
Ich otec je vraj veľmi často v opojení alkoholu, vôbec sa o nich nestará, je agresívny, napr.: „že či nám

má prijebať, že nás pošle do detského domova“ a podobne. Vraj sa o tieto deti vôbec nestará otec, ale
matka otca, ktorá im často tiež vykrikuje, že nech idú do detského domova. Odkedy vraj bývajú u otca,
približne 1 rok, tento si zakúpil novú sedačku, dal urobiť nové podlahy a podobne, o nich sa nestará, teda
ani o základné potreby ako sú topánky, zimné bundy a podobne. Na naliehanie, nech sa vráti domov
maloletý povedal, že sa nevráti, že nechce žiť v strese. Navrhovateľ má deti veľmi rád a má záujem sa
o ne starať aj v budúcnosti. Netrpí žiadnou chorobou, ktorá by mu bránila v starostlivosti o deti a je plne

spôsobilý na právne úkony. Pracuje a má pohyblivú pracovnú dobu.

Otec sa k návrhu vyjadril svojím podaním, ktoré bolo na tunajší súd osobne podané dňa 11.03.2016.
Uviedol, že s návrhom súhlasí, nakoľko maloleté deti odmietajú žiť s otcom v spoločnej domácnosti a
výslovne si žiadajú, že chcú žiť u navrhovateľa.

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len O.s.p.), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz,pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh
neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže
súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením

účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú
starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu.
Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne
najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Úprava rodičovských práv a povinností je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákon o rodine“ ).

Podľa § 28 ods. 1 Zákon o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je

a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len
„náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a
c) ústavná starostlivosť.

Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti
zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia

dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa

alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali

počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné
dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič,
súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej
vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží

povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí

osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia
teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o
potrebe predbežnej úpravy. Takto rozhodnúť je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento
dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení predbežného opatrenia súd rozhoduje. Pre rozhodovanie
súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o

predbežnom opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania,
ako aj počas konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké.

Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu

predbežného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

Súd pri rozhodovaní o dôvodnosti predbežného opatrenia nevyhnutne riešil otázku potreby dočasnej
úpravy pomerov maloletých detí. Vychádzal pritom nielen z tvrdení navrhovateľa, ale aj správou
ÚPSVaR Žilina o šetrení pomerov v rodine a potvrdením spoločnosti OE. o poskytovaní ubytovania

navrhovateľovi.

Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ býva v ubytovni spoločnosti
M.8, kde má povolené bývanie na dobu neurčitú. Navrhovateľ má vytvorené vhodné podmienky na
zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté deti.

Súd zhodnotením všetkých skutočností dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o dočasnom zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Pri svojom rozhodovaní mal na zreteli ako
prvoradé hľadisko záujem maloletých detí. Matka maloletých detí zomrela. Maloleté deti v starostlivosti
otca nechceli zostať, nemá k nim vytvorený vzťah, keďže vyrastali a bývali dlhé roky v spoločnej

domácnosti s navrhovateľom. So zverením maloletých detí do starostlivosti navrhovateľ otec súhlasil.
Z dôvodov vyššie uvedených súd jednoznačne dospel k záveru, že je potrebné predbežným opatrením
zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa.

Súdpredbežnerozhodolopovinnostiotcaplatiťvýživnénamaloletédeti,atorešpektujúcust.§76ods.1

písm. a) O.s.p., že predbežným opatrením možno uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Výživné v
nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb maloletých
detí a nie je rozhodujúce, že povinní sú schopní platiť prípadne vyššiu sumu výživného. Súd má zato,
že suma určená týmto predbežným opatrením vo výške 30% zo sumy životného minima na každénezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne je primeraná vzhľadom na pokrytie nevyhnutných výdavkov na
výživu maloletých detí. Súd mal na zreteli záujem maloletých detí, uspokojovanie všetkých životných
potrieb detí zo strany otca s poukazom na zákonné ustanovenie, podľa ktorého plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť.

Výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, sa každoročne ku
dňu 01.07. prehodnocuje. V súčasnosti výška 30 % životného minima predstavuje sumu 27,13 eur.

Súd účastníkom zdôrazňuje, že po dokazovaní vo veci samej bude riadne skúmať pomery otca, a
taktiež uloží výživné v takej výške, ktoré bude zodpovedať odôvodneným potrebám detí, schopnostiam
a možnostiam povinného a vykonanému dokazovaniu. Dôkladné posúdenie všetkých okolností v konaní
vo veci samej bude spočívať hlavne v šetrení pomerov na strane otca a v podrobnom skúmaní všetkých
tvrdení účastníkov. Takéto dokazovanie svojim rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností

potrebných pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie v potrebnom
rozsahu bolo v rozpore s účelom predbežného opatrenia.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 171 ods. 1 O.s.p.; lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je
uznesenie vykonateľné.

Podľa § 171 ods. 2 O.s.p., ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie
vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

V Žiline, dňa 21. marca 2016

JUDr. Gabriela Tučková
s a m o s u d k y ň a

Za správnosť: Mgr. Peter Majcher