Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 11, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215201304
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7215201304.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú F. G., I.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky F. G., I..
X.XX.XXXX, trvale bývajúcej O. N., N. I. V., toho času bývajúcej I. Q. I. Č.. XX O. N., za účasti otca L.
T., I.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho O. N.R., I. U. Z. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 27P 24/2008 zo dňa 25.4.2008 tak, že v zmysle
schválenej rodičovskej dohody, zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej F. G., I.. XX.X.XXXX zo
sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 40 Eur mesačne od

1.9.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred,
k rukám matky maloletej.

V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej F. doručila tunajšiemu súdu dňa 22.1.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie
výživného zo strany otca na sumu 100 Eur mesačne.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.3.2015 s návrhom matky nesúhlasil.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 24.3.2015 doporučil upraviť
vyživovaciupovinnosťnamaloletúF.primeranevekuaodôvodnenýmpotrebámmaloletejsprihliadnutím
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

VyživovaciapovinnosťotcavočimaloletejF.bolanaposledyupravenározsudkomtunajšiehosúdusp.zn.
27P 24/2008 zo dňa 25.4.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.2008 a ktorým rozsudkom
otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú F. vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa, pri určení ktorej výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka

bola nezamestnaná od roku 2005, poberala dávky v hmotnej núdzi, bývala spolu s maloletou u rodičov v
ich 3-izbovom byte, maloletá F. navštevovala 3.ročník základnej školy, otec maloletej býval v spoločnej
domácnosti u svojich rodičov v ich 3-izbovom byte, bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške1.740,-Sk a otec okrem maloletej F. mal vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére X. T., I.. XX.X.XXXX,
na výživu ktorej mal určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 1.000,- Sk mesačne.

Maloletá F. je toho času študentkou 2.ročníka K. F. O. N., v súvislosti s týmto štúdiom matka má
na maloletú výdavky na zakupovanie oblečenia na odborný výcvik v priemernej výške okolo 100 Eur
ročne. V škole žiadne pravidelné poplatky platené nie sú. Maloletá dlhodobé zdravotné problémy nemá,
mimoškolským plateným aktivitám sa nevenuje.

Matka spolu s maloletou naďalej býva v 3-izbovom byte u svojich rodičov, ktorí sú starobnými
dôchodcami, v súvislosti s ktorým bývaním sú hradené mesačné poplatky 200 Eur, na ktoré matka svojim
rodičom dlhodobo neprispieva žiadnou formou. Matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti
nemá, nevlastní žiaden majetok.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z augusta 2015 súd zistil, že matka bola vedená v

evidencii uchádzačov o zamestnanie v minulosti do 15.10.2012, kedy bola vyradená pre nespoluprácu,
toho času evidovanou nie je, čo matka vo svojej výpovedi zdôvodnila tým, že úrad práce jej nevedel
poskytnúť riadnu prácu. Matka je dlhodobo poberateľkou dávok hmotnej núdze, ktoré sú jej aktuálne
vyplácané vo výške po 109,90 Eur. V období od 18.2. do 28.2.2015 a od 2.3. do 31.3.2015 pracovala
pre spoločnosť W. a dosiahla čistý príjem 90,31 eur.

Otec maloletej býva taktiež ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi, jeho otec je zamestnaný, matka je dôchodkyňou a má vážne zdravotné problémy.
Otcovi finančne vypomáhajú jeho rodičia i ďalší príbuzní. Naďalej má otec vyživovaciu povinnosť okrem
maloletej F. aj voči maloletej X., I.. XX.X.XXXX.

Otec je zamestnancom spoločnosti R. M. M..L..T.., N., Z., u ktorého zamestnávateľa od 1.1.2014
doposiaľ dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 226,85 eur.

Na pojednávaní konanom vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodou v znení, aké je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o schválenie tejto dohody a v prevyšujúcej časti matka vzala
návrh vo veci späť, s čím otec i kolízny opatrovník súhlasili.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví.
Súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnychdôvodovnesúhlasí;vtakomprípade
súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu.

Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých
účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba

predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na
maloletú F.Á. z pôvodne stanovenej výšky výživného 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa na rodičmi dohodnuté výživné 40 Eur mesačne od 1.9.2015 do budúcna, keďže dospel
k záveru, že táto rodičovská dohoda je v záujme maloletej F. a neprieči sa zákonu.

Vzhľadom na späťvzatie v prevyšujúcej časti návrhu matkou, v súlade s citovaným ustanovením § 96
ods. 1 O.s.p., v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).