Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 25, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712211331
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712211331.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
G., R. č. XXXX/X č. X, proti odporcom: 1/Ing. C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H., T. č. XX, 2/ Ing. C. L.,
nar. X.X.XXXX, bytom G., E. č. XX, zastúpený Gabrielou Kormošovou, bytom G., E. č. XX, 3/ Ing. G.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom G., F. č. XXX/X, 4/ Mgr. C. H., nar. X.X.XXXX, bytom H., U. č. XXXX/XX, 5/
D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. U. č. X/XX, 6/ T. E., nar. X.X.XXXX, bytom G., kpt. U. č. XX/XX,

7/ Ing. M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G., L. č. X, 8/ C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Q. č. XX, 9/ Ing.
C. A., nar. X.X.XXXX, bytom G., H. č. XXXX/XX, 10/ H. H., nar. X.X.XXXX, bytom G., F. č. XXX/X, 11/
Ing. Y. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G., Q. č. XXXX/XX, 12/ Ing. G. O., nar. X.X.XXXX, bytom G., M. C. č.
XXXX/XX, 13/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Sv. V. a G. č. X/XX, 14/ G. T., nar. X.X.XXXX, bytom
G., Z.. XX/XX, 15/ K. D., nar. X.X.XXXX, bytom H., U. č. X/XX, 16/ C. F., nar. X.X.XXXX, bytom G., J.
G. č. XX/XX, 17/ A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G., T. č. XXXX/X, zastúpený odporkyňou 18/ Adrianou

Sekejovou, 18/ K. E., nar. X.X.XXXX, bytom G., R. č. XX, 19/ F. E., nar. X.X.XXXX, bytom G., A. E. č.
XX, zastúpená odporkyňou 18/ Adrianou Sekejovou, 20/ Ing. C. L., nar. X.X.XXXX, bytom D. č. XXX,
21/ E. G., nar. X.X.XXXX, bytom G., kpt. J. U. č. XX/XX, 22/ C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G., T. č. XX/
XX, 23/ N. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G., T. č. XX/XX, odporcovia 3/, 4/, 5/, 13/, 18/, 22/, 23/ zastúpení
advokátom JUDr. Jozefom Pliešovským, so sídlom G., L. č. X, o vydanie bezdôvodného obohatenia, v
konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/154/2012-144 zo dňa

26. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a vo výroku
o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým bolo konanie voči odporcom Y. T. a Ing. C. L. zastavené, ostáva rozsudok okresného

súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Konanie voči odporcom Y. T. a Ing. C. L. zastavil. Zároveň rozhodol, že o trovách konania
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporcovia sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti parc. č. KNC 3004/525. V súlade s ustanovením § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka

ich podiely vyjadrujú mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Užívanie nehnuteľnosti je dané ustanovením § 139 ods. 1
Občianskeho zákonníka tým, že spoluvlastníci hospodária so spoločnou vecou tak, že rozhodujú
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Navrhovateľ a odporcovia užívajú predmetnú nehnuteľnosť
ako prístupovú cestu, k čomu dospeli na základe dohody, ako aj reálneho racionálneho využitia
tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ sa navrhovateľ ako podielový spoluvlastník domáhal náhrady vo forme

bezdôvodného obohatenia voči ostatným spoluvlastníkom z dôvodu, že on spoločnú vec neužíva
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah, ktorý je upravený v § 137 a 139Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ ako
podielový spoluvlastník preukázateľne užíva aj túto nehnuteľnosť na prístup k iným častiam svojich
nehnuteľností, kde má spoluvlastnícky podiel, resp. vlastnícky vzťah. Cesta nie je využívaná výlučne

len odporcami ako spoluvlastníkmi, a preto tento nárok navrhovateľa nemôže byť posúdený ako
nárok vyplývajúci z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ nevlastní reálne vyčlenený
geografický podiel na predmetnej nehnuteľnosti, ide o ideálne podielové spoluvlastníctvo a jeho
spoluvlastníckypodielvyjadrujemieruúčastispoluvlastníkanaprávachapovinnostiachkspoločnejveci.
U odporcov nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu pri užívaní podielu na prístupovej ceste, pretože

táto slúžiť svojmu účelu na základe určite väčšinovej dohody spoluvlastníkov. Tento spôsob užívania je
v súlade s rozhodnutím spoluvlastníkov, kde sa dosiahla väčšinová dohoda. Navrhovateľ nepreukázal
skutočnosť, že by predmetnú nehnuteľnosť vôbec neužíval a taktiež nepreukázal a nevyvrátil tvrdenia
odporcov, že nehnuteľnosť slúži prístupu aj iných záhradkárov v danej záhradkárskej osade, prípadne
na prístup iným vozidlám (vozidlám záchrannej služby, hasičského zboru).

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia v zamietajúcej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v priebehu konania
zmenil odôvodnenie svojej žaloby, ktorým sa však súd v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal. V konaní
tiež navrhol uzavretie zmieru, ktorým sa súd rovnako nezaoberal. Súd zastavil konanie voči odporkyni
13/ Y. T. na základe jeho návrhu z dôvodu, že v záhradkárskej osade nevlastní žiaden pozemok, a

teda nemá právny dôvod spornú parcelu užívať. Y. T. nemá zmluvu o dočasnom užívaní a pred kúpou
podielu nemala ani nájomný vzťah s vlastníkmi spornej parcely. Y. T. je oprávnená osoba podľa § 4 ods.
1 zákona č. 229/1991 Z. z. Y. T. nie je oprávnená rozhodovať o užívaní spornej parcely. Odvolateľ tiež
namietal, že v konaní požadoval pristúpenie U. T. na strane odporcov, ktorým návrhom sa okresný súd
nezaoberal. Navrhovateľ nadobudol podiel 11/24 na spornej parcele kúpou od pôvodného vlastníka v

roku 2010. Je právnym nástupcom pôvodného vlastníka - oprávnená osoba podľa § 4 ods. 1 zákona č.
229/1991 Z. z., ktorému bola parcela vyvlastnená. V záhradkárskej osade pozemky užívajú užívatelia
(odporcovia) od roku 1981 na základe zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie. Navrhovateľ
takútozmluvunemá,apretonemáoprávnenieužívaťžiadnysvojpodielvzáhradkárskejosade.Dôkazné
bremeno je presunuté na súd, ktorý má dokázať, že navrhovateľ má zmluvu na dočasné užívanie, a

teda že je užívateľ - súd to nedokázal. Navrhovateľ teda nemá právny dôvod užívať spornú parcelu,
a preto nemôže užívať svoj podiel v záhradkárskej osade. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že pozemky
záhradkárskej osady boli vrátené pôvodným vlastníkom, a to rodine D.. Zdôraznil, že je spoluvlastníkom
spornej parcely a nie je oprávnený rozhodovať o jej užívaní. Odporcovia 1/ - 12/ a 14/ - 23/ zhodne
potvrdili, že v záhradkárskej osade užívajú od roku 1981 záhradky a spornú parcelu č. 3004/525 užívajú

ako prístupovú cestu k záhradkám na základe zmluvy o dočasnom užívaní (na 40 rokov). Odporcovia sú
teda užívateľmi v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Navrhovateľ doložil do spisu list odporcov
6/, 7/, 9/, 11/, 16/ - 19/ a 21/-23/, v ktorom potvrdzujú, že medzi nimi a navrhovateľom vznikol nájomný
vzťah dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Z. z. (§ 22 ods. 2) a taktiež ponúkli nájomné. Odporca 23/
vo vyjadrení z 10.10.2012 uviedol, že záhradkári sú nájomcovia a že nájomca má po dobu nájmu

predkupné právo. Rovnako potvrdil, že všetky prístupové cesty im boli dané do užívania. Súd sa ďalej
nezaoberal nájomným vzťahom odporcov od 24.6.1991. Podľa LV XXXX je pôvodným spoluvlastníkom
Ing. D. D. s podielom spolu 5/48 a tiež Y. T. s podielom 1/48. Uvedení spoluvlastníci nevlastnia v
záhradkárskej osade žiadnu inú parcelu (záhradku) a ani nemajú žiadnu zmluvu o dočasnom užívaní v
záhradkárskej osade. Nemajú teda právny dôvod užívať spornú parcelu - oni sú vlastníci - oprávnené

osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Okresný súd neuviedol, kto sú všetci údajní užívatelia
spornej parcely. Na okresnom súde prebieha obdobné konanie pod sp. zn. 10C/40/2013, kde bolo
už nariadené znalecké dokazovanie ohľadom určenia výšky sumy náhrady za užívanie pozemku. Na
okresnom súde tiež prebieha konanie pod sp. zn. 8C/159/2013, ktorého obsahom sa prvostupňový súd
nezaoberal. Navrhovateľ nepovažoval za náležité tvrdenie okresného súdu, ktorý vychádzal zo záveru,

že odvolateľ nepreukázal, že nehnuteľnosť neužíva. Uvedené mali preukazovať odporcovia, resp. súd.
Ak okresný súd vychádzal z väčšinovej dohody spoluvlastníkov, uvedené nebolo podporené žiadnym
dôkazom. Pred kúpou podielu 11/24 navrhovateľom na spornej parcele bol odporcom podiel ponúknutý,
ale odporcovia ponuku nevyužili. Na pozemkovom úrade v Martine prebieha konanie podľa zákona
č. 64/1997 Z. z., kde sa odporcovia domáhajú vyporiadania spornej parcely. S odporcom 20/ uzavrel

dohodu o urovnaní, v ktorej odporca 20/ potvrdil, že je nájomcom. Zástupca odporcov 5/ a 23/ potvrdil,
že odporcovia užívajú spornú parcelu na základe dohody o užívaní z roku 1981. Vyporiadanie podľa
zákona č. 64/1997 Z. z. potom nemá žiaden vplyv na nájomné a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Až do prípadného vyporiadania podľa zákona č. 64/1997 Z. z. majú užívatelia (odporcovia) s vlastníkmi(oprávnenými osobami) - navrhovateľom, Ing. D. D. a Y. T. nájomný vzťah. Odvolateľ tiež namietal
nedostatky pri vykonávaní listinných dôkazov, v zápisnici sa neuvádza, ako bolo oboznamovanie listín
realizované, navyše neboli oboznámené listy navrhovateľa zo dňa 24.4.2013, 23.9.2013 a 26..9.2013.

Navrhovateľ si neuplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia od Ing. D. D. ani od Y. T., pretože títo sú
spoluvlastníkmi - oprávnenými osobami ako je aj navrhovateľ.

Odporcovia 3/, 4/, 5/, 18/, 22/ a 23/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie
potvrdiť. Sporný pozemok je prístupovou cestou k ich záhradkám, neužívajú ho nad rámec ich

spoluvlastníckych podielov. Uplatnený nárok považovali za odporujúci dobrým mravom.

Odporca 7/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu súhlasil s napadnutým rozhodnutím. Zdôraznil, že aj
navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom dotknutej parcely, pričom ostatní spoluvlastníci mu nebránia
užívať predmetnú cestu, nepožadujú nájomné, neobviňujú ho, že sa bezdôvodne obohacuje. Predmetná
parcela je od založenia osady až do súčasnosti viazaná na účelné využitie, a to ako prístupová cesta

a tiež ako komunikácia vyhradená pre ostatných záhradkárov osady a tiež pre záchranné zložky -
ako zásahová komunikácia pre vozidlá záchrannej služby prvej pomoci, požiarne vozidlá a vozidlá
PZ SR. Navrhovateľ koná v rozpore s etickými normami a pravidlami dobrého spolunažívania, svojím
konaní zneužíva svoje podielové spoluvlastníctvo na ujmu práv ostatných podielových spoluvlastníkov
pozemkov a chát v záhradkárskej osade. Navrhovateľ nesprávne uvádza, že medzi ním a odporcami

vznikol nájomný vzťah v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.
Rovnaké vyjadrenie k odvolaniu predložila odporkyňa 11/ a odporca 16/.

Odporcovia 17/, 18/ a 19/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Odporca 9/ rovnako žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Navrhovateľ kúpil
spoluvlastnícky podiel k pozemku bez vyčlenenia konkrétnej časti, pozemok využíva podľa potreby.
Nakoľko sú spoluvlastníkmi, majú rovnaké práva a povinnosti. Odporcovia spolu s D. D. majú na
pozemku väčšinový podiel (13/24). Pozemok navyše zhodnotili.

Odporca 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vyjadril
nepochopenie s návrhom navrhovateľa na platenie nájomného, ak sú v spoluvlastníckom vzťahu.

Odporca 12/ obdobne vyjadril nesúhlas s odvolacími námietkami navrhovateľa. Pozemky v
záhradkárskej osade neužíva od roku 1981, ale od roku 2007, kedy tu kúpil nehnuteľnosť. Rovnako

ako navrhovateľ je spoluvlastníkom pozemku, preto nevidí dôvod, aby bol zaviazaný na zaplatenie
nájomného. Nie je pravdou, že svoje predkupné právo neuplatnil. Keď dostal ponuku od pôvodného
majiteľa podielu D. D., reagoval na ňu, avšak aj napriek tomu bol podiel predaný navrhovateľovi.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. toto rozhodnutie v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V nenapadnutom výroku
ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V posudzovanej veci sa domáhal navrhovateľ vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť
v súvislosti s užívaním parcely č. 3004/525, zastavané plochy a nádvoria, k. ú. H.. Navrhovateľ vlastní
podiel 11/24. Každý z odporcov by mal vlastniť podiel 1/23. Ak je ich podiel menší, užívaním pozemku
sa bezdôvodne obohacujú.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania

posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť,
odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia
v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými

princípmi logického myslenia.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia mal odvolací súd za to, že predmetný rozsudok nespĺňa
kritériá vymedzené ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. pre odôvodňovanie rozsudkov. Súd prvého stupňa
totiž založil svoje rozhodnutie len na konštatovaní, že tu existuje väčšinová dohoda spoluvlastníkov
o užívaní sporného pozemku. Takýto záver nemá vôbec oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého

dôvodu považoval odvolací súd úsudok súdu prvého stupňa vyjadrený v odôvodnení rozsudku za
nepreskúmateľný. Existencia dohody o užívaní pozemku vyplynula len z písomných vyjadrení Y. T.
a G. T., ktoré však nepostačovali pre vyvodenie záveru, že takáto dohoda bola uzavretá. Z obsahu
spisu nevyplynulo, žeby ostatní odporcovia, prípadne spoluvlastníci (ktorí nefigurujú na strane odporcov)
potvrdili uvedenú skutočnosť.

Aj napriek tomu, že v zmysle uvedeného nemohol krajský súd rozhodnutie okresného súd preskúmať,
považoval za nevyhnutné zaujať stanovisko k niektorým právnym otázkam vzťahujúcim sa k tejto veci.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žeobsahomvlastníckeho(spoluvlastníckeho)práva,
je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve
aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k

spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý
zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.
V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného

plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.
Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci
a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho
dôvodu (o to viac takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli).

Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky
podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž
podielnavecireálnevymedzenýtak,akotosprávneuviedolajokresnýsúd,alejelenpodielomideálnym.
V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne
podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom
zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej
náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z
bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich
použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia.Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahuzodpovedajúcomjehospoluvlastníckehopodielu,niejesplnenáanijednazoskutkovýchpodstát
vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez

dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda o majetkový prospech
získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho
úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. 2 Cdo 141/99).
V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci boli v rozhodujúcom čase podielovými spoluvlastníkmi

dotknutej nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa bezpochyby domáhal peňažného plnenia voči odporcom za to,
že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnil teda právo, ktoré vyplýva
z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(vyššie uvedené úvahy vychádzajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/277/2009 zo dňa
24.11.2009).
Žiada sa uviesť, že posúdenie, či v konkrétnej veci spoluvlastník užíva vec v rámci podielu, je posúdením

právnymvychádzajúcimzoskutkovýchzistení.Súdmusíbraťdoúvahyvšetkyokolnostiprípadu;nestačí
napríklad zistenie, že spoluvlastník užíva časť veci o väčšej výmere než by mu podľa pomery výšky
podielov náležala, musí sa zaoberať kvalitou užívanej časti (napr. spoločný pozemok tvorí z väčšej časti
neúrodná a k inému účelu nevyužívaná pôda, jeho menšia časť je vysoko úrodná). Na základe tohto
posúdeniajemožnéučiniťzáver,čispoluvlastníkužívavecvrámcisvojhopodielualebonadtentorámec.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo
týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného.

Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Zmyseluplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj
v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté

dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak

rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť

rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura
scripta sunt" t. j.„práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na navrhovateľovi, ktorý tvrdí, že jeho
práva boli dotknuté, aby preukázal, že mu nárok patrí. Iba predloženie dôkazov, ktoré dávajú jasný a
zrozumiteľný doklad o tvrdenom práve, umožňuje žalobe vyhovieť.

K námietke odvolateľa, že okresný súd sa nezaoberal jeho návrhom na pripustenie pristúpenia ďalšej
odporkyne U. T., odvolací súd upriamuje pozornosť na podanie navrhovateľa zo dňa 23.9.2013 (č. l.
118), z ktorého zreteľné vyplýva, že účastník už pristúpenie uvedenej účastníčky nepožaduje. Pokiaľ
bolo namietané nevykonanie jednotlivých listinných dôkazov, k tomu odvolací súd akcentuje procesnú

zodpovednosť navrhovateľa za spor, z ktorej jednoznačne vyplýva oprávnenie účastníka požadovať
vykonanie dôkazov, ktoré súd nevykonal vo fáze prvostupňového konania. Účastník bol o tomto práve
poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.; ak svoje práva nevyužil, nie je možné uvedené naprávať
v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd tiež nepovažoval za náležité námietky navrhovateľasmerujúce k aplikácii zákona č. 229/1991 Zb., keďže z doposiaľ prezentovaných tvrdení účastníka je
zrejmé,žeprávnyzákladsporutkvievustanoveniachObčianskehozákonníkatýkajúcichsapodielového
spoluvlastníctva, nie v reštitučných predpisoch.

Na základe popísaných dôvodov bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd zameria predovšetkým svoju pozornosť
na riadne preskúmanie a vyhodnotenie dôkazov predložených účastníkmi, a to v zmysle výkladu
formulovaného druhostupňovým súdom. Osobitne bude dbať na dodržiavanie základných princípov

sporového konania, vyjadreného predovšetkým v ustanovení § 120 ods. 1 O.s.p. veta prvá O.s.p.,
ktoré ukladá navrhovateľovi, aby pri uplatnení nároku, tento riadne odôvodnil a podložil sumárom
konzistentných dôkazov.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.