Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207160
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513207160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne S. N., nar. X.X.XXXX,
bytom I. č. XXX, XXX XX I., občianka SR, pr. zast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou AK so sídlom
Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č. XXX, XXX XX
I., občan SR, pr. zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom AK so sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad
v konaní o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 2C/169/2013-86 zo dňa 14.07.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1.stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalobu zamietol a II. žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 151n ods.1,3, § 151o ods.1,§ 129 ods.1,2,

§ 130 ods.1, § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, výrok o trovách konania ust.§ 142 ods.1 a § 151
ods.7 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.).

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nie je splnenou
podmienka dobromyseľnosti nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva užívania
prednej časti rodinného domu a prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného žalobkyňou.

Súd zdôraznil, že v konaní nebola preukázaná existencia dohody o zriadení práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, ktorá by zakladala oprávnené presvedčenie žalobkyne, že vykonáva právo jeho
držby. Absencia takejto dohody znamená, že niet právneho dôvodu alebo právneho základu, že držba
vecného bremena (práva užívania prednej časti rodinného domu a práva prechodu cez pozemok) je
dobromyseľná a oprávnená.

Právo vecného bremena nebolo zriadené v rámci dedičského konania po manželovi žalobkyne a otcovi

žalovaného dedičskýmrozhodnutísp.zn.D285/87anebolozriadené anivžiadnominomprávnomtitule
a nevyplýva ani z údajov uvedených v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa
bola prítomná pri prejednaní dedičstva po jej nebohom manželovi, musela mať vedomosť o tom, žerodinný dom so súp. č. XXX ( ktorý pozostáva z dvoch častí) a priľahlými pozemkami zdedil jej syn, čiže
žalovaný, ktorý sa stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností.

Pretože niet ani len domnelého titulu (existujúceho ale neplatného), od ktorého by si žalobkyňa
odvodzovala svoj nárok, v konaní nebola preukázaná ani prvá zákonná podmienka vydržania práva
vecného bremena, splnením ostatných podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu sa súd už nezaoberal.

Ak aj žalovaný trpí užívanie prednej časti rodinného domu a prechod a prejazd žalobkyne cez svoj
pozemok, ide o výprosu, t. j. žalovaný nenamietal prechodu a prejazdu žalobkyne cez svoj pozemok, i
keď na to nemala žiadne oprávnenie, najmä preto, že žalobkyňa je matkou žalovaného.

Pretože žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej patrí vecné bremeno v podobe užívania
prednej časti rodinného domu a v podobe prechodu cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného,

nemohlo dôjsť z jej strany k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Nakoľko zo skutočností plynúcich z dokazovania vykonaného súdom vyplýva, že žalobkyňa existenciu
svojho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré mala nadobudnúť vydržaním nepreukázala,
súd prvého stupňa rozhodol tak, že jej žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie
alebo bránenie právo proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe tohto ustanovenia súd priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu
trov konania od neúspešnej žalobkyne v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. v rozsahu 100 %, keďže mal plný
úspech vo vecí s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania
samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a
vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozsudok a vyhovel návrhu v plnom rozsahu, zároveň,
aby žalobkyni priznal trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Žalobkyňa nesúhlasila so
záverom súdu prvého stupňa. Uviedla, že vydržanie je nutné posudzovať s ohľadom na okolnosti a
povahu každého jednotlivého prípadu, čo v tomto prípade súd nezohľadnil, ani neposudzoval. Žalobkyni

manžel zomrel tragicky a nečakane dňa 12.07.1987. Už mesiac po smrti bolo vykonané a právoplatné
rozhodnutie o dedičstve, kde všetko zdedil syn poručiteľa a celé BSM bolo poňaté do dedičstve a
manželke, teda žalobkyni bola priznaná pohľadávka vo výške 91.610,- Kčs a každej dedičke, boli ešte
dve dcéry a manželka mal žalobca vyplatiť dedičský podiel v sume 23.633,- Kčs. Nikdy žalobca toto
nevykonal a nikomu nič nevyplatil. Predmetom dedičstva bol rodinný dom z roku 1929, t.j. tá časť

rodinného domu, ktorá je dnes zapísaná na LV č. XXXX, ktorý je súčasťou spisu. Stav fakticky so
stavom právnym v katastri nehnuteľnosti nie je v súlade. Rodinný dom č. súpisné XXX je zapísaný
na parcele KN - C č- 711/1 a v tomto žije žalobkyňa a zadná časť rodinného domu, ktorú vlastní a
užíva žalovaný je postavený na parcele KN - C č. 711/2, vedený na LV č. XX. Dedičské rozhodnutie
o tom, že ide o dom postavený v roku 1929 bolo právoplatné. Takéto rozhodnutie si žalobkyňa a

prevzala a žila celý život v tom, že ide iba o túto časť domu. Preto bola podaná na súd žaloba o
určenie, že nehnuteľnosť - samostatná časť rodinného domu postavená v rokoch 1955 až 1956, ktorá
je postavená na parcele KN-C č. 711/1 patrí do dedičstva. Až preštudovaním spisu, do ktorého bol
pripojenýdedičskýspisD285/87žalobkyňazistila,žeznaleckýmposudkombolaohodnotenátakpredná
časť domu na parcele č. 711/1, ako aj zadná časť domu postavená na parcele KN - C č. 711/2. Z toho

dôvodu zobrala späť časť návrh a to, že predná časť domu patrí do dedičstva po jej manželovi. Pri
rozhodovaní sa súd nevyporiadal so všetkými dôkaznými prostriedkami. Nesprávne zhodnotil dôkazy
samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a na základe takto vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalobkyňa nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Do držby vstúpila

najneskôr 14.08.1987. Po celý čas bola oprávneným držiteľom nepretržite a neprerušene. Vydržanie je
jedným zo spôsobov, ktorými sa vlastníctvo nadobúda, ak sú splnené zákonom ustanovené podmienky
a pritom nemusí byť urobený žiadny právny úkon a nemusí nastať ani žiadna iná skutočnosť. Na to
mal súd prihliadať z úradnej povinnosti. Prvou podmienkou je uplynutie vydržacej lehoty, druhou je,aby po celú dobu trvala oprávnená držba, ktoré žalobkyňa splňala. Žalobkyňa spĺňa aj podmienky držby
podľa § 129 a § 130 Občianskeho zákonníka. S vecou práva vecného bremena nakladala ako so
svojou vlastnou. V roku 2000 jej dcéra, ktorá bola maloletá, keď zomrel otec Y., nar. XX.XX.XXXX bola

pozbavená spôsobilosti na právne úkony pre vážnu duševnú poruchu presenilnú demenciu a zostala
nevládnou, ktorú treba krmiť, prebaľovať a nosiť. Žalobkyňa ju vzala do opatrovníctva a v tom čase
musela zrekonštruovať prednú časť domu, aby to bol bezbariérový byt, všetko sama financovala, ani v
tomčasejunenapadlo,žetátočasťdomujejnepatrí.Pretožalobkyňatvrdí,žejedržiteľomoprávnenýma
dobromyseľným, lebo nielen že ona mala takéto subjektívne pocity, že je držiteľkou týchto nehnuteľností,

ale aj jej celé okolie, teda so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré žalobkyňa popísala tvrdí, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu jej vzniklo. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul.
Ide len o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je subjektom držaného
práva. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho. Pokiaľ ide o vecné bremeno
z práva prechodu, či už peši alebo vozom, či motorovými prostriedkami po parcele KN-C č. 710, treba
dodať, že ide o dvor, ktorým je potrebné sa dostať do rodinného domu, ale aj k parcelám, ktoré sú po

konci pozemkov, ktoré vlastní žalovaný a k ním taktiež nie je iná prístupová cesta. Žalobkyňa celý život
chodila po dvore, ale v poslednom čase jej syn, teda žalovaný bráni vo výkone tohto práva, teda vo veku
80 rokov s nevládnou dcérou sa vlastne stáva bezdomovkyňou.

Súd prvého stupňa pri vydaní rozsudku vo výroku o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.

Žalobkyňa má za to, že mal rozhodnúť v zmysle § 150 ods.1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, pretože
ide o rodinný spor. Matka žalovaného je stará žena a chcela by dožiť život vo svojom. Treba prihliadnuť
aj na to, že po dedičskom konaní žalovaný nezaplatil ani jednej z dedičiek to, na čo bol sám zaviazaný.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne
správne, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 11.11.2015 a zistil, že odvolanie žalobkyne čo do veci samej dôvodné nie je,
dôvodné je však čo do výroku o trovách konania.

Podľa ust.§ 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa ust. § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Podľa ust. ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Predmetom tohto konania je vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v
užívaní prednej časti rodinného domu postaveného na parcele KN-C č. 711/1 a v práve prechodu

žalobkyne pešo, vozom aj motorovými prostriedkami na vedľajšiu cestu cez pozemok žalovaného -
parc. KN C č. 710 zapísanému na LV č. XXXX pre k. ú. I..Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej. Nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa, tak ako ho namietala
žalobkyňa vo svojom odvolaní, je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov

nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie
veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri

aplikácií práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie
iného právneho predpisu než sa správne mal použiť alebo aplikácia správneho právneho predpisu, ale
jeho nesprávny výklad.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a správne rozhodol. Na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ktoré zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Správne je i právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Z výpisu z LV č. XXXX k.ú. I. vyplýva, že žalovaný je okrem iného vlastníkom parcely registra „C“
č. 710 o výmere 287 m2 ako aj rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele 711/1 .

Uvedenénehnuteľností,žalovanýnadobudolnazákladededičskéhorozhodnutiaD285/87285/87-30/88
a Osvedčením o vydržaní N 323/98-98/99.

Z pripojeného dedičského spisu vyplýva, že v dedičskom konaní po manželovi žalobkyne a otcovi
žalovaného sa dedičia dohodli tak, že za preberateľa bol stanovený žalovaný. Zo znaleckého posudku,

ktorý je súčasťou dedičského spisu vyplýva, že rodinný dom súp. č. XXX bol postavený v roku 1929,
v rokoch 1954 až 1960 bola k starému domu urobená prístavba a aj prístavba - predná časť rodinného
domu bola predmetom dedičského konania.

Je nepochybné, že predmetný rodinný dom sa skladá z dvoch častí, keď k pôvodnému domu

postavenému v roku 1929 pristavila žalobkyňa so svojím manželom v rokoch 1955-1956 prístavbu,
ktorej nebolo pridelené súpisné číslo. V tejto prednej časti rodinného domu súp. č. XXX žila žalobkyňa
spolu so svojím manželom. Žalobkyňa po smrti manžela ostala bývať v prednej časti rodinného domu
súp. č. XXX, pričom táto predná časť má o. i. aj svoj samostatný vchod, ústiaci do pozemku parc. č.
KN C 710 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2 pre k. ú. I.. Vlastníkom tohto pozemku

je žalovaný, ktorý k nemu nadobudol vlastnícke právo na základe vyššie uvedeného dedičského
rozhodnutia a tiež Osvedčením o vydržaní č. N 323/98-98/99. Žalobkyňa využívala prechod cez tento
pozemok bezproblémovo až do roku 2007, keď nastali problémy so žalovaným ohľadom užívania vyššie
uvedených nehnuteľností.

Odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa, že na základe vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že v danej veci nie je splnená podmienka dobromyseľnosti nadobudnutia práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu práva užívania prednej časti rodinného domu a prechodu a
prejazdu cez pozemok žalovaného žalobkyňou.

I podľa názoru odvolacieho súdu je podstatnou skutočnosť, že žalobkyňa bola prítomná pri prejednaní
dedičstva po jej nebohom manželovi, zároveň bola v konaní aktívna, teda musela mať vedomosť o
tom, že rodinný dom súpisné č. XXX s priľahlými pozemkami zdedil jej syn, teda žalovaný, ktorý sa stal
výlučným vlastníkom týchto nehnuteľnosti.

Odvolací súd preto súhlasí i s názorom súdu prvého stupňa, že niet ani len domnelého titulu, od ktorého
by si žalobkyňa odvodzovala svoj nárok. V konaní nebola preukázaná ani prvá zákonná podmienka
vydržania práva vecného bremena, splnením ostatných podmienok preto nebolo potrebné sa zaoberať.

Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru s tým, že posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo

nie je, je potrebné vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska, teda jeho osobného
presvedčenia. Je potrebné vždy vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej, teda normálnej opatrnosti, ktorú
možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.Žalovaný nenamietal prechod a prejazd žalobkyne cez svoj pozemok a užívanie prednej časti
nehnuteľnosti. Preto medzi nimi môže existovať iný právny vzťah, ktorý nebráni žalobkyni užívať prednú

časť nehnuteľnosti a prechádzať po pozemku žalovaného. Jednou z možností je aj výprosa, ako uviedol
súd prvého stupňa, a existujú aj iné možnosti, o ktorých odvolací súd nechce v danom štádiu konania
špekulovať i vzhľadom na okolnosť, ktorú popisovala žalobkyňa, teda že zo strany žalovaného nedošlo
k výplate podielov ostatných dedičov. Uvedené sa najmä týka i sestry žalovaného, ktorá je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony a o ktorú sa stará žalobkyňa.

Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej
patrí vecné bremeno v podobe užívania predmetnej časti rodinného domu a v podobe prechodu
cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, nemohlo tiež dôjsť z jej strany k vydržania z práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, tak ako to vyhodnotil súd prvého stupňa v dôvodoch svojho
rozhodnutia.

Súd prvého stupňa vo veci samej, teda okrem výroku o trovách konania správne rozhodol, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. okrem výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil.

Čo do výroku o trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust.§ 142 ods.1 O.s.p. s tým, že
úspešnému žalovanému patrí právo na náhradu trov konania od neúspešnej žalobkyne v zmysle § 151
ods.7 O.s.p. v rozsahu 100 %, keďže mal plný úspech vo veci s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku
rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Žalobkyňa namietala použitie ust.§ 150 ods.1 O.s.p. vo vzťahu k trovám konania. Uviedla, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa kedy súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať, pretože ide o rodinný spor. Matka žalovaného, teda žalobkyňa je stará žena a chcela by život
dožiť vo svojom. Zároveň znova žiadala prihliadnuť na to, že po dedičskom konaní žalovaný nezaplatil
ani jednej z dedičiek to, na čo bol sám zaviazaný.

Súd prvého stupňa sa skutočne čo do výroku o trovách konania nezaoberal použitím ust.§ 150 ods.1
O.s.p. a nevyhodnotil všetky okolnosti danej veci vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Pokiaľ by
sa touto otázkou zaoberal odvolací súd bez toho, aby účastníci mali možnosť sa k otázke použitia §
150 ods.1 O.s.p. vyjadriť, mohlo by dôjsť vo vzťahu k ním k porušeniu zásad spravodlivého procesu,

prípadne aj k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 221 ods.1 O.s.p. s použitím ustanovenia ods.2 citovaného
ustanovenia zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude sa zaoberať použitím ust.§ 150 ods.1 O.s.p. vo vzťahu k trovám
konania medzi žalobkyňou a žalovaným, tak ako to žalobkyňa namietala vo svojom odvolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania podľa ust.§ 224 ods.3

O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.