Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813205348
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813205348.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, proti odporkyni: B. E., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX/XX, XXX XX E.
S., o zaplatenie sumy 1.565,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 8C/128/2013-68 zo dňa 30.05.2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v

súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
657,21 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 19.12.2012 do zaplatenia, s 18,40 % úrokom
ročne od 19.12.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 60 eur splatných vždy do 25.
dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Návrh v prevyšujúcej časti zamietol.

Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 1.565,63 eur s úrokom

vyčísleným ku 18.12.2012 vo výške 39,21 eur s dlžným úrokom z omeškania k 18.12.2012 vo výške
482,31 eur, s úrokom 18,40 % ročne zo sumy 1.565,63 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a 8 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.565,63 eur od 19.12.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že odporkyňa dňa 10.01.2007 uzavrela s ním Zmluvu o splátkovom úvere č. 423927908 a bol jej
poskytnutý úver vo výške 1.244,77 eur, ktoré sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 34,58 eur vždy k 20. dňu v kalendárnom dni od 20.02.2007 do 20.12.2011. Za poskytnutý úver

vznikla odporkyni povinnosť splatiť dohodnutý úrok vo výške 18,40 % p. a. Do konečnej splatnosti úveru
splatila odporkyňa svoj záväzok len čiastočne. Ku dňu konečnej splatnosti úveru dňa 20.12.2011 vznikla
odporkyni povinnosť splatiť celú pohľadávku zo zmluvy.

Súdprvéhostupňapovykonanomdokazovaníacitujúc§387ods.1,2,§388ods.1a§497Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 100, § 101, § 570 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, § 3 ods. 1, 2, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1, 2
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s
poukazom na potrebu aplikácie zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a smernicu Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na jednotlivé
články Zmluvy o splátkovom úvere a články všeobecných obchodných podmienok vyhodnotil zmluvný
vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 10.01.2007, teda za účinnosti

Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvupodľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy
(znenie účinné od 1.4.2004).

Spornú zmluvu preto súd prvého stupňa považoval za spotrebiteľskú a aplikoval na ňu ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Konštatoval ďalej, že medzi účastníkmi bola uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym obchodom

a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou
právnou úpravou (zákon č. 258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa
považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri inštitúte
pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky

občianskoprávny vzťah.

Prvostupňový súd uviedol, že v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej
právnejúpravyrovnakýchinštitútov(premlčanie,odstúpenieodzmluvy),natietovzťahyaplikovaťprávnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.

S poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyvodil, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa,
pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 ustálil, že
súd je povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu
jeho premlčania. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o
predmetnom nároku.

Súd prvého stupňa zistil zo zmluvy o úvere zo dňa 10.01.2007, že konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na deň 20.12.2011. Keďže v konaní nebolo preukázané, aby došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, je potrebné
začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celý dlh naraz, ale
každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že
nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru a žaloba bola podaná na súde dňa 27.05.2013, jedná sa o

splátky splatné najneskôr 27.05.2010. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne
od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu
v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.05.2010. Jedná sa tak o 19
nepremlčaných splátok po 34,59 eur, teda spolu ide o istinu a úrok z úveru v sume 657,21 eur.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, prvostupňový súd
považovalzapotrebnépoukázaťnato,žeprednosťmajúosobitné ustanoveniaprávnehoporiadku,ktoré
sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §
54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava

premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa považoval za dôvodný nárok navrhovateľa na istinu
úveru a úrok z úveru v sume 657,21 eur pozostávajúci z 19 nepremlčaných splátok ( 7 splátok v roku2010 a 12 splátok v roku 2012 ). Vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na istinu a úrok z úveru ako
premlčaný po tom, čo súd na premlčanie prihliadol z úradnej moci, zamietol.

V ďalšom sa súd prvého stupňa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru pri ročnej úrokovej
sadzby vo výške 18,40 %. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka dohoda o výške úrokov nesmie
sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Poukázal na rozhodnutie NS SR
1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009. Zistil z internetovej stránky NBS, že úrokové miery podobného úveru
v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období podpisu zmluvy činili

úrok 13,52 % p.a. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovanou
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Preto úrok vyčíslený ku dňu 18.12.2012 vo výške 39,21
eur nemohol navrhovateľovi priznať, lebo tento už bol vyčíslený pri stanovenej sadzby 18,40 % ročne.

Čo sa týka nároku na kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 482,31 eur, tento súd nepriznal, lebo bol
vyčíslený nielen pri zákonnej sadzbe 8 % ročne, ale aj pri sadzbe 26,40 %. Namiesto toho nároku súd

prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy nepremlčaných splátok pri zákonnej
sadzbe úroku z omeškania platnej v čase omeškania jednotlivých mesačných splátok, teda 8% ročne
zo sumy 657,21 eur od 19.12.2012 do zaplatenia. Nesplnením peňažného záväzku riadne a včas sa
odporkyňa dostala do omeškania a preto navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa hore
uvedených zákonných ustanovení.

Pri hodnotení úrokov z omeškania súd prvého stupňa upriamil pozornosť na ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako aj § 517 a nariadenia vlády a konštatoval, že pokiaľ ide o dohodu o
výške sadzby úrokov z omeškania 26,40 % je potrebné uviesť, že s poukazom na ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Na úrok z omeškania zo spotrebiteľskej zmluvy sa teda
musia vzťahovať ustanovenia občiansko-právneho predpisu. Ak sa teda navrhovateľ domáha zaplatenia
úrokov z omeškania z dlžnej sumy nad zákonnú výšku, je súd toho názoru, že žalobe navrhovateľa
nemožno v tejto časti v celom rozsahu vyhovieť.

S prihliadnutím na nepriaznivú finančnú situáciu odporkyňa a jej rodiny súd prvého stupňa povolil zaplatiť
dlžnú sumu v mesačných splátkach po 60 eur počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty
výhody splátok.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 137 a § 151 ods. 1, 2

O.s.p. so záverom, že v predmetnej veci mal po prepočte pomeru úspechu a neúspechu navrhovateľ
úspech vo výške 42 % a neúspech vo výške 58 %. Úspešnejšej odporkyni tak vznikol nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 16 %. Táto si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd jej trovy konania
preto nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku a to proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti v zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.).

V odvolaní tvrdil, že výrok rozsudku, ktorým súd podaný návrh navrhovateľa v časti zamietol, je
nesprávny,avydanývrozporesozákonomaskutkovéaprávnezdôvodnenietohtovýrokujerozporuplné
a zmätočné a vôbec nemá oporu v zákone. Vzhľadom k tomu je nesprávny aj výrok o náhrade trov
konania, keď súd nerozhodol o navrhovateľom uplatnenej náhrade trov konania.

V odvolaní poukázal na to, že v priebehu konania odporkyňa podaním doručeným súdu 24.01.2014
uznala navrhovateľom uplatnenú pohľadávku a túto sa zaviazala splácať v mesačných splátkach 20 až
25 eur od marca 2014. Súd na tento listinný dôkaz neprihliadol. S poukazom na § 153a ods. 1 O.s.p.
malo byť rozhodnuté rozsudkom pre uznanie.

Vytýkal súdu prvého stupňa jeho nesprávne skutkové zistenia o duplicitnom uplatnení úroku za obdobie
od ukončenia zmluvného vzťahu od 21.12.2011 do dňa vyčíslenia pohľadávky navrhovateľom do
18.12.2012. Aj keď je pravda, že úroky z poskytnutého úveru vo výške 18,40 % p.a. boli zohľadnené
v celkovej výške sumy, ktorú sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi zaplatiť, no navrhovateľ v návrhuuplatnil úrok vyčíslený do 18.12.2012 z istiny, ktorú ostala odporkyňa navrhovateľovi dlžná po splatnosti
úveru.

Taktiež nesprávne súd prvého stupňa navrhovateľom vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od
01.06.2010 do 18.12.2012 posúdil ako kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý bol vypočítaný nielen
pri zákonnej sadzbe 8 % p.a., ale aj pri sadzbe 26,40 p.a. Úrok z omeškania nebol kapitalizovaný do
istiny. Ide o úrok z omeškania, vyčíslený z aktuálnej istiny dlhu od 01.06.2010 do 18.12.2012, ktorý bol
vyčislovaný vo všetkých spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 01.01.2009 iba vo výške 8 % p.a.

V odvolaní bolo namietané to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Aj keď správne bol zmluvný vzťah medzi účastníkmi posúdený ako spotrebiteľský úver v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z., nesprávne však bol tento zmluvný vzťah posúdený aj v zmysle ust. § 5a zák.
č. 250/2007 Z.z. účinného od 01.05.2014 s poukazom na ust. § 52 až § 54 OZ platných a účinných
od 01.01.2008, aj podľa ust. § 101 a nasl. OZ. Na zmluvný vzťah uzavretý 10.01.2007 nie je možné

aplikovať ust. § 52 - 54 OZ platného a účinného od 01.01.2008, a to ani s poukazom na ust. § 879j OZ.
Bolo by to možné iba vtedy, pokiaľ by úverový vzťah bol uzavretý po 01.01.2008.

S poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka konštatoval, že ide o absolútny
obchod podliehajúci režimu Obchodného zákonníka s potrebou aplikácie Obchodného zákonníka. V

tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Nitre, v Košiciach.
Preto zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je absolútnym záväzkovým vzťahom, na ktorý sa
obligatórne v celom rozsahu použije právna úprava Obchodného zákonníka, pokiaľ je táto úprava v
Obchodnom zákonníku komplexná. V obchodnom zákonníku je komplexná právna úprava premlčania
záväzku v § 387 - 408 Obchodného zákonníka. Ak by odporkyňa preto vzniesla námietku premlčania

nároku (túto námietku nevzniesla) musel by súd dĺžku premlčacej doby posúdiť v zmysle ust. § 397
Obchodného zákonníka, nie podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Návrh bol súdu doručený
27.05.2013 a premlčané v štvorročnej premlčacej dobe by mohli byť iba plnenia splatné najneskôr do
26.05.2009. Do uvedeného dňa mala odporkyňa zaplatiť sumu cca 1.024,46 eur, do podania návrh
zaplatila 645,98 eur. Premlčaná by mohla byť iba pohľadávka vo výške cca 80 eur. K aplikácii ustanovení

Obchodného zákonníka, nie Občianskeho zákonníka poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/138/2012, 6M Cdo/4/12 so záverom, že aj otázky premlčania je potrebné posúdiť podľa
Obchodného zákonníka, nie Občianskeho zákonníka.

Odvolateľom bolo namietané aj nesprávne aplikovanie ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinného od

01.05.2014 na predmetný zmluvný vzťah z dôvodu, že takýmto postupom by došlo k tzv. pravej
retroaktivite, ktorá je nezlúčiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Znakom právneho
štátu je aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv
a právnej istoty. Ak prvostupňový súd aplikoval § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bez toho, aby odporkyňa
vzniesla námietku premlčania, postupoval protiústavne a v rozpore s príslušnými ustanoveniami tak

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho súdneho poriadku. Ak súd ex
offo posudzoval premlčanie podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., mohol by tak urobiť iba na zmluvné vzťahy
uzavreté po 01.05.2014. V predmetnej veci ide o zmluvný vzťah uzavretý pred 01.05.2014. premlčacia
lehota podľa § 397 Obchodného zákonníka je štvorročná a nie trojročná.

Súd prvého stupňa vôbec neodôvodnil, na základe akých zákonných ustanovení nepriznal
navrhovateľovi úroky a úroky z omeškania z ním priznanej istiny, za obdobie od splatnosti do
„nepremlčaných dielčích“ splátok úveru, do 18.12.2012. Zo splátky splatnej 20.05.2010 vo výške 34,59
eur mal priznať úrok vo výške 18,50 % p.a. a úroky z omeškania vo výške 8 % p.a. od 21.05.2010 do
18.12.2012, a takto mal priznať úroky a úroky z omeškania aj pri ďalších 18 splátkach, čo však neurobil.

Nesprávne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách konania, pričom o uplatnenej náhrade trov konania
navrhovateľa ani nerozhodol.

Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že

podanému odvolaniu vyhovie v celom rozsahu, eventuálne aby zrušil odvolaním napadnuté výroky
rozsudku súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa nevyjadrila.Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho napadnutom
výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 1, 4 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb., ďalej len OZ).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1, 2 OZ).

Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej

forme (§ 2 písm. a/ zákona NR SR č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov).

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ).

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadne aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi
konania ako spotrebiteľskú zmluvu, správne na ňu aplikoval ustanovenia prijaté na ochranu spotrebiteľa
a to aj čo sa týka aplikácie Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ohľadom vyhodnotenia

premlčania uplatneného nároku.

Odvolací súd je jednoznačne toho názoru, že prvostupňový súd musel vziať na zreteľ § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskejzmluvybolpovinnýprihliadnuťnazákonnýdôvod,ktorýbránipriznaťplneniepožadované

navrhovateľom. Musel tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Keďže obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia,znamenáto,žeodichúčinnostisavzťahujúajnaprávnevzťahyzaloženépredtýmtodňom.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval za nedôvodné námietky odvolateľa, že súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď premlčanie kvalifikoval podľa Občianskeho zákonníka a
prihliadal naň ex offo v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.

V súvislosti s aplikákciou Občianskeho zákonníka pri vyhodnocovaní premlčania a § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa aj na vzťahy založené pred 01.05.2014 je potrebné upriamiť
pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/13/2014 z 28.05.2015.

Rovnakoodvolacísúdpovažovalzadôvodnúodvolaciunámietkuodvolateľatvrdiac,žeodporkyňanárok

žalobcu podaním doručeným dňa 24.01.2014 uznala. Odvolací súd podanie odporkyne, ktoré bolo súdu
prvého stupňa doručené 24.01.2014 a je zažurnalizované na čl. 50 spisu nevyhodnotil ako uznávací
prejav odporkyne v zmysle ust. § 153a ods. 1 O.s.p. Uvedený prejav neobsahuje zákonné náležitosti,
lebo chýba v ňom uznanie čo do dôvodu a výšky nároku uplatnenej návrhom. Podanie odporkyne tietonáležitosti nespĺňa. Výrazom „som ochotná svoj dlh splácať v mesačných splátkach 20 až 25 eur...“
nemôže byť bez pochýb vyhodnotené ako uznanie nároku navrhovateľa čo do dôvodu a výšky návrhu.

Odvolací súd preto sa nestotožnil s odvolateľom tvrdeným nesprávnym právnym posúdením veci súdom
prvého stupňa.

Je však potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadom
zamietnutia návrhu v časti o úroky a úroky z omeškania súd prvého stupňa svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil, jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Ak súd prvého
stupňa vychádzal z toho, že 19 splátok je nepremlčaných (môžu byť nepremlčané splátky splatné
po 27.05.2010, teda prvá splátka nepremlčaná je so splatnosťou 20.06.2010) mal vyhodnotiť žiadané
úroky a úroky z omeškania vo vzťahu ku každej nepremlčanej splátke. Správne vychádzal z počtu 19
nepremlčaných splátok. Nesprávne a nezrozumiteľne však rozhodol o príslušenstve jednotlivých splátok
a to bez toho, aby sa k tomu náležite vyjadril a svoje rozhodnutie odôvodnil. Musí si jednoznačne

ujasniť, čo sú dohodnuté úroky z úveru a čo sú úroky z omeškania a ich nárok samostatne posúdiť. V
odôvodnení uvádza sadzbu 26,40 %, pričom takáto sadzba úroku nebola ani žiadaná ani prezentovaná
navrhovateľom v konaní (ak suma 26,40 % má predstavovať dohodnutý ročný úrok z úveru 18,40 % +
úrok z omeškania vo výške 8%, ide o nesprávny postup, nakoľko nie je možné spočítavať úrok a úrok z
omeškania, lebo ide o dve samostatné veličiny a nároky). Nepriznanie dohodnutého úroku z omeškania

súdom prvého stupňa za situácie, keď jej výšku vyhodnotil ako neprevyšujúcu v značnej miere úroky
poskytované peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy sa javí byť nezrozumiteľné.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čo ho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako
sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,

ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované

Ústavou SR (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1),
ako i zákonmi Slovenskej republiky. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie sa považuje i
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (pozri nálezy Ústavného
súdu SR z 12.05.2004, sp. zn. I.ÚS 226/2003 z 27.07.2011, sp. zn. III.ÚS 198/2011).

Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s citovaným ust. § 157 ods.
2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku
a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a
zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia

rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia musí mať tú základnú vlastnosť, že je aj dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p. je nepreskúmateľný. V takom prípade ide o arbitrárne rozhodnutie, ktoré porušuje právo

účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom,
pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

Odvolací súd z napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje

rozhodnutie čo do výroku, ktorým žalobu zamietol v prevyšujúcej časti, a to najmä čo sa týka premlčania
jednotlivých splátok úveru, ako aj nepriznanie úrokov a úrokov z omeškania uplatnených navrhovateľom.

Odvolacím súdom nebolo možné oddeliť nepriznané splátky od nepriznaných úrokov a úrokov z
omeškania, čo do finančného vyjadrenia pre nedostatok dôvodov v napadnutom rozhodnutí, preto bolo

nutné zrušiť celý výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vo veci rozhodnúť s tým, že náležite dodrží zákonné
ustanovenia pre odôvodnenie rozsudku, kde okrem iného stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zhodnotí aj všetky odvolacie námietky navrhovateľa.

Bude potrebné, aby vyhodnotil aj oprávnenosť nároku navrhovateľa na dohodnuté úroky z úveru aj po
splatnosti úveru a to najmä z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Svoje nové rozhodnutie náležite odôvodní.
Súd prvého stupňa je v ďalšom postupe viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, pričom musí vychádzať z toho, že o trovách môže
rozhodovať na návrh. V konaní navrhovateľ podal takýto návrh na náhradu trov konania, preto o tomto

nároku musí aj rozhodnúť.

Keďže odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti, tento
postupom podľa § 206 ods. 2 O.s.p. nadobudol právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.