Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205795
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814205795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci navrhovateľky: W. O., E.. XX.XX.XXXX, bytom E.
G. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK,
s.r.o., IČO: 47 245 034, Ul. 1.mája 1246, Vranov nad Topľou, konajúcou JUDr. Stanislavom Kaščákom,
advokátom a konateľom spoločnosti, proti odporcovi: K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, A., o príspevok
na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 3C/102/2014-93 zo dňa 23.9.2015, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na
výživu mesačne sumou 100,- eur od 25.6.2014 do 25.6.2016, vždy k 10. dňu toho ktorého mesiaca
vopred s tým, že dlžné výživné za obdobie od 25.6.2014 do 25.9.2015 vo výške 1.500,- eur, je povinný
zaplatiťnavrhovateľkespolusbežnýmvýživnýmpo25,-eurmesačne,aždozaplatenia.Ďalšímvýrokom
rozsudku rozhodol, že odporca je povinný poskytnúť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 200,- eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť v mesačných

splátkach po 30,- eur mesačne, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky, až do
zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Zároveň
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka požaduje, aby súd zaviazal odporcu na úhradu
príspevku na výživu a na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke v zmysle ustanovenia §
74 ods. 2 Zákona o rodine. Nárok si uplatňuje voči odporcovi, ako mužovi, ktorého otcovstvo je

pravdepodobné. Odporca vo svojich vyjadreniach potvrdil, že mal v rozhodnom období intímny pomer s
navrhovateľkou. Navrhovateľka v priebehu celého konania uviedla, že so žiadnym iným mužom intímny
vzťah neudržiavala. Po vykonaní dokazovania prvostupňový súd mal za to, že navrhovateľke je potrebné
priznať v zmysle ust. § 74 ods. 2 Zákona o rodine príspevok na výživu nevydatej matke vo výške 100,-
eur mesačne za obdobie 2 rokov od podania návrhu. Pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu
vychádzal z toho, že samotný odporca predložil na čl. 19 v spise dôkaz, z ktorého je zrejmé, že má hrubý
mesačný príjem na úrovni 1.000,- eur. Ďalej vo svojom vyjadrení zo dňa 17.7.2014 na čl. 9-10 uviedol,

že nepopiera, že mal s navrhovateľkou intímny pomer. Navrhovateľka predložila súdu potvrdenie od
zamestnávateľa na čl. 13, z ktorého vyplýva, že jej čistý mesačný príjem je 350,- eur, býva u rodičov v
ich rodičovskom dome, ktorým prispieva na bývanie, platí poistku 22,- eur mesačne pre svoju osobu a
mala výdavky so zakúpením vecí pre seba, ako aj pre maloleté dieťa. Prvostupňový súd konštatoval,že navrhovateľka podala návrh na určenie výživného ešte pred narodením maloletého dieťaťa dňa
25.6.2014 s tým, že dieťa sa narodilo dňa 14.10.2014, preto jej nárok na výživné v zmysle ustanovenia §
74ods.2Zák.orodinejeopodstatnený.Toistésatýkapríspevkuodporcunaúhradunákladovspojených

s tehotenstvom, ktorý príspevok súd priznal vo výške 200,- eur a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
ho v splátkach po 30,- eur mesačne s tým, že tento nárok uložil zaplatiť odporcovi takisto v zmysle
ustanovenia § 74 ods. 2 Zák. o rodine, nakoľko odporca v tomto konaní vystupuje ako muž, ktorého
otcovstvo je pravdepodobné s tým, že intímny pomer s navrhovateľkou nepoprel a jeho otcovstvo je
pravdepodobné. Navrhovateľka predložila súdu doklady o zakúpení vecí spojené s jej tehotenstvom a

to zakúpenie kočiarika pre dieťa a ďalšie veci pre dieťa od O. D. - za 400,- eur na čl. 85, pokladničné
doklady o zakúpení vecí spojených s tehotenstvom čl. 83-84 a v prílohovej obálke - príloha A. Z týchto
predložených dokladov mal súd za to, že 200,- eur, ako príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom navrhovateľky, je primeraný. Súd povolil splátky odporcovi v zmysle ustanovenia § 160
ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z účastníkov, mal vo veci úspech len čiastočný.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca. Namieta, že súd prvého stupňa nesprávne a
nedostatočne zistil skutkový stav a na základe zistených skutočností urobil nesprávne závery. Tvrdí, že
z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, z akých majetkových pomerov navrhovateľky súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal, prečo a v akej výške došlo k zníženiu jej príjmu, tak ako navrhovateľka uvádza.

Taktiež nie je zrejmé, či navrhovateľke po údajnom znížení príjmu nebolo poskytnuté vyrovnanie v
súlade s ustanovením § 162 ods. 3 Zákonníka práce. Konajúci súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že
odporca vo svojom vyjadrení, ktoré zaslal súdu, nepoprel, že by mal s navrhovateľkou intímny pomer,
avšak vôbec sa nevysporiadal s jeho námietkami, že nevie, či navrhovateľka v tom čase mala pomer
aj s inými osobami. Skutočnosť, že je otcom dieťaťa, navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala.

Navrhovateľka uplatňovala svoj nárok voči nemu teda ako nárok proti otcovi dieťaťa v zmysle § 74
ods. 1, 2 Zákona o rodine, kde je označovaný za muža, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, čím
sama navrhovateľka značným spôsobom spochybnila jeho status otca. Pri rozhodovaní o výške príjmu
konajúci súd riadne nezohľadnil jeho majetkové pomery a príjem, ktorý má z pracovného pomeru.
Po vykonaní zrážok je jeho reálny príjem na úrovni 315,- eur/mesiac, pričom podľa rozhodnutia súdu

má navrhovateľke platiť 155,- eur mesačne, čo je 50 % jeho reálneho príjmu. Je toho názoru, že
súd nemôže určiť výšku príspevku z hrubej mzdy, ale má vychádzať z reálne vyplatenej mzdy. Ak b
mal plniť podľa tohto rozhodnutia, dostáva sa do situácie, že nie je schopný splácať leasing na auto,
ktoré nevyhnutne potrebuje na cestovanie do práce a späť, čo bude mať za následok ukončenia jeho
pracovného pomeru a nulový príjem. Vôbec nehovorí o tom, že nebude mať žiadne peniaze na ošatenie,

stravu a lieky. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že taktiež býva u rodičov, ktorým prispieva na
náklady spojené s chodom domácnosti. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak,
že návrh zamietne, prípadne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že odporca vyčíta rozsudku, že

vraj nie je zrejmé, z akých majetkových pomerov navrhovateľky súd vychádzal a nie je tam uvedené
prečo a v akej výške došlo k zníženiu jej príjmu. Navrhovateľka v konaní preukázala svoje aktuálne
príjmy, opakovane uviedla súdu, že žiadne vyrovnanie jej príjmu podľa § 162 ods. 3 Zákonníka práce jej
poskytnuté nebolo. Odporca v odvolaní uvádza, že navrhovateľka nepreukázala, že je otcom dieťaťa,
avšak navrhovateľka podáva návrh v zmysle § 74 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého je

návrh podaný voči odporcovi ako mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné. Odporca uvádza, že
po vykonaní zrážok z jeho príjmu mu ostáva iba 315,- eur na mesiac. Lenže jeho základný plat je
905,- eur, o čom sám predložil listinné dôkazy. To, že sú z jeho príjmu vykonávané zrážky súdnym
exekútorom, predsa nie je dôvod na to, aby sa inak vyhodnocoval jeho príjem z pracovného pomeru.
Navrhovateľka nespôsobila, že odporca je dlžný nejakým iným osobám a tie vedú voči nemu exekúciu.

Nárok navrhovateľky je nárokom vyplývajúcim zo Zákona o rodine. Súd vykonal podrobné dokazovanie,
správne zistil skutkový stav veci, správne na zistené skutočnosti aplikoval príslušné právne predpisy,
ktoré aj správne vysvetlil v odôvodnení rozsudku. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok podľa §
219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) na prejednanie podaného odvolania
zodpovedajúco ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. nariadil pojednávanie. V súvislosti s prípravou
odvolacieho pojednávania vyzval žalovaného, aby doručil odvolaciemu súdu opis mzdového listu od
jeho zamestnávateľa za obdobie od júla 2014 do novembra 2015. V rámci doplnenia dokazovania(§ 213 ods. 5, 6 O.s.p.) oboznámil mzdové listy žalovaného od spoločnosti DACHSER Slovakia, a.s.
za obdobie od júla 2014 do decembra 2015 a prílohy podania odporcu (doručená odvolaciemu súdu
9.2.2016 žiadosť o prejednanie veci v jeho neprítomnosti) potvrdenie o zamestnaní - zápočtový list

vystavený 25.1.2016 spoločnosťou DACHSER Slovakia, a.s.. Na základe zopakovaného a doplneného
dokazovania preskúmal napadnutý rozsudok, i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa ani v teraz aktuálnom štádiu konania od záverov týkajúcich sa

právnej kvalifikácie nárokov nevydatej matky uvedených v rozhodnutí 14Co/6/2015-75 z 28.5.2015.
Prvostupňový súd v zmysle predchádzajúcich záverov odvolacieho súdu doplnil dokazovania a pre
rozhodnutie o podanom návrhu vykonal dokazovanie, podľa ktorého aj vo veci rozhodoval.

Na skutočnosti týkajúce sa rozdielnosti úpravy podľa § 74 ods. 1 a § 74 ods. 2 Zákona o rodine,
uvedené v rozhodnutí 14Co/6/2015-75 odvolací súd odkazuje i v tomto rozhodnutí. Prvostupňový

súd sa vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu riadil (§ 226 O.s.p.) a aj podľa vykonaného
dokazovania správne vo veci rozhodol. Opodstatnenosť záverov súdu prvého stupňa potvrdilo aj
odvolacím súdom doplnené dokazovanie.

Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo

je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1,
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie
výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

Účelom vyššie citovanej právnej úpravy je ochrana nevydatej matky v súvislosti so znížením jej

pracovných schopností a jej príjmu v čase pred pôrodom a po narodení dieťaťa, pričom muž, ktorého
otcovstvo je pravdepodobné má tejto matke prispievať na úhradu výživy a niektorých ďalších nákladov.
Jej účelom je teda priblížiť situáciu takejto nevydatej matky pomerom v manželstve, kedy dochádza
k plneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Nevydatá matka sa počas tehotenstva, či po
narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie a bolo by v rozpore s princípmi

Zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka, čím sa súčasne prejavuje
záujem spoločnosti na ochrane a zrovnoprávnení detí narodených mimo manželstva. Príspevok na
výživumatkyniejeodôvodnenýprípadnouneschopnosťoumatkysamostatnesaživiť.Jehozákladomsú
tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o
príjmy z pracovného, resp. iného pomeru a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami,

t.j. podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky.

V prejednávanej veci navrhovateľka návrhom podaným na súde prvého stupňa uplatnila svoje nároky,
opierajúc sa o zákonné ustanovenie § 74 ods. 2 Zákona o rodine, voči odporcovi, ako mužovi,
ktorého otcovstvo je pravdepodobné. V rámci tohto konania nie je úlohou súdu zaoberať sa určovaním

otcovstva ale súd má len skúmať jeho pravdepodobnosť, t.j. či vzhľadom na styk s matkou v rozhodnom
období môže byť odporca otcom počatého dieťaťa. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z tvrdenia
navrhovateľky, že so žiadnym iným mužom, ako s odporcom, intímny vzťah neudržiavala ako aj z
vyjadrenia odporcu, že v rozhodnom období mal intímny pomer s navrhovateľkou. Námietka odporcu, že
navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že je on otcom dieťaťa, je preto právne irelevantná.

Sám intímny kontakt s matkou maloletého rozhodne nepoprel.

Prvostupňový súd správne konštatoval, že u navrhovateľky, v dôsledku tehotenstva a pôrodu, došlo
jednak k zníženiu príjmov na strane nevydatej matky a jednak k zvýšeniu opodstatnených výdavkov
súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom, pričom ide najmä o preukázateľné výdavky v súvislosti

s nákupom doplnkovej výživy a vitamínov, či liekov pre nevydatú matku, výdavky na zdravotnú
starostlivosť, gynekologické vyšetrenia, tehotenského oblečenia, ako aj to, že mužom, u ktorého
otcovstvo je pravdepodobné, je odporca.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľky na určenie výživné a

na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom v zmysle § 74 ods. 2 Zákona o rodine je v
celom rozsahu dôvodný. Tu treba mať na zreteli, čo zostalo predmetom konania po prvom rozhodnutí
prvostupňového súdu, keď výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním
napadnutý.Pokiaľ ide o výšku priznaných nárokov, aj v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím
prvostupňového súdu, ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu mesačne

sumou 100,- eur od 25.6.2014 do 25.6.2016 a zároveň mu uložil povinnosť poskytnúť navrhovateľke
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 200,- eur.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o výške týchto nárokov prihliadal na odôvodnené potreby
oprávneného, v tomto prípade navrhovateľky, vychádzal z potvrdenia o jej príjme, že jej čistý mesačný

príjem je 350,- eur, ako aj vyjadrenia odporcu, že jeho príjem je na úrovni 1.000,- eur.

Na podklade odvolania odporcu odvolací súd v tomto smere t.j. vo vzťahu k príjmu odporcu, doplnil
dokazovanie, a zo mzdového listu odporcu, vypracovaného jeho zamestnávateľom DACHSER Slovakia,
a.s., zistil, že čistý mesačný príjem odporcu v období od júla 2014 do novembra 2015, bez exekučných
zrážok a zrážok na sporenie, predstavoval sumu cca 800,- eur mesačne. Za 11 mesiacov roku 2015

priemerne 798,39 eur mesačne a za 6 mesiacov roku 2014 priemerne mesačne 882,93 eur. Odvolací
súdzastávanázor,žezadanejsituácieodporcabolresp.jespôsobilýprispievaťnavýživunavrhovateľke
mesačne sumou 100,- eur, čo predstavuje 1/8 jeho čistého príjmu. Preto odvolací súd považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa, aj vo vzťahu k výške nárokov prisúdených navrhovateľke, za správne
a zákonné.

Pokiaľ ide o zmenu zárobkových pomerov na strane odporcu, ktorú oznámil odvolaciemu súdu, t.j. že
od 20.1.2016 je nezamestnaný a už nemá žiadny príjem, teda ani to, čo bolo uvedené v mzdovom liste
a chce, aby to súd zobral pri rozhodovaní do úvahy, k tomuto odvolací súd uvádza, že v danom prípade,
pri rozhodovaní o určení výživného, nie je možné na uvedenú skutočnosť prihliadať z nižšie uvedených
dôvodov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z potvrdenia o zamestnaní (zápočtového listu) vydaného dňa 25.1.2016 spoločnosťou DACHSER
Slovakia a.s. vyplýva, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru bolo jeho okamžité zrušenie zo strany
organizácie. Za tejto situácie treba teda vychádzať zo skutočnosti, že sa odporca bez akéhokoľvek
vážneho dôvodu vzdal svojho zamestnania resp. pripravil sa vlastnou vinou o prácu a o svoj príjem.
Preto pri rozhodovaní o určení výživného súd nemôže prihliadať na to, že odporca je bez akéhokoľvek

príjmu, ak si túto situáciu zapríčinil sám, vlastným konaním. Uvedená skutočnosť tak nemôže byť
dôvodom na zníženie či dokonca na nepriznanie výživného oprávnenej osobe.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní žalovaný nemal úspech. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224
ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. prislúcha navrhovateľke. Táto však návrh na náhradu trov odvolacieho
konania nepodala (§ 151 ods. 1 O.s.p.), preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznáva.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.