Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/473/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203795
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712203795.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej:
Z. Q., nar. X.X.XXXX, U. XX, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Pekar, so
sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica o zaplatenie sumy 6.578,31 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.940,10 eur, úrok z omeškania v sume 189,31 eur,
9% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.618,06 eur od 26.2.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania
splnomocnencovi žalobcu a to trovy právneho zastúpenia v sume 1.478,41 eur a iné trovy v sume 276,15

eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 588,42 eur z a s t a v u j e .

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 29.05.2012 domáhal, aby súd uložil

pôvodne označeným žalovaným 1/ (naďalej účastníčka konania) a 2/ (neb. Vladimír Tomík) povinnosť
zaplatiť sumu 6.578,31 eur, úrok z omeškania v sume 383,57 eur, s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 5.421,59 eur od 26.02.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania ako postúpenú
pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.12.2009 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a žalobcom. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými
dňa 13.06.2005 Zmluvu č. 252569367, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky a spĺňa
podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaní neplnili splátky úveru riadne a včas, čím porušili svoju

povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy.
Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 7.228,31 eur, pozostávajúca z istiny 6.071,59 eur,
úroku z omeškania 1.156,72 eur. Žalobca uplatnil úrok z omeškania v zmysle § 369 ObZ. Nárok dôvodil
ustanovenia §§ 497 a nasl. ObZ. Žalovaná uznala záväzok v dohode o uznaní záväzku a týmto pristúpila
k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ. Po postúpení pohľadávky boli na zaplatenie úveru zasielané splátky
po 100 eur dňa 16.3.2010, 16.4.2010, 14.5.2010, 15.7.2010, 22.9.2010 a v sume 50 eur dňa 25.2.2011.
Ku dňu podania žaloby predstavuje žalovaná suma 6.578,31 eur a pozostáva z istiny 5.421,59 eur, úroku

z omeškania v sume 1.156,72 eur, vyčísleného úroku z omeškania po realizácii čiastkových platieb v
sume 383,57 eur s použitím úrokovej sadzby 9%.Podaním doručeným súdu dňa 13.5.2014 žalobca vzal žalobu v časti späť týkajúcej sa sumy 588,42
eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi vypočítanými úrokmi z omeškania (1.186,86 eur po odpočítaní
započítanej sumy 30,14 eur v sume 1.156,72 eur) pri použití percentuálnej sadzby 26,4% p.a. a sadzby

aktuálnej ku dňu omeškania v zmysle Nar.vl.č.87/1995 Z.z. (6%, 7%, 8%, 9%, 9,5%) v sume 568,30
eur za čas od 25.11.2005 do postúpenia pohľadávky a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Súd
s použitím ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p. so súhlasom žalovanej konanie v navrhovanej časti
zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 5.989,89 eur (vyčíslená istina 5.121,59 + úroky
z omeškania 568,30 eur) a samostatne vyčíslené úroky z omeškania v sume 383,57 eur.

Uznesením zo dňa 31. januára 2013 súd konanie v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ zastavil s použitím
ustanovení §§ 19, 103, 104 O.s.p., keď žalovaný 2/ pred podaním žaloby dňa 26.9.2006 zomrel a stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd pokračoval v konaní s hore označenou žalovanou.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila a vzniesla námietku premlčania pohľadávky žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami
(VOP), zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením, platobnou históriou, výsluchom účastníkov a zistil
tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo pohľadávky voči
žalovanému.

Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 13.06.2005 bol pôvodným žalovaným 1/, 2/ poskytnutý úver vo
výške 4.979,08 eur /predtým 150.000,- Sk/ s úrokovou sadzbou 11,10% ročne, s poplatok za poskytnutie
úveru v sume 99,59 eur, poplatkom za správu úveru 1,66 eur predtým 50,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať
v mesačných splátkach po 112,23 eur, predtým 3.308,- Sk, s prvou splátkou 20.7.2005 a konečnou

splatnosťou dňa 20.5.2010. Podľa čl. II. bod 3. sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné
poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Podľa čl. III. bod 7. bolo
dohodnuté, že v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru je dlžník povinný platiť úrok z
omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Podľa čl. IV. bod. 5. zmluvy bola dohodnutá ročná
percentuálnamieranákladov6,18. Podľačl.V.bod3.sazmluvnéstranydohodli,žeichvzájomnéprávne

vzťahy sa budú riadiť príslušnými ustanovenia VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom
a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v

zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že
pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere.
Podľa bodu 7.3.2. - splácanie splátkového úveru, pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej
súčastí a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere uvedenými spôsobmi. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania

úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. Podľa bodu 7.4.4. pokiaľ
je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, je povinný zaplatiť banke
okrem úrokov z úveru, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z
omeškania denne od prvého dňa omeškania až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia
dlžnej čiastky.

Podľa výpisu z účtu žalovaní čerpali úver bezhotovostným čerpaním dňa 13.6.2005.

V podaní doručenom súdu dňa 12.9.2013 žalobca poukázal na uzavretú zmluvu o splátkovom úvere,
na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver s dohodnutými podmienkami. Žalovaná istina v sume
5.421,59 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaní čerpali
peňažné prostriedky v sume 4.979,09 eur, z poskytnutého úveru uhradili sumu 1.840,76 eur, z ktorejbola na istinu započítaná suma 1.711,03 eur, na poplatok za poskytnutie úveru suma 99,58 eur a na
úrok z omeškania suma 30,14 eur. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky predstavujú sumu
155 eur. Zmluvné úroky sumu 2.648,53 eur s použitím úrokovej sadzby 11,10% p.a. Uplatnený úrok z

omeškania v sume 1.156,72 eur je vypočítaný s použitím úrokovej sadzby 26,4% ročne. Počas konania
v tejto časti vzal žalobca žalobcu čiastočne a to o sumu 588,42 eur a navrhol priznať úrok z omeškania
vyčíslený v sume 568,30 eur s použitím zákonnej úrokovej sadzby podľa občianskeho práva.

Žalobca prostredníctvom splnomocnenca navrhol vyhovieť žalobe v celom rozsahu s tým, že žalovaná
po podpísaní dohody dňa 26.2.2010 pred uplynutím doby splatnosti 20.5.2010 čiastočne plnila
zasielaním uvedených mesačných splátok, spolu v sume 650 eur. V zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi
neprišlo k odstúpeniu od zmluvy o splátkovom úvere, ani vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a teda k
predčasnému ukončeniu zmluvy. Konečná splatnosť bola dohodnutá dňom 20.5.2010 a žalobca sa v
rámci plynutia premlčacej doby domáhal podanou žalobou plnenia, keď žalobu podal v roku 2012. Dlh

žalovanej potom nie je premlčaný.

Výsluchomžalovanejmalsúdpreukázané,žeuzavrelapredmetnúzmluvuosplátkovomúvereaúverbol
poskytnutý. Na splatenie úveru zasielala splátky do roku 2006. Potom požiadala banku o ročný odklad a

opätovnezačalaúversplácať.Podľajejnázoruvýškanesplatenéhoúverunemôžebyťvžalovanejsume.
Nepamätá si, že by podpísala dohodu predloženú žalobcom, ani nevie kedy bola podpisovaná. Po smrti
manžela v roku 2006 dlhodobo užívala antidepresíva, vôbec nevie, čo znamená uznanie záväzku a o
čom mala byť dohoda uzavretá. Navrhla, aby súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Súd posúdil nárok žalobcu uplatnený žalobou v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa § 23a ods. 1 Zák.č. 634/1992 Z.z. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu.

Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené

v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 262 ods. 1, 2 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy

uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno

dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona.

Podľa § 503 ods. 2 ObZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň
splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než
je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 Nar. vl. 87/1995
Z.z.).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný sčasti
dôvodne. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel s pôvodne
žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o splátkovom úvere ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
s dohodnutými podmienkami. Súd má zato, že uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy

a to konkrétne spotrebiteľského úveru, napriek skutočnosti, že bola uzatvorená v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka. Podľa znenia ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v období od 1.4.2004 do 31.12.2007,
teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníka ako zmluva o
úvere zhora, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ nespadala. Zmluva je však zmluvou
spotrebiteľskou podľa ustanovenia § 23a Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v

čase uzavretia zmluvy, ktorými zmluvami v zmysle citovaných ustanovení môžu byť všetky pomenované
aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy
akospotrebiteľskejjedôležitéibato,žeideozmluvu,ktorásauzavieravoviacerýchprípadochvrovnakej
podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a že spotrebiteľ
nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o

zmene návrhu s vyhliadkou na úspech; jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna:
prijatie alebo odmietnutie návrhu. Spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku SR upravené nielen
zákonom o ochrane spotrebiteľa, Občianskym zákonníkom, ale aj Obchodnými zákonníkom, zákonom
o elektronických komunikáciách a pod. Bez ohľadu na prameň práva, každý zmluvný typ, ktorý má
charakter spotrebiteľskej zmluvy hore uvedený, patrí k spotrebiteľským zmluvám. V danom konaní je

nepochybné, že dodávateľ služby je podnikateľom, ktorý podniká v oblasti finančných služieb a žalovaná
je fyzickou osobou nepodnikateľ, ktorá využívala služby právneho predchodcu žalobcu na osobné účely.
Za podmienky splnenia kritéria zmluvných stráv a to dodávateľa a spotrebiteľa a podnikateľskej činnosti
dodávateľa súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú.Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až

110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v

uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto doby.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Súd sa v prvom rade vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej. V konaní
bolo preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol uzavretím zmluvy dňa 13.6.2005 a
konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20.5.2010, teda do tejto doby mal zmluvný vzťah medzi
účastníkmi trvať, ak nebol ukončený skôr jednostranným právnym úkonom účastníkov alebo vzájomnou

dohodou. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu
prišlo k akémukoľvek ukončeniu právneho vzťahu, či už výpoveďou zo zmluvy, odstúpením od zmluvy,
vyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúverualeboinýmspôsobom.Ktakémutoúkonuneprišloanizostrany
žalovanej. Súd má za to, že zmluvný vzťah trval do 20.5.2010 a v súvislosti s plynutím premlčacej
doby táto začala plynúť nasledujúcim dňom 21.5.2010, v ktorej sa žalobca mohol domáhať priznania

plnenia žalobou podanou na súde. Zákonom stanovená trojročná premlčacia doba v zmysle ustanovení
občianskeho práva uplynula dňa 21.5.2013. Žalobca podal žalobu dňa 29.5.2013, teda pred uplynutím
premlčacej lehoty. Súd má za to, že žaloba bola podaná včas a preto neprihliadol na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovanej.

Súd sa ďalšom posúdení zaoberal skutočnosťou, či sa na uzavretú zmluvu vzťahujú ustanovenia
Zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda, či uzavretá zmluva obsahuje všetky náležitosti
vyžadujúce zákonom. Podľa čl. I. zmluvy peňažné prostriedky žalovaným boli poskytnuté bez
uvedeného účelu. Z uvedeného dôvodu potom v zmysle citovaného ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch sa nejedná o zmluvu, na ktorú by sa nevzťahoval tento zákon. Zmluva o úvere
potom musela obsahovať všetky povinné náležitosti vyžadujúce zákonom, ktoré obsahovala, okrem
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) tak ako je uvedené nižšie.

Zmluva o splátkovom úvere je vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a
plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod
(§ 261 ods. 3 písm. d) ObZ), pretože špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia §
52anasl.OZ,máprednosťpredvšeobecnou,ktoroujeObchodnýzákonník.Ztýchtoustanovenívyplýva
povinnosť ex offo súdnej kontroly prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Súd mal predloženou zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 13.6.2005 medzi účastníkmi konania za
preukázané, že medzi účastníkmi konania prišlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere a to v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka. Veriteľ poskytol pôvodne žalovaným úver, ktorý čerpali v celkovej výške

4.979,08 eur. Žalovaní ako spotrebiteľ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v splátkach
po 109,81 eur od 20.2.2005 do 20.2.2010.Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaní nedodržali dohodnuté podmienky v
zmluve a obsiahnuté vo všeobecných úverových podmienkach a na splatenie úveru plnili len čiastočne.
Splatnosť úveru bola dohodnutá dňa 20.5.2010. Žalovaná suma istiny 5.989,89 eur predstavovala

čerpanýúver4.979,08eur,poplatkyzasprávuúčtuapoplatkyzaupomienkyvsume154,99eur,zmluvné
úroky v sume 2.648,54 eur vypočítané z istiny. Žalovaní plnili v sume 1.840,76 eur (do postúpenia
pohľadávky) a v sume 650 eur do podania žaloby, ktoré žalobca započítal v sume 1.711,03 na istinu
poskytnutého úveru, sumu 99,58 eur na poplatok za poskytnutie úveru a na úrok z omeškania v sume
30,14 eur. Od pôvodne postúpenej istiny vyčíslenej v sume 6.071,59 eur žalobca odpočítal plnenie v

sume 650 eur. Podľa platobnej histórie žalovaným boli účtované poplatky za upomienky celkom v sume
49,79 eur. Súd poukazuje na to, že poplatky za upomienky neboli v zmluve dohodnuté jasne určite a
zrozumiteľne. Podľa čl. III. bod 1. zmluvy pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky,
úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. V čl. V. bod. 2. zmluvy sa
uvádza, že dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s

ním. V čl. V. bod. 3 zmluvy sa uvádza, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanovenia VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí. S poukazom na znenie ustanovenia čl. V. bod 3 zmluvy
Sadzobník poplatkov veriteľa za súčasť zmluvy nemožno považovať, pretože to text zmluvy vyslovene
neuvádza. Prehlásenie účastníka zmluvy, že sa oboznámil so sadzobníkom a bude ho dodržiavať

nemožno vykladať tak, že by sa sadzobník stal súčasťou zmluvy. Nie je tak pre žalovaných ako dlžníka
záväzný a žalobcovi podľa neho nemôžu byť priznané žiadne nároky. Žalobcovi takto vzniklo právo na
zaplatenie dohodnutého poplatku za správu úveru 1,66 eur mesačne podľa čl. I. zmluvy. Súd preto od
uplatnenej pohľadávky vyčíslenej ako poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v ume 154,99
eur odpočítal sumu 49,79 eur ako poplatky za upomienky a zostala suma 105,20 eur.

V časti uplatnenej istiny v sume 5.421,59 eur súd odpočítal uplatnené poplatky v sume 154,99 eur
a zmluvné úroky v sume 2.648,54 eur a zostala nesplatená istina v sume 3.268,06 eur. V zmysle
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) Zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecný

náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a predmetná
zmluva mala teda obsahovať aj tento údaj a ak je to možné aj súčet týchto platieb. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že neobsahovala sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
tak, ako to predpokladá citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úverov, ale obsahovala len
výšky poskytnutého úveru 4.979,09 eur, jeho splatenie v mesačných splátkach v sume 112,23 eur

so splatnosťou prvej splátky 20.2.2005 a konečnou splatnosťou 20.5.2010. Práve časť zmluvy, ktorá
absentovala mala vplyv na to, ako mal žalobca správne započítavať zaplatené splátky úveru. Súd má za
to, že je prioritou pre každého spotrebiteľa, aby v prvom rade mal zaplatený dlh na istine a až následne
na príslušenstvo, alebo pomerne tak, že vyššia suma bude započítaná na istiny, aby sa neprimerane
nezvyšovalo príslušenstvo pohľadávky veriteľa. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy explicitne neupravoval účel plnenia dlhu pri odklone od dohodnutého splátkového kalendára.
Doplnenie ustanovenia § 566 ods. 2 o favorizáciu vôle dlžníka (ak dlžník neurčí inak) bolo vykonané
až po vzniku zmluvy novelou OZ Zák.č.568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008. Občiansky zákonník
však v čase uzavretia zmluvy ani neupravoval to, aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú
mu poukazuje dlžník. Uvedené ustanovenia dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na

iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý nemá nijakú
možnosť túto zmluvnú podmienku uvedenú vo formulárovej typovej zmluve ovplyvniť s poukazom na
znenie podmienky, keď veriteľom určený účel splátky nemožno meniť, pretože platí aj vtedy, ak dlžník
pri platení určí inak. Uvedená podmienka má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a
dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa, keď spotrebiteľ má v prvom rade záujem na prednostnom

splanení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Zmluvná podmienka je vo svojej podstate na škodu
spotrebiteľa, keď na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených
záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v
zmluvnom vzťahu. S poukazom na absenciu hore uvedenej náležitosti zmluvy o splátkach súd potom
započítal na poskytnutý úver v sume 4.979,09 eur zaplatenú sumu ako zaplatenú poskytnutú istinu

a to sumu 1.711,03 eur (plnenie žalovanej) a zostal nesplatený úver v sume 3.268,06 eur na istine.
Táto suma je v rovnakej výške ako výpočet istiny hore uvedený z uplatnenej istiny žalobcom. Po
ustálení nesplatenej skutočnej istiny v sume 3.268,06 eur potom súd priznal a vypočítal následné úroky
z omeškania uplatnené žalobcom po čiastočnom plnení žalovanou po postúpení pohľadávky. Súd máza to, že žalobca má právo na priznanie úroku z omeškania z nesplatenej istiny a nie z istiny, do ktorej
pripočítalajpoplatkyaúroky,pretožepoplatky,úrokyaúrokyzomeškaniasúpríslušenstvompohľadávky
(§ 121 ods. 3 OZ). Na ustálenie výšky dlhu žalovanej súd k nesplatenej istine v sume 3.268,06 eur

pripočítal zmluvné úroky v sume 2.648,54 eur, čím vznikol dlh v sume 5.916,60 eur. K tejto sume súd
pripočítal dohodnutý poplatok za vedenie úverového účtu v sume 105,70 eur a to z vyčíslenej sumy
154,99 eur a odpočítaní sumy poplatkov za upomienky v sume 49,79 eur. Dlh takto vyčíslil na sumu
6.021,80 eur, od ktorého odpočítal plnenie po postúpení pohľadávky v sume 650 eur a zostal nesplatený
dlh v sume 5.371,80 eur. Súd k tejto sume pripočítal vypočítaný úrok z omeškania v zákonnej úrokovej

sadzbe v sume 568,30 eur za čas od 25.11.2005 do 30.11.2009 a celkom ustálil výšku nesplateného
dlhu v sume 5.940,10 eur (úver 4.979,06 - 1.711,03 + 2.648,54 + 105,20 - 650 + 568,30 eur).

V časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 383,57 eur
za čas od 21.5.2010 do 25.2.2011 tento vypočítal v sume 189,31 eur a to v percentuálnej výške 9% p.a..

Súd vypočítal úrok z omeškania z vyčíslenej nesplatenej istiny 3.268,06 eur od 21.5.2010 (uplatnený v
žalobe i keď omeškanie vzniklo skôr) do 15.7.2010 v sume 39,60 eur, po odpočítaní zaplatenej sumy
400 eur zo sumy 2.868,06 eur od 16.7.2010 v sume 47,09 eur do 22.9.2010, po odpočítaní zaplatenej
sumy 100 eur zo sumy 2.768,06 od 23.9.2010 do 25.2.2011 v sume 102,62 eur spolu v sume 189,31 eur.

Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná je naďalej v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s Nar. vl. č. 87/1995 Zb. vo výške 9% p.a. a tento uplatnil
od 26.2.2011, deň nasledujúci po zaplatení poslednej splátky úveru a to zo skutočne nesplatenej istiny
úveru v sume 2.618,06 eur (3.268,06 - 400 - 100 - 100 - 50).

S poukazom na uvedené dôvody súd vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.

V časti predloženej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 26.2.2010,
ktorej platnosť namietala žalovaná s tým, že nemohla posúdiť obsah tejto dohody, nepamätá si, či a
kedy ju podpísala súd poukazuje na jej obsah. Žalovaná ako dlžník v bode 2. uznala konkrétny záväzok
špecifikovaný číslom zmluvy dátumom 13.6.2005 s uvedením celkovej dlžnej sumy, z čoho pozostáva.
V bode 3. sa zaviazala splatiť svoj záväzok v mesačných splátkach v dohodnutej výške s dátumom

splatnosti prvej a poslednej splátky. V čase uzavretia predmetnej dohody nebola pohľadávka žalobcu
premlčaná a súd má za to, že bola uzavretá platne. Žalobca sa v konaní domáhal plnenia titulom
uzavretej zmluvy o splátkovom úvere a súd preto posudzoval platnosť uzavretej zmluvy o splátkovom
úvere a jej titulom priznal plnenie žalobcovi. Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach
nemá za následok zánik pôvodného záväzku a nenahrádza ho záväzkom novým v uznaní záväzku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobca mal v konaní čiastočný
úspech a to čistý úspech 92,34% (úspech 96,17% a neúspech 3,83%), teda neúspech v pomerne
nepatrnej časti. Žalovaná žiadala, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vzal do úvahy zreteľ

na jej osobu, keď vzhľadom na vek nemohla posúdiť obsah predloženej dohody a už si nepamätá kedy
bola podpísaná, je dôchodkyňa.

Podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov

konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd vzal do úvahy skutočnosť na strane
žalovanej, že sa jedná o dôchodkyňu vo veku 65 rokov, ktorá skutočnosť sama o sebe nie je síce
dôvodom hodným osobitného zreteľa, ale súd poukazuje na to, že v roku 2005 uzavrela predmetnú

zmluvu o splátkovom úvere spolu s manželom a v čase, keď nemala dôchodkový vek. Dôvodne mohla
predpokladať, že úver budú splácať spolu s manželom, z dvoch príjmov. Podľa pripojeného spisu
Okresného súdu Senica sp. zn. 5D/159/2006 mal súd preukázané, že manžel žalovanej zomrel dňa
26.9.2006,tedapojednomroku atrochmesiacochoduzavretiazmluvyoúvere.NazákladeOsvedčeniao dedičstve bola schválená dohoda dedičov a žalovaná nadobudla dedičstvo celkom v čistej hodnote
2.121,89 eur, z čoho finančné prostriedky na účte v sume 7,29 eur, 3 ks družstevných podielových listov
v hodnote 99,58 eur a nehnuteľnosti ako trvalé porady a ornú pôdu v hodnote 3.015,04 eur. Z uvedeného

je zrejmé, že nemala peňažné prostriedky ani po nadobudnutí dedičstva na úhradu nesplateného dlhu.
Súd má za to, že je dôvodom hodným osobitného zreteľa strata manžela ako spoludlžníka, ku ktorej
prišlo bez zavinenia žalovanej, čím sa značne sťažila jej sociálna situácia a znížila platby schopnosť
splácaniaúveru.Súdpretozvyčíslenýchtrovkonaniarozhodoloichnepriznanísčastiatovovýške30%.

Súd priznal náhradu trov konania v časti 70% a to iné trovy ako zaplatený súdny poplatok z návrhu zo
sumy 394,50 eur sumu 276,15 eur a trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhl.č. 655/2005 Z.z.. Trovy
právneho zastúpenia vyčíslené predstavujú:

- odmenu za šesť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava, podanie návrhu na súd, účasť na

pojednávaní dňa 10.9.2013, 14.1.2014, 25.3.2014, 13.5.2014 ) 6 x 220,74 eur sumu 1.324,44 eur +
20% DPH v sume 264,89 eur (§ 10 ods. 1),
- 1 krát paušál po 7,81 eur za úkony v roku 2013, 3 x 8,04 eur úkon v roku 2014, 1 x 7,63 eur za úkon
v roku 2012 sumu 39,56 eur + 20% DPH v sume 7,91 eur,

- cestovné výdavky podľa § 16 ods. 4 na ceste Bratislava - Skalica a späť 2 x 90 km, spotreba 7,844
l/100 km, cene 1,377 eur, koeficient 0,183 eur v sume 3 x 52,38 eur + 20% v sume 10,48 eur v dňoch
10.9.2013, 14.1.2014, 25.3.2014, 13.5.2014,

- náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 za 3 cesty po 6 začatých polhodín po 13,01 v roku 2013 eur

v sume 78,06, 6 x 13,40 = 80,40 eur x 2 = 160,80 eur + 20% DPH v sume 47,77 eur

spolu v sume 2.112,01 eur, z toho 70% predstavujú trovy konania- právneho zastúpenia náhradu v sume
1.478,41 eur.

Súd nepriznal náhradu trov konania v časti vyčíslenej náhrady ako cestovné výdavky a náhradu za
stratu času z dôvodu, že v ten istý deň a to dňa 13.5.2014 sa právny zástupca žalobcu zúčastnil na
pojednávaní vedenom na tunajšom súdu vo veci sp. zn. 1C/80/2013,v rozhodnutí ktorej mu tieto náhrady
boli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).