Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Danica Kočičková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1401/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712201426
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712201426.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš
Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti odporcovi J. Y., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom R. XX, štátnemu občanovi SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomNám.legionárov5,Prešov,IČO:42176778,

zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, J. Kráľa 5/A,
Lučenec, v konaní o zaplatenie 4.123,12 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 15C 233/2013-138 zo dňa 19. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 475,72 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia,
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,56 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, vedený vo Y., a.s., pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) tak, že navrhovateľ
je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 475,72 €, do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodne podaným návrhom žiadal

navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu ako odporcu 1/spolu s odporkyňou 2/ zaplatiť navrhovateľovi
4 123,12 € s prísl.. V priebehu konania zobral navrhovateľ návrh voči odporkyni 2/ späť o čom súd
rozhodol uznesením zo dňa 17. 09. 2013 a konanie voči odporkyni 2/ zastavil. Po zastavení konania
voči odporkyni 2/ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom voči odporcovi
(pôvodne odporca 1/). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa je
premlčaný, preto námietke premlčania ako vznesenej dôvodne vyhovel a návrh v celom rozsahu ako

nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov nepriznal, nakoľko
si v konaní neuplatnil žiadne trovy. Na strane odporcu však vystupoval v konaní vedľajší účastník,
ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 475,72 €. Vedľajším účastníkom uplatnené

trovy právneho zastúpenia považoval okresný súd za súladné s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a preto na ich náhradu
vedľajšiemu účastníkovi zaviazal navrhovateľa.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka navrhovateľ
odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie v časti, v ktorej okresný súd zaviazal navrhovateľa
na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko má za to, že v prípade trov vedľajšieho
účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, preto
nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi by súd podľa navrhovateľa

neporušil základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy
SR. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo
5/2013 zo dňa 19. 03. 2014, kde Najvyšší súd SR uviedol, že „trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej
- ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch SR nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na
riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý

sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a
náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právu
na náhradu trov konania závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom.
Ak teda súd neprizná náhradu trov konania účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil
účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc“. Z uvedenej časti odôvodnenia uznesenia NS SR

sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014 si navrhovateľ odvodil nasledovný predpoklad: „Vedľajší
účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto
súvislosti nemožno považovať za účelne vynaložené.“ Vyššie uvedený záver navrhovateľa podľa
navrhovateľa potvrdzuje skutočnosť, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie
podmienok vyžadovaných ust. § 142 OSP, a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal

súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje
naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich
medze. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje
bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Uvedené možno aplikovať aj na podania

advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu, ani skutočnosti, ktoré
zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci
samej. Podania vedľajšieho účastníka sú podľa navrhovateľa abstraktné, všeobecné, vyhotovené bez
znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľov -
musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach, nakoľko je združením založeným na ochranu práv spotrebiteľov,
a teda sa prioritne predpokladá pomoc spotrebiteľom zo strany združenia založeného za týmto účelom,
nie zo strany zvoleného právneho zástupcu združenia. Účelom združení na ochranu spotrebiteľov je

okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní
a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Združenia na ochranu spotrebiteľov
podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne
disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako

aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania
základných proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav
konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o
zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je podľa navrhovateľa zrejmé, že
pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom

prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup
združenia zastúpeného advokátom do konania, v ktorom pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu združenia do konania nebola ochrana
práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Zneužívaniepriebehucivilnéhokonanianazískanienáhradytrovkonaniajevrozporesúčelomcivilného

procesu, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným subjektívnym hmotným právam
a právom chráneným záujmom. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka preskúmal a v zmysle
ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Zároveňsi uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 100,28 € s DPH pozostávajúce
z polovice tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 90,63 € s DPH a režijného paušálu k
uvedenému úkonu právnej služby vo výške 9,65 € s DPH.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu a vo vyjadrení
uviedol, že neúčelnosť náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno vyvodzovať
z „rutinnosti" zostúpenia v tzv. hromadných veciach. Zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka
vyplýva len z reakcie na formulárové

a obsahovo takmer totožné úkony navrhovateľa. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že podania vedľajšieho
účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je možné vypracovať bez
kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Uvedené potvrdzujú
v skúsenosti z činnosti Združenia, keď aj po preškolení jeho pracovníkov bez právnického vzdelania
nebolo možné zabezpečiť kvalifikovanú pomoc žalovaným spotrebiteľom v súdnych konaniach. Bez
ohľadu na predpoklad hmotnoprávnych poznatkov združenia zriadeného na ochranu spotrebiteľov je

v občianskom súdnom konaní potrebná schopnosť procesnoprávneho uplatnenia hmotného práva.
Taktiež podľa vedľajšieho účastníka nemožno poukazovať na vstupovanie vedľajšieho účastníka do
viacerých súdnych konaní a uplatňovanie náhrady trov právneho zastúpenia pri tomto vstupe. Vedľajší
účastníknemôžeobdržaťrelevantnépodkladyzostranysúdubezvstupudosúdnehokonaniazaúčelom
posúdenia dôvodnosti žalobného nároku. K vyčísleniu trov konania a ich špecifikácii dochádza až pri

učinení odôvodneného písomného padania ako reakcie na uplatňovaný nárok resp. po meritórnom
rozhodnutívoveci.Jepretopodľanázoruvedľajšiehoúčastníkanedôvodnéuvažovaťonehospodárnosti
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v konaní. Na základe uvedeného sa podľa vedľajšieho
účastníka nemožno stotožniť s neúčelnosťou a nadbytočnosťou trov vedľajšieho účastníka v podobe
trov právneho zastúpenia, pričom treba brať do úvahy, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný

v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného cieľa, poslania a činnosti
Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľov, sú trovy konania, náhradu ktorých vedľajší účastník
požaduje objektívne účelné. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa, že účelom vstupu vedľajšieho
účastníka do konania je získanie finančného profitu v podobe náhrady trov konania, vedľajší účastník
vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva

poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom
obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo možno hodnotiť ako
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov navrhovateľovi v obdobných konaniach.
Argumentácia navrhovateľa, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi je v príkrom rozpore so zákonom a princípom rovnosti zbraní a vedľajší účastník ju hodnotí

ako bezprecedentnú snahu dodávateľa od znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. Pokiaľ
by združeniu na ochranu spotrebiteľov nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam,
kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít združenia
v prospech spotrebiteľov, čo by vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa, ako aj ďalším
dodávateľom s podobným predmetom konania. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa

ďalej uviedol, že navrhovateľ si s odstupom viacerých rokov na slovenských súdoch uplatňuje
pohľadávky voči spotrebiteľom na základe dubióznych právnych titulov (prevažne spotrebiteľských
zmlúv uzatváraných v rozpore s právnymi predpismi), ktorí sa tak dostávajú do nevýhodného postavenia
najmä v súvislosti s nezachovaním dôležitých listín. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa
poukázalvedľajšíúčastníknaviacerérozhodnutiaKrajskéhosúduvTrenčíne,vŽiline,vBanskejBystrici,

v Košiciach a v Prešove, ktorými chcel podporiť svoj právny názor na účelnosť vynaložených trov
vedľajšieho účastníka v konaní a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v jeho odvolaním
napadnutej časti ako vecne správy potvrdil a zaviazal navrhovateľa aj na náhradu trov odvolacieho
konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal,

aby súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu
sumu vo výške 4 123,12 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 333,16 € od 04. 02. 2011
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.Na žalovanú sumu vydal okresný súd platobný rozkaz sp. zn. 22Ro 15/2012-25 zo dňa 24. 02. 2012,
ktorý okresný súd uznesením č. k. 22Ro 15/2012-62 zo dňa 17. 09. 2013 zrušil a zároveň konanie voči
odporkyni 2/ na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom voči odporkyni 2/ zastavil.

V podaní zo dňa 12. 09. 2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove
konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného
spotrebiteľa a zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania spolu s prílohami. V podaní
zo dňa 22. 10. 2013 sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu na začatie konania a vo vyjadrení uviedol,

že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Na obsah
predmetného vyjadrenia vedľajšieho účastníka reagoval navrhovateľ v podaní zo dňa 12. 12. 2013, kde
uviedol že berie žalobu v časti prevyšujúcej istinu vo výške 1 940,22 € späť, pričom uviedol, že požaduje,
aby mu odporca zaplatil neuhradené a nepremlčané splátky ku dňu podania návrhu, za ktoré považoval
18 neuhradených a nepremlčaných splátok vo výške 1 940,22 € počnúc splátkou zo dňa 15. 02. 2008 a

končiac splátkou zo dňa 15. 07. 2009 a navrhol, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 1 940,22 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite predmetného podania, ktoré
označil ako „Zmena návrhu a čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania“.

Uznesením č. k. 15C 233/2013-86 zo dňa 14. 01. 2014 okresný súd konanie v časti istiny prevyšujúcej

sumu 1 940,22 € zastavil a zároveň v rozsahu vymedzenom vo výroku predmetného uznesenia pripustil
zmenu návrhu na začatie konania. Rozsudkom č. k. 15 C 233/2013-138 zo dňa 19. 06. 2014 okresný
súd, tak ako bolo vyššie konštatované, návrh v časti, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom
zastavení konania, t. j. v časti o zaplatenie sumy 1 940,22 € s prísl. zamietol a o trovách konania rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.

Navrhovateľ v odvolaní namietal neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia zo strany
vedľajšieho účastníka s poukazom na skutočnosť, že združenie na ochranu spotrebiteľov by
malo byť spôsobilé samo poskytnúť žalovaným spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych sporoch v
spotrebiteľských veciach.

Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia, pretože sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, tak uvedenú odvolaciu
námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za neopodstatnenú, pretože vyjadrenie vedľajšieho

účastníka k žalobnému návrhu je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol jednoznačne
priaznivý pre odporcu - žalovaného spotrebiteľa. Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril až potom, čo
mu bol súdom na základe jeho žiadosti doručený žalobný návrh spolu s prílohami. V reakcii na
vyjadrenie vedľajšieho účastníka zobral navrhovateľ žalobu čiastočne späť a oproti pôvodne v žalobe
uplatňovanému nároku vo výške 4 123,12 € s príslušenstvom žiadal, aby súd zaviazal odporcu

uhradiť mu sumu 1 940,22 € spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v podaní zo dňa 12. 12.
2013. Okresný súd aj v časti o zaplatenie sumy 1 940,22 € považoval navrhovateľom uplatnený
nárok za premlčaný a námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom za vznesenú dôvodne.
Neobstojí teda argumentácia navrhovateľa v odvolaní, že podanie vedľajšieho účastníka je abstraktné,
všeobecné, vyhotovené bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou

námietkou premlčania rovnako ako argumentácia, že sa v danom prípade jedná o podanie v hromadnej
veci v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 zo dňa 19. 03. 2014. V súvislosti s tvrdenou
neúčelnosťou trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu vzhľadom na účel
a cieľ činnosti vedľajšieho účastníka ako občianskeho združenia založeného za účelom ochrany
práv spotrebiteľov, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08

zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na
právnu pomoc, nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by
z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov
konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“. Na základe uvedených skutočností
odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal

navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške
475,72 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 219 ods. 1,2 potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti
na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k

odvolaniu navrhovateľa) priznaná vo výške 16,60 € podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozsahu 1/2
tarifnej odmeny (pri určení tarifnej odmeny vychádzal odvolací súd z predmetu odvolania) plus režijný
paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 € a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo
výške 4,92 €; trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu v odvolacom konaní

predstavuje celkom sumu 29,56 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa ust. §
149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.