Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215929
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215929.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. Q., nar.
X.X.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matka
B. B., nar. XX.X.XXXX, t. č. bytom ul. S. č. X/X, M., zast. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. S. č. X/X,
M., otec U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Sv. J. č. XX/X, M., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. decembra 2014, č.k. 7P/50/2014-101, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdzuje.

Vo výroku o povinnosti otca nahradiť štátu trovy konania 7,50 eur rozsudok okresného súdu mení tak,
že štátu náhradu trov konania voči otcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od matky na maloletého z doterajších 60 Eur
mesačne na 130 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 2.9.2014. Zameškané výživné za obdobie od
2.9.2014 do 31.12.2014 vo výške 267,66 Eur uložil matke splácať po 15 Eur spolu s bežným výživným
a napokon rozhodol, že otec a matka sú povinní zaplatiť náhradu trov štátu, každý po 7,50 Eur.

Rozhodol tak o návrhu otca, ktorý sa domáhal zvýšenia výživného na maloletého na sumu 350 Eur

mesačne pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal okresný súd zo skutkových zistení,
že o výživnom bolo naposledy rozhodované dňa 19.3.2012, kedy bola schválená rodičovská dohoda a
matka sa zaviazala platiť výživné na maloletého 60 Eur mesačne pri mesačnom príjme otca 314 Eur
tvorenom podporou v nezamestnanosti a mesačnom príjme matky 446 Eur zo zamestnania. Maloletý
bol v tom čase žiakom 8. Ročníka ZŠ. Východiskovým skutkovým stavom napadnutého rozhodnutia
bola zmena školského zariadenia maloletého, ktorý navštevuje 2- ročník strednej školy, príjem otca
pozostávajúci z nemocenských dávok 314,92 eur mesačne a je u neho konštatovaný nepriaznivý

zdravotný stav s do úvahy prichádzajúcou invaliditou. Náklady na strane otca zistil okresný súd vo
výške cca 720 eur (strava a bývanie), s úhradou ktorých otcovi pomáha jeho partnerka zarábajúca v
ČR cca 12.000 Kč. Na strane matky zistil okresný súd celkový príjem 700 eur, ktorý dosahuje prácou
v troch zamestnaniach a výdavky 775 eur mesačne, medzi ktoré patrí aj vysokoškolské štúdium popri
zamestnaní. Matke finančne vypomáha jej otec. Rozsudkom zo dňa 21. 10. 2014 bola matke zrušená
vyživovacia povinnosť k dcére D., dovtedy stanovená na 70 eur mesačne. Okresný súd vec právne
posúdil podľa ustanovení § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine a v dôsledku zvýšenia príjmu na strane

matky a zániku jej ďalšej vyživovacej povinnosti, ako aj pre nárast výdavkov maloletého, výživné
zo strany matky zvýšil. Otcom požadované výživné 350 euro mesačne považoval za neprimerane
vysoké, nezodpovedajúce zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky. Okresný súd poukázal, že
vyživovaciu povinnosť k maloletému má aj otec a na úhradu potrieb maloletého sú určené aj rodinnéprídavky. Samotná nepriaznivá finančná situácia otca nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na zvýšenie
výživného zo strany matky, pretože výživné má uspokojovať potreby maloletého a nie rodiča. Zdôraznil
skutočnosť, že matka na to, aby dosiahla svoj príjem, pracuje v troch zamestnaniach.

O trovách štátu, ktoré predstavovali poplatok za lekársku správu rozhodol okresný súd podľa § 148 ods.
1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím okresného

súdu nesúhlasil, žiadal ho zmeniť a zvýšiť výživné na 250 euro mesačne. Inak je podľa otca porušené
právo maloletého na plnohodnotný život. V konaní bolo preukázané, že výška mesačného príjmu matky
je 700 eur , ale aj to čo sudkyňa prepočula, že byt, stravu, školné a oblečenie platí matke jej otec. Otec
maloletého zdôraznil, že on s jeho priateľkou má menší príjem ako matka maloletého bez darov svojho
otca. Poukázal aj na tom, že pred vynesením rozsudku sudkyňa prezentovala iné skutočnosti ako sa
dočítal v písomnom vyhotovení.

Otec nesúhlasil tiež s rozhodnutím o náhrade trov štátu, pretože mal zato, že v konaní bol úspešný, no
najmä mu úhradu trov neumožňuje jeho finančná situácia.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. považovala

za nepravdivé vyjadrenie otca maloletého, že za ňu jej otec platí všetky výdavky, pretože ten jej podlaha
iba v prípade, kedy jej prostriedky nestačia na úhradu všetkých výdavkov. Poukázala na to, že pri
vyporiadaní BSM prenechala všetok majetok otcovi maloletých. Dcéra v súčasnosti býva, u matky,
s čím sú ďalšie výdavky, pretože dcéra je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Taktiež matka
poukázala na to, že od rozvodu nemal otec maloletého záujem sa trvale zamestnať a za obdobie štyroch

rokov odpracoval asi 4 mesiace. Otec maloletého žiada prostriedky na výživu aj pre seba, pretože podal
návrh na výživné rozvedeného manžela. Pokiaľ má problém sa pri výživnom vo výške 130 eur mesačne
postarať o syna, je matka ochotná žiadať zverenie syna do svojej starostlivosti s tým, aby otec zabezpečil
platenie výživného. Matka opakovane zdôraznila, že pracuje v troch zamestnaniach, pričom zdravotný
stav otca maloletého nie je taký, že by nemohol pracovať aj on.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval nárast výdavkov na potreby maloletého a žiadal
výšku výživného prehodnotiť aj vzhľadom na možnosti rodičov. Ako konkrétne, to neuviedol.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil,

že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba

vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov
(ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na
strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na maloleté dieťa. Zmenu pomerov na strane
maloletého zakladá okresný súd v zásade na zmene štúdia zo základnej školy na strednú. Táto okolnosť
je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej

povinnosti. Súčasne došlo k zmene pomerov na strane matky, a to v podobe zvýšenia jej príjmu o
cca 255 eur mesačne. Uvedené zmeny sú významné, no významné je aj zvýšenie výživného, pretože
bolo zvýšené na viac ako dvojnásobok pôvodnej výšky. Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja
rodičia. Zákonná požiadavka, podľa ktorej má byť výška výživného taká, aby sa deti podieľali na životnej
úrovni rodiča, preto nemôže byť v zásade zohľadnená iba jednostranne, podľa životnej úrovne lepšie

zarábajúceho rodiča. Na pomeroch dieťaťa sa musí odraziť aj situácia druhého rodiča. Preto v tomto
prípade nemožno matku zaťažiť výživným vo výške všetkých nákladov maloletého. Súčasne je potrebné
zohľadniť, že matka na dosahovanie svojho príjmu vynakladá nemalé úsilie a je podporovaná zo strany
svojho otca, čo je tiež potrebné vnímať pri hodnotení jej príjmu a neznamená, že pomoc jej otca môže
byť automaticky uvažovaná ako použiteľná na výživu maloletého. Napokon je tu ochota matky, prevziať

starostlivosťomaloletého,pokiaľjuotecnedokážeprizvýšenomvýživnom130eurmesačnezabezpečiť.

Vzhľadom na to, že krajský súd považoval mieru zvýšenia výživného za zodpovedajúcu zmenám
pomerov účastníkov, napadnuté rozhodnutie o výživnom ako vecne správne potvrdil.Čo sa týka povinnosti otca k náhrade trov konania štátu, v tejto časti krajský súd napadnuté rozhodnutie
zmenil podľa § 220 O.s.p., pretože pomery otca by odôvodňovali úplné priznanie oslobodenia od

súdnych poplatkov, čo podľa § 148 ods. 1 O.s.p. neumožňuje priznanie náhrady trov konania štátu od
účastníka.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .