Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220955
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113220955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho 16, proti odporkyni: U. H., trvale bytom
G. nad Y., M. II XXX/XX, v konaní o zaplatenie 296,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2014, č. k. 17C/399/2013-24, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 96,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od
22.07.2009dozaplateniaatiežnáhradytrovkonania.Dôvodil,žesodporkyňouuzatvorildňa25.10.2010
Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000056277, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 996,02 eur,
ktorý sa zaviazala odporkyňa splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach po 55,33 eur v termínoch
podľa v zmluve dohodnutého splátkového kalendára. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou
splátok už pri 7. splátke, do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 1.640,05 eur, mala uhradiť

ešte sumu 351,83 eur do 22.07.2009, z tejto uhradila len 55,- eur. Odporkyňa sa k návrhu písomne
nevyjadrila.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2006,
ďalej len „úverová zmluva“, navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 30.006,- Sk, pričom odporkyňa
sa zaviazala navrhovateľovi čerpaný úver vrátiť spolu s úrokom a poplatkom za poskytnutie úveru v
celkovej výške 60.012,-Sk, a to v 36 mesačných splátkach po 1.667,-Sk. Súčasťou úverovej zmluvy

sú aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o.
(navrhovateľ podnikal v tom čase pod uvedeným obchodným menom). Posledná splátka úveru bola
splatná dňa 18.10.2009. V úverovej zmluve nie je uvedená výška úrokovej sadzby. Listom zo dňa
31.05.2009 oznámil navrhovateľ odporkyni, že je v omeškaní so zaplatením 29., 30. a 31. splátky v
celkovej sume 165,99 eur a zároveň ju upozornil na možnosť okamžitej, predčasnej splatnosti celého
dlhu.

Na danú vec súd prvého stupňa aplikoval ust. § 497, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 101, § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b),
zd) Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnejinšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s odkazom na
ktoré úverovú zmluvu, od ktorej odvodzuje navrhovateľ v konaní uplatnené právo, posúdil ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, s potrebou aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah touto

zmluvou založený, dôvodiac priaznivejšou právnou úpravou v prospech odporcu ako spotrebiteľa, na
rozdiel od úpravy zmluvného záväzkového práva, obsiahnutého v Obchodnom zákonníku. Aplikujúc ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru o premlčaní navrhovateľom
uplatneného práva vychádzajúc zo zistenej skutočnosti, že posledná splátka úveru bola splatnou dňa
18.10.2009, pričom nasledujúcim dňom, teda 19.10.2009 sa odporkyňa dostala do omeškania, ktorým

dňom mohol navrhovateľ po prvýkrát uplatniť svoje právo na nárokovanú sumu a keďže návrh na
začatie konania bol doručený súdu až dňa 15.08.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§
101 Občianskeho zákonníka), nebolo možné toto právo navrhovateľovi priznať. Súčasne uviedol, že
vzhľadom na absenciu údajov o výške úroku za poskytnutý spotrebiteľský úver v danej spotrebiteľskej
zmluve(uvedenýbolibaúdajoRPMN),vychádzajúczust.§4ods.5Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,
nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úroky z tohto spotrebiteľského úveru a keďže odporkyňa

čerpala z úveru sumu 946,23 eur, pričom však na splátkach zaplatila už sumu 1.719,87 eur, je zrejmé,
že si splnila svoju povinnosť nad rámec plnenia, právo na ktoré navrhovateľovi z tejto zmluvy v dôsledku
vyššieuvedeného záveruvyplýva.Vkonečnomdôsledkuaplikjúc §142ods.1O.s.p. vkonaníúspešnej
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože táto si právo na náhradu trov konania neuplatnila.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhoval odvolaciemu súdu zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že tento jeho návrhu ako v celom rozsahu dôvodnému vyhovie a odporkyňu zaviaže k
náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Uplatňoval dôvody na odvolanie uvedené
v ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a tiež v ust. § 205 ods. 2

písm. c), d) a f) O.s.p.. Predovšetkým namietal (ne)prípustnosť aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. keďže toto novelizované ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňom 01.05.2014, pričom konanie
v preskúmavanej veci bolo začaté pred týmto dňom, v dôsledku čoho súd svojím postupom porušil
zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem a dotknuté ustanovenie tak nebol oprávnený aplikovať.
Podľa jeho názoru postavenie navrhovateľa nie je možné meniť tým, že súd uplatňuje hmotnoprávny

inštitút premlčania spätne na základe citovaného ustanovenia, ktoré sa môže vzťahovať len na postup
súdu v konaní, ktoré začalo po jeho účinnosti. Poukázal tiež na to, že premlčanie a jeho právna
úprava sú hmotnoprávnymi inštitútmi, pričom na to, aby súd premlčané právo nepriznal sa vyžaduje,
aby bola splnená podmienka spočívajúca v tom, že dlžník sa premlčania dovolá, o ktorý prípad však
v danej veci nejde. Postup súdu napádal tiež z hľadiska porušenia princípu legitímneho očakávania a

predvídateľnosti postupu súdu, ako atribútu právneho štátu, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie
NS SR zo dňa 17.10.2011 pod č. k. 7Cdo 42/2010. Keďže v čase podania návrhu ustanovenie o tom, že
súdnapremlčanieprihliadaajbeznámietky dlžníkaneplatilo,navrhovateľhonemalako predvídať,ktorá
skutočnosť je podstatnou z hľadiska výkladu a aplikácie ust. § 5b a nepripúšťa, aby súd na premlčanie
prihliadal v konaní, ktoré bolo začaté pred dňom, keď toto ustanovenie vstúpilo do účinnosti. Pokiaľ by

bol návrh podaný po uvedenom dátume, navrhovateľ by si bol vedomý následkov jeho aplikácie, za
daného stavu však nemal ako dôsledky predvídať. Pokiaľ súd v odôvodnení tiež uvádza, že zmluva
neobsahuje údaj o výške úrokovej sadzby, v dôsledku čoho sa úver v zmysle § 4 ods. 5 zákona
č. 258/2001 považuje za bezúročný, tak namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. dňa 23.10.2006
v znení zákona č. 258/2001 Z. z. údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru, nebol obsahovou náležitosťou

zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Odporkyňa sa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu obmedzila na to, že poukázala na
svoju nepriaznivú osobnú, majetkovú a finančnú situáciu.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na
podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti
podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodu odvolania vo veci samej, vykonal ako súd odvolací
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dôvodmi odvolania vymedzenými

navrhovateľom a ich rozsahom, bol odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa, je potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods.
1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu
tohto opravného prostriedku. Odvolací súd podrobil preskúmaniu navrhovateľom tvrdené vady konania

podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p., keď sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a keď malo dôjsť k nesprávnemu právnemu
posúdeniu za súčasného nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jeho preskúmaním však odvolací
súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnenia tohto odvolacieho dôvodu. Z napadnutého rozsudku

je dostatočne zrejmé, že právne závery o premlčaní uplatneného nároku založil prvostupňový súd na
konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov a skutkovo dovodil z konkrétnych zistení a uviedol tiež
dôkazy, z ktorých pri týchto zisteniach vychádzal. Odvolací súd nezistil, že by samotné rozhodnutie, ani
jemu predchádzajúce konanie zakladalo existenciu navrhovateľom vytýkanej vady a tým ani porušenie
jeho práva na spravodlivý proces a z hľadiska vecnej správnosti rozhodnutia nedošlo ani k namietanému

nesprávnemu právnemu posúdeniu za súčasne nedostatočného zistenia skutkového stavu veci (§ 221
ods.1 písm. h) O.s.p.).

Keďže navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiaden navrhovaný dôkaz, ktorý by súdom prvého stupňa
nebol vykonaný, uplatnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 205, ods. 2 písm. c) O.s.p.

(neúplné zistenie skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností) nemá opodstatnenie.

Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní uplatňoval dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d), a
f) O.s.p. spočívajúce v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych skutkových

zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vidí v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov
a z toho plynúcich nesprávnych skutkových a právnych záverov.

Pokiaľ ide o dôvod odvolania spočívajúci v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je pri ňom rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné

prostriedky alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie dôkazov z
hľadiska ustanovenia § 132 O.s.p., vychádzajúc z ktorého povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa
svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo musí prihliadnuť
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný podľa súdnej praxe v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie nárokovanej sumy zamietol z dôvodu, že jeho
nárok považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, v spojení s § 101, § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal navrhovateľ v nedôvodnosti

aplikácie ust. § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z., ktorá vstúpila do účinnosti od 1. mája 2014 vzhľadom k
tomu, že sa jedná o spätnú retroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná za situácie,
keď neboli prijaté prechodné ustanovenia vo vzťahu k tejto zákonnej úprave účinnej od 1. mája 2014 a
ak návrh na začatie konania bol podaný na súd ešte pred účinnosťou tejto novely.Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre úplné zistenie
skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne
posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami, uvedenými v ust. § 157
ods. 2 O.s.p., je správny, podrobným spôsobom zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa
odvolací súd s jeho odôvodnením stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody, vzťahujúce sa k premlčaniu

nároku navrhovateľa v podrobnostiach poukazuje.

V danej veci niet sporu o tom, že predmetom konania sú nároky navrhovateľa vyplývajúce zo
spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, preto je potrebné v zmysle § 52 ods. 3 OZ tohto považovať za dodávateľa a odporcu ako fyzickú
osobu, nekonajúcu v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti za spotrebiteľa

v zmysle § 52 ods. 4 O.s.p. a predmetný zmluvou založený vzťah posúdiť ako spotrebiteľský, vzhľadom
ku ktorej skutočnosti je tu existencia povinnosti súdu skúmať dôvodnosť aplikácie príslušnej právnej
úpravy na daný spotrebiteľský vzťah.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. (v zmysle jeho článku VIII.) došlo k novele Zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b
(chrániace práva spotrebiteľov ako slabšej strany právnych vzťahov), podľa ktorého, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj

keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V zmysle článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája
2014. V ust. § 29b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
01.05.2014, avšak vo vzťahu k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona, zákonodarca

nestanovil žiadne intertemporálne (prechodné) pravidlá, upravujúce jeho časovú pôsobnosť.

Vychádzajúc z toho, že v prípade § 5b Zák. o ochrane spotrebiteľa, ide o normu procesnú, za stavu,
že zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim pre túto situáciu, platí pravidlo
okamžitejaplikability,zčohoplyniepovinnosťsúdu prihliadaťnapremlčanieprávaexofficiovovšetkých,

aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto
právnej normy.

S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ teda prvostupňový súd rozhodoval o nároku navrhovateľa
(premlčujúceho sa za tri roky § 101 Občianskeho zákonníka) v čase, keď už vstúpilo do účinnosti

ustanovenie § 5b Zákona č. 205/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej Zákonom č. 102/2014 Z. z.
účinnej od 01.05.2014) bol nielen oprávnený, ale priamo povinný prihliadať na premlčanie uplatneného
nároku, a to aj pri absencii premlčacej námietky samotného dlžníka. Odvolaciu námietka navrhovateľa
o nemožnosti aplikácie § 5b na danú vec vzhľadom k tomu, že konanie začalo pred nadobudnutím
účinnosti tohto ustanovenia, tak nebolo možné vyhodnotiť inak, ako nedôvodnú.

Pri posudzovaní dôvodnosti odvolacej námietky navrhovateľa spočívajúcej v jeho tvrdeniach o
porušovaní zásady právnej istoty, legitímnych očakávaní a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv,
je potrebné vychádzať z podstaty premlčania.

Inštitútpremlčaniajeupravenývust.§100anasl.Občianskehozákonníka.Jehopodstataspočívavtom,
že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva, alebo sa v priebehu premlčacej doby
neuplatní na súde, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. V dôsledku premlčania teda právo
nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery je oslabené zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo a odvolateľom v konaní nebolo
spochybnené, že posledná splátka úveru (teda jeho konečná splatnosťˇ) bola splatná dňom 18.10.2009
a nasledujúcim dňom tak mohol navrhovateľ po prvý krát uplatniť svoje právo na súde. Vychádzajúc
z 3-ročnej premlčacej doby uplatneného nároku na zaplatenie zostatku nesplateného úveru (§101OZ), pri nespornom zistení, že nárok bol na súde uplatnený až dňa 15.08.2013, niet pochybnosti o
tom, že právo navrhovateľa už v čase jeho uplatnenia bolo o zložku právneho nároku oslabené v
dôsledku márneho uplynutia premlčacej lehoty. Vychádzajúc zo zásady vigilantibus iura scripta sunt,

musel teda navrhovateľ počítať s tým, že svoje právo stratí, a to jednoznačne výlučne dôsledkom jeho
predchádzajúcej nečinnosti. Za tejto situácie tak legitímne nemohol očakávať už prakticky nič, pretože
jeho právo stratilo vlastnosť žalovateľnosti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd aj túto námietku navrhovateľa vyhodnotil ako nespôsobilú privodiť

v jeho prospech priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd správne posúdil pôsobnosť dotknutej právnej normy, týkajúcej
sa premlčania nároku navrhovateľa, s následkom zamietnutia jeho návrhu, odvolací súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny za použ. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom
sa ďalšími dôvodmi odvolania vzťahujúcimi sa k zákonným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy už

nezaoberal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151,
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi ich náhradu trov nepriznal, keďže tento si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil a preukázateľne mu ani žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .