Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/342/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115221119
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115221119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa: B.. F. H., nar.

XX.X.XXXX, občan SR, bytom V. -H. č. XXX proti odporkyni : Y. H., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR,
bytom V. -H. č. XXX o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov B.. F. H. a Y. H., rod. T., uzavreté dňa XX.XX.XXXX pre bývalým G. v N., zapísané
v knihe manželstiev vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XXX, pod rad. č. XX sa rozvádza.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Uviedol, že manželstvo
uzavreli po ročnej známosti a narodili sa im tri, dnes už plnoleté deti. Zo začiatku bolo manželstvo

harmonické a po narodení tretieho dieťaťa sa odporkyňa sústredila na výchovu a starostlivosť o deti
a on na jeho zamestnanie a vo voľnom čase sa venoval výstavbe rodinného domu. Asi v roku 1985
mal v práci bližší vzťah s kolegyňou, ktorý nebol intímny, avšak odporkyňa sa o tom dozvedala,
reagovala neadekvátne. Robila scény v rodine jeho kolegyne a nikdy mu už nedokázala uveriť, že nemá
záujem rozbiť rodinu intímnymi vzťahmi s inými ženami. Odporkyňa sa k nemu správala majetnícky a
podozrievavo, snažila sa ho monitorovať a využívala každú vhodnú príležitosť, aby ho vykreslila pred
príbuznými ako zlého človeka. Ich komunikácia postupne viazla a obmedzila sa iba na veci potrebné

do domácnosti. Navrhovateľ poukázal na to, že od roku 1993 do 2014 bol starostom obce a venoval
sa práci, čo mu umožnilo vyhýbať sa sporom a verbálnym útokom odporkyne a do domácnosti chodil
len spávať. S odporkyňou netrávil spoločne čas, nemajú žiadne spoločné záujmy a nie je medzi nimi
žiadna citová väzba, intímne spolu nežijú veľa rokov. Návrh podal po zrelej úvahe a z jeho pohľadu
nevidí perspektívu na obnovenie riadneho manželského života.
Odporkyňa s rozvodom nesúhlasila. Mala za to, že navrhovateľ konal unáhlene, lebo sa ešte nevyrovnal
so stratou zamestnania a postavením v spoločnosti, na ktorom si on a jeho matka zakladali. Manželstvo

hodnotila ako usporiadané až do narodenia tretieho dieťaťa. Vtedy postrehla zmenu v správaní
navrhovateľa, ľahostajnosť až nezáujem. Zistila, že má bližší vzťah s kolegyňou a svoje konanie
nepovažovala odporkyňa za neadekvátne, pokiaľ upozornila matku slečny, že si začala vzťah so
ženatým mužom a otcom troch detí, pretože chcela, aby jej deti vyrastali v úplnej rodine. U rodičov
navrhovateľa nenašla pochopenie, pretože títo neverili, že by navrhovateľ nie čo také urobil. Odporkyňa
sa odsťahovala s deťmi k rodičom, asi o 2 mesiace sa navrhovateľ vrátil a sľúbil, že bude s nimi a
nezačne si vzťah s inými ženami. Dostavali rodinný dom a 6 rokov žili ako šťastná rodina. Zmena prišla

po zvolení navrhovateľa za starostu obce. Tento sa pod vplyvom funkcie zmenil , choval sa povýšenecky,
nadviazal vzťah s G. D. , ktorý bol intímneho charakteru a tento vzťah sa neskôr skončil. Napriek tomu
sa navrhovateľ správal odmietavo a s nezáujmom. Po 21 rokoch starostovania neprešiel voľbami a
začal sa správať normálne a začlenil sa do rodiny. Nie je pravda, že nemajú spoločné záujmy a nieje medzi nimi citová väzba. Pravda je , že intímny život neobnovili. I napriek tomu, čo si vystála pre
navrhovateľove vrtochy a jeho ješitnosť , mu odpustila a chce byť dobrou manželkou a jeho oporou v
starobe. Manželstvo uzatvorili aj v kostole a sľúbili si vernosť , až kým ich smrť nerozdelí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sobášny list, potvrdenie o poslednom
spoločnom bydlisku, vyjadrenie odporkyne k návrhu a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 03.10.1981 v N.. Obaja sú slovenskej národnosti ,občania

Slovenskej republiky a u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú 3 plnoleté deti.
Posledným spoločným bydliskom účastníkov bola V. -H. č. XXX.

Účastníci vypovedali zhodne, že ich manželstvo bolo usporiadané do narodenia tretieho dieťaťa. Vtedy
nastalo medzi nimi odcudzenie, ktoré sa postupne prehlbovalo, nakoľko navrhovateľ sa venoval práci,
stavbe domu a odporkyňa výchove detí. Navrhovateľ priznal intímne známosti i so ženami. Momentálne

účastníci bývajú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, avšak každý má vyčlenené vlastné priestory,
hospodária oddelene a každý má vlastný účet už po dobu 10 - 15 rokov a intímne spolu nežijú minimálne
10 - 15 rokov. Platby platia takým spôsobom, že navrhovateľ dáva odporkyni finančné prostriedky a ona
platí poplatky spojené s užívaním domu. Stravujú sa oddelene a každý vedie vlastný život.

Podľa § 23 ods.1-3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní
o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi

manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 a § 19 ods.1 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vyvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v spolužití účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno
označiť za hlboký a trvalý. Manželstvo účastníkov dlhodobo neplní svoje funkcie a je len formálnym
zväzkom. Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplýva, že títo síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak

vedú úplne oddelené životy. Spoločne dlhodobo nehospodária, každý sa sám stravuje a intímne spolu
nežijú 10-15 rokov. Odporkyňu k odmietaniu rozvodu viedlo náboženské presvedčenie. Navrhovateľ
však nemal záujem na obnovení manželského spolužitia a nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v
nefunkčnom zväzku, aj keď bol uzavretý v kostole. Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov
rozviedol. Za príčinu rozpadu manželstva súd považoval vzájomné citové odcudzenie, ktoré malo za

následok mimomanželské vzťahy navrhovateľa a postupný rozpad vzťahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v zostávajúcej časti možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Rozvedený manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode tohto manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma
priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.