Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 28, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113206789
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113206789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu D. U., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v
V., na ul. L. č. X/XX, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove,
na ul. Hlavnej č. 29, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom v Košiciach, na ul.
Garbiarskej č. 2, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, na
ul. Boženy Němcovej č. 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 29.11.2013 č. k. 14C/65/2013-101 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný n e m á p r á v o na
ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, vydaný pod
sp. zn. 2C/389/2012 dňa 19.1.2012. Zároveň zamietol návrh na prerušenie konania a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 244,36 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah

založený poistnou zmluvou zo dňa 28.11.2007. Na základe žiadosti žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy
došlo k zániku poistného vzťahu ku dňu 30.11.2009.

Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra a žalobca má postavenie spotrebiteľa
nakoľko uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského

súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom pretlačenom tlačive.

Predmetom konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba bola podaná v zákonom
stanovenej 30 - dňovej lehote.Rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach konkrétne v časti XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa mali

riešiť v rozhodcovskom konaní.

Z výsluchu žalobcu jednoznačne vyplynulo, že tento účastník pri uzatváraní poistnej zmluvy nebol
oboznámený s rozhodcovskou doložkou. Uzavretie rozhodcovskej doložky si nijakým spôsobom
nevymienil, pretože vlastne ani nevedel, čo to je a rovnako nemohol meniť obsah všeobecných

poistných podmienok. Tieto podmienky boli dané a nemohol si vybrať nejakú alternatívu ohľadom
všeobecných poistných podmienok, nakoľko takáto možnosť nebola. Rozhodcovská doložka sa
individuálne nedojednala a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa preto žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel.

Zároveň zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..
Žalobcom predložený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaný vo veci II ÚS 499/2012 sa
otázkou platnosti rozhodcovskej doložky nezaoberal. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo porušenie práv
žalovaného v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti.

Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa nedostatočne objasnil skutkový

stav a vec nebola správne právne posúdená. Poistnú zmluvu navrhol uzatvoriť tretí subjekt nezávislý
od žalovaného a to výhradný finančný agent. Takýto sprostredkovateľ poistenia musí splniť zákonnú
povinnosť a to vyhotoviť záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, ktorý obsahuje
upozornenie na existujúcu rozhodcovskú doložku, ktorú žalobca mohol ale nemusel podpísať. Vo veci
bol vypočutý len žalobca a nie aj sprostredkovateľ poistenia, hoci návrh na vykonanie tohto dôkazu

žalovaný označil vo svojom vyjadrení k žalobe. Rovnako nebol vyhodnotený listinný dôkaz a to záznam
sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta preukazujúci vedomosť žalobcu o
dojednanej rozhodcovskej doložke. Konanie o nároku so spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odlíšiť od
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré nie je možné považovať za spotrebiteľský spor,
pretože rozhodcovský rozsudok nie je zmluvou. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Zo žaloby žalobcu nevyplýval konkrétny dôvod uvedený v § 40

ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok.
Súd prvého stupňa v rozsudku fakticky namiesto žalobcu určil žalobný dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku uvedený v § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. a v napadnutom rozhodnutí nad
rámec žalobného petitu a naviac zmätočne rozhodol o existencii dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1
písm. h/ zákona č. 244/2002 Z. z.. Rozhodnutie sa nedá považovať za presvedčivé, nakoľko sa v ňom

prvostupňový súd nevyrovnal so všetkými rozhodnými skutočnosťami a dôkazmi a nepoukázal na
dôvody nevykonania a právneho neposúdenia najmä dôkazov predložených žalovaným. Dojednanie
rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je
súčasťou legislatívne upraveného procesu. Je to zrejmé zo správneho prekladu prílohy 1 písm. q/
Smernice Rady č. 93/13/EHS , podľa ktorého nekalou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva

alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov. Žalovaný v celom doterajšom konaní rovnako ako v konaní rozhodcovskom i
naďalej zotrval a zotrváva na svojej žalobe voči žalobcovi. Čo sa týka rozhodcovskej doložky táto bola
žalobcovi vysvetlená tretím nezávislým subjektom a následne podpísaná oboma zmluvnými stranami.

Rozhodcovskú doložku je preto potrebné považovať za platný právny úkon.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci v roku 2007 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné
podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za

spotrebiteľské zmluvy považovali kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred
pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva

uzatvorená so žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV Všeobecných
poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných

podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky

v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len
opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz
dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva,
aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných
podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobca osobitné

zmluvné dojednania podpísal alebo nie jeho povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných
podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo
všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako
za zavádzajúcu a mätúcu.

V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v

závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
na mieste.Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Na iné vyhodnotenie takejto
neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník

účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v
rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a

rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej

doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a
všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto

princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne,
ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v
konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického

života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo
strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto
oblastimunemôžebyťnaujmu.Žalovanýničímprávnevýznamnýmnepreukázal,abyžalobcoviposkytol
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách
klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti
využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských
a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je
dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku rovnako ako nezdôvodnenie toho prečo nebol vykonaný

žalovaným navrhovaný výsluch sprostredkovateľa poistenia. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3
O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K okolnostiam uzatvárania zmluvy bol podrobne
vypočutý žalobca, pričom o pravdivosti jeho výpovede nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd. Z
ďalších listinných dôkazov predložených žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách

klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní pritom vôbec nevyplýva,
aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia
rozhodcovskej doložky. Výsledky vykonaného dokazovania aj bez potreby výsluchu sprostredkovateľa
poistenia odôvodňujú urobiť záver, podľa ktorého žalobcovi neboli poskytnuté žiadne informácie odôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložky.

Nedôvodným je i poukaz žalovaného na nedostatok žaloby žalobcu spočívajúci v neuvedení
konkrétneho dôvodu, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pre žalobcu povinnosť podať právnu charakteristiku
uplatneného nároku. Má len povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať
rozhodujúce skutočnosti, z ktorých takýto nárok vyplýva. Zo žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že

žalobca v tomto svojom podaní spochybňuje platnosť rozhodcovskej doložky, čo je dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku opierajúci sa o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa platnosť dojednania o rozhodcovskej doložke preskúmal
a zistil, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená. Zákonným dôsledkom takéhoto zistenia
malo byť zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Hoci súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne vychádzal z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j/, resp. z
ustanovenia § 40 ods. 1 písm. h/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, toto pochybenie
nemalo vplyv na vecnú správnosť výrokov napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešný
žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v lehote do troch pracovných dní
od vyhlásenia rozsudku trovy nevyčíslil. Keďže žalobcovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo
spisu nevyplývali odvolací súd vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov odvolacieho
konania žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.