Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 15, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204699
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214204699.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Home Credit

Slovakia, a.s.. Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária
Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanej D. J., P.. XX.XX.XXXX, Ľ..H. X, XXX XX Y.,
za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zast.
JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 518,88 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníkom ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručenom súdu dňa 20.6.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy
518,88 € s úrokom vo výške 26,52 % ročne zo sumy 353,11 eur od 18.6.2014 a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel Úverovú zmluvu, ktorou poskytol dohodnutý
úverový rámec vo výške 829,85 eur za účelom kúpy veci

alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v pravidelných
mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve a zaplatiť dohodnuté

úroky. V splátke je zahrnutá časť istiny. Poplatku za vedenie účtu, úroky, príp. úhrada za poistenie.
Žalovaná porušila platobnú disciplínu, úver nevrátila v dohodnutej lehote. Dňa 24.4.2013 vyzval
žalovanú k úhrade dlhu 423,45 eur. Dlh predstavuje 518,88 eur, túto neuhradila, vyčíslenie vyplýva zo
splátkového kalendára.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila v podanom odpore. Uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí.
Namietala, že žalovaná suma nie je špecifikovaná, teda čo zahŕňa istina. Úver hradila, neskôr ho

neplatila z dôvodu jej predĺženosti a požiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach, max v sume 20
eur mesačne. Jej majetková situácia je nepriaznivá ( vysoké dlhy, exekúcie, žiada aj o oslobodenie od
súdnych poplatkov ). Namieta, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky s poukazom na § 53 OZ a
tieto sú neplatné. Poukázala na judikatúru SD EÚ. Jedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Žiadajú
sa úžernícke úroky. Nepopiera uzavretie zmluvy, ale úver do roku 2013 splácala. Výzvu na plnenie jej
bola doručená až 24.9.2014. VOP nepodpísala, že sú súčasťou zmluvy neznamená, že im porozumela
a s nimi súhlasila. Zmluva je predtlačená, písaná drobným písmom. Namietala aj úročenie a zmluvné

pokuty. Potom navrhla zmier, bez uvedenia sumy, avšak s úrokmi z omeškania od 18.4.2014. Predložila
zoznam svojich dlhov.Podaním zo dňa 17.9.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na podporu žalovaného Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľa. K veci sa nevyjadril.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 518,88 €, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p.), na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie ( § 115a
ods. 2 O.s.p. ) a preto v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. súd rozsudok verejne vyhlásil dňa

15.1.2016. Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav veci:

Z priemerných úrokových mier z úverov bánk uverejnených na stránke NBS za rok 2004 v kategórii
čerpané úvery vyplýva, že priemerná úroková sadzba za mesiac 05/2004 bola na úrovni 8,77 %.

Z predloženej úverovej zmluvy zo dňa 11.5.2004 vyplýva, že žalobcovi vznikol záväzok poskytnúť
žalovanej revolvingový úver vo výške 15.000,-Sk, t.j. 497,91 eur ( tzv. úverový limit ) a žalovanej

vznikol záväzok poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v splátkach po 600,- Sk, t.j. 19,92 eur mesačne
(zaškrtnutévariantA)prevodomna účet.Splatnosťsplátky jevždy k 20. dňuvmesiaci. Vtextezmluve
je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky žalobcu, na rube zmluvy. Klient

potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil, rozumie im, sú pre neho dostatočne určité a prejavuje s nimi súhlas

a to byť nimi viazaný. Zároveň bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy. Tieto údaje sú písané
drobnejším písmom ako ostatný text zmluvy v hornej časti. Žiadne iné údaje sa na prednej strane zmluvy
nenachádzajú. Text zmluvy je predtlačený. Dopisovali sa len údaje týkajúce sa klienta, podpisy a bola
zaškrtnutá varianta úveru ,, A ,,- teda jeho výška a výška mesačnej splátky, pevne stanovená. Obsahom
Úverových podmienok ( ÚP ) sú aj podmienky zmeny zmluvy, spôsoby a termíny skončenia zmluvného

vzťahu, doručovanie, podmienky čerpania, splácania úveru, ukončenia zmluvy a pod., tiež viditeľne
predtlačené a to drobnejším písmom. Z Úverových podmienok vyplýva :
- z Hlavy 1 vyplýva, že klient sa stáva dlžníkom podľa § 497 -507 Obch. zák., ustanovení ÚZ a týchto
VOP. Z týchto dôvodov sa stáva spoločnosť veriteľom.
- z Hlavy 5 a 6 vyplývajú podmienky poskytnutia, zaslania, používania úverovej karty.

- z Hlavy 10 vyplýva, že zmluva a ÚP a vzťahy, ktoré z nich vznikli sa riadia prísl. ust. Obchodného
zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka. Zánik zmluvy nemá vplyv na splnenie všetkých záväzkov
klienta, ktoré má voči spoločnosti podľa zmluvy a ÚP, rovnako klient ďalej hradí zmluvnú pokutu vo
výške stanovenej podľa ÚZ a to až do okamihu uhradenia všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.
V prípade omeškania so zaplatením splátky či zmluvnej pokuty či platby podľa hl. 7 dlhšie ako 7 dní, je

klient povinný uhradiť aj úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej čiastky. Rovnako je povinný
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 8 % z dlžnej čiastky v prípade s omeškaním so zaplatením splátky.
Postúpiť pohľadávku bez súhlasu druhej strany smie len veriteľ.
- splatnosť celého dlhu vyplýva z Hlavy 9 ÚP a to na požiadanie veriteľa, okrem iného, ak sa dlžník
oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. V prípade vzniku

predčasnej splatnosti úveru, resp. v prípade odstúpenia od zmluvy je klient povinný uhradiť aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, ktorý by vznikol, ak by bol úver riadne splácaný v splátkach. Zmluva sa
uzatvára na dobu neurčitú.
- v Hlave 8 je uvedené, že klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv vzniknutých
spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru - právo na vrátenie úveru, príslušenstva, zmluvných pokút

a ďalších práv, a to na dobu 10 - tich rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala po prvý raz plynúť.
- v Hlave 7 sú uvedené podmienky splácania úveru : splatnosť - výška splátok a termín splatnosti je
uvedený v zmluve, prvá splátka je splatná v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom klient vykonal
prvé čerpanie z úverového účtu. Klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Vsplátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny. Úver je klient povinný
splácať až do úplného uhradenia úveru s prísl.. Výška nečerpaného úveru sa automaticky zvyšuje
v závislosti na splácaní úveru. Spoločnosť je oprávnená zmeniť dohodnutý spôsob úhrady splátok

uvedený v zmluve a klient je po oboznámení hradiť splátky novým spôsobom. Splátka je uhradená
dňom pripísania splátky na účet spoločnosti. Klient je povinný hradiť aj poplatky za poskytovanie služieb.
Poplatky a ich výška vyplýva zo sadzobníka. Klient potvrdzuje, že aktiváciou úveru sa s ním oboznámil
a že ho obdŕžal spolu s príručkou. Sadzobník môže spoločnosť meniť a klient so zmenami súhlasí a
je povinný uhrádzať ich po oznámení v novej výške. Klient je povinný hradiť aj úrok z úveru vo výške

aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá splátka
úroku. Rovnako aj úroková sadzba môže byť spoločnosťou zmenená v závislosti na vývoji sadzieb na
medzibankovom trhu v SR. Klient so zmenami súhlasí a po ich oznámení, ich zaplatí podľa aktuálnej
-
- úrokovej sadzby. Výška splátok sa môže zmeniť v prípade navýšenia úverového rámca.

Výzvou zo dňa 27.3.2013 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlhu vo výške 423,45 eur z dôvodu
nesplácania úveru riadne a včas. Teda došlo k splatnosti celého dlhu v zmysle ÚP. Bola poskytnutá
lehota na plnenie a to 15 dní od odoslania listu. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu. Doklad
o doručení nebol predložený.
Z listiny prehľadu splátok, úhrad a započítania úhrad ( čl. 4-13 ) vyplýva, že :

1/ v období od 28.5.2004 do 7.4.2010 žalovaná vykonala výbery v sume 5.351,8067 eur,
2/vobdobíod28.5.2004do17.6.2014žalovanávykonalaúhradyvsume6.651,2427eursozapočítaním
na istinu, úroky, poistenie, poplatky za výbery, za výpis z účtu, zmluvné pokuty, posledná splátka bola
vykonaná dňa 22.7.2013,
3/ z uvedeného prehľadu podľa žalobcu dlh činí 518,8821 eur.

Z výpisu z účtu na meno žalovaného za 5/204 vyplýva, že mesačná splátka je vo výške 19,92 eur, suma
na úhradu je 334,89 eur ( výber 331,94 eur, poplatok za výber z bankomatu 2,29 eur, poplatok za výpis
0,66 eur).
Súdu nebol predložený sadzobník poplatkov, avšak súdu je známe z jeho činnosti, že v obdobných

prípadoch je výška úrokovej sadzby daná práve sadzobníkom a to mesačne ( v tomto prípade
po prepočte 2,21% mesačne ). Úroková sadzba v tejto výške bola uplatňovaná aj v obdobných veciach
žalobcu.
Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že v jeho predmete činnosti je aj poskytovanie
spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne
dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebododávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať
dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu
( Typová zmluva ) typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo

viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
z nich úroky v dojednanej výške.

Podľa § 273 ods. 1, 2 Obch. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na
iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.Odchylnédojednaniavzmluvemajúprednosťpredznenímobchodnýchpodmienokuvedenýchvodseku
1.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase vzniku právneho vzťahu veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť

spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §4. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 3 ods. 6 cit. zák. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou
kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru
nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky

poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 cit. ust. : zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ods. 4, 5 cit. ust. : pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 1 ods. 2 písm. d ) cit. zák. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty

v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000 EUR; ak je na rovnaký
účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 1 ods. 3 cit. zák. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných

prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným ( ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 566 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe
pohľadávky.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane.
Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient
vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, resp. jeho časť
povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec,
resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo
dňa 19.5.2004 k podpísaniu úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru
v sume 15.000,- Sk ( úverový limit ), t.j. 497,91 eur. Žalovanej vznikol záväzok poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť v splátkach po 600,- Sk mesačne prevodom z účtu. Splatnosť splátky je vždy k 20.
dňu v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky žalobcu, na rube zmluvy. Klient

potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil, rozumie im, sú pre neho dostatočne určité a prejavuje s nimi súhlas
a to byť nimi viazaný. Zároveň bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy. Tieto údaje sú písané
drobnejším písmom ako ostatný text zmluvy v hornej časti. Žiadne iné údaje sa na prednej strane zmluvy
nenachádzajú. Text zmluvy je predtlačený. Dopisovali sa len údaje týkajúce sa klienta, podpisy a bola
zaškrtnutá varianta úveru - teda jeho výška a výška mesačnej splátky, pevne stanovená. Obsahom

Úverových podmienok ( ÚP ) sú aj podmienky zmeny zmluvy, spôsoby a termíny skončenia zmluvného
vzťahu, doručovanie, podmienky čerpania, splácania úveru, ukončenia zmluvy, odkaz na Sadzobník
poplatkov a pod., tiež viditeľne predtlačené a to drobnejším písmom. Súd odkazuje na ich znenie, ktoré
je vyššie uvedené. Z ich znenia vyplýva, okrem iného, aj : ,, Klient je povinný hradiť aj úrok z úveru vo
výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá splátka

úroku ( podľa žaloby vo výške 2,21 % mesačne, teda 26,52 % ročne ). Rovnako aj úroková sadzba
môže byť spoločnosťou zmenená v závislosti na vývoji sadzieb na medzibankovom trhu v SR. Klient
so zmenami súhlasí a po ich oznámení, ich zaplatí podľa aktuálnej úrokovej sadzby. Výška splátok sa
môže zmeniť v prípade navýšenia úverového rámca. V splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky
a príslušná časť úverovej istiny a poplatky. ,, Súd poukazuje na znie ÚP vyššie uvedené.

Poskytovanie revolvingového úveru nebolo v konaní nikým rozporované, preto si súd túto skutočnosť
osvojil. O uvedenom svedčia výbery a platby uskutočňované žalovanou.

Prvý výber z bankomatu sa uskutočnil dňa 28.5.2004, posledný dňa 7.4.2010, spolu v sume 5.351,8067

eur. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaná celkovo uhradila sumu 6.651,2427 eur. Úhrady
žalovanej boli započítavané istinu, úroky, poistenie, poplatky za výbery, za výpis z účtu, zmluvné pokuty.
Posledná splátka bola vykonaná dňa 22.7.2013. Podľa žalobu dlh činí 518,8821 eur. Keďže žalovanou
žiadne ďalšie úhrady vykonané neboli, výzvou zo dňa 27.3.2013 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie
celého dlhu vo výške 423,45 eur z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas v lehote 15 dní od odoslania

výzvy, ktorá bola daná na poštovú prepravu. Podľa žalobcu je v omeškaní so zaplatením. Úroky sú
žiadané od 18.6.2014.

Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy,
keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných
podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaná) nemal
možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej
úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho
právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej
dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že
vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej

únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho
poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš
právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedenéupravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54
Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia

§ 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy ( jej podstatné náležitosti ), avšak
pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré
sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až
§54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania

nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa
do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade
s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah
vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny ( aj napriek dohode o
voľbe práva, ktorá je uzavretá v neprospech spotrebiteľa ). Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka,
v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného

záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č.
258/2001Z.z.),ktoréajvovzťahukObchodnémuzákonníkupôsobiaakolexspecialis.Taktiežvzhľadom
k tomu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk, vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o
úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Súd v tomto
názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane

spotrebiteľa, predtým zák. č. 634/1992 Zb. ( v čase uzavretia zmluvy označené ako typové zmluvy ),
v oboch prípadoch s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Súdna prax výkladom
preklenula aj skutočnosť, že v tom čase bol v § 52 OZ uvedený užší výpočet spotrebiteľských zmlúv
( pomenovaných výslovne ) s odkazom na ust. zákona na ochranu spotrebiteľa ( tzv. typové zmluvy ).

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať tento vzťah aj z pohľadu
kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu
spotrebiteľa. Naviac judikatúra súdov už preklenula aj skutočnosť, že v čase uzatvárania zmluvy bol v §
52ods.1OZužšívýpočetzmluvnýchtypovspadajúcichpodúpravuzmluvyspotrebiteľských.Spotrebiteľ
v týchto zmluvách nemôžu byť znevýhodnený oproti zmluvám uzavretým po novele uvedeného

ustanovenia s rozšírením zákonného pojmu zmlúv spotrebiteľských ( už aj s poukazom na smernicu
č. 93/13/EHS ).

Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi
na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku
Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou

aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve

za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc zeurópskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na

myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je
už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na premlčanie.

Vzhľadom k uvedenému je súd názoru, že zmluvná podmienka upravujúca predĺženie premlčacej doby

na 10 rokov, či dohodu o obchodnoprávnom charaktere vzniknutého vzťahu a sankciách za nesplnenie
záväzku uložených spotrebiteľovi, je podmienkou v neprospech spotrebiteľa a preto nemôže byť
podmienkou prijateľnou. Zmluva obsahuje viacero podmienok, ktoré sú rozporné s právnymi predpismi
na ochranu spotrebiteľa, pričom znevýhodňujú spotrebiteľa. V tomto preto súd nemohol akceptovať
návrh žalobcu a dať za pravdu žalovanej.

Avšak súd v tomto prípade poukazuje na nedostatky zmluvy o úvere a to najmä, že súd je názoru,
že dohodnutý mesačný úrok 2,21 % ( tvrdenie žalobcu ), čo predstavuje ročný úrok vo výške 26,52
% nemôže byť výškou úroku, ktorá môže byť súdom akceptovateľná a to pre rozpor s dobrými
mravmi. V čase, keď žalobca žalovanému úver poskytoval na základe zmluvy dňa 4.6.2004, totiž

banky poskytovali úroky pri úrokovej sadzbe priemerne 8,77 % u obdobných úveroch. Dojednaný
úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy medzi klientami a
bankami ( viac ako trojnásobne násobne !!! ). Takéto navýšenie neodôvodňuje ani skutočnosť, že
žalobca je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so
žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia.

Žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď
OR ) v rámci svojho predmetu činnosti, preto naviac súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov
upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s
odbornou starostlivosťou a dodržať požadované náležitosti právneho úkonu a nekonať v rozpore s
dobrými mravmi pri zachovaní práv spotrebiteľa. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež

je nepochybné, že bol v postavení dodávateľa tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Súd
poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/112/2014 zo dňa
18.12.2014 ( citácia : ,, Odvolací súd má za to, že aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením
vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, môže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka

je určené práve na situácie, kedy výkon práva vyplývajúci zo všeobecne záväzných právnych predpisov
je v rozpore s neformálnym normatívnym systémom dobrých mravov. Dodávateľ ako profesionál by mal
preukazovať, z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia
spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že vyžadovali stanovenie úrokovej sadzbyprevyšujúcej 80 % ročne. Dôkazná povinnosť v tomto smere je na žalobcovi ako na dodávateľovi. Pokiaľ
nebudú preukázané žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver (a žalobca v žalobe ani v odvolaní žiadne
takétookolnostinetvrdí),jemožnésúhlasiťsozáveromsúduprvéhostupňa,žeúversúrokovousadzbou

nad 80 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej
podstatnejnáležitosti(dojednanieoúroku)ažalovanýjepovinnýpodľazásadobezdôvodnomobohatení
vrátiťžalobcovilenposkytnutúsumuúveru.,,). Súdvtomtopoukazujeajnarozhodnutiasúdov (Krajský
súd v Trenčíne vo veci 17Co/313/2010 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške
24 % ročne, Krajský súd v Prešove vo veci 3Co/67/2008

úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR vo veci 1MCdo/1/2009 úroky vo výške 60 % a ďalšie napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/26/2011 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/116/2014 ). Keďže
ho súd považuje za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j. jeho dojednanie v týchto výškach je
neprijateľnou podmienkou, súd má za to, že v zmluve absentuje jeho uvedenie. Keďže túto časť zmluvy
od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, má to za následok, že zmluva o úvere ( ako spotrebiteľskom

úvere ), ktoré žalobca so žalovaným uzavreli, je celá neplatná pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39
OZ s poukazom na § 3 ods. 1 OZ. Naviac ak údaj o úroku vyplýva zo Sadzobníka, nie práve zo zmluvy.
Zmluva v tomto odkazuje len na Sadzobník a úrokovú sadzbu platnú v okamihu splátky úveru.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že možno mať pochybnosti o zrozumiteľnosti či určitosti zmluvy ( u

priemerného spotrebiteľa ) s poukazom na znenie zmluvy, keďže táto na prednej strane okrem vopred
predtlačenýchvšeobecnýchúdajov(akojevyššieuvedené),obsahujelenúdajeodlžníkoviazaškrtnutú
variantu úveru ( ,, A ,, výška 15.000,- Sk a výška mesačnej splátky 600,- Sk k 20. dňu v mesiaci ).
Iné údaje do zmluvy nebolo možné vpisovať. Zmluva naviac vo všetkých právach a povinnostiach
zmluvných strán ( aj čo do povinnosti dlžníka platiť úroky a ich výšku ) odkazujú na Úverové podmienky,

následne na Sadzobník, ktoré sú rovnako vopred predtlačené, dané veriteľom bez možnosti meniť či
dojednávať individuálne ich obsah a sú písané drobným písmom. Otázkou drobného písma v Zmluvách,
či Úverových podmienkach ( zmluvných dojednaniach ), sa rovnako už zaoberali aj súdy a opakovane
vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Skutočnosť, že písmo je nečitateľné ( drobné ),
pričom obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú

zmluvnú podmienku (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009). Zo zmluvy ani z
Úverových podmienok napr. vôbec nevyplýva aká časť splátky bude použitá na úhradu istiny a úroku z
úveru ( náklady na úver ), či akým spôsobom sa vypočíta RPNM, čo je v rozpore s § 3 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z.. Tieto neprijateľné dojednania súd dodáva už len príkladmo, oproti v rozpore s dobrými
mravmi dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe.

Na uvedenom názore súdu nezmení nič ani skutočnosť, že žalovaná uzavierala zmluvu, s obsahom
ktorej vyslovila súhlas za znalosti a súhlasu s obchodnými podmienkami. Nutné je tiež poukázať
na rozdiel medzi obchodnoprávnymi vzťahmi medzi podnikateľmi a občianskoprávnym vzťahom
vzniknutom medzi veriteľom a spotrebiteľom síce za použitia ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka

( ako v tomto prípade ) čo do jeho vzniku, avšak s akcentom na dodržiavanie práv spotrebiteľa a
nemožnosť zneužitia postavenia veriteľa ( nebankovej spoločnosti ) v neprospech spotrebiteľa a
na to nadväzujúci rôzny spôsob použitia Obchodných podmienok v zmluvách ( § 273 Obch. zák. ).

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že uvedené dojednania považuje za odporujúce

dobrým mravom a vyššie citovanými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa.

A preto medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s §
457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez
akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút, pre ich rozpor s cit. ust. § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 457 OZ.

Súd je názoru, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení mohol dozvedieť už len tým, že plnil neplatného
právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil tým, že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti a
nedbal na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ
spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti súd
predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi

a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať určitosť, jasnosť
a najmä zrozumiteľnosť právneho úkonu ( vyššie uvedená tzv. prezumcia znalosti práva ). Taktiež
je nepochybné, že žalobca, v postavení dodávateľa je tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu.
Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnejreštitučnej povinnosti v zmysle § 457 OZ postavenie spotrebiteľa zhoršuje a plnenie žiadané nad rámec
cit. ustanovenia by bolo v rozpore so zákonom a preto nemôže byť priznané.

Preto je žalovaná povinná uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá jej bola
poskytnutá, t.j. bezdôvodné obohatenie / z neplatného právneho úkonu / poníženej o plnenie na účet
žalobcu. V tomto prípade bol úver poskytnutý ( ako je vyššie uvedené ) spolu do výšky 5.351,8067 eur s
tým, že žalovaná uhradila sumu 6.651,2427 eur. Keďže v tomto prípade je rozdiel záporný ( prevyšujúci
nárok žalobcu o 1.299,436 eur, teda viac ako o 20 % ), žalovaná zaplatila viac ako bola povinná v zmysle

cit. právnej úpravy uhradiť ( rozdiel 1.299,436 eur ), súd žalobu považoval za bezdôvodnú ( vrátane
uplatnených úrokov, zmluvných pokút či poplatkov ) a pre splnenie dlhu ( aj nad rámec povinnosti ) ju
zamietol.

Naviac, ak by existoval dlh na bezdôvodnom obohatení vrátane príslušenstva pohľadávky, došlo k
premlčaniu nároku a to s poukazom na § 107 OZ, čo by bolo ďalším dôvodom zamietnutia žaloby

( uplynutím 2 - ročnej premlčacej doby počítanej od posledného výberu žalovanou, teda pred podaním
žaloby ).

Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v celom rozsahu zamietol vrátane uplatneného príslušenstva -
úroku, ktorý je neprijateľný s poukazom na vyššie uvedené.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s 151 ods. 3 O.s.p. tak, že nepriznal

ich náhradu účastníkom ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Neúspešný žalobca nemá
právo na ich náhradu. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila. Trovy konania si uplatnil návrhom
vedľajší účastník, avšak súd mu nepriznal náhradu trov konania a to z dôvodu, že jeho vstup nebol
žiadnym spôsobom žalovanej v konaní nápomocný. K veci sa nevyjadril, nehájil jej práva spotrebiteľa,
naopakžalovanásavkonaníbránilasama. Jehovstuppretosúdpovažujezaformálnyapretojehotrovy

( aj v prípade vyčíslenia, ak mu nejaké vznikli napr. za prevzatie právneho zastúpenia ) súd považuje
za neúčelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods.2 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.