Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/254/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113205624
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4113205624.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovu v právnej veci navrhovateľa: S. I., bytom D., N. X

zastúpená JUDr. Laura Bíróová, advokátka so sídlom Bratislava, Klincová 37/B proti odporcovi: N. H.,
bytom U. K., I. 1B zastúpený: S.. S. K., bytom D. D., R. I. 2, o zaplatenie sumy 5.185,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 5.185,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 1.037,- eur od 1.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.037 eur od 1.10.2012 do
zaplatenia, zo sumy 1.037,- eur od 1.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.037,- eur od 1.12.2012 do
zaplatenia, zo sumy 1.037,- eur od 1.1.2013 do zaplatenia, a náhradu trov konania v sume 944,82 eur
pozostávajúcu zo súdneho poplatku v sume 311,- eur a z trov právneho zastúpenia v sume 633,82 eur,

na účet právnej zástupkyne navrhovateľky, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia žalovanej sumy, ktorá prestavuje nedoplatok
kúpnej ceny a to z titulu neuhradenia 5 posledných splátok kúpnej ceny vo výške 1.037,-- € za mesiace
august až december roku 2012, ktorá kúpna cena bola dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 29.9.2008,
ktorú vo výške 1,5 mil. Sk, ktorú mal splácať v 48. splátkach v sume 1.037,- € mesačne (31.250,-
Sk) počnúc mesiacom január 2009 až do úplného vyrovnania. V návrhu uviedla, že na list ohľadne
zaplatenia dlžnej sumy reagoval zástupca odporcu, ktorý uviedol, že z dôvodu reklamácie a príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 30.9.2012 navrhuje započítať vzájomné pohľadávky účastníkov konania,

teda pohľadávku navrhovateľky a pohľadávku odporcu titulom nároku na zníženie kúpnej ceny a opravu
veci, na ktorý reagovala tým, že reklamácia nebola navrhovateľke riadne doručená o vadách predmetu
kúpy navrhovateľku odporca neinformoval a poukázal na § 501 OZ a to márne uplynutie zákonných lehôt
na uplatnenie nároku s prípadných vád predmetu kúpy.

Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala návrhu vyhovieť a uviedla, že jej bol doručený znalecký
posudok č. 54/2013 a poukázala na posudok č. 41/2013, ktorý hovorí o nulovej vypovedacej hodnote,

avšak posudok bol vypracovaný 19.3.2013 a nehovorí nič o predmete sporu, teda o prácach
vyplývajúcich z faktúry č. 116/12, ktoré práce boli vykonané v roku 2012 a o vykonaní prác nehovorí z
tejto faktúry ani posudok č. 54/2013. K jednostrannému zápočtu uviedla, že v rámci obrany si odporca
uplatňuje nárok na náhradu škody, preto by mal preukázať porušenie zákonnej alebo záväzkovej
povinnosti pre vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie,
pričom odporca by neuniesol bremeno ani v jednom prípade a v zniesla námietku premlčania, pretože
právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla a z výpovede zástupcu odporcu vyplýva, že škoda vznikala v roku 2003, teda všeobecná
premlčacia lehota uplynula v roku 2006, ak by súd posudzoval ako okamih vzniku škody skutočnosti
uvádzané v reklamáciách odporcu, ktoré neboli navrhovateľke nikdy doručené a z listov ktoré jej odporca
doručoval vyplýva, že škoda vznikala pol roka po užívaní stavby, ktorej sa odporca ujal na základezmluvy dňom 30.9.2008 tak taktiež uplynula objektívna premlčacia lehota 3 rokov. Poukázala na to, že
väčšina dokladov, ktoré odporca predložil boli vypracované dodatočne, nimi dochádza k zavádzaniu
súdu a podľa predložených dokladov odporcom najmä faktúry č. 116/12 boli vykonané tie práce, ktoré

uvádza znalecký posudok č. 54/2013 ako ocenenie prác, ktoré sa majú vykonať do budúcna. Vyjadrila
sa, že ak odporca dal odstrániť škody dňa 30.9.2012 za sumu 12.984,- € , ktorú sumu aj zaplatil, avšak v
prílohovej časti oboch znaleckých posudkov nie je možné zistiť, či boli práce vykonané a navrhovateľka
mu odporúča uplatniť si svoje nároky titulom zodpovednosti za vady zhotoveného diela voči spoločnosti
Alexivas.r.o..Ďalejuviedla,žeobranuniejemožnéposúdiťztituluzápočtuatospoukazomnanámietku

premlčania ako aj z dôvodu, aby sa v konaní nepokračovalo dokazovaním existencie a neexistencie
náležitostí, ktoré musia byť preukázané pri zodpovednosti za škodu.

Zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť, nakoľko pohľadávka navrhovateľky zanikla jednostranným
zápočtom zo dňa 29.10.2013. Uviedol, že odporca robil všetko preto, aby zakúpené nehnuteľnosti
dal do náležitého stavu, nakoľko krátko po ich odkúpení sa v nehnuteľnosti vyskytli závažné vady,

ktoré sa snažil odstrániť, pokúšal sa dohodnúť o znížení kúpnej ceny, pretože ide o vady vážneho
charakteru, ktoré spôsobili narušenie statiky, ktoré ohrozujú zrútenie časti zakúpenej nehnuteľnosti a
neodbornými zásahmi do nej došlo k zmene účelu časti motorestu s tým, že zo strechy bola urobená
terasa, teda došlo k ohrozeniu a stále trvá ohrozenie zrútenia tejto časti nehnuteľnosti, ktorú sa snažil
odporca opraviť, avšak bezúspešne a preto požiadal o zistenie príčin týchto vád Ing. W., ktoré sa na

nehnuteľnosti vyskytujú, ktorý odpovedal v znaleckom posudku z roku 2013, že príčinou bol neodborný
a nekvalifikovaný stavebný zásah do objektu po požiari, ktorý bol v roku 2003. Znaleckým posudkom
č. 54/2013 bola vyčíslená škoda na objekte, ktorú bude musieť odporca vynaložiť na odstránenie vád
v celkovej výške stanovenej na 17.522,20 € a preto odporca musel započítať tento nárok, keďže
navrhovateľka nebola ochotná znížiť kúpnu cenu, teda škodu započítať voči žalovanej sume s tým, že

boli splnené všetky podmienky vrátane vedomosti poškodenia a kto za ňu zodpovedá a nemohlo dôjsť
k premlčaniu nároku, nakoľko pohľadávka dňom doručenia zápočtu zanikla. Ďalej uviedol, že škoda na
objekte ešte nevznikla respektíve vznikla v dôsledku neodborných zásahov do časti nehnuteľnosti, ktoré
boli vykonané po požiari v roku 2003 a o škode sa odporca dozvedel zo znaleckých posudkov, ktoré
nesúvisia s faktúrou predloženou do spisu, teda nesúvisia s opravou terasy a strechy. Nehnuteľnosť sa

začala prerábať po dvoch zimách a vtedy sa odporca dozvedel o škodách, ktoré sa začali prejavovať už
skôr, avšak príčinu zistil až na základe znaleckého posudku. Ďalej sa vyjadril, že odporca po dvoch až
troch rokoch kúpy zistil vady, ktoré sa snažil opraviť s tým, že myslel si, že ide o poruchu materiálu, avšak
poruchy boli závažné a s poukazom na § 106 Občianskeho zákonníka uviedol, že o škode sa dozvie a
kto za ňu zodpovedá v súvislosti s 2-ročnou lehotou, pričom odporca sa dozvedel o škode až v dôsledku

znaleckého posudku, že sú to statické vady a právna povinnosť, ktorú porušila navrhovateľka spočívala
v neodborných zásahoch do stavby zrejme bez stavebného povolenia. Vyjadril sa, že v roku 2003
došlo k požiaru v nehnuteľnosti a príčinou škody bol neodborný zásah do nich v dôsledku čoho došlo k
zmene účelu a charakteru stavby o čom sa odporca dozvedal postupne po nadobudnutí nehnuteľností
do vlastníctva, pričom predložené znalecký posudky hovoria o tom, čo je príčinou škody a kto za ňu

zodpovedá a v dôsledku jednostranného zápočtu došlo k zániku žalovanej sumy. Odporca uviedol,
že poukázal na to, že strecha zateká, dal ju však opraviť, čoho dôkazom je vystavená faktúra, avšak
náhrada škody sa netýka nákladov z titulu opravy strechy ale poškodenia terasy a na škody poukazoval
viackrát a to aj koncom roku 2011 a začiatkom roka 2012, pričom ide o budovu, ktorá v minulosti
vyhorela, bola neodborne opravená a keď ju kupoval, tak to bolo všetko urobené dobre, avšak po zimách

začalo zatekať a po druhej zime v roku 2010 sa začali vady prejavovať, dal to opraviť a škoda ktorá je na
nej bude musieť byť odstránená tým, že ju dá zbúrať a postaviť, alebo bude musieť zakryť novu strechou.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania ich zástupcov doplnil dokazovanie oboznámením sa s kúpna
zmluvou, s prílohou, s oznámením správy katastra, s LV, s výzvou na zaplatenie kúpnej ceny, s kópiou

poštovej zásielky, s opakovanou výzvou, so stanoviskom k výzve, s príjmovým dokladom, s faktúrou
116/12, s upozornením na skryté vady, s odpoveďou PZN, so ZP č. 41/2013 a č. 54/2013, s uplatnením
zľavy z kúpnej ceny, s odpoveďou PZN, s vyjadrením k jednostrannému zápočtu, s jednostranným
zápočtom odporcu doručovanému 29.10.2013 a s vyjadrením navrhovateľky k jednostrannému zápočtu
doručované 19.11.2013 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 29.9.2008 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení záložného práva
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti špecifikovaný v čl. 1 zmluvy zapísaných na LV č. XXXX v kat.
úz. C. a na LV č. XXXX. N. čl. X kúpnej zmluvy sa strany dohodli na kúpnej cene pre navrhovateľku akopredávajúcu v 1.rade vo výške 1,5 mil. Sk , ktorú sa odporca zaviazal splácať v splátkach po 31.250,-
€ (1.037,- €) v počte 48 splátok počnúc mesiacom január 2009 až do úplného zaplatenia. Podľa článku
5 zmluvy sa kupujúci vyjadril, že pozná stav prevádzaných nehnuteľností a že tento zodpovedá jeho

opisu. Podľa oznámenia Správy katastra U. K. bola kúpna a záložná zmluva zapísaná dňa 5.11.2008.
Podľa LV č. XXXX je odporca výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto LV a v X-ici
na LV č. XXXX. V zmysle faktúry č. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX boli odporcovi fakturované stavebné
práce - oprava terasy K. U. vo výške XX.XXX,- €. Q. zo dňa XX.X.XXXX odporca oznámil navrhovateľke
skryté závady, ktoré sa objavili približne po pol roku užívania, najmä keď sa topil sneh a to zatekanie

strechy v reštaurácii, zatekanie priestorov pod terasou ako aj vlhnutie susediacich múrov. U. žiadal o
odstránenie uvedených závad alebo ich odstráni na svoje náklady, ktoré budú odpočítané z kúpnej
ceny. V liste zo dňa X.X.XXXX, ktorým právna zástupkyňa navrhovateľky odpovedala na list zo dňa
XX.X.XXXX sa uvádza, že veci vrátane stavby súp.č. XXX boli predané kupujúcemu v stave v akom stoja
a ležia, predávajúci nemali vedomosť o vadách stavby, listy odporcu z XX.X.XXXX neboli predávajúcim
doručené a navrhovateľka so závadami, ktoré mali byť v lsite popísané, nebola oboznámená a údajné

vady predmetu kúpy neboli kupujúcim riadne, včas a podľa zákona uplatnené a preto nárok zvád
predmetu kúpy zanikol, pretože záručná doba uplynula XX mesiacmi počítanými odo dňa, keď odporca
predmet kúpy prevzal a začal užívať, teda XX.X.XXXX a taktiež v predmetnom liste vzniesla námietku
premlčania, ktorá začala plynúť dňom XX.X.XXXX a uplynula dňom XX.X.XXXX. V znaleckom posudku
č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX znalca X.. T. W. sa v závere uvádza, že riešenie problému masívneho

zatekania bližšie popísaného pri posúdení stavby v časti terasy je jednoznačné odstránenie nášľapných
a podkladných vrstiev podlahy a následné vytvorenie novej konštrukcie plochej strechy pokiaľ využitie
má byť ako terasa.

Právny zástupca odporcu vykonal jednostranný zápočet, ktorý mal vzniknúť tým, že pohľadávka

navrhovateľky vyplývajúcej z kúpnej zmluvy a to z titulu nedoplatku kúpnej ceny a pohľadávka odporcu,
ktorá vznikla titulom náhrady škody na odkúpenom objekte, pričom odporca sa dozvedel o škode a
kto za ňu zodpovedá na základe znaleckého posudku č. 41/2003 a znaleckého posudku č. 54/2013,
ktorým znalec určil výšku škody na sumu 17.522,20 € ako odhad hodnoty stavebných prác potrebných
na odstránenie vád odkúpených nehnuteľností. Zo znaleckého posudku č. 54/2013 znalca X.. X. F.

bolo zistené, že bolo potrebné zistiť odhad hodnoty stavebných prác potrebných na odstránených vád
zistených na diele, ktorý činí 17.522,20 €.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka
( ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods.3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody , d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ).

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
Tátoprotiprávnosťmôžebyťlenvýsledkom,činnostiľudí.Kporušeniuprávnejpovinnostimôžedôjsťbuď
proti právnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený
úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo
všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo

iných právnych úkonov, prípadne ich porušenia ustanovenia § 415. Pod pojmom škody treba rozumieť
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako
všeobecným ekvivalentom.Škodousapritom rozumiemajetkováujma,ktorávzniklafyzickejaleboprávnickejosobe, jevyjadriteľná
v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby

sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné.

Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná
súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a
následku. Táto musí byť preukázaná a nemožno ju len predpokladať.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou je vzťahom príčiny a následku ,
ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka ( OZ) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 504 OZ nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy,

ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu
vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne
vadu, právo zanikne.

Podľa § 580 ods. 1 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého

druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.

Podľa § 581 ods. 1 OZ započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na

zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je
prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

Podľa § 581 ods. 2 OZ započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno
domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať

pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

V ust. § 581 odseku 2 sú uvedené pohľadávky, proti ktorým nemožno jednostranným prejavom vykonať
započítanie. Ide najmä o premlčané pohľadávky, t.j. také, ktoré sú premlčané už v okamihu, keď sa
pohľadávky stretli.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Započítanie podľa tohto ustanovenia je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa

a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené
všetky podmienky na to potrebné. Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie sa najčastejšie
uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj iných vzájomných
pohľadávok rovnakého druhu (napr. pri ovocí, obilí rovnakého druhu).Pohľadávky musia byť spôsobiléna započítanie. Započítať nemožno pohľadávky, pri ktorých je to vylúčené zo zákona (§ 581) alebo
dohodou účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje
sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav

adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje
nazapočítanieprotipohľadávkeveriteľa.Formutohtoprejavuzákonnepredpisuje,alenesmieodporovať
ustanoveniam § 34 a nasl.Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas
druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť, keď
sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná.

Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú.
Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.Prípadnú námietku
premlčania vzájomnej pohľadávky môže účastník úspešne uplatniť len vtedy, keď vzájomná pohľadávka
bola premlčaná už v čase, keď jeden z účastníkov urobil voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.
Ak sú dlžníci zaviazaní plniť solidárne (§ 511), ktorýkoľvek z dlžníkov môže započítať svoju pohľadávku
proti veriteľovi v celom rozsahu. Ak sa pohľadávky navzájom kryjú, zaniká tým aj záväzok ostatných

spoludlžníkov. Započítať nemožno ani pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde. Ide o tzv.
naturálne záväzky, ako sú napríklad výhry zo stávky alebo z hry, pohľadávky z pôžičiek poskytnutých
vedome do stávky alebo hry, okrem prípadov, ak išlo o výherný podnik prevádzkovaný štátom alebo
ktorý bol úradne povolený. Také výhry a pohľadávky nemožno ani platne zabezpečiť (§ 845). Zákon
nevylučuje možnosť, aby účastníci dohodou, t.j. dvojstranným právnym úkonom, vykonali započítanie

aj pohľadávok uvedených v odsekoch 1 a 2 (dohoda o započítaní).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nárok navrhovateľky je daný dôvodne, nakoľko
preukázala nedoplatok kúpnej ceny v stanovenej výške, ktorá kúpna cena mala byť splatená v splátkach,
pričom odporca nezaplatil 5 splátok kúpnej ceny a to za mesiace august až december roku 2012, pričom

išlo o splátky po 1.037,- € mesačne. Argumentácia odporcu a jeho zástupcu, že k zániku pohľadávky
navrhovateľky došlo jednostranným zápočtom vykonaným odporcom z titulu jeho pohľadávky na
náhradu škody súd uvádza, že súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje. V danom prípade odporca
nepreukázal svoj nárok na náhradu škody, ktorú ako uviedol jeho zástupca táto škoda ešte nevznikla
a rovnako podľa názoru súdu nie sú pravdivé tvrdenia odporcu a jeho zástupcu, že o škodách sa mal

dozvedieť až zo znaleckých posudkov, pričom odporca sa zrejme týmto právnym zdôvodnením snažil
uplatniť svoju pohľadávku, ktorá mu inak patrila z titulu nárokov z vád predmetu kúpy, ktoré neuplatnil v
zákonnej 2- ročnej lehote a preto tento nárok jeho zástupca zamieňal s údajným nárokom na náhradu
škody, ktorého predpoklady však neboli preukázané, pretože nimi sú najmä porušenie právnej povinnosti
a zástupca odporcu nevedel preukázať akú povinnosť mala navrhovateľka porušiť, príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a škodou a taktiež ani vznik škody nebol preukázaný. V súvislosti
s argumentáciou o premlčaní tohto nároku na náhradu škody sa súd stotožňuje a uvádza, že tento
nárok je premlčaný, nakoľko všeobecná 3-ročná premlčacia lehote uplynula v septembri 2011 a iba v
rámci tejto 3-ročnej premlčacej lehoty môže plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota, ktorá nemôže
prekročiť 3-ročnú premlčaciu lehotu a preto argumentácia zástupcu odporcu, že o škode sa dozvedel

až zo znaleckých posudkov v roku 2013 je právne bezvýznamná. Prípadné nároky z vád alebo titulu
náhrady škody si mal odporca uplatniť v primeranej lehote, v dôsledku čoho by sa nevystavil riziku
uplatnenia námietky premlčania zo strany navrhovateľky. Súd zároveň dodáva, že zistenie škody a
jej príčin, tieto nie sú podstatné z hľadiska posúdenia nároku na náhradu škody, teda keď sa niekto
dozvie o škode, nie je podstatné, aby mal zároveň vedomosť o príčinách tejto škody a je právne úplne

irelevantné tvrdenie, že o príčinách škody sa dozvedel odporca až v roku 2013 na základe znaleckých
posudkov, pretože táto argumentácia neobstojí z hľadiska uplatnenia obrany odporcu tak ako v konaní
uvádzal. Tvrdenia zástupcu odporcu o porušení právnej povinnosti navrhovateľky, ktoré mali spočívať v
neodborných zásahoch do stavby, nie sú porušením právnej povinnosti voči odporcovi a teda tento ďalší
predpoklad náhrady škody nebol riadne zdôvodnený. Na základe uvedeného súd návrh ako dôvodne

podanému vyhovel a zároveň priznal navrhovateľke aj príslušenstvo, ktorým sú úroky z omeškania v
zmysle § 517 ods. 1,2 OZ a vládneho nariadenia č. 87/1995. Úroky z omeškania súd navrhovateľke
priznal od ňou žiadaným dátumov, nakoľko uvedenými dátumami sa odporca dostal do omeškania
s plnením svojho dlhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnej navrhovateľke
súd priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 311,- € a z trov právneho
zastúpenia 3 x po 180,93 € + 1 x režijný paušál po 7,63 € ,2 x po 7,81 €| , + cestovné 15,74 e ( z
Bratislavy do Nitry a späť 2 x 92, 1 l / 1,45 €, spotreba 100 km / 5,9 l) + náhrada za stratu času za4 polhodiny po 13,01 € = 52,04 €. Spolu trovy právneho zastúpenia 633,82 €. Súd nepriznal náhradu
za úkony - výzvy právnemu zástupcovi odporcu, list právnemu zástupcovi, vyjadrenie k odporu a k
jednostrannému zápočtu, nakoľko nešlo o úkony súvisiace so sporom, vyjadrenie k odporu nebolo

kvalifikovaným vyjadrením iba zaslaním predchádzajúcej korešpondencie medzi právnymi zástupcami
a tak isto súd posúdil aj predchádzajúce vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.