Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/414/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233441
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233441.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,
o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/242/2012-113 zo dňa 7. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcovi podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č.
514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujmamumalabyťspôsobenátým,že exekučnýsúdnerozhodolvexekučnomkonaníožiadostisúdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Podstata jeho rozsiahleho odôvodnenia spočívala v nasledovných záveroch:
Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú skutočnosť
odporca nerozporoval. Nepochybnou bola i skutočnosť, že nárok navrhovateľa na náhradu škody alebo
jeho časti nebol v zákonnej lehote 6-tich mesiacov uspokojený. Pokiaľ odporca vzniesol námietku
premlčania, túto vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z hľadiska skutkových okolností podstatných pre
prejednávanú vec mal zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 24Er/2976/2010 preukázané, že žiadosť

o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu dňa 16.07.2010, poverenie bolo vydané dňa
05.10.2010,t.j.pozákonomstanovenejlehote.Nedodržanielehotynavydaniepovereniavšaknemožno
automaticky považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a zároveň za nesprávny úradný postup podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Musí ísť o významné prieťahy
v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako prieťahy zbytočné, resp. neefektívny postup (I.ÚS 63/00, I.ÚS
16/02). Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani vznik škody ako majetkovej ujmy. Vyúčtované režijné
náklady nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú

činnosť navrhovateľa. Jeho tvrdenie, že vynaložil určité náklady, nie je postačujúce. V rozpore s
dobrými mravmi požadoval tieto náklady v takmer 45.000 žalobách len z titulu správy pohľadávok
prostredníctvomsvojichzamestnancov,akoajzanákladyzaspracovanieurgenciísúdom,kontrolustavu
konania na exekučnom súde a za udržiavanie a správu informačného systému, ktoré vyčíslil len nejakoupaušalizovanou sumou bez riadneho preukázania. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v
tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobný návrh zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota.
Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol, že považuje to za satisfakciu za porušenie

jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa neistotu,
nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie, zánik ďalších podnikateľských
aktivít, spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Okresný súd s touto
argumentáciou nesúhlasil, považoval ju za účelovú a špekulatívnu. Navrhovateľ ničím nepreukázal
údajné následky ako sú pocit úzkosti, frustrácie, .... Navrhovateľ požadoval nemajetkovú ujmu vo

výške 55 eur za každý mesiac omeškania (poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu SR), pričom
podľa jeho tvrdenia omeškanie bolo viac ako 5 mesiacov. Toto tvrdenie je nesprávne, nakoľko v
predmetnej exekučnej veci bolo poverenie vydané po približne dvoch mesiacoch. V súvislosti s vydaním
povereniapoukázalokresnýsúdnaskutočnosť,žežiadosťuudeleniepovereniabolapodanánazáklade
exekučného titulu, ktorým bolo rozhodcovské rozhodnutie vydané na základe spotrebiteľského vzťahu.
Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu úpravu bolo povinnosťou

exekučného súdu skúmať rozhodcovské rozhodnutie aj s prihliadnutím na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C 40/08. V zmysle označeného rozhodnutia exekučný súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musel i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej dohody obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. S poukazom na uvedené rozhodnutie prihliadol na zložitosť a

náročnosť exekučnej veci po právnej stránke.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol,
odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich síce uplatnil, ale
až po vyhlásení rozsudku a bez vyčíslenia.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti,
hoci riadne a včas a z dôležitých dôvodov požiadal o zrušenie pojednávania. I napriek tomu, že v texte
žaloby uviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z

konania vylúčiť, tento sudca vec prejednal a o nej rozhodol. K tvrdeniam odporcu nemal možnosť vyjadriť
sa, pričom okresný súd pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Okresný súd sa dopustil
viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,
avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Ako žalujúca strana nebola
oboznámenásobsahomdôkazovaprednesov,nemalamožnosťsaknimvyjadriť,animožnosťnavrhnúť

dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.

2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za dôvodné.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Námietku navrhovateľa, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101

ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo
spisového materiálu mal preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň
07.06.2013, keď navrhovateľ a jeho právny zástupca prevzali predvolanie dňa 10.05.2013. Navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce mailovým podaním zo dňa 03.06.2013 požiadal ozrušenie pojednávania (z dôvodu, že sa podaním sťažnosti na Ústavný súd SR chce brániť proti
rozhodnutiu o nevylúčení sudcov), ktorú žiadosť okresný súd správne vyhodnotil ako nedôvodnú.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.02.2013

č. k. 7NcC/187/2013-25, ktorým konajúca sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18C/242/2012. S odkazom na vyššie označené
uznesenie Krajského súdu v Žiline neobstojí potom ani námietka navrhovateľa, že sudcu, ktorému bola
predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Ako nedôvodnú
vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení

a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy
vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku
toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že okresný súd pri svojom
rozhodnutívychádzalztvrdeníodporcu,kuktorýmnemalmožnosťvyjadriťsa,jeúčelová.Zodôvodnenia

napadnutéhorozsudkujezrejmé,žeokresnýsúdsvojerozhodnutiezaložilnienatvrdeniachuvádzaných
odporcom, ale na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení
podmienok pre vznik nároku na navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Námietka
navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty
na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku

takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva. S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky
neboli podané proti výroku o trovách konania, eventuálne odporca proti tomuto výroku odvolanie
nepodal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto

smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .