Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 5, 2012

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412202371
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2012:6412202371.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa PIARG, spol. s r.o., so sídlom Bratislava V, Planckova 3/1209, zastúpený konateľom
spoločnosti S. K., nar. X.X.XXXX, bytom D., N. X, proti odporcom 1/ Slovenská republika v zastúpení
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Bratislava, Nám. Slobody č.
6,P.O.BOX100,IČO:30416094,2/ObecŠtiavnickéBane,ŠtiavnickéBane,IČO:00321028,zastúpené
starostom obce I. R., zastúpená advokátom JUDr. Antonom Matúškom, so sídlom v Žiari nad Hronom,
Dr. Jánskeho 19/11, o návrhu na zaplatenie škody vo výške 9.294.297 € takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania a zaplatiť ich do rúk
právneho zástupcu odporcu v 2. rade, JUDr. Antona Matúšku, vo výške 76.077,64 v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalzaplateniaododporcovv1.a2.radespoločneanerozdielne
škody vo výške 9.294.297 € s poukazom na nesprávny úradný postup zo strany odporcu v 2. rade, v

súvislosti so stavebným konaním.

Odporca v 1. rade s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť, poukázal na to, že medzi
porušením zákonnej povinnosti odporcu v 2. rade a vznikom škody navrhovateľa neexistuje príčinná
súvislosť, ako aj na to, že navrhovateľ si škodu spôsobil sám predovšetkým porušením svojej zákonnej
povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, a zároveň aj nesplnil povinnosť v
súčinnosti so správny orgánom, keď nedoplnil návrh na konanie, takisto poukázal na to, že výška škody

je nepreukázaná a nepodložená.

Odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu tiež s podaným návrhom nesúhlasil, návrh
žiadal zamietnuť, takisto poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi nečinnosťou odporcu v 2. rade
a údajnou škodou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil sa s

pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 1T 55/2011, so Zmluvou o budúcej zmluve, uzavretou medzi
navrhovateľom a X.. S. K. dňa 1.11.2007, s podaniami navrhovateľa odporcovi v 2. rade na predbežné
prerokovanie návrhu, s listinami a rozhodnutiami, vydanými v súvislosti so stavebným konaním, ako aj
s ostatným spisovým materiálom.Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia od odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne titulom náhrady
škody 9.294.297 € s poukazom na to, že zo strany odporcu v 2. rade došlo k nesprávnemu úradnému

postupu. Navrhovateľ uviedol, že dňa 18.12.2006 podali u odporcu v 2. rade žiadosť o vydanie
územného rozhodnutia o umiestnení stavby Hotel Evička, pričom k tejto žiadosti pripojili aj všetky
podklady pre vydanie požadovaného rozhodnutia. Dňa 12.2.2007 odporca v 2. rade vydal územné
rozhodnutie č. 1/2007, ktoré bolo na základe zaslaného odvolania Krajským stavebným úradom Banská
Bystrica zrušené a vrátené na nové prejednanie. Navrhovateľ poukázal na to, že spisový materiál bol

vrátený odporcovi v 2. rade dňa 5.6.2007 a vlastne od tohto obdobia napriek písomným urgenciám,
osobným prosbám, ako aj telefonátom zo strany navrhovateľa odporca v 2. rade nekonal. Navrhovateľ
ďalej poukázal na tú skutočnosť, že dňa 1.11.2007 S. K.Q. ako konateľ spoločnosti PIARG, s.r.o.,
so súhlasom všetkých spoločníkov uzavrel Zmluvu o budúcej zmluve s X.. S. K., v ktorej sa táto
osoba zaviazala vstúpiť odkúpením 50 % vlastníckych podielov všetkých spoločníkov do spoločnosti
PIARG za dohodnutú cenu 30.000.000,-Sk a následne sa X.. S. K. zaviazal v tejto zmluve o budúcej

zmluve zabezpečiť pre navrhovateľa úver vo výške 250.000.000,-Sk, potrebných na výstavbu a začatie
prevádzky Hotela Evička. Navrhovateľ poukázal na to, že v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej
zmluve sa oni dohodli, že ak sa navrhovateľovi nepodarí získať územné rozhodnutie o umiestnení
stavby Hotel Evička na Stavebnom úrade Štiavnické Bane do 31.12.2009, tak záväzky oboch strán
zanikajú. Navrhovateľ uviedol, že keďže do uvedeného dňa navrhovateľ nezískal územné rozhodnutie,

a to nečinnosťou a prieťahmi v konaní zo strany odporcu v 2. rade, zanikli záväzky X.. S. K. voči
navrhovateľovi. Preto je navrhovateľ toho názoru, že v súvislosti s nekonaním, prieťahmi v konaní a
porušovaním zákonov zo strany odporcu v 2. rade vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 280.000.000,-
Sk (9.294.297 €), ktorá pozostáva z ušlého zisku. Odporca v 1. rade s podaným návrhom nesúhlasil,
návrh žiadal zamietnuť, poukázal na to, že medzi porušením zákonnej povinnosti obce a vznikom

škody neexistuje príčinná súvislosť. Ďalej uviedol, že navrhovateľ si škodu spôsobil sám, predovšetkým
porušením svojej zákonnej povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku a
nesplnením svojej povinnosti súčinnosti so správnym orgánom, keď nedoplnil návrh na konanie o
umiestnení stavby. Zároveň je toho názoru, že výška škody, ktorú vyčíslil navrhovateľ, je nepreukázaná a
nepodložená. Odporca v 1. rade poukázal na tú skutočnosť, že pochybenie obce nebolo príčinou vzniku

škody žalobcu. Uviedol, že plnenie zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzavrel navrhovateľ s treťou
osobou,bolopodmienenézískanímúzemnéhorozhodnutiaoumiestnenístavby,pričomvšaknavydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby nie je bez všetkého daný právny nárok, musia byť splnené zákonom
stanovené náležitosti. Odporca v 1. rade takisto uviedol, že pokiaľ sa týka odstránenia chýb v rozhodnutí
obce, tu bola nevyhnutná súčinnosť zo strany navrhovateľa, a to v tom zmysle, aby navrhovateľ doplnil

svoj návrh na konanie (stavebné konanie). Odporca v 1. rade poukázal aj na tú skutočnosť, pokiaľ
sa týka výšky uplatnenej škody, že navrhovateľovi nerealizáciou predaja obchodného podielu škoda
nevznikla, keďže tento predaj sa nemohol uskutočniť, pretože navrhovateľ sa zaviazal predať vec,
ktorú nevlastní, pretože nemohol mať zisk zo zmluvy, uzatvorenej v prospech svojich spoločníkov, preto
si nemôže nárokovať náhradu ušlého zisku za neuzavretie a nesplnenie takejto zmluvy. Návrh ako

nedôvodný žiadal zamietnuť aj odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, hlavne
s poukazom na tú skutočnosť, že nie je daná príčinná súvislosť medzi nečinnosťou obce a údajnou
škodou. Poukázal na to, že navrhovateľ si sám z vlastnej viny nesplnil náležitosti a podmienky pre
vydanieúzemnéhorozhodnutiaoumiestnenístavby,pričompodľavyjadreniazástupcuodporcuv2.rade
navrhovateľ nedoplnil doklady v rámci územného konania ku dnešnému dňu. Zástupca odporcu uviedol,

že je pravdou, že zo strany obce došlo k určitým prieťahom, avšak neexistuje stále príčinná súvislosť aj
medzi teda nečinnosťou obce a škody, ktorá mohla vzniknúť navrhovateľovi. Zároveň poukázal na to, že
z územného rozhodnutia, ktoré ani nemusí byť vydané , si ešte žiaden potenciálny stavebník nemôže
nárokovať vydanie stavebného povolenia na zamýšľanú stavbu a vôbec uvažovať o akomsi zisku.

Podľa§1písm.a/-c/Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu,spôsobenúprivýkoneverejnej
moci v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššie územného celku za škodu,
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, a predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ toho istého zákona štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu ministerstvo, alebo iný ústredný orgán štátnej správy,

ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 10 ods. 1 toho istého zákona územná samospráva zodpovedá za podmienok, ustanovených
týmto zákonom, za škodu, spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

Podľa § 10 ods. 2 písm. b/ toho istého zákona územná samospráva zodpovedá za škodu podľa ods. 1,
ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 14 ods. 1 toho istého zákona územná samospráva zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 14 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 toho istého zákona nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím a zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody, spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 toho istého zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania

žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 toho istého zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Novelizáciou stavebného zákona (U. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov

štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov) bolo ustanovené,
že s účinnosťou od 1.1.2003 prešla z okresných úradov na obce pôsobnosť stavebného úradu.
Stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy (§
117 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - Stavebný zákon). Z
toho vyplýva, že celá pôsobnosť stavebného úradu vrátane vyvlastňovacieho konania týmto opätovne

prechádza z okresných úradov na obce a celá pôsobnosť stavebného úradu je výkonom štátnej správy.
Obec zabezpečuje činnosť stavebného úradu buď vlastným odborným aparátom, alebo obce môžu
spolupracovaťnabázedobrovoľnostiazriadiťnatentoúčelspoločnýobecnýúrad.Zaškodu,spôsobenú
pri činnosti obce ako stavebného úradu však zodpovedá Slovenská republika, zastúpená odporcom v1. rade, a to v zmysle vyššie citovaného § 4 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 514/2003 Z. z.. Vzhľadom na
to v danom konaní nie je daná pasívna legitimácia odporcu v 2. rade, a preto súd konanie o návrhu
navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade z uvedeného dôvodu zamietol.

Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody je predbežné prerokovanie škody s príslušným
orgánom.Navrhovateľdoručilnávrhnapredbežnéprerokovanienárokuodporcoviv2.rade,atopodanie
zo dňa 20.5.2010 s tým, že doručoval odporcovi v 2. rade aj opätovné výzvy na predbežné prerokovanie
náhrady škody (28.7.2010, 12.1.2011, 14.4.2011). Na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

jevšakpríslušnýodporcav1.radeanieodporcav2.rade.Keďževšakodporcav2.radeakonepríslušný
orgán nepostúpil návrh na predbežné prerokovanie nároku odporcovi v 1. rade, tento nebol prejednaný
a uspokojený, a z toho titulu vzniklo navrhovateľovi právo nároky uplatniť na súde formou žalobného
návrhu.

Odporca v 2. rade vydal rozhodnutie dňa 12.2.2007 pod zn. 1/2007, a to Územné rozhodnutie o

umiestnení stavby s názvom „Hotel Evička“, a to na základe návrhu navrhovateľa, ktorý podal dňa
3.1.2007 u odporcu v 2. rade návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby (č.l. 106
- 110). Voči uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie tretie osoby. Krajský stavebný úrad v Banskej
Bystrici rozhodnutím zo dňa 2.5.2007 zrušil Územné rozhodnutie o umiestnení stavby obce, ktoré vydali
Štiavnické Bane 12.2.2007 č. 1/2007 a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie Stavebnému

úradu Obce Štiavnické Bane (č.l. 44 - 49). Z výpisu z uznesenia zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva
v Štiavnických Baniach, konaného dňa 30.4.2008 (č.l.140) obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie,
ktorým požaduje predložiť v súvislosti so žiadosťou navrhovateľa zastavovaciu štúdiu, a to investičný
zámer, z ktorého bude zrejmé napojenie na inžinierske siete a zároveň návrh odborne spôsobilej osoby
pre obstaranie zmeny UPN obce. Obec Štiavnické Bane dňa 14.4.2010 prijala rozhodnutie, ktorým

územné konanie o umiestnení stavby s názvom „Hotel Evička“ prerušila na dobu do 60 dní s tým,
že vyzvala navrhovateľa, aby v uvedenej lehote predložil stavebnému úradu listinné doklady, a to
listy vlastníctva, resp. preukázanie iného práva k pozemkom, kópiu katastrálnej mapy, aktuálny stav,
aktuálne, resp. aktualizované už vydané vyjadrenia, stanoviská dotknutých orgánov, ako aj ďalšie listiny.
Obec Štiavnické Bane následne dňa 15.6.2010 vydala ďalšie rozhodnutie, a to rozhodnutie, ktorým

zrušilarozhodnutieč.69/2010zodňa14.4.2010,ktorýmprerušilaúzemnékonanieoumiestnenístavbys
názvom„HotelEvička“.Zuvedenýchskutočnostíjezrejmé,žeobecminimálneod6.7.2007do14.4.2010
nekonala. Správny orgán by mal rozhodnúť v jednoduchých veciach bezodkladne, v prípade, pokiaľ sa
týka ostatných prípadov, by mal rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania. V zvlášť zložitých prípadoch
by mal rozhodnúť najneskôr do 60 dní, ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto

lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (§ 49 ods. 1,2 U. č. 71/67 Zb. o správnom konaní).
Súd zistil, že odporca v 2. rade nepožiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Preto súd musí
konštatovať, že u odporcu v 2. rade nastali prieťahy v konaní.

Navrhovateľ v konaní žiadal zaplatiť od odporcov v 1. a 2. rade vzniknutú škodu, a to ušlý zisk vo výške

280.000.000,-Sk (9.294.297 €). Uvedená suma pozostáva zo sumy 30.000.000,-Sk ako dohodnutá cena
medzi navrhovateľom a treťou osobou, ktorá osoba sa zaviazala vstúpiť odkúpením 50 % vlastníckych
podielov všetkých spoločníkov do spoločnosti navrhovateľa. Ďalšia časť sumy predstavuje sumu
250.000.000,-Sk, ktorá suma vlastne je výška úveru, ktorú sa zaviazala táto tretia osoba zabezpečiť pre
navrhovateľa v slovenskej alebo zahraničnej banke ako úver, potrebný pre výstavbu a začatie prevádzky

Hotela Evička. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ PIARG, spol. s r.o., uzatvoril s
X.. S. K. Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy dňa 1.11.2007. Predmetom uvedenej zmluvy v zmysle
čl. 1 bod 1 bolo, že navrhovateľ sa zaväzuje získať územné rozhodnutie o umiestnení stavby „Hotel
Evička“, ktorý sa nachádza v k. ú. Obce Štiavnické Bane v čo možno najkratšom čase od podpisu
tejto zmluvy. Zároveň PIARG, spol. s r.o. sa zaviazala v zmysle čl. 1 bod 2 uvedenej zmluvy, že do

30 dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Hotel Evička“ uzavrie s
X.. S. K. kúpnu zmluvu o predaji 50 % obchodného podielu za dohodnutú sumu 30.000.000,-Sk. V
zmysle čl. 1 bodu 3 zmluvy o budúcej zmluve sa X.. S. K. ako tretia osoba zaviazala, že do 30 dní odo
dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Hotel Evička“ uzavrie so spoločnosťou
PIARG, spol. s r.o. kúpnu zmluvu o kúpe 50 % obchodného podielu v spoločnosti PIARG, spol. s r.o. za

dohodnutú cenu 30.000.000,-Sk. V zmysle čl. 1 bod 4 uvedenej zmluvy sa tretia osoba, X.. S. K. zaviazal,
že do 120 dní odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia Stavebného úradu Obce Štiavnické
Bane o umiestnení stavby „Hotel Evička“ vybaví v slovenskej alebo zahraničnej komerčnej banke úver
za účelom financovania výstavby a rozbehu prevádzky „Hotela Evička“ vo výške 250.000.000,-Sk.Navrhovateľvdanomkonaní,pokiaľsatýkavýškynáhradyškody,muselbypreukázaťporušenieprávnej
povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, a
takisto aj zavinenie. Z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve je však zrejmé, že predmetom zmluvy bol

záväzok navrhovateľa uzatvoriť kúpnu zmluvu a previesť 50 % podielu spoločnosti PIARG, spol. s r.o.,
a následne záväzok tretej osoby zaobstarať úver na financovanie výstavby „Hotela Evička“. Plnenie z
tejto zmluvy bolo podmienené získaním rozhodnutia o umiestnení stavby „Hotel Evička“. Z uvedenej
zmluvy je zrejmé, že ak by sa navrhovateľovi nepodarilo získať rozhodnutie o umiestnení stavby „Hotel
Evička“ do 31.12.2009, tak záväzky z tejto zmluvy nevzniknú. Je zrejmé, že navrhovateľovi sa do

uvedenej lehoty nepodarilo získať rozhodnutie o umiestnení stavby, a preto nebol ani realizovaný prevod
obchodného podielu. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že na vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby nie je daný bez všetkého právny nárok. V zmysle platnej právnej úpravy musia byť splnené
početné zákonné podmienky, ktorých splnenie však výlučne nezávisí od činnosti alebo od postupu
stavebného úradu, ale aj od súčinnosti navrhovateľa splnenia podmienok navrhovateľom, a samozrejme
aj od obsahu vyjadrení ďalších účastníkov a dotknutých orgánov. Treba poukázať na to, že navrhovateľ

v čase, keď uzatváral zmluvu o budúcej zmluve, čiže 1.11.2007 už vedel, že rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Banskej Bystrici nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.7.2007 a obec
vo veci nekonala. Navrhovateľ nepodnikol relevantné kroky proti jej nečinnosti, a v podstate až dovtedy,
pokiaľ nepodal návrh na predbežné prerokovanie nároku. Navrhovateľ bol vyzývaný na doplnenie o
listinné podklady. Pokiaľ sa týka toho, že navrhovateľ sa zaviazal previesť obchodný podiel spoločnosti,

treba poukázať na tú skutočnosť, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a
im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný podiel je považovaný za inú majetkovú hodnotu,
ktorá je predmetom vlastníckeho vzťahu a je obchodovateľná. Spoločník obchodnej spoločnosti je
majiteľom svojho obchodného podielu, a ako vyplýva z podstaty vlastníctva, je v medziach zákona
oprávnený svoje práva využívať, brat plody, disponovať s nimi. Je to spoločník, kto má ako majiteľ

obchodného podielu právo na kúpnu cenu pri odplatnom prevode obchodného podielu na tretiu osobu. V
zmysle § 120 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť nemôže nadobúdať vlastné obchodné podiely.
Súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril zmluvu, ktorú nebol oprávnený plniť, pretože nemohol previesť
na tretiu osobu majetkovú hodnotu, ktorá nie je jeho vlastníctvom. Čiže navrhovateľovi nerealizáciou
predaja obchodného podielu škoda nevznikla, pretože tento predaj sa reálne uskutočniť nemohol, keďže

navrhovateľ ako spoločnosť nemôže predať vec, ktorú nevlastní. Navrhovateľ teda nemohol mať zisk z
uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, a preto nepreukázal dôvodnosť nároku na náhradu ušlého zisku.
Pokiaľ sa týka možnosti získania úveru, v zmysle dohôd medzi navrhovateľom a treťou osobou v zmluve
o budúcej zmluve, treba poukázať na to, že v prípade uzavretia zmluvy o úvere veriteľ sa zaväzuje,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej výšky, a dlžník sa

zaväzuje tieto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. To znamená, že navrhovateľ by
musel získaný úver vrátiť, preto nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku a nezískanie úveru za
ušlý zisk. Súd je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zákonnej
povinnostizostranyobceavznikomškodynajehostrane.Vzhľadomnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti
súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca v 1. rade mal v konaní úspech, trovy konania si však neuplatnil, preto mu súd náhradu trov

konania nepriznal.

Trovy konania si uplatnil odporca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to trovy
právneho zastúpenia. Súd právnemu zástupcovi odporcu priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s
Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1. Súd priznal zástupcovi odporcu v 2. rade trovy právneho

zastúpenia za prípravu a prevzatie návrhu, písomné podanie na súd, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa
17.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 23.5.2012 a 5.9.2012 (4 x 19.011,89 €), režijný paušál dvakrát po
7,41 € (úkony v r. 2011) a dvakrát po 7,63 € (úkony v r. 2012). Súd nepriznal zástupcovi odporcu v 2. rade
trovy konania za študovanie spisu dňa 11.5.2011 na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, nakoľko tento
úkon uvedený deň vykonaný zo strany odporcu v 2. rade nebol (návrh na súd bol podaný až 10.6.2011).

Súd nepriznal zástupcovi odporcu v 2. rade ani trovy konania za písomné podanie na súd, týkajúce sa
doručenia listinných dôkazov dňa 25.6.2012, kde žiadal priznať len režijný paušál, a to z toho dôvodu,
že uvedené písomné dôkazy mohol zástupca odporcu predložiť spolu s vyjadrením, alebo priamo na
pojednávaní. Súd ďalej nepriznal právnemu zástupcovi odporcu v 2. rade trovy konania za študovaniepripojeného trestného spisu 1T 55/12 dňa 3.9.2012, a to z toho dôvodu, že zástupca odporcu v 2. rade
zastupoval starostu Obce Štiavnické Bane ako obhajca v rámci uvedeného trestného konania, čiže s
uvedeným spisom už musel byť oboznámený v čase jeho zastupovania v rámci trestnej veci.

Súd spolu priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 76.077,64 €.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu odporcu v 2. rade súd
rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.