Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/307/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206456
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415206456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: CETELEM

SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený JUDr. Marek
Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: X. X.,
trvale bytom S. XXXX/X, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 697,31 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 420,68 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 420,68 eura od 13.06.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 697,31 eura spolu s úrokmi vo výške 49
% ročne zo sumy 484,98 eura od 04.06.2014 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 677,41 eura od 04.06.2014 do zaplatenia, z titulu nesplateného úveru. Na odôvodnenie
žaloby uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 17.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej jej poskytol úver vo výške 579,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu. Keďže

žalovaná nesplácala svoj záväzok riadne a včas, vyhlásil dňa 03.06.2014 mimoriadnu splatnosť úveru.
Žalovaná uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 158,32 eura, v dôsledku čoho má neuhradené záväzky
po lehote splatnosti vo výške 697,31 eura (484,98 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 186,03 eura
z titulu dlžných úrokov z úveru, 6,40 eura z titulu dlžného poistného z úveru, 19,90 eura z titulu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je povinná zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo
výške 49 % ročne zo sumy 484,98 eura od 04.06.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 677,41 eura od 04.06.2014 do zaplatenia.

Na výzvu súdu ohľadne bližšej špecifikácie žalovanej pohľadávky žalobca doplnil, že dlžná suma 697,31
eura predstavuje:
- zvyšok dlžnej úverovej istiny vo výške 484,98 eura (časť istiny z mesačnej splátky splatnej k 15.10.2013
vo výške 20,88 eura, istina z mesačných splátok splatných k 15.11.2013, 15.04.2014, 15.05.2014 vo
výške 61,77 eura, spolu 82,65 eura a istina z mesačných splátok, ktoré by boli splatné v budúcnosti,
keby nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 402,33 eura,

- dlžné úroky z úveru vo výške 186,03 eura (časť úrokov z mesačnej splátky splatnej k 15.12.2013
vo výške 18,- eur a úroky z mesačných splátok splatných k 15.01.2014, 15.02.2014, 15.03.2014,
15.04.2014 a 15.05.2014 vo výške 176,67 eura),- dlžné poistné z úveru vo výške 6,40 eura (poistné z mesačných splátok splatných k 15.01.2014,
15.02.2014, 15.03.2014, 15.04.2014 a 15.05.2014)
- náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 19,90 eura, ktoré účtoval žalovanej dňa

02.01.2014, tieto si uplatňuje ako poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené
na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v konaní zostala celkom nečinná.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 29.01.2016. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju ako aj žalobcovu neprítomnosť s tým, že súhlasil s pojednávaním v jeho ako aj
žalobcovej neprítomnosti. Žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila a nepožiadala ani o odročenie
pojednávania, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho
právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovanej.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 17.07.2013 žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere (č.l. 8-10 spisu),
na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 579,- eur na financovanie kúpy
spotrebného tovaru u predajcu (NAY, Tuhovská 15, 830 06 Bratislava, IČO: 35 739 487). Žalovaná sa

zaviazala úver splácať v 24 mesačných splátkach po 39,58 eura vždy do 15. dňa v mesiaci, splatnosť
prvej splátky bola dohodnutá na 15.08.2013, konečná splatnosť úveru na 15.07.2015, výška úrokovej
sadzby 49 % p.a. - fixná, RPMN 61,65 %, priemerná RPMN 48,52 %, celková čiastka k zaplateniu
919,20 eura, poplatok za poistenie 3,33 %. Podľa bodu 4.4. časti 3 zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru je splatný celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru je až

do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve, t.j. klient je povinný
zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Z
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 09.06.2014 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že
žalobca oznámil žalovanej, že nakoľko poskytnutý úver nesplácala riadne a včas, vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a ku dňu 03.06.2014 sa stal jej záväzok splatný v celom rozsahu. Podľa doručenky k

predmetnému oznámeniu žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote, zásielka sa vrátila späť dňa
01.07.2014. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov (č.l. 18 spisu) súd zistil, že žalobca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 579,- eur. Z výpisu z úverového účtu žalovanej a
potvrdenia o prijatých splátkach (č.l. 13 a 19 spisu) súd zistil, že žalovaná uhradila žalobcovi splátky v
celkovej výške 158,32 eura, a to dňa 16.08.2013, 13.09.2013, 15.11.2013, 17.12.2013 po 39,58 eur.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obch. zák.") zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania,

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

Podľa§11ods.1písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúverochposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu,

ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) v spojení s § 2 písm.
a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu) a zároveň úver bol
žalovanej poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (žalobca v tejto
súvislosti netvrdil ani nepreukázal opak). Poskytnutý úver je tak úverom spotrebiteľským v zmysle § 1

ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho potom vyplýva, že uzatvorená zmluva musí okrem
všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné (sprísnené) náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že tomu tak nie je. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.07.2013 totiž neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok
v rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských

úveroch. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky (39,58 eura), z čoho však nie je možné zistiť,
koľko z nej predstavuje samotná istina, koľko úrok a koľko iné poplatky. Zákonom stanovené členenie
splátky na istinu, úroky a iné poplatky nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol
uplatňovať aj také nároky, na ktoré nemá právo. Z citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona

o spotrebiteľských úveroch pritom jednoznačne vyplýva, že tieto údaje musia byť obsahom samotnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (a nie iného dokumentu), čo v danom prípade splnené nebolo. Absencia
uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere má pritom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V tejto súvislosti súd poukazuje na množstvo rozsudkov vyhlásených všeobecnými súdmi Slovenskej

republiky v obdobných spotrebiteľských veciach, v ktorých súdy dospeli k rovnakému záveru o nesplnení
uvedenej náležitosti v zmluvách o spotrebiteľských úveroch, kde bola splátka úveru vyjadrená rovnako
ako v prejednávanej veci, t.j. bez jej členenia na istinu, úroky a iné poplatky (porov. napr. rozsudky
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15C/59/2013 zo dňa 11.04.2014 a sp. zn. 10C/14/2014 zo dňa
24.04.2014, a mnoho ďalších, všetky dostupné na www.justice.gov.sk).

Keďže súd mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 579,- eur, pričom žalovaná
uhradila žalobcovi splátky v celkovej výške 158,32 eura, vznikla žalovanej s poukazom na uvedené
zákonnéustanoveniapovinnosťuhradiťžalobcoviibarozdielmedziuvedenýmisumami,t.j.sumu420,68
eura. Súd mal zároveň za preukázané, že žalovaná sa dostala s úhradou svojho dlhu do omeškania,

preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem predmetnej sumy aj úroky z omeškania vo
výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č.
87/1995 Z.z.), t.j. vo výške 5,25 % ako to požadoval žalobca. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od04.06.2014, a to s poukazom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03.06.2014 oznámením
zo dňa 09.06.2014. Súd však žalobcovi nemohol priznať úroky z omeškania od tohto dátumu, keďže
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nie je možné spätne, ako to urobil žalobca. Vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru totiž predstavuje jednostranný adresný (adresovaný) právny úkon, ktorý sa stáva
perfektným (účinným) až doručením jeho adresátovi. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné
písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto písomnosťou
oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej
prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu

vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Uvedené je v
súlade aj s ustanovením § 45 ods. 1 O.z., v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe
od okamihu, keď jej dôjde. Voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý
realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou
osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť
doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej

dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci
ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne
oboznámiť) - porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011, sp.
zn. 5 Cdo 129/2010.
V predmetnej veci bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručované žalovanej

poštou, pričom táto si zásielku neprevzala v odbernej lehote, a preto sa zásielka vrátila naspäť dňa
01.07.2014. Z toho možno potom vyvodiť (pri rešpektovaní štandardnej lehoty 18 dní uloženia zásielky
na pošte), že zásielka bola (v ideálnom prípade) uložená na pošte od 12.06.2014. V tento deň mala
žalovaná v súlade s vyššie uvedeným výkladom objektívnu možnosť sa s obsahom doručovanej zásielky
oboznámiť. Preto sa mohla dostať do omeškania najskôr až nasledujúci deň, a preto jej súd uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania až od tohto dňa (od 13.06.2014).

Vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 276,63 eura, úrokov vo výške 49 % ročne zo sumy 484,98 eura
od 04.06.2014 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 677,41 eura od
04.06.2014 do 12.06.2014 a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 276,63 eura od

13.06.2014 do zaplatenia) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K zamietajúcej časti žaloby súd navyše dodáva, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 186,03 eura
predstavujúcej vyčíslené úroky vo výške 49 % ročne z jednotlivých splátok a nárok na zaplatenie úrokov
vo výške 49 % ročne zo sumy 484,98 eura od 04.06.2014 do zaplatenia nemohol byť dôvodný ani

z toho dôvodu, že úrok v takejto výške je neprimeraný a odporuje dobrým mravom. K neprimeranej
výške úrokov a jej rozporu s dobrými mravmi sa pritom vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky
napr. v rozsudku sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012, keď uviedol: "Pri dojednávaní úrokov pri
peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými

mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke "uspokojí" bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni "zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek.".

V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami
domácnostiam s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 11,27 % ročne (podľa bankovej úrokovej
štatistiky uverejnenej Národnou bankou Slovenska na www.nbs.sk). Ročná úroková sadzba dohodnutá

v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.07.2013 tak viac ako 4 násobne presahovala priemernú
výšku úrokovej sadzby uplatňovanú v rovnakom čase bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch,
čo možno podľa názoru súdu považovať za neprimeranú výšku odporujúcu dobrým mravom.Navyše žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 677,41 eura obsahujúcej už dlžné úroky v
sume 186,03 eura (ako aj dlžné poplatky za poistenie úveru z dlžných mesačných splátok v sume
6,40 eura). Žalobca tak požadoval úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121 ods. 3 O.z. predstavujú

príslušenstvo pohľadávky) z úrokov (ktoré rovnako v zmysle § 121 ods. 3 O.z. predstavujú príslušenstvo
pohľadávky) - tzv. anatocizmus, čo nemá oporu v zákone (Občianskom ani Obchodnom zákonníku).
Občiansky ani Obchodný zákonník totiž neustanovujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s
platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané
úroky sa stanú súčasťou istiny (že k nej podľa dohody účastníkov budú pričítané ako civilné plody

peňazí /fructus civiles/), a následne tak právo veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s
platením takto zvýšenej istiny platil aj úroky z omeškania (porov. rozsudok Veľkého senátu obchodného
kolégiaNajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňa24.marca2004,sp.zn.35Odo101/2002,publikovaný
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Českej republiky pod R 5/2006, rovnako
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. júla 2010, sp. zn. 33 Cdo 2041/2008). Keďže
však v predmetnom prípade sa jednalo o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom

a žalovanou ako spotrebiteľkou, akákoľvek dohoda v tomto zmysle by predstavovala neprípustné
odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (§ 54
ods. 1 O.z.) a bola by z toho dôvodu neplatná.

Napokon súd poukazuje na to, že žalobca si uplatnil úroky aj za čas po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru (vo výške 49 % ročne zo sumy 484,98 eura od 04.06.2014 do zaplatenia), čo je rovnako
neprípustné. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co
190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého "...dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie

postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred
nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
Ako už odvolací súd vyššie uvádza, niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania.
Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom
od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v

neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením §
3a n.n. 87/1995 Z.z.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s prvostupňovým súdom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri
úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods.2 OZ).". Z
uvedeného dôvodu súd vyhodnotil ako neplatné ustanovenie bodu 4.4. časti 3 zmluvy o spotrebiteľskom

úvere zo dňa 30.11.2012, podľa ktorého nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia
úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby
poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..

Žalobca mal v konaní v prevažnej miere neúspech (z uplatnenej sumy 697,31 eura, úrokov vo výške
49 % ročne zo sumy 484,98 eura vyčíslených od 04.06.2014 do vyhlásenia rozsudku na sumu 393,89
eura a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 677,41 eura vyčíslených od 04.06.2014
do vyhlásenia rozsudku na sumu 58,- eur, spolu 1 149,20 eura, bol úspešný iba v časti sumy 420,68
eura a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 420,68 eura vyčíslených od 13.06.2014

do vyhlásenia rozsudku na sumu 36,60 eura, spolu 457,28 eura), čím vzniklo žalovanej (ako prevažne
úspešnej účastníčke) právo na náhradu trov konania. Keďže si však žalovaná náhradu trov konania
neuplatnila (žiadne jej v konaní ani nevznikli), súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.