Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214099
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114214099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa V. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. 1, V., právne zastúpeného Mg. Miroslavom Balážom, advokátom, AK so sídlom v
Prešove, Sládkovičova 8, proti odporkyni V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V., A. XX, o zníženie výživného, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 14C 214/2014-134 zo dňa 3.6.2015
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zníženia
výživného zo sumy 100 eur na sumu 27,13 eur od 21.5.2014, ktoré mu bolo určené voči odporkyni
naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov 27P 348/2009. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, kde si
odpykáva trest odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy a prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky. Tento poberá preddavkovo invalidný dôchodok v sume 170 eur mesačne a má príjem
aj z pracovnej činnosti, ktorú vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody v rozsahu 60 až 65

eur mesačne, z čoho si navrhovateľ uhrádza lieky, resp. splátku v rámci exekúcie. Mal preukázané, že
odporkyňa je študentkou vysokej školy v Ružomberku, kde uhrádza 69 eur mesačne za internát a má
výdavky spojené so stravovaním, učebnými pomôckami, hygienou, ošatením, liekmi a ďalšími bežnými
potrebami.Poukázalnato,žejepredpoklad,ženavrhovateľovibudepriznanýriadnyinvalidnýdôchodok,
avšak je pre rozhodnutie vo veci záväzný stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, teda vychádzal z výdavkov
navrhovateľa, ktoré vynakladá v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Mal za to, že navrhovateľ je
schopný prispievať sumou 100 eur na výživu odporkyne, preto návrh na zníženie výživného zamietol. Za

podstatné považoval to, že navrhovateľ bol právoplatne uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy, z čoho nepochybne vyplýva, že aj v rámci trestného konania bolo vyhodnotené, že navrhovateľ
je povinný platiť výživné v stanovenej výške. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa zohľadnil aj
skutočnosť, že tento sa vzdal stáleho zamestnania a teda aj primeraného príjmu bez vážnych dôvodov.
Naviac uviedol, že navrhovateľ má dlh na výživnom 2.500 eur za obdobie od 1.9.2010. Súd prvého
stupňa vec práve posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona
o rodine.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie navrhovateľ.
Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ Občianskeho súdneho poriadku.
Namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že náklady spojené s výkonom trestu síce hradí

štát, ale tieto bude musieť po prepustení z výkonu trestu nahradiť, pričom náklady sú porovnateľné s
nákladmi, ktoré by mal v prípade pobytu na slobode s užívaním menšieho bytu alebo garzonky, teda
118,85 eur. Uviedol, že v súčasnosti je už prepustený z výkonu trestu a bolo tiež rozhodnuté o priznaní
invalidného dôchodku, ktorý je mu vyplácaný po odrátaní zrážok na náhradu trov výkonu trestu iba
vo výške 135 eur mesačne. V prípade ak nedôjde k zníženiu výživného, tak po úhrade stanoveného

výživného mu ostane na výživu, vrátane nákladov na bývanie a splátku exekúcie, iba suma 35 eur. Býva
s priateľkou, ktorá je tiež invalidnou dôchodkyňou, pričom náklady spojené s užívaním bytu predstavujú
170 eur mesačne. Poprel skutočnosť, že by sa vzdal stáleho zamestnania a príjmu, keďže zo Železníc
Slovenskej republiky bol nútený odísť zo zdravotných a reorganizačných dôvodov. Bola mu ponúknutá
po zrušení jeho pôvodného miesta práca v skladoch v Spišskej Novej Vsi, čo mu však vzhľadom na
zhoršený zdravotný stav lekárka neodsúhlasila. Zároveň predložil rozhodnutie o invalidnom dôchodku, o

zrážkach trov výkonu trestu, keďže tieto nemohol predložiť v konaní pred súdom prvého stupňa. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu alebo tento zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ako súčasť odvolania predložil navrhovateľ rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 670 115 1325 0 zo dňa

12.5.52015, na základe ktorého mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 251,20 eur mesačne od
24.9.2014 a vo výške 253,90 eur od 1.1.2015. Jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol
stanovený v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Predložil aj oznámenie Sociálnej
poisťovnezodňa10.6.2015,vzmyslektoréhobolooznámenénavrhovateľovi,žepočnúcdňom2.7.2015
mu bude zrážaná z dôchodku suma 118,75 eur mesačne ako náhrada trov výkonu trestu odňatia slobody

a vyplácané mu bude iba 135,05 eur mesačne.

K odolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa podaním zo dňa 3.8.2015. Poukázala na to, že stará sa
o ňu a financuje jej náklady celé roky matky, keďže navrhovateľ sa o ňu, jej štúdium a potreby nezaujíma.
Vo vzťahu k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa v Železniciach Slovenskej republiky navrhla

preveriť dôvod jeho odchodu ako aj posudok, že ponúknutú prácu nemohol vykonávať. Zdôraznila, že
vo výkone trestu nesedel za vyživovaciu povinnosť, ale aj za iný trestný čin, ktorý spôsobil, v čom videla
jeho nezodpovednosť, keďže si sadol za volant cudzieho auta pod vplyvom návykovej látky a spôsobil
tak nehodu a škodu inej osobe. Zdôraznila, že prvoradou povinnosťou navrhovateľa je platiť je výživné
vrátane dlžného výživného, z ktorého ešte neuhradil nič. So znížením výživného nesúhlasila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje a vo vzťahu
k odvolacím námietkam považuje za potrebné uviesť, že od posledného rozhodnutia o výživnom,
kedy došlo k zvýšeniu na sumu 100 eur mesačne (rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P
348/2009) nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. V čase tejto

úpravy dosahoval navrhovateľ príjem 268 eur mesačne, pričom so zvýšením výživného súhlasil. V
súčasnosti totižto navrhovateľ poberá invalidný dôchodok vo výške 253,90 eur mesačne, čo je len o 14
eur menej, ako to bolo v čase poslednej úpravy výživného. Súd sa zaoberal otázkou zníženia výživného
aj v ďalšom konaní, a to vo veci 25P 78/2012, v ktorom bol návrh na zníženie výživného zamietnutý k
dátumu právoplatnosti 1.8.2012. Aj v tomto konaní boli posudzované pomery na strane navrhovateľa.

V tom čase odporkyňa bola študentkou strednej školy, čím jej náklady boli nižšie ako sú v súčasnom
období, kedy študuje na vysokej škole. Navrhovateľ žiadal znížiť výživné od 21.5.2014 okrem iného
aj z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody. K tomuto odvolací súd uvádza, že navrhovateľ
bol vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, pričom túto povinnosť si
neplnil dôsledne už v roku 2010, teda od právoplatnosti zvýšenia výživného na sumu 100 eur a nie v

dôsledku zhoršenia pomerov na jeho strane. Posudzovanie pomerov navrhovateľa v čase výkonu práce
vŽelezniciachSlovenskejrepublikyjepreposúdeniedôvodnostinávrhunavrhovateľairelevantné,keďže
táto skutočnosť mala byť zohľadnená, či už v prospech navrhovateľa alebo odporkyne, pri určovaní
výživného nasledujúcom po vzniku danej udalosti.Aj odvolací súd je názoru, že stanovené výživné vo výške 100 eur mesačne je primerané. Nie
zanedbateľnou je aj skutočnosť, že navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti s priateľkou (ako to sám

uvádza vo svojom odvolaní), čím jeho náklady na bývanie a stravu sa znížia, keďže na týchto sa budú
spolupodieľať spolu s priateľkou.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením §
219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny s odkazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnej odporkyni trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže tieto si neuplatnila a ani jej
nevznikli.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.