Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207323
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614207323.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu T. C. XXX, O. D., G. XXX, XXX XX J.,
vo veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. P. XXX,

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/1593/2014-11 zo dňa 26.09.2014, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol podľa § 44

ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.
Okresný súd v odôvodnení uviedol, že predloženým exekučným titulom bol rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. sp. zn. 255/03/14 zo dňa 28.04.2014.
Okresný súd právne argumentoval, že predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom
prihliada súd z úradnej povinnosti. Exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený
exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, keďže bol vydaný v rozpore so zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Rozhodcovský
súd postupoval pri doručovaní rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 10 Rokovacieho poriadku,
ktorý umožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozsudok v zrýchlenom rozhodcovskom konaní a doručil

ho spolu v jednej zásielke s výzvou na podanie žalobnej odpovede, čo je v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vydal rokovací poriadok, v ktorom neaplikoval kogentné
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať veci
v tzv. skrátenom rozkaznom konaní. Tým, že upovedomil žalovaného (povinného) o prebiehajúcom
konaní až pri súčasnom doručení rozhodcovského rozsudku a počas celého konania bral do úvahy len
skutočnosti uvádzané oprávneným, porušil závažne zásadu rovnosti účastníkov, ako je obsiahnutá v §

17zákonaorozhodcovskomkonaní.Doručeniežalobyvtakejpodobe,vakejhorealizovalrozhodcovský
súd, je v rozpore s § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd bol povinný
doručiť žalobu do vlastných rúk tak, aby sa k nej v súlade so zákonom mohol žalovaný vyjadriť
žalobnou odpoveďou. Ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní kogentne rieši okamih nadobudnutia
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý nemožno zmeniť dohodou účastníkov ani ustanovením
rokovacieho poriadku.Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že sa
nestotožňuje so záverom okresného súdu, že došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania. Priebeh rozhodcovského konania dohodnutý v rozhodcovskej zmluve č. 8500007673 zo

dňa 28.10.2011 v článku 5 neodporuje ani ustanoveniam zákona o rozhodcovskom konaní a ani
ustanoveniam O.s.p. Zákon o rozhodcovskom konaní nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo
stály rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania tak, ako je uvedený v
rokovacom poriadku rozhodcovského súdu, t.j. aj postup v „skrátenom konaní“. Strany sa podrobujú
predpisom stáleho rozhodcovského súdu, dokonca sa môžu od nich odchýliť v otázke „úpravy postupu“

rozhodcovského konania. Procesný stav po podaní žalobnej odpovede bude rovnaký bez ohľadu na
to, či sa rozhodcovský rozsudok doručoval spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede, alebo či
rozhodcovský rozsudok sa má vydať až po predložení žalobnej odpovede. V oboch prípadoch bude
rozsudok zohľadňovať tak žalobu, ako aj žalobnú odpoveď. Postup v rámci rozhodcovského konania
vyplývajúci z rokovacieho poriadku neberie žalovanému možnosť uplatniť svoje práva v rozhodcovskom
konaní. Obdobný postup obsahuje aj O.s.p. pri vydávaní platobného rozkazu či zmenkového platobného

rozkazu. Preto nemožno považovať postup, ktorý je dohodnutý v rozhodcovskom konaní, ktorý je
obdobný ako postup v súdnom konaní, a to aj v prípadoch, v ktorých je účastníkom konania spotrebiteľ,
za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Oprávnený poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu
v obdobnej veci sp. zn. 1CoE/25/2014 zo dňa 25.03.2014. Opomenutie exekučného súdu rozhodnutie
odôvodniť je v zmysle ustálenej judikatúry ÚS SR porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd neuviedol

jediné ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré by odôvodňovalo jeho závery. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa

§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil na rozhodnutie odvolaciemu
súdu. Uviedol pritom, že exekučný titul nie je po formálnej stránke vykonateľný.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania(§204ods.1O.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúť

týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a
preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia

a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní (rovnosť účastníkov rozhodcovského konania) účastníci
rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi
rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Ohľadom námietky oprávneného o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, resp.
neexistencii právnej normy, ktorá by obmedzovala rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh
rozhodcovského konania v tzv. skrátenom konaní, krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá

by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní
v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z
hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
je upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci
okresný súd skúmaním rozhodcovského konania (procesné úkony rozhodcovského súdu) realizoval

svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Súd sa nestotožnil s námietkou
nedostatočného odôvodnenia, naopak rozhodnutie okresného súdu považuje za presvedčivé a
argumentačne konzistentné.V danom prípade došlo k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením
§ 17 zákona o rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu

mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným
rozhodcovským rozsudkom. V zmysle ust. § 33 cit. zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským
rozsudkom. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok,
nemôže si ho rozhodcovský súd, resp. rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok slúži
k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací

poriadok ako interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu, nemôže upraviť spôsob rozhodovania nad
rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá právo rozhodovať skráteným
rozhodcovským rozsudkom.

Poukaz na iné rozhodnutie senátu tunajšieho súdu vyhodnotil súd ako irelevantný. Slovenský právny
poriadok, ako aj aplikačná prax, teda rozhodovanie súdov, nie sú založené na precedenčnom systéme,

tak ako je to v krajinách s odlišným vývojom v oblasti práva a s odlišnou právnou kultúrou, teda najmä
vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch amerických.

Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu
odporujúceho zákonu, a teda nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu, ktorý nemá materiálnu a formálnu
právoplatnosť a vykonateľnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie,
ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov

až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia rozhodnutia
o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd prvého stupňa
povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p.
per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.