Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Andrea Hrneková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 26Cb/183/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111231079
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Hrneková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111231079.2
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Andreou Hrnekovou, v právnej veci
navrhovateľa: HONT-stav spoločnosť s ručením obmedzeným, Kuzmányho 22, Krupina, IČO: 31 578
756 proti odporcovi: MERK REALITY a.s., Gorkého 8/12, Bratislava, IČO: 35 787 198, zast. Mgr. Tomáš
Baštic, advokát, Miletičova 1, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 8.574,82,- EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.046,87,- EUR k
rukám právneho zástupcu odporcu na účet vedený v F. banke, a.s., č. účtu v tvare B.: E XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, VS: XXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 23.09.2011 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu vo
výške 8.574,82,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % z dlžnej sumy, a to od 30.10.2008
do zaplatenia a trovy konania.
Navrhovateľ v žalobe uviedol, že odporca si uňho objednal vykonanie práce, a to výrobu nerezového
zábradlia na garážach a na bytovom dome vyšpecifikované na faktúre č. XXXXXX. Navrhovateľ ďalej
uviedol, že dodal a vykonal prácu - výrobu nerezového zábradlia na garážach a na bytovom dome
pre odporcu a odporca navrhovateľom dodanú a vykonanú prácu prevzal. Navrhovateľ uviedol aj to,
že faktúrou č. XXXXXX zo dňa 15.10.2008 vyfakturoval odporcovi cenu za vykonané práce a odporca
zaplatil navrhovateľovi na základe navrhovateľom predloženej faktúry č. XXXXXX zálohovú platbu vo
výške 60.000,- Sk v prospech účtu navrhovateľa č. XXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ v žalobe tiež tvrdil,
že odporca ani na základe výzvy na zaplatenie zo dňa 02.03.2009 požadovanú sumu z faktúry č.
XXXXXX neuhradil.
Dňa03.08.2012tunajšísúdvyzvaluznesenímodporcu,abysavyjadrilkpodanejžalobeatamuvedeným
dôkazom, ktoré navrhovateľ pripojil k žalobe na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie spolu s návrhom
a prílohami boli odporcovi doručené dňa 20.08.2012.
Odporca na základe vyššie uvedeného uznesenia zo dňa 03.08.2012, doručeného dňa 20.08.2012
doručil tunajšiemu súdu dňa 09.10.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k
podanej žalobe a jej prílohám. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že neeviduje voči navrhovateľovi
záväzok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXX zo dňa 15.10.2008 na sumu 8.574,82,- EUR, pričom odporca
predmetnú faktúru neeviduje ani vo svojom účtovníctve. Odporca popiera tvrdenie navrhovateľa o tom,
že mal byť navrhovateľom písomne vyzvaný na zaplatenie sumy vo výške 8.574,82,- EUR z faktúry
č. XXXXXX zo dňa 15.10.2008. Odporca navrhovateľom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva,
a to čo do podstaty uplatneného nároku ako i jeho dôvodov a výšky. Odporcovi nie je známa žiadna
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vznik a existenciu právneho vzťahu na základe ktorého by mu malapotomvzniknúťpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovinímpožadovanúsumu.Navrhovateľvosvojomnávrhu
neuvádza kedy konkrétne a akým spôsobom si mal odporca u neho objednať vykonanie prác, neuvádza
ani kedy a kde mali byť ním tvrdené práce odovzdané a odporcom prevzaté. Odporca ďalej uviedol,
že vzhľadom na to, že povinnosťou navrhovateľa je podľa § 79 ods. 1 O. s. p. v návrhu skutkovo
vymedziť a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ako aj označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
čo navrhovateľ doposiaľ neurobil, odporca sa nevie viac k vzniku navrhovateľom požadovaného nároku
vyjadriť.Podľaodporcutvrdenianavrhovateľauvedenévnávrhuniesúpodloženéžiadnymirelevantnými
dôkazmi, ktoré by preukazovali vznik jeho nároku na zaplatenie požadovanej sumy.
Na základe vyššie uvedeného odporca považoval žalobný návrh za neodôvodnený a navrhol ho v celom
rozsahu zamietnuť a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania.
Dňa 14.05.2014 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili odporca a jeho právny zástupca.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie prevzal dňa 24.04.2014, doručenka sa
súdu vrátila dňa 25.04.2014, svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd pojednával v neprítomnosti
navrhovateľa v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p..
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že s odporcom trvajú na ich písomnom vyjadrení
doručenom súdu dňa 09.10.2012 a navrhol z týchto dôvodov žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že odporca popiera, že by si objednal nejaké práce, že by mu boli vykonané, dokonca
aj skutočnosť, že by platil zálohovú platbu vo výške 60.000,- Sk. Následne predstúpila Ľudmila
Masariková - predsedkyňa predstavenstva odporcu, ktorá uviedla, že pôsobila a aj naďalej pôsobí v
spoločnosti odporcu - do roku 2010 bola podpredsedníčkou predstavenstva. Tvrdila, že z listinných
dôkazov v minulosti spolupracovali čiastočne s navrhovateľom a to pri výstavbe bytového domu v
rokoch 2005-2006. Čo sa týka predmetných faktúr, nikdy ich od navrhovateľa neobdržali, žiadne
práce si od navrhovateľa neobjednávali, odporca nevlastní žiadnu chalupu v H. Tesároch, ani rodinný
dom s garážami. Nevie vôbec o čo sa jedná. Ďalej uviedla, že všetky zmluvy, ktoré sa robili pre
spoločnosť - odporcu musia byť písomnou formou a musia byť podpísané, taktiež krátka spolupráca
s navrhovateľom bola podložená riadnou zmluvou o dielo, ide však o bytový dom, ktorý odporca
staval s 8 bytovými jednotkami. Tvrdila, že toto dielo sa dosť dlho dokončovalo z dôvodu stavebných
závad, ktoré nahlasovali majitelia bytov. Po tejto skúsenosti odporca s navrhovateľom žiadny kontrakt
neuzavrel. Na základe vyššie uvedeného odporca trval na tom, že nevie o čo sa jedná a vzhľadom na
neprítomnosť navrhovateľa sa domnieva, že sám navrhovateľ si uvedomuje, že zrejme došlo k nejakému
omylu, respektíve nedorozumeniu. Odporca navrhol súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať
navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcovi.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrhom na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 23.09.2011, faktúra č. XXXXXX, odpoveď na list z 25.02.2009, Výpis z obchodného
registra pre navrhovateľa, Výpis z obchodného registra pre odporcu, vyjadrenie odporcu k návrhu na
vydanie platobného rozkazu, zápisnica z pojednávania zo dňa 14.05.2014.
V sporovom konaní sa výrazne presadzuje dispozičná zásada, ktorej prirodzeným dôsledkom je nielen
požiadavka návrhu na začatie konania, ale aj všeobecné bremeno tvrdenia, teda povinnosť uviesť
všetky rozhodné skutočnosti významné pre to, aby súd mohol vydať rozhodnutie v prospech účastníka
konania. Okrem povinnosti tvrdenia majú účastníci dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Účastník, ktorý navrhuje vykonanie dôkazu, musí tiež uviesť,
na preukázanie akého konkrétneho skutkového tvrdenia má vykonanie daného dôkazu slúžiť. Uvedenie
tejto skutočnosti umožňuje súdu spoľahlivo uvážiť, či vykonanie toho - ktorého dôkazu je potrebné, a to
aj z hľadiska, či týmto dôkazom má byť preukázané tvrdenie, ktoré je medzi účastníkmi sporné, či už
nebolo preukázané inými vykonanými dôkazmi, či sa vzťahuje na skutočnosť, ktorá je pre rozhodnutie
vo veci podstatná. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti znamená nemožnosť získať
poznatky o stave veci, a to aj procesným dokazovaním. Povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy
sú procesnými povinnosťami, o ktorých musí súd účastníka poučiť, ak je to potrebné. Účastník, ktorý
neunesie bremeno tvrdenia a označenia dôkazov, nemôže uniesť ani dôkazné bremeno. Dôkazným
bremenom rozumieme procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a že práve z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Kto a v akom rozsahu
má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je preukázanie
určitej skutočnosti. Neúspech v spore je nepriaznivým procesným dôsledkom, ktorý stíha toho, ktoneuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ v sporovom konaní nesie dôkazné bremeno v súvislosti s
tými tvrdeniami, ktoré umožňujú návrhu vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané. Na druhej strane
však odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe, a
to predovšetkým hmotnoprávne námietky, ako sú započítanie, splnenie dlhu, premlčanie a podobne.
Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie
dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť.
Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej
skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť
nebola preukázaná.
Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok na zaplatenie sumy
8.574,82,- EUR z titulu neuhradenej faktúry č. XXXXXX, nakoľko nepriložil žiadny preberací protokol
podpísaný odporcom alebo iný listinný dôkaz o tom, že odporca práce prevzal. Tvrdenia navrhovateľa
uvedené v návrhu nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali vznik jeho
nároku na zaplatenie požadovanej sumy, sú zmätočné a absolútne nepodložené.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a preto
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol.
Podľa ust. § 142, ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 142, ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Odporca si v konaní vyčíslil trovy právneho zastúpenia, súd priznal úspešnému účastníkovi náhradu trov
v rozsahu trov právneho zastúpenia, hodnota predmetu konania - 8.574,82,- EUR, odmena za 1 úkon
právnej služby - 253,94,- EUR, trovy právneho zastúpenia vyčíslil takto:
za prevzatie a prípravu zastúpenia 05.10.2012 (podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) -
253,94,- EUR + paušálny poplatok 7,63,- EUR = spolu 261,57,- EUR,
za písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa 08.10.2012 (podľa § 14 ods. 1
písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) - 253,94,- EUR + paušálny poplatok 7,63,- EUR = spolu 261,57,- EUR,
nahliadnutie do súdneho spisu zo dňa 22.11.2013 (podľa § 13a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) - (253,94,-
EUR + paušálny poplatok 7,81,- EUR = spolu 261,75,- EUR,
za účasť na pojednávaní zo dňa 14.05.2014 (podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) - 253,94,-
EUR + paušálny poplatok 8,04,- EUR = spolu 261,98,- EUR,
trovy právneho zastúpenia celkom 1.046,87,- EUR.
Súd posúdil trovy konania odporcu ako preukázané a potrebné na úspech v spore a priznal ich odporcovi
v uplatnenom rozsahu.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú
vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti
rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým,, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.