Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2006

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9C/70/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011897674
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2006

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2006:5011897674.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci navrhovateľa: Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX,. P. č.XXX,. v zast.: JUDr.
P. M., advokát, R. XX,. D. K., proti odporcovi: K. D. K., s.r.o., N. O. XXX/XX,. D. K., IČO: XX. XXX. XXX,.
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: S. P., U.. XX.A.,. B., IČO: XX. XXX. XXX. vo veci
návrhu na náhradu škody na strate na zárobku, takto

r o z h o d o l :

„Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 01.04.1999 do

31.03.2000 čiastku 9.410,- Sk a za obdobie od 01.04.2000 do 31.05.2002 čiastku 33.378,- Sk, to
všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške:
- 17,6% ročne zo sumy 1.913,- Sk od 01.07.1999 do 12.09.2000
- 17,6% ročne zo sumy 2.792,- Sk od 01.08.1999 do 12.09.2000
- 17,6% ročne zo sumy 916,- Sk od 01.09.1999 do 14.04.2000

- 17,6% ročne zo sumy 1.912,- Sk od 01.11.1999 do 14.04.2000
- 17,6% ročne zo sumy 1.878,- Sk od 01.12.1999 do 14.04.2000
- 17,6% ročne zo sumy 1.398,- Sk od 15.04.2000 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 555,- Sk od 01.01.2000 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 2.328,- Sk od 01.02.2000 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 1.612,- Sk od 01.03.2000 do zaplatenia

- 17,6% ročne zo sumy 2.087,- Sk od 01.04.2000 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 2.192,- Sk od 01.05.2000 do 23.05.2001
- 17,6% ročne zo sumy 1.430,- Sk od 24.05.2001 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 75,- Sk od 01.06.2000 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 60,- Sk od 01.07.2000 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 557,- Sk od 01.11.2000 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 464,- Sk od 01.04.2001 do zaplatenia

- 17,6% ročne zo sumy 187,- Sk od 01.05.2001 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 678,- Sk od 01.07.2001 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 2.519,- Sk od 01.08.2001 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 1.812,- Sk od 01.09.2001 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 2.684,- Sk od 01.10.2001 do zaplatenia

- 17,6% ročne zo sumy 3.106,- Sk od 01.11.2001 do zaplatenia
- 17,6% ročne zo sumy 1.956,- Sk od 01.12.2001 do zaplatenia
- 15,5% ročne zo sumy 2.965,- Sk od 01.01.2002 do zaplatenia
- 15,5% ročne zo sumy 1.810,- Sk od 01.02.2002 do zaplatenia
- 15,5% ročne zo sumy 2.156,- Sk od 01.03.2002 do zaplatenia
- 15,5% ročne zo sumy 3.062,- Sk od 01.04.2002 do zaplatenia
- 16,5% ročne zo sumy 3.078,- Sk od 01.05.2002 do zaplatenia

- 16,5% ročne zo sumy 3.222,- Sk od 01.06.2002 do zaplatenia- 16,5% ročne zo sumy 2.987,- Sk od 01.07.2002 do zaplatenia,
to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd zamieta návrh navrhovateľa v zostávajúcej časti.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.135,- Sk na účet Okresného súdu Dolný Kubín
č.XXXXXXXXXX/XXXX.

Odporca a vedľajší účastník sú povinní spoločne a nerozdielne v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/
XXXX. trovy konania vo výške 13.950,- Sk.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 05.06.2003 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia náhrady za stratu na
zárobku za obdobie od 01.04.1999 do 01.04.2000 vo výške 30.804,- Sk, vrátane úrokov z omeškania

z tejto sumy vo výške 17,6% ročne od 01.04.1999 až do zaplatenia a náhrady za stratu na zárobku za
obdobie od 01.04.2000 do 01.06.2002 vo výške 48.125,- Sk, vrátane úrokov z omeškania z tejto sumy
vo výške 17,6% ročne od 01.04.2000 až do zaplatenia.
Svoj nárok odôvodňoval tým, že v dôsledku zistenej choroby z povolania ho odporca (ako jeho vtedajší
zamestnávateľ) počnúc 01.04.1999 preradil na inú prácu. V dôsledku preradenia došlo k zníženiu jeho

priemerného mesačného zárobku oproti výške jeho dovtedajšej priemernej mzdy. Navrhovateľ potvrdil,
že odporca mu sám alebo prostredníctvom vedľajšieho účastníka (jeho právneho predchodcu) vyplatil
časť náhrady, ale s jej výpočtom nebol navrhovateľ spokojný. Tvrdil, že pri určení jeho priemerného
zárobku na účely výpočtu náhrady za stratu na zárobku sa malo vychádzať z jeho priemerného zárobku
za prvý kalendárny štvrťrok 1999, keďže k jeho preradeniu došlo dňom 01.04.1999, t.j. v druhom

štvrťroku.
Odporca v zhode s vedľajším účastníkom voči podanému návrhu namietali, že navrhovateľovi bola
riadne vyplatená náhrada za požadované obdobie. Vychádzali pritom z toho názoru, že k
preradeniu navrhovateľa došlo až v rámci tretieho kalendárneho štvrťroka 1999, a preto potvrdili, že pri
výpočte vychádzali z priemerného zárobku navrhovateľa za druhý kalendárny štvrťrok 1999.

Obaja namietli premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa za obdobie od 01.04.1999 do 05.06.2001.

Znalkyňa z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Personalistika vo vypracovanom znaleckom
posudku vypočítala výšku priemerného zárobku navrhovateľa, pričom vychádzala z toho, že navrhovateľ
bol na inú prácu preradený počnúc dňom 01.04.1999. Uviedla, že z predložených

mzdových listov navrhovateľa je hneď na prvý pohľad zrejmé, že k výraznému poklesu mesačného
zárobku navrhovateľa došlo už počnúc mesiacom apríl 1999.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané nasledovné skutočnosti:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že u navrhovateľa bola zistená choroba z povolania,
za ktorú zodpovedal odporca ako jeho zamestnávateľ. O tom spoľahlivo svedčí posudok MFN M. zo

dňa 23.03.1999 (č.l. 12,13).
Je nepochybné, že k strate na zárobku navrhovateľa došlo počnúc dňom 01.04.1999. Od tohto dňa
totiž navrhovateľ na základe priameho pokynu jeho zamestnávateľa (odporcu) prestal ďalej vykonávať
dovtedajšiu produktívnu prácu, za ktorú bol dovtedy odmeňovaný okrem tzv. základnej mzdy aj inými
(prémiovými) zložkami mzdy. Takéto členenie mzdových nárokov u odporcu je zrejmé z Kolektívnej

zmluvy (časť F., bod 2.), ktorú odporca predložil znalkyni a ktorá je súčasťou spisu v prílohovej obálke
časť „D“. Základná zložka mzdy zamestnancov odporcu nebola priamo podmienená a závislá od výkonu
práce. Nárokovateľnosť pohnútkovej (prémiovej) časti mzdy však už bola priamo odvodená a závislá
od kvantity vykonanej práce. Počnúc 01.04.1999 teda navrhovateľovi vznikol nárok len na tzv. základnú
zložku jeho mzdy, bez možnosti zvýšenia mzdy vlastnou činnosťou. Tento stav bol v priamej príčinnej

súvislosti s pokynom jeho zamestnávateľa, ktorý bol vyvolaný navrhovateľovou chorobou z povolania.
Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že odporca skutočne svojím pokynom zabránil navrhovateľovi
podieľať sa na tvorbe výkonnostnej zložky jeho mzdy. O tom svedčí list odporcu zo dňa 31.03.1999 (č.l.
11a), ktorým sa odporca snažil zaradiť (preradiť) navrhovateľa na špeciálne upravený pracovný režim
počas plynutia výpovednej doby (č.l. 42). I keď neskôr došlo k riadnemu späťvzatiu podanej výpovedezo strany odporcu, tento aj naďalej trval na úprave pracovného zaradenia navrhovateľa účinnej od
01.04.1999 (viď. č.l.41).
Otázka oficiálneho (administratívneho) preradenia navrhovateľa na iné pracovné miesto vyhovujúce

jeho zmenenému zdravotnému stavu teda nebola rozhodujúcou pre zistenie momentu vzniku nároku
navrhovateľa na náhradu za stratu na jeho zárobku. Rozhodujúcou skutočnosťou pre konštatovanie
tohto nároku je totiž vždy už faktické zníženie zárobku poškodeného. V tomto smere bolo znaleckým
posudkom nepochybne preukázané, že k zníženiu jeho zárobku došlo 01.04.1999. Znalkyňa sa v
znaleckom posudku (č.l. 81, bod 3.), ako aj na pojednávaní (č.l. 105), jednoznačne vyjadrila v tom

zmysle, že z predložených mzdových listov navrhovateľa, po porovnaní s dovtedajším zárobkom jeho
kolegov zaradených na tej istej pracovnej pozícii, je už na prvý pohľad zrejmé, že k strate na zárobku
došlo u navrhovateľa počnúc 01.04.1999. Pravdepodobný priemerný hodinový zárobok navrhovateľa
v prvom kalendárnom štvrťroku 1999 bol 54,55 Sk/h, zatiaľ čo skutočný priemerný hodinový zárobok
navrhovateľa po 01.04.1999 bol len 36,20 Sk/h.
Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti súd pri určovaní výšky nároku navrhovateľa na náhradu za

stratu na zárobku vychádzal v zmysle § 17 ods.2 zákona č.1/92 Zb. z priemerného zárobku navrhovateľa
za prvý kalendárny štvrťrok 1999, keďže k škodlivej udalosti došlo prvý deň druhého kalendárneho
štvrťroka 1999. Zo záverov znaleckého posudku je pre tento

prípad spoľahlivo preukázaný spôsob zistenia priemerného zárobku výpočtom tzv. pravdepodobného

zárobku vzhľadom na skutočnosti uvedené v § 17 ods.4 veta druhá in fine zákona č. 1/92 Zb., v spojení
s § 194 ods.1 zákona č.65/65 Zb. Výber obdobných zamestnancov tak, ako ho vykonala znalkyňa v
súčinnosti s odporcom, nebol medzi účastníkmi konania sporný a súd preto akceptoval vypočítanú výšku
priemerného pravdepodobného zárobku navrhovateľa za prvý štvrťrok 1999 vo výške 9.487,- Sk.
Súd ďalej bez výhrad akceptoval závery znaleckého posudku ohľadom jednotlivých mesačných nárokov

navrhovateľananáhraduzastratunazárobkuposkončeníPNzaobdobieod01.04.1999do01.06.2002,
ktoré bolo v zmysle podaného návrhu predmetom znaleckého dokazovania. Súd od nárokovateľných
mesačných čiastok uvedených v poslednom stĺpci tabuľky znaleckého posudku (č.l. 85,86) odčítal
nároky,ktorébolipodľazisteniaznalkynemedzičasomvyplatené(č.l.89,bod5.),čiužzostranyodporcu,
alebo zo strany právneho predchodcu vedľajšieho účastníka. Súd rozčlenil takto zistenú istinu priznanej

sumy (42.788,- Sk) na dve časové obdobia podľa toho, ako to žiadal navrhovateľ a pri určení výšky
nárokovvychádzalzmesačnýchnárokovzistenýchzatietodveobdobiapodľaznaleckéhoposudku.Súd
pri znižovaní nárokov za tieto dve časové obdobia vychádzal z vyhlásenia odporcu, resp. vedľajšieho
účastníka pri čiastočnom plnení podľa toho, za ktoré obdobie chceli nároky navrhovateľa týmto plnením
uspokojiť (§ 254 ods.2 zák. č.65/65 Zb.).

V tejto súvislosti sa súd nestotožnil s argumentáciou odporcu, že platba vo výške 2.412,- Sk bola
navrhovateľovi vyplatená ako súčasť jeho riadnej mzdy za mesiac apríl 1999. Z mzdového listu
žalobcu za rok 1999 (č.l. 52) je totiž preukázané, že navrhovateľ síce v mesiaci apríl 1999 skutočne
odpracoval 19 dní, avšak za tieto odpracované dni dostal riadne vyplatenú základnú mzdu. O tom, že
čiastka 2.412,- Sk bola navrhovateľovi vyplatená v rámci mzdy za mesiac apríl 1999 ako náhrada

za stratu na zárobku, svedčí aj zaradenie tejto položky na predloženom mzdovom liste za r.1999.
Súd tiež priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania voči odporcovi, pričom vychádzal z názoru,
že náhrada za stratu na zárobku je splatnou v ten istý deň, ako riadna mzda. Z kolektívnej zmluvy
založenej v prílohovej obálke spisu nevyplýva žiadna osobitná dohoda o splatnosti mzdy zamestnancov
odporcu v tom čase, a preto súd pri určovaní dňa splatnosti náhrady za stratu na zárobku vychádzal

z ustanovenia § 10 ods.1 zákona č.1/92 Zb., resp. z ustanovenia § 129 ods.1 zákona č.311/01 Z.z.
pre náhradu za obdobie od 01.04.2002. Odporca sa teda dostal do omeškania so zaplatením náhrady
za mesiac apríl 1999 počnúc 01.06.1999, za máj 1999 počnúc 01.07.1999, atď. Doteraz vyplatené
čiastky na náhrade za stratu na zárobku po skončení PN súd zohľadnil pri určovaní nároku navrhovateľa
na úroky z omeškania, resp. doby jej trvania, pričom vychádzal zo záverov znaleckého

posudku (č.l. 89, bod 5.), ako aj z vyjadrení právneho predchodcu vedľajšieho účastníka
ohľadomčasuvyplateniatýchtonáhradaobdobia,zaktorébolináhradyvyplácané(viď.prílohováobálka
časť „D“). Súd preto jednotlivé vyplatené čiastky odčítaval od tých nárokov, ktoré za vyplácané obdobie
navrhovateľovi podľa vypracovaného posudku mali patriť. Pokiaľ tieto nároky navrhovateľa boli podľa
znaleckého posudku nižšie, ako mu za uvedené obdobie právny predchodca vedľajšieho účastníka

vyplácal, súd tento plusový rozdiel neprenášal na ďalšie obdobie, keďže ide o preplatok za konkrétne
časové obdobie a započítanie nemôže súd bez prejavu vôle účastníkov konania sám od
seba vykonať.Súd teda zamietol návrh navrhovateľa v tej časti, kde jeho nárok prevyšoval výšku nároku na náhradu
podľa znaleckého posudku po odčítaní už vyplatených platieb. Tieto platby boli zo strany odporcu a
vedľajšieho účastníka vyplatené navrhovateľovi ešte pred začatím súdneho konania. Súd tiež zamietol

návrh navrhovateľa ohľadom úrokov z omeškania v časti, kde tieto počnúc 01.01.2002 prevyšovali
zákonom dovolenú maximálnu výmeru vzhľadom na zmenu výšky základnej úrokovej sadzby NBS.
Výška úrokov z omeškania bola určená v zmysle § 3 nar. vl. 87/95 Z.z.
V súvislosti s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca a aj vedľajší účastník, súd vychádzal z
úvahy, že v zmysle ustanovenia § 262 ods.1 zákona č. 65/65 Zb. začína plynúť premlčacia lehota na

uplatnenie peňažných nárokov z titulu náhrady škody až tým dňom, kedy sa poškodený skutočne dozvie
o tom, kto vznik škody voči nemu zavinil a aký je rozsah spôsobenej škody. V danom prípade teda
na začatie plynutia premlčacej lehoty nestačilo samotné zistenie choroby z povolania, ale ani zníženie
zárobku navrhovateľa. V danom prípade totiž žiaden z účastníkov konania nevedel spoľahlivo určiť
nielen to, aká má byť výška nároku navrhovateľa, ale dokonca ani to, ktoré obdobie je pre výpočet tejto
náhrady rozhodujúce. Tieto otázky boli predmetom znaleckého dokazovania a až na základe toho sa

podarilo ustáliť výšku a rozsah nárokov navrhovateľa.
Ohľadom trov konania súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 142 ods.3 OSP, keďže rozhodnutie
súdu ohľadom výšky plnenia záviselo od záverov znaleckého posudku. Pri rozhodovaní o trovách
konania súd vychádzal z ustanovenia § 93 ods.3 veta prvá OSP, v zmysle ktorého má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako ten účastník konania na ktorého strane sa vedľajší účastník zúčastňuje

súdneho konania. S tým priamo súvisí aj právo vedľajšieho účastníka uplatňovať si priamo voči druhej
strane nárok na náhradu trov konania (v prípade úspechu) alebo povinnosť nahradiť druhej strane trovy
konania (v prípade neúspechu).
Priznané trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia tak, ako si ich právny zástupca
navrhovateľa vyčíslil (č.l. 119). Ide o odmenu za štyri úkony právnej pomoci v sume

1.090,- Sk za jeden úkon vykonaný v r.2001 (prevzatie a príprava veci), v sume 3.018,- Sk za jeden úkon
vykonanývr.2003(podanienávrhu)avsume3.050,-Skzatriúkonyvykonanévr.2005a2006(účasťna
pojednávaní - 3x). Okrem toho súd priznal navrhovateľovi aj paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov
v sume 100,- Sk za úkon vykonaný v r.2001, v sume 128,- Sk za úkon vykonaný v r.2003, v sume 150,-
Sk za dva úkony vykonané v r.2005 a v sume 164,- Sk za úkony vykonané v r.2006. Súd v zmysle § 149

ods.1 OSP určil právneho zástupcu navrhovateľa ako miesto pre platenie všetkých priznaných trov.
Napokon súd zaviazal neúspešného odporcu na zaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 2 ods.2 zákona
č.71/92 Zb. v platnom znení, keďže navrhovateľ je od platenia poplatku v tomto konaní
oslobodený a súd jeho návrhu vo veci samej vyhovel, vychádzajúc pritom analogicky z hodnotenia
úspechu v takýchto sporoch podľa § 142 ods.3 OSP. O výške súdneho poplatku súd rozhodoval podľa

zákona č.71/92 Zb. v znení platnom ku dňu podania návrhu.
O trovách štátu súd rozhodne dodatočne, pretože zatiaľ súdu žiadne trovy nevznikli, keďže uplatnené
náhrady (znalečné, svedočné) neboli zo strany súdu tretím osobám vyplatené.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote pätnástich dní

odo dňa doručenia tohto rozsudku.
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods.3 OSP (ktorému súdu je
podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP),Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/95 Z.z. v platnom znení.