Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/559/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234328
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234328.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti
odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 18C/297/2012-95 zo dňa 5. 9. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Er/424/2011 mal zistené, že dňa 7. 2. 2011 bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci EX 1048/11 na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
č.k. SR 09386/10 zo dňa 12. 10. 2010 s právoplatnosťou 2. 11. 2010 a vykonateľnosťou 5. 11. 2010.

Uznesením zo dňa 22. 7. 2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 8. 2011. Voči danému rozhodnutiu nebol podaný opravný
prostriedok. Na základe uvedeného a ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zastal názor, že 15-
dňová lehota je stanovená iba v prípade, ak nie je rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, prípadne návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V danom
prípade exekučný súd preskúmal exekučný titul, posúdil rozpor so zákonom, a preto žiadosť zamietol.
Ďalej uviedol, že samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať

zanesprávnyúradnýpostupsúdu,pretožepostupsúdunašielvyjadrenievrozhodnutí,nebolneefektívny
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29. 6. 1999). Zo zákona nevyplýva, že
kogentne musí vždy žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že
súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie alebo žiadosť zamietne. Práve táto rozhodovacia činnosť je
podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho
súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25. 8. 2009). Za splnenia zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1,
2 zákona č. 514/2003 Z.z. rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné

skúmať len z hľadiska jeho nezákonnosti. Navrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky, nepodal riadny
opravný prostriedok, resp. podal a vzal ho späť a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. 12. 2010.
Zo spisu 18Er/424/11 vyplýva, že súd si zabezpečoval všetky potrebné a nevyhnutné podklady prerozhodnutie o žiadosti, teda ak i došlo k prieťahom, neboli zo strany súdu, nakoľko tento vzhľadom na
predmet exekučnej veci bol nútený zabezpečiť si ďalšie podklady pre posúdenie jej zákonnosti.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s § 151 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní
vytýkal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - ak účastníkovi konania sa
postupom okresného súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p., ak rozhodoval vylúčený sudca, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

O.s.p., prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti
odporcu, jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., a to aj napriek tomu, že
navrhovateľ podal elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu návrh na zrušenie pojednávania. V

tejto žiadosti poukázal na skutočnosť, že súdu boli v žalobe oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci
sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Na základe týchto
skutočností mal súd postupovať podľa § 15 O.s.p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu a
ten vzhľadom na ust. § 12 O.s.p. mal predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu.
Zdôraznil, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“. V konaní mal okresný

súd uskutočňovať také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a
nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. Ďalej poukazoval, že nemal možnosť vyjadriť
sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal. Zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie. Súd

rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa
ku skutkovým a právnym otázkam veci. Ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a
prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť
dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.
potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil
správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§
157 ods. 2 O.s.p.).

Otázka zákonného sudcu v predmetnej veci bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Žiline ako
súdu nadriadeného sp. zn. 8NcC/185/2013 zo dňa 28. marca 2013, ktorým nadriadený súd sudkyňu
Okresného súdu Žilina JUDr. Gabrielu Panákovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej
veci, na podklade čoho je možné ustáliť, že v predmetnej veci konal a rozhodoval zákonný sudca.

Pokiaľ sa týkalo ďalších námietok navrhovateľa o tom, že súd sám určil rozsah dokazovania, navrhovateľ
ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal
možnosť k týmto dôkazom a tvrdeniam sa vyjadriť a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich tvrdení, je potrebné uviesť, že sám sa tohto svojho práva vzdal, keď sa na vytýčený termín

pojednávania, na ktorý bol riadne predvolaný, nedostavil. Pokiaľ i žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, vzhľadom na rozhodovaciu činnosť a prax
nadriadeného súdu Okresnému súdu Žilina o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu v
jednotlivých obdobných veciach, nemal dôvod spoliehať sa na to, že okresný súd jeho žiadosti o
odročenie pojednávania vyhovie a v konaní nebude ďalej pokračovať.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil
názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť
vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenieNajvyššieho súdu SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd
pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že
vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným

postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z.. Názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti
vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne
obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.
Naviac okresný súd v rámci dokazovania oboznámil exekučný spis, oboznámenie ktorého ako dôkazu

bolo navrhnuté samotným navrhovateľom. Z vyjadrenia odporcu, ktoré síce v rozsudku spomenul,
pri rozhodovaní nevychádzal, nakoľko námietky odporcu nemali zásadný vplyv na rozhodnutie súdu.
Podstatným pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci bola skutočnosť, že v rámci vykonaného
dokazovania okresný súd zistil, že v exekučnej veci, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje nároky v
predmetnom konaní, k vydaniu poverenia pre súdneho exekútora vôbec nedošlo.
V poukazovanej exekučnej veci exekučný súd si v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a §

45 zákona o rozhodcovskom konaní zabezpečoval podklady pre ďalší procesný postup. Konal v súlade
so zákonom, keď žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nevyhovel. Naviac proti tomuto
uzneseniu navrhovateľ ako oprávnený riadny opravný prostriedok - odvolanie vôbec nepodal. Krajský
súdsapripojilkargumentáciiokresnéhosúdu,že15-dňoválehotaplatílenpreprípadudeleniapoverenia
pre súdneho exekútora. To sa v danej exekučnej veci nestalo.

V nadväznosti na uvedené krajský súd stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, toto ako správne, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tieto si návrhom neuplatnil, ani

nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.