Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207690
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8212207690.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
proti povinnému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, K., právne zastúpeného JUDr. Vierou
Mulikovou, advokátkou, so sídlom Stöcklova 21, Bardejov, o vymoženie 1.040,76 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 3Er 752/2012-81zo dňa

30.4.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o náhrade trov exekučného konania tak, že oprávnený je povinný nahradiť
trovy exekučného konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 115,53 eur na účet
právnej zástupkyne povinného JUDr. Viery Mulíkovej v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinný n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému sa ich náhrada n e

p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) exekučné konanie
zastavil a oprávnenému uložil nahradiť povinnému trovy exekučného konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 366,86 eur na účet právnej zástupkyne povinného JUDr. Viery Mulikovej,
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie o trovách exekučného konania právne odôvodnil § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
(ďalej len „Exekučný poriadok“). Začatie exekučného konania a jeho následné zastavenie z dôvodu
nespôsobilého exekučného titul, ktorý v predmetnom exekučnom konaní predložil oprávnený, posúdil
tak, že obe tieto právne skutočnosti zavinil oprávnený. Z tohto dôvodu mu súd uložil povinnosť nahradiť
povinnému trovy exekučného konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za poskytnutie

právnej služby advokátom. Tarifná hodnota v zmysle § 10 ods. 1, ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ vyhlášky“) predstavuje 2000,06 eur (istina 1 040,76 eur + 592,88 eur ako kapitalizovaný
13 % ročný úrok z omeškania zo sumy 794,20 eur od 12.12.2006 do začatia exekučného konania, t.j.
6.9.2012 + trovy konania 211,92 eur + trovy oprávneného v exekučnom konaní 154,50 eur). Základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby tak predstavuje 91,29 eur, pričom polovica tejto

sumy činí 45,65 eur. Tieto trovy tak u povinného pozostávajú z odmeny vo výške 45,65 eur za prevzatie
a prípravu zastúpenia dňa 2.9.2013 (§13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky), z odmeny vo výške 45,65 eur za
návrh na zamietnutie žiadosti zo dňa 4.9.2013 (§13a ods. 2 písm. c/, ods. 5 vyhlášky), z odmeny vo
výške 91,29 eur za poradu s klientom dňa 23.12.2013 od 14.00 hod. do 15.10 hod. (§ 13a ods. 1 písm.
b/ vyhlášky), z odmeny vo výške 45,65 eur za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.12.2013 (§ 13a ods.
2 písm. c/ vyhlášky), z odmeny vo výške 45,65 eur za poradu s klientom dňa 14.4.2014 od 15.30 hod.

do 15.45 hod. (§ 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky) a z odmeny vo výške 45,65 eur za návrh na zastavenie
exekučného konania zo dňa 15.4.2014 (§ 13a ods. 2 písm. c/, ods. 5 vyhlášky). Za 4 úkony právnejslužby vykonané v roku 2013 po 7,81 eur a za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2014 po 8,04
eur patrí advokátke režijný paušál vo výške 47,32 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Spolu teda trovy právneho
zastúpenia povinného predstavujú 366,86 eur, ktorú je oprávnený povinný zaplatiť advokátke povinného

(§ 149 ods. 1 O.s.p.)

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách exekučného konania, podal včas odvolanie oprávnený.
Namietal, že uvedený výrok súdu v časti trov právneho zastúpenia nie je správny. Poukázal na to, že v
súlade s vyhláškou, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby mala byť vypočítaná

z hodnoty predmetu sporu, teda zo sumy 1 040,76 eur. Povinný však pri jej výpočte vychádzal z tarifnej
hodnoty, ktorá predstavovala súčet istiny, kapitalizovaného úroku, trov konania a trov oprávneného.
Namieta tiež neúčelnosť uplatnených trov právneho zastúpenia, najmä porád s klientom. S poukazom na
uvedené navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a priznať povinnému len náhradu trov konania v súlade
s vyhláškou.

Povinný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že voči napadnutému uzneseniu nie je
odvolanie prípustné, preto ho navrhol odmietnuť, prípadne potvrdil napadnuté uznesenie.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora
oudeleniepovereniazamietolanáslednevsúlades§44ods.3Exekučnéhoporiadkuexekučnékonanie

zastavil.

Exekučný poriadok neobsahuje vo svojich ustanoveniach legislatívnu úpravu tých trov, ktoré vznikli
účastníkom vo fáze exekučného konania (odo dňa doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi do udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi). Keďže Exekučný

poriadok neobsahuje úpravu trov exekučného konania (len trov exekúcie), vychádzajúc zo vzťahu
Exekučného poriadku voči Občianskemu súdnemu poriadku, normatívne vyjadreného v § 251 ods.
4 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p.“), bolo potrebné na túto fázu exekučného konania
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a nie Exekučného poriadku. O trovách
exekučného konania v prípade, že sa exekučné konanie zastavilo po právoplatnosti uznesenia, ktorým

sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku), mal súd prvého stupňa
rozhodovať podľa všeobecnej úpravy náhrady trov konania obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku
(§ 142 a nasl. O.s.p.). Vzhľadom na skutočnosť, že voči rozhodnutiu o priznaní náhrady trov konania
podľa Občianskeho súdneho poriadku odvolanie prípustné je, nebola námietka povinného o jeho
neprípustnosti opodstatnená a odvolaciemu súdu tak nič nebránilo napadnuté uznesenie so zreteľom

na odvolacie námietky preskúmať a vo veci rozhodnúť.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Povinný má nárok na náhradu trov exekučného konania výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu
exekučného konania, ktoré procesne zavinil oprávnený. Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o
zastavení exekučného konania je právoplatné. Exekučné konanie bola v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku zastavené po tom, čo uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje

neprijateľnú podmienku, nadobudlo právoplatnosť. Súd prvého stupňa v tom vzhliadol zavinenie
oprávneného na zastavení exekučného konania, čoho dôsledkom bolo aj zaviazanie oprávneného
na úhradu trov exekučného konania povinnému. Táto skutočnosť nebola zo strany oprávneného vžiadnom podaní vyplývajúcom zo spisu namietaná. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poznamenáva,
že povinnosť nahradiť trovy konania povinnému tu vznikla.

Dôvodným je oprávneným namietané nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k určeniu základ pre
výpočet trov právneho zastúpenia. Preto, ak do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej
služby boli okrem istiny 1 040,76 eur vzaté i kapitalizované úroky z omeškania vo výške 592,88 eur, trovy
konania v sume 211,92 eur a trovy oprávneného v exekučnom konaní v sume 154,50 eur, nepostupoval
súd prvého stupňa správne.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na výstižné odôvodnenia súdov cit.: „Odvolací súd poukazuje na
doslovné znenie ustanovenia § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnej pomoci podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného planenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Vzhľadom na to, že v cit. ustanovení nie je ustanovené, že za cenu práva sa považuje aj hodnota
pohľadávky s príslušenstvom, nemožno zahrnúť príslušenstvo pohľadávky do jej hodnoty pre účely
stanovenia základnej sadzby tarifnej odmeny. Záver o tom, že príslušenstvo pohľadávky možno zahrnúť
do hodnoty pohľadávky, nevyplýva ani z logického a jazykového výkladu tohto ustanovenia.“ (uznesenie
Krajského súdu v Košiciach vo veci 3Co 78/2013).

Povinný v konaní riadne zastúpený advokátom si uplatnil trovy exekučného konania, ktoré mu v jeho
priebehu vznikli. Na úlohe súdu bolo preto potrebné preskúmať aj ich účelnosť, čo súd prvého stupňa
opomenul.

Pod účelnosťou sa v zmysle konštantnej judikatúry rozumie vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní
cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov
a neprekračuje ich medze.

Postup súdu, keď priznal náhradu odmenu za úkony, ktoré nemožno považovať za účelné, odvolací

súd považuje za nesprávny a nezákonný. Súd prvého stupňa priznal náhradu vynaložených trov za
prevzatie a prípravu zastúpenia, za návrh na zamietnutie žiadosti zo dňa 4.9.2013 za poradu s klientom
dňa 23.12.2013, za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.12.2013, za poradu s klientom dňa 14.4.2014, za
návrh na zastavenie exekučného konania zo dňa 15.4.2014.

Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa opodstatnenosti
porád zo dňa 23.12.2013 a zo dňa 14.4.2014. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto úkony neboli
potrebné na účelné bránenie práva, keďže po preskúmaní obsahu spisu bolo zistené, že obsahom
porady zo dňa 23.12.2013 bolo oboznámenie klienta s výzvou súdu a odvolaním oprávneného. Z
obsahu spisu je však zrejmé, že v konaní bol v súvislosti s časovou následnosťou tejto porady postupne

realizovaný úkon - vyjadrenie k odvolaniu oprávneného zo dňa 27.12.2013, ktorý vo svojom obsahu
subsumuje prípravu na tento úkon, pričom za vyjadrenie k odvolaniu oprávneného zo dňa 27.12.2013
povinnémuodmenapatrí.Pokiaľideoobsahporadyzodňa14.4.2014oboznámenieklientasuznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8CoE 11/2014 zo dňa 26.2.2014 a jeho právnymi účinkami, takéto
oboznámenie nemožno považovať za úkon spĺňajúci kritérium účelnosti. Rovnako neúčelným vzhliadol

odvolací súd aj návrh povinného na zastavenie exekučného konania, a to so zreteľom na to, že v zmysle
§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie zastaví súd aj bez návrhu, a teda takýto návrh
potrebný nebol.

Pri hodnote vymáhanej peňažnej pohľadávky vo výške 1 040,76 eur tak vznikol povinnému v súlade s §

146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nárok na náhradu trov exekučného konania pozostávajúceho z trov právneho
zastúpenia vo výške 115,53 eur. Suma 115,53 eur pozostáva z odmeny právneho zástupcu povinného
za 3 úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 2.9.2013, za návrh na zamietnutie
žiadosti zo dňa 4.9.2013, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.12.2013) vo výške 30,70 eur za úkon (§ 13a
ods. 2 písm. c/ vyhlášky), z režijného paušálu za 3 úkony vo výške 7,81 eur za úkon.

Na základe uvedeného odvolací súd pristúpil aj k zmene napadnutého uznesenia. Preto ho postupom
podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že oprávnený je povinný nahradiť trovy exekučného konaniapozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 115,53 eur na účet právnej zástupkyne povinného
JUDr. Viery Mulíkovej v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Keďže si však úspešný oprávnený náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd
mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.