Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/342/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508899994
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3508899994.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: E. T., bytom T. R. XXX, R., zastúpeného
JUDr. R. A., advokátom so sídlom v P., P. XX, proti odporcovi: T. Q. Y., P., B. A. XX, zastúpeného D. -
T. Y. a.s., A. X, V. S.: XX XXX 700, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. marca 2013, č. k. 7C/27/2008-676 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti presahujúcej sumu 2.227,64
eur a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol z m e ň u j e takto:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 22.562 eur, do 15 dní.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 12.050,22 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo výroku II. vo zvyšnej časti návrh zamietol. V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vo výroku III. rozhodol,
že o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že súd prvého stupňa v danej veci rozhodol svojím

rozsudkom zo dňa 16.06.2009 č. k. 7C/27/2008-325 tak, že zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu sumy 208.374,83 eur (6.092.490,- Sk) a
náhrady trov konania titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Takto rozhodol po
vykonanom dokazovaní, keď mal za to, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie §
3 ods. 4 vyhlášky č. 423/1991 Zb., nakoľko nedošlo k smrti poisteného (prevádzkovateľa a vodiča
motorového vozidla - § 3 ods. 1 vyhlášky, kde je presne definovaný pojem poistený) alebo zániku

právnickej osoby. Medzi poisťovňou a poškodeným (navrhovateľom) preto nevznikol osobitný právny
vzťah,vrámciktoréhobybolapoisťovňapovinnáposkytnúťmuosobitnéplnenieapoškodenýoprávnený
domáhať sa voči poisťovni tohto plnenia. Odporca tak v danom prípade nebol pasívne legitimovaný,
a preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu z nedostatku pasívnej legitimácie na
strane odporcu zamietol. V dôsledku odvolania navrhovateľa proti tomuto rozsudku vo veci rozhodoval
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vychádzal z predmetu konania, ktorým sú jednorazové
nároky z ujmy na zdraví navrhovateľa (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444
Občianskeho zákonníka), ktorú utrpel pri dopravnej nehode dňa 22.07.1998 na ceste č. II/581 medzi
obcami Stará Turá a Myjava, pri ktorej došlo k zrážke medzi nákladným autom AVIA ŠPZ: S.-XXXAC,
ktoré riadil vodič J. Z., s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda 105 ŠPZ: R.-XXXAB, ktoré riadil
vodič J. T.. Pri tejto zrážke utrpel navrhovateľ ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle ťažké

zranenia a poškodenia zdravia. Vodič osobného motorového vozidla J. T. pri dopravnej nehode zahynul.
Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom uznesení v danej veci povinnosťpoisťovateľa (odporcu) nahradiť škodu poškodenému (navrhovateľovi) v prípade smrti prevádzkovateľa
alebo vodiča podľa § 3 ods. 4 vyhlášky č. 423/1991 Zb. nie je daná vtedy, ak nie je ten, za ktorého
je poistiteľ povinný plniť za vznik škody zodpovedný. Pre posúdenie dôvodnosti priameho nároku

žalobcu na plnenie proti žalovanému (poisťovateľovi) je teda podstatná tá okolnosť, či ten, za ktorého
je poisťovateľ povinný plniť, za vznik škody je zodpovedný. V zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. odvolací súd
vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.09.2003 č. k. 2To/110/2001, ktorým bol
zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/235/99 zo dňa 11.12.2000. Z
odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že podľa existujúcej dôkaznej situácie obžalovaný - J. Z.

nedostatočne zhodnotil hroziace nebezpečenstvo a dopravnú situáciu, čo bola jednou z hlavných príčin
vzniku predmetnej dopravnej nehody. Je tiež pravdou, že na vzniku dopravnej nehody a predovšetkým
jej následku sa spolupodieľal aj vodič Škody 105, teda J. T., ktorý v dobe riadenia v dobe dopravnej
nehody mal v krvi 2,19 promile alkoholu. Aj tento vodič mohol reagovať na danú dopravnú situáciu
najmä vyhýbacím manévrom, a to i doprava mimo vozovky. Z fotodokumentácie založenej v trestnom
spise totiž vyplýva, že takáto možnosť bola úplne reálna. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže

viesť k zbaveniu viny samotného obžalovaného J. Z., čo však má svoj značný význam pri rozhodovaní
o treste. V odôvodnení tohto rozsudku bolo opätovne zdôraznené, že vodič J. T., nebyť toho, že sa
nachádzal v silne podnapitom stave, mohol minimálne zmierniť následky dopravnej nehody, keď už nie
im úplne zabrániť. V zrušujúcom uznesení Krajský súd v Trenčíne sa preto nestotožnil s názorom súdu
prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu. Za uvedenej situácie navrhovateľ

(v danej veci poškodený) má právo na plnenie podľa § 3 ods. 4 Vyhlášky č. 423/1991 Zb. proti
odporcovi (poisťovateľovi). Súd prvého stupňa preto s poukazom na právny názor odvolacieho súdu
v danej veci sa už pri rozhodovaní druhým napadnutým rozsudkom nezaoberal otázkou pasívnej
legitimácie na strane odporcu. V ďalšom konaní potom súd prvého stupňa vykonal dôkazy na posúdenie
uplatnených nárokov navrhovateľa - bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia. Právne výšku

odškodnenia za bolesťa sťaženie spoločenského uplatnenia posudzoval podľa vyhlášky č. 32/1965
Zb. v znení platnom do 31.03.1999. V čase keď došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa, bola
hodnota jedného bodu pri určení celkovej výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
určená sumou 30-, Sk za jeden bod. Konštatoval, že v znaleckom posudku vypracovanom znalcom
MUDr. J. Y., tento ohodnotil bolestné 1536,25 bodmi, pričom položku B I. 78 - stlačenie hrudníka s

úrazovou asykciou plne 260 bodov, zvýšenie na dvojnásobok podľa zásad pre hodnotenie ods. 7 pri
súbehu dôvodov na zvýšenie. Následne ohodnotil nasledujúce položky: reoperáciu lakťovej kosti so
spolubioplastikou, vybratie osteosynthetického materiálu z píšťaly pravého predkolenia dňa 03.02.1999,
vybratie osteosynthetického materiálu z lakťovej kosti dňa 13.09.2000, kapsulotómia pravého kolena,
spolu 151,25 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia uvedený znalec ohodnotil výškou bodov 2125.

V doplnenom znaleckom posudku uvedeného znalca zo dňa 11.08.2001 č. 2/2011 znalec uviedol, že
pri písaní pôvodného znaleckého posudku došlo k preklepu pri položke B I. 233c, pričom správne má
byť B I. 223c, čo vyplýva i z textu vyhlášky. Pri položke B II. 430a - keloidná jazva po dekubite, pričom
správnapoložkavyplývaztextuvyhlášky,atoBII.431a.Zuvedenéhoznaleckéhoposudkuvyplýva,žeu
navrhovateľa išlo o veľmi komplikovaný priebeh liečby, sprevádzaný zápalmi pľúc, močového mechúra,

s bolestivými liečebnými postupmi - xtenzia, opakovanými operáciami a reoperáciami. Navrhovateľ mal
v čase úrazu tržné rany na lícach, čele, brade, poranenie mihalníc, časom a možno aj kozmetickými
úpravami sa viditeľnosť jaziev postupne stráca, pričom znalec trval na pôvodnom ohodnotení položky
č. 257e. Súd prvého stupňa ďalej vychádzal zo znaleckého posudku znalcov MUDr. T. E. a MUDr.
J. K., ktorí k položke B II. 251 - vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy

uviedli, že znalec MUDr. Y. je znalcom v odbore ortopédia, a teda nie je kompetentný vyjadrovať sa k
duševným poruchám. Mieru sťaženia spoločenského uplatnenia kvalifikovali položkou č. 253 - vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov a tiesnivých situácií počtom bodov 500. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa
preukázané, že pri vyhodnotení bolestného je zrejmé, že celý proces liečenia navrhovateľa bol

vytrvalý, náročný a bolestivý, sprevádzaný viacerými operačnými zákrokmi, sprevádzaný zápalmi pľúc,
močového mechúra, s bolestivými liečebnými postupmi - xtenzia, opakovanými operáciami. Navrhovateľ
bol viac ako rok výrazne obmedzený v bežnom spôsobe života, opakovane bol hospitalizovaný, podrobil
sa rehabilitáciám, reoperáciám, v čase úrazu mal tržné rany na lícach, čele, brade, poranené mihalnice,
pomliaždenie hrudnej steny, roztrhnutie pľúc, zlomeninu stehennej kosti, lakťovej kosti, píšťaly oboch

kostí predkolenia, zlomeninu členku. Po úraze mal veľké ťažkosti s končatinami, vyskakoval mu kĺb,
koleno malo nervové poškodenie, po krátkej chôdzi bol dušný, pri rozprávaní a jedení mu praskalo v
sánke. Pokiaľ sa týka nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa uviedol, že i
keď je navrhovateľ poberateľom invalidného dôchodku (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť je viac ako 70%), od úrazu sa zamestnal, založil si živnosť a podnikal. Žije s priateľkou, s
ktorou má maloleté dieťa. V tomto smere nie je obmedzený v riadnom spôsobe života, je možné, aby
sa zapojil do pracovného procesu. Je držiteľom vodičského oprávnenia, pričom mu bol poskytnutý

peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla. Avšak navrhovateľ trpí duševnou poruchou, ktorá
predstavuje stav v súvislosti s poškodením telesného zdravia, ktorá má nepriaznivé následky pre jeho
životné úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, na plnenie spoločenských
úloh. Navrhovateľ má zníženú adaptabilitu v oblasti rodinného, spoločenského, kultúrneho, športového
života (telesný hendikep). Je obmedzený aj pri výbere životného partnera. V dôsledku seba neistoty

mohol stratiť motiváciu pre ďalšie inštitucionálne vzdelávanie. Spoločenské uplatnenie navrhovateľa je
z psychiatrického hľadiska ľahko forenzne významne sťažené, v dôsledku aktuálnej duševnej poruchy.
Je narušená jeho spoločenská a kultúrnospoločenská adaptabilita, o čom svedčia aj výpovede svedkov
o tom, ako sa povahovo zmenil, je redukovaná aj jeho športová adaptabilita, jej redukcia je asi
výraznejšie podmienená najmä telesným hendikepom. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že k úrazu
navrhovateľa došlo v mladom veku, ochrnutie sedacieho a fibulárneho nervu je trvalé. Artróza bedrového

kĺbu je III. stupňa, dá sa však očakávať, že v priebehu 5 - 10 rokov bude nutná totálna endoprotéza
pravého bedrového kĺbu. Rovnako má obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu, pohyblivosť ľavého
bedrového kĺbu, chronický lymfatický opuch pravej nohy. Súd prvého stupňa sa súčasne zaoberal aj
mierou spoluzavinenia vodiča Škody 105, J. T., na dopravenej nehode. Mal za to, že nebyť toho, že sa
vodič J. T. nachádzal v silne podnapitom stave, mohol minimálne zmierniť následky dopravnej nehody,

keď už nie im úplne zabrániť. Ďalej vyhodnotil spoluvinu navrhovateľa, keď jeho tvrdenia v trestnom
konaní, že si išiel ľahnúť do motorového vozidla Škoda 105 J. T. s tým, že boli dohodnutí, že ho zobudia
a on bude riadiť motorové vozidlo, vyhodnotil súd prvého stupňa ako účelové. Za nepravdepodobnú
považoval tú skutočnosť, že navrhovateľ sa nezobudil na príchod ostatných členov posádky a nevidel
v akom stave sa nachádzajú. Naviac navrhovateľ bol s ostatnými členmi posádky v bare, kde videl,

že títo požívajú alkoholické nápoje. Svoj postoj navrhovateľ postavil na tomto tvrdení, majúc za to, že
jeho výpoveď už nemôže nikto ani vyvrátiť ani potvrdiť. Poukázal na rozporné výpovede navrhovateľa
ohľadne tejto okolnosti v prípravnom konaní zo dňa 03.06.1999, z ktorej vyplýva, že dňa 21.07.1998
pracoval v A. bare v R. ako brigádnik. Keď bola záverečná, prišli za ním Y. T. z L., J. T. z L. a R. R. z L..
Spoločne sa vybrali na aute Škoda 105 do baru K. v T. B., hrali spolu biliard. Súd prvého stupňa mal za

to, že navrhovateľ za tejto situácie mal vodičovi Škoda 105 J. T. zabrániť v jazde, resp. nemal cestovať
vo vozidle, ktoré viedol vodič pod vplyvom alkoholu. Jeho výpoveď v prípravnom konaní vyhodnotil ako
účelovú. Tieto tvrdenia vyvrátil sám navrhovateľ, keď na pojednávaní dňa 19.09.2005 uviedol, že si
presne nepamätá, prečo v deň dopravnej nehody išiel z A. baru v R., kde pracoval do T. B.. O tomto
dni nemá nič zapamätané (vie však, že si išiel ľahnúť do predmetného motorového vozidla), okolnosti si

poskladal len z toho, čo mu hovorili rodičia, resp. kamaráti. Za tejto situácie súd prvého stupňa posúdil
mieru zavinenia navrhovateľa 30%. Vzhľadom na uvedené, za korektné a tým i spravodlivé považoval
súd prvého stupňa zvýšenie na 10-násobok základného počtu bodov bolestného a 5-násobok sťaženia
spoločenskéhouplatnenia,keďprihliadalvšaknaskutočnosť,žeškodanevzniklalennásledkomkonania
J. Z., šoféra nákladného motorového vozidla zn. AVIA ev. č. IL-XXXAC, ale i šoféra motorového vozidla

Škoda 105 J. T. (ktorý pri dopravnej nehode zomrel), keď tento mal v krvi 2,19 promile alkoholu. V tomto
štádiu trestného stíhania nebola navrhovateľovi odobratá vzorka krvi za účelom zistenia alkoholu z krvi z
dôvodu, že tento nebol šoférom motorového vozidla, ale len ako spolujazdec, nebolo možné preukázať,
či navrhovateľ v čase dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholu. Po takto vykonanom dokazovaní
bolestné v danom prípade ustálil pri počte bodov 1590 a hodnote jedného bodu 30,- Sk na sumu 47.700,-

Sk, zvýšené na 10-násobok je 477.000,- Sk. Od tejto sumy súd prvého stupňa odpočítal sumu 143.100,-
Sk ako 30%-nú účasť, v dôsledku čoho výška bolestného v danom prípade je 333.900,- Sk (z tejto
sumy odpočítal sumu 36.000,- Sk vyplatenú odporcom), rovná sa 297.900,- Sk. Sťaženie spoločenského
uplatneniavdanomprípadepripočtebodov1425ahodnotejednéhobodu30,-Skurčilvovýške42.750,-
Sk, zvýšené na 5-násobok sa rovná 213.750,- Sk. Od tejto sumy súd prvého stupňa odpočítal sumu

64.125,- Sk ako 30%-nú spoluúčasť, v dôsledku čoho výška sťaženia spoločenského uplatnenia sa
rovná sume 65.625,- Sk (z tejto sumy odpočítal sumu 84.000,- Sk vyplatenú odporcom). Z dokladu
predloženéhopoisťovňousúdzistil,ženavrhovateľovibolatitulombolestnéhoasťaženiaspoločenského
uplatnenia vyplatená suma spolu vo výške 120.000,- Sk, a to na bolestnom suma 36.000,- Sk, za
sťaženie spoločenského uplatnenia suma 84.000,- Sk, z ktorej sumy následne odpočítal od bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa uložil
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu titulom bolestného vo výške 297.900,- Sk, t. j. 9.888,47 eur a
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 65.125,- Sk, t. j. 2.161,75 eur, spolu sumu 363.025,-
Sk, to sa rovná 12.050,22 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri bodovom hodnotenívychádzal zo znaleckého posudku znalca MUDr. J. Y. č. 3/2007 zo dňa 25.06.2007, z doplňujúceho
znaleckého posudku znalca MUDr. J. Y., PhD. zo dňa 11.08.2011 č. 2/2011, zo znaleckého posudku
znalcov MUDr. T. E. a MUDr. J. K., z odboru zdravotníctva a farmácie a odvetvie psychiatria č. X/XXXX

zo dňa 13.01.2013. Konštatoval, že MUDr. J. Y. pri položke B II. 257e uviedol, že pokiaľ je sadzba
ustanovená v rozmedzí, prihliadne lekár na závažnosť a na predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých
zmien. Ak možno očakávať priaznivý vývoj (či už do intenzity alebo trvania následkov), hodnotí sťaženie
spoločenského uplatnenia pri dolnej hranici bodového rozmedzia, citácie vyhlášky č. 32/1965 Zb. v časti
veľké B- sadzby pre hodnotenie, znalec v bode II. - odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

pri úrazoch použil položku 257e - poškodenie obličaja sprevádzané funkčnými poruchami (zúženie úst,
obmedzenie hybnosti sánky, defekty pery) alebo vzbudzujúce súcit alebo ošklivosť - ťažkého stupňa
u muža - 150 bodov, - teda zníženie na polovicu. Z prepúšťacej správy ARO NSP R. vyplýva, že
navrhovateľ mal tržné rany na tvári, na čele, na brade, drobné i na lícach i v okolí vyšších rán úlomky skla
a iné nečistoty. Poukázal na to, že MUDr. L. vo svojom posudku zo dňa 10.08.1999 uvádza túto položku
nasledovne: zohavenie tváre jazvami, poškodenie mechaniky sánky po komplexnom poranení tvárových

kostí. Súd prvého stupňa sa stotožnil so znalcom, nakoľko tento k takýmto záverom prišiel pri osobnom
vyšetrení a nebol dôvod na ich spochybnenie. Súd prvého stupňa nezohľadnil bodové ohodnotenie
MUDr. O. zo dňa 22.09.1999, nakoľko v tomto smere poukázal na znalecký posudok MUDr. Y. ako i na
jeho doplnený znalecký posudok s tým, že išlo o súdneho znalca. Znalec vykonal všetky ohodnotenia na
základe osobného vyšetrenia, pokiaľ by tieto položky zistil, premietli by sa v znaleckom posudku. Čo sa

týka položky B I. 224 - pomliaždenie mozgu, toto bodové ohodnotenie súd prvého stupňa nezohľadnil,
nakoľko znalci MUDr. K. a MUDr. E. uviedli, že v žiadnom prípade navrhovateľ pri predmetnej dopravnej
nehode neutrpel mozgovú kontúziu - pohmoždenie, ani iné organické mozgové poškodenie. Prvýkrát sa
údaj o mozgovej kontúzii objavuje vo vyjadrení MUDr. Y. zo dňa 16.06.1999, pričom toto nekorešponduje
s prepúšťacou správou a diagnózami v nej uvedenými v auguste 1998. Údaj o kontúzii mozgu je

nesprávny a nepravdivý, tento omyl uviedli i MUDr. H. a Dr. V.. Súd prvého stupňa zohľadnil tieto
skutočnosti a priznal bodové ohodnotenie za otras mozgu, nepriznal položku B I. 224 - pomliaždenie
mozgu. Od poranenia hlavy - otras mozgu sa odvíja aj položka B II. - vážne mozgové a duševné poruchy
po ťažkom poranení hlavy. Toto by však vyžadoval ťažký organický psychosyndróm pri výrazných
morfologických zmenách mozgu, čo však u navrhovateľa nebolo. Išlo o funkčné (neorganické) poranenie

mozgu prechodného charakteru. MUDr. K. a MUDr. E. vo svojom znaleckom posudku uviedli, že mieru
sťaženia môžu kvalifikovať podľa položky č. 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením
otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií v počte
bodov 500. V položke 251 určenej znalcom MUDr. Y. uviedli, že MUDr. Y. je znalcom v odvetví ortopédie,
a teda nie je kompetentný sa vyjadrovať k duševným poruchám. Rovnako vylúčili mozgovú kontúziu,

organickú poruchu osobnosti a posúdenie postkomočného syndrómu zhodne ako MUDr. V.. Súd sa s
predmetným znaleckým posudkom plne stotožnil a na tento v časti uvedenej položky prihliadal. Súd
prvého stupňa ďalej neprihliadal na námietky právneho zástupcu navrhovateľa, keď znalec uviedol, že
ťažké poruchy pľúc po pomliaždení nezistil a navrhovateľ si na žiadne ťažkosti s dýchaním nesťažoval.
Preto túto položku hodnotiť nemohol. Pokiaľ sa týka nestability panvového kruhu, všetky zlomeniny sa

zhojili, nevznikla žiadna pseudoarthróza, a teda ani žiadna nestabilita panvového kruhu. Pokiaľ sa týka
obmedzenia pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu, ani túto položku nemohol súd prvého stupňa hodnotiť,
pretože pri vyšetrení znalcom bol pohyb v ľavom kolene plný. Pri osobnom vyšetrení znalcom bola ďalej
flexia v pravom kolene 110 stupňov a tento rozsah pohybu nespadá do hodnotenia obmedzenia pohybu
ťažkého, ale len stredného stupňa, a preto ani na túto námietku navrhovateľa neprihliadal. Pokiaľ sa

týka obmedzenia hybnosti ľavej coxy stredného stupňa, poukázal na to, že pri vyšetrení znalcom bolo
len mierne obmedzenie pohybu v ľavom bedrovom kĺbe pri terminálnych polohách, ktoré sa zaraďujú
do obmedzenia pohybu ľahkého stupňa. Konštatoval, že sa stotožnil so znalcom, nakoľko znalec k
takýmto záverom prišiel pri osobnom vyšetrení a nie je dôvod na ich spochybnenie. Ďalej súd prvého
stupňa neprihliadol na predloženú lekársku správu MUDr. J. R., PhD, MPH zo dňa 02.10.2012, nakoľko

právny zástupca navrhovateľa len žiadal, aby na túto prihliadol, nenavrhol však v tomto smere žiadne
dokazovanie. Tvrdenia navrhovateľa, že sa jedná o ochorenie postraumatického charakteru, a teda má
súvis s poškodením zdravia, ktoré navrhovateľ utrpel pri dopravnej nehode, súd prvého stupňa nevzal v
úvahu, nakoľko nie je možné z úradnej moci svojvoľne priznať náhradu mimoriadneho odškodnenia za
sťaženiespoločenskéhouplatneniabezďalšiehodokazovania.Súdprvéhostupňanepristúpilkzvýšeniu

bolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,takakotoboložiadanénavrhovateľomna50-násobok
u každého nároku. Podporne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/124/2011,
keď v danom prípade bolo priznané sťaženie spoločenského uplatnenia na 40-násobok, avšak išlo o
účastníčku, ktorá úrazom stratila možnosť venovať sa úspešnej športovej kariére na vrcholovej úrovni),sp.zn.5Cdo/41/2007asp.zn.5Cdo/23/2010. Právnesvojerozhodnutieodôvodnil§1vetaprvá,§3ods.
4, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 444, § 822, § 823 Občianskeho

zákonníka,§1,§2ods.1,§4ods.1,§6ods.1,2,§7ods.1,2,3vyhláškyč.32/1965Zb.oodškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom do 31.03.1999).

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj odporca.

Navrhovateľ podal odvolanie čo do zamietajúcej časti napadnutého rozsudku, navrhol ho v tejto časti
zmeniť a vyhovieť jeho návrhu v celom rozsahu, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v napadnutej
časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že výsledná suma priznaná súdom prvého stupňa
nezodpovedá súčtu čiastok. Ďalej namietal priznanie zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Pokiaľ sa týka k určeniu násobku a výšky namietal, že v odôvodnení súd prvého stupňa
len veľmi stručne a všeobecne uviedol zachytávajúci priebeh liečenia navrhovateľa. Hoci súčasťou

hodnotenia bolesti podľa zásad pre hodnotenie je aj obdobie rehabilitácie a rekonvalescencie, týmito
záležitosťami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a nehodnotil ich. Vytýkal súdu prvého stupňa, že
nevyužil a nezohľadnil v dostatočnej miere zistenie a závery obsiahnuté v posudku znalca - ortopéda
MUDr. Y. a jeho doplnku k znaleckému posudku pokiaľ ide o hodnotenie zložitosti a komplikovanosti
liečby navrhovateľa, ako aj závery obsiahnuté v znaleckom posudku MUDr. H. podaného pre účely

trestného konania. Poukázal na to, že znalec MUDr. H. priznal bolestné vo výške 1801,25 bodov,
a to v čase keď nebolo ešte ukončené liečenie. Pokiaľ sa týka určenia výšky náhrady za sťaženie
spoločenskej ujmy, treba prihliadnuť na fakt, že v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnom úraze
bol v mladom veku, prakticky na začiatku svojej profesijnej kariéry uznaný za invalida a v súčasnosti
je nezamestnaný. Uviedol, že zo správy Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným

postihnutím v Bratislave zo dňa 29.09.2011 vyplýva, že akékoľvek začlenenie navrhovateľa na trh práce
(teda aj vo vymedzenom obmedzenom rozsahu) nie je možné bez lekárskeho a psychoterapeutického
vedenia. Tieto zistenia súd prvého stupňa vôbec nevzal do úvahy, a preto jeho všeobecné závery
o zamestnaní a podnikaní navrhovateľa nezodpovedajú skutočnosti. Ďalej namietal, že súd prvého
stupňa viaceré údaje v časti, v ktorej súd hodnotí nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia sú

buď konštatačného charakteru alebo nevyvodzuje zo zistených a proklamovaných skutočností žiadne
závery o obmedzeniach a nepriaznivých následkoch z toho vyplývajúcich. V tejto časti sú pritom
údaje hodnotiace psychický stav navrhovateľa prevzaté z jednotlivých odpovedí v posudku znaleckej
organizácie Centrum duševného zdravia prakticky zoradené tak, ako ich uviedol a zhrnul vo svojom
stanovisku k tomuto posudku v podaní zo dňa 08.03.2013. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že pri

hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nevzal do úvahy alebo ich nedostatočne a nesprávne
posúdil a vyhodnotil tieto ďalšie dôležité skutočnosti: vek a príprava na povolanie, osobitný status
navrhovateľa (občan s ťažkým zdravotným postihnutím). Použitie judikátov NS SR v odôvodnení
rozhodnutianepovažovalzaaplikovateľnénadanúvec.Ďalejnamietal,žepriurčenínáhradyzasťaženie
spoločenského uplatnenia konkrétne neuviedol, ktoré položky prevzal z posudku MUDr. Y. a ktoré z

posudku znalcov z odvetvia psychiatrie. V podstate však súd prvého stupňa vychádzal z rovnakého
počtu bodov ako navrhovateľ pri úprave žalovanej sumy v písomnom podaní zo dňa 08.02.2013, preto
tento postup nenamietal. Výhrada navrhovateľa sa týkala hlavne určenia bodového základu pre výpočet
náhrady mimoriadneho odškodnenia za bolesť. Súd pri určení a priznaní náhrady za bolestné však
vzal za základ 1590 bodov bez bližšej konkretizácie, ako k takémuto počtu bodov dospel. Rovnako

údajné vylúčenie bodového ohodnotenia obsiahnutého v posudku ošetrujúcej lekárky MUDr. O. zo dňa
22.09.1999 a odôvodnenie tohto postupu tým, že nie je premietnuté v znaleckom posudku znalec MUDr.
Y. č. 3/2007 a jeho doplnení sa nezakladá na pravde. Všetky poranenia obsiahnuté v hodnotení očnej
lekárky MUDr. O. O. sú zahrnuté aj v bodovom ohodnotení znalca MUDr. Y. v časti o bolestnom. Takéto
tvrdenie súdu je zmätočné a spôsobuje neprehľadnosť a problém pri skutočnom zisťovaní základného

počtu bodov, z ktorého súd pri stanovení náhrady za bolesť vychádzal. Pokiaľ ide o položku č. B/I.
224, „pomliaždenie mozgu“ uviedol, že táto položka je zahrnutá aj v prílohe vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Hodnotenie bolestného preto pri dodržaní kompetenčnej výhrady o nutnosti rešpektovania príslušnej
odbornosti pre hodnotenie fyzického poškodenia zdravia, nie je možné spravodlivo a legálne vylúčiť
z hodnotenia bolestného odvolávajúc sa na názor znalcov z odvetvia psychiatrie tak, ako to urobil

súd prvého stupňa. Pokiaľ súd prvého stupňa na podporu svojho vylučujúceho názoru pri hodnotení
tejto položky uvádza, že túto diagnózu vylúčili aj MUDr. H. a MUDr. V. (tá je však psychiatrička),
treba uviesť, že aj v lekárskych správach a zisteniach iných lekárov okrem MUDr. Y. je táto diagnóza
obsiahnutá (napr. správa z chirurgického oddelenia NSP R.) z hospitalizácie v čase 14.08. - 30.09.1998(MUDr. O.), neurologický nález zo dňa 08.03.2001 (MUDr. P.) neurologické nálezy zo dňa 16.02.2005
a 21.09.2010 (MUDr. O.) a nakoniec najmä z posudku č. 3/2007 znalca z odvetvia ortopédie MUDr. Y.,
odborne kompetentného pre takéto stanovenie položky patriacej do hodnotenia bolestného. Ohľadne

spoluviny navrhovateľa na spôsobenej škode poukázal na nesplnenie ďalších podmienok podľa §
420 Občianskeho zákonníka (okrem vzniku škody), keď súd prvého stupňa nevykonal žiadne šetrenie
a dokazovanie, a preto jeho rozhodnutie o stanovení spoluviny navrhovateľa na spôsobenej škode
a určenie 30%-tného podielu nie je vôbec podložené. Okrem toho, niektoré tvrdenia a závery, z
ktorých súd vyvodzuje svoj právny návrh o spoluzodpovednosti poškodeného navrhovateľa, sú v

rozpore so skutočne zdokumentovaným priebehom. Ďalej poukázal na podložené lekárske správy na
poslednom pojednávaní, ktoré svedčili o jeho pretrvávajúcich zdravotných problémoch, ktoré majú súvis
s poškodením zdravia pri dopravnej nehode a sťažujú jeho zdravotnú pohodu, na ktoré súd prvého
stupňa neprihliadol.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh v časti 9.822,58 eur zamietne a v
zamietajúcej časti napadnutý rozsudok potvrdí a zaviaže navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania. Pokiaľ sa navrhovateľ svojím odvolaním domáha priznania a okrem iného aj
položky č. 224 - pomliaždenie mozgu poukázal na to, že znalec MUDr. H. - traumatológ v trestnom
konaní vylúčil jednak pomliaždenie mozgu a určil len otras mozgu II. stupňa, čiže aj v tomto smere priznal

súd prvého stupňa navrhovateľovi viac ako mu prináleží. Pokiaľ navrhovateľ rozoberá kompetentnosť
mal za jednoznačné, že uvedené posúdenie spadá do odbornej kompetencie traumatológa, keď
dokonca aj znalci z odboru psychiatria majú v posudzovaní poškodenia mozgu oveľa bližšie ako
ortopéd. Pokiaľ sa týka námietok navrhovateľa ohľadne jeho 30%-tnej spoluviny, mal za to, že z
vykonaného dokazovania na základe všetkých uvedených skutočností je možné hodnotiť záver súdu

prvého stupňa o 30%-tnej spoluvine navrhovateľa ako jednoznačne daný (posádka vozidla pila spoločne
v bare alkohol a potom sa viezli vozidlom - vedomosť všetkých o nespôsobilosti vodiča - 2,19 promile
alkoholu). Ohľadne výšky priznaného odškodnenia uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že nebyť
čiastočne nesprávnej pasívnej legitimácie odporcu (žalovaný by mal byť D. Z. - mäsopriemysel) a
nebyť spoluzavinenia navrhovateľa v tom, že nastúpil do vozidla, ktoré viedla osoba v značnom

stupni opitosti, bola by výška odškodnenia oveľa vyššia. Priznané následky (10-násobok bolestného
a 5-násobok sťaženia spoločenského uplatnenia) považoval za primerané. Pri bolestnom uviedol, že
prvky komplikácií boli zohľadnené už v priznanom 10-násobku, ktorý rozhodne neprináleží každému.
Pri sťažení spoločenského uplatnenia bol priznaný 5-násobok, ktorý (vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľ je práceschopný, našiel si priateľku, má zdravého syna, je sebestačný, schopný viesť

motorové vozidlá a pod.) považoval rovnako za primeraný. Poukázal na to, že prípadné mimoriadne
zvýšenie je prípustné v celkom výnimočných prípadoch a vzťahuje sa na skutočnosť, či navrhovateľ
vykonával nejakú činnosť na vysokej a mimoriadnej úrovni pred úrazom, ktorú práve v dôsledku úrazu
už vykonávať nemôže (sťaženie spoločenského uplatnenia) alebo, že jeho zranenia boli mimoriadne
bolestivé, t. j. bolestivejšie ako u iných osôb pri rovnakých zraneniach (bolestné). Keďže uvedené právne

relevantné skutočnosti navrhovateľ podľa jeho názoru nepreukázal, z jeho strany nevidel dôvod na
ďalšie navyšovanie priznaného násobku. Uviedol, že podľa ním dostupnej judikatúry najvyššieho súdu
primerané zvýšenie nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Zb. prichádza do úvahy len celkom výnimočne, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kde
kultúrne, športové, či iné zapojenie sa poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne.

Keďže táto angažovanosť poškodeného v akejkoľvek oblasti na mimoriadnej úrovni absentuje, navrhol
mimoriadne zvýšenie SSU nepriznať vôbec. I keď navrhovateľ nepochybne isté trvalé následky má,
ale na toto presne slúži základné bodové ohodnotenie a samotná existencia následkov nemôže byť
dôvodom na mimoriadne zvyšovanie, keďže vyhláška so všetkými navrhovateľom utrpenými zraneniami
počíta a určuje ich odškodnenie.

Odporca podal odvolanie proti vyhovujúcej časti, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmeniť tak, že návrh navrhovateľa v časti 9.822,58 eur bude zamietnutý. Sumu 2.227,64 eur
odvolaním nenapadol, uviedol, že pristúpi k jej poukazu, resp. žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nerozhodol o miere zavinenia dopravnej

nehody z pohľadu neb. J. T., tak aby mu to uložil Krajský súd v Trenčíne. Za daného stavu nie je zrejmé,
v akej percentuálnej miere je pasívna legitimácia SKP dôvodná. Dôvodil, že vodič T. totiž čiastočne
subjektívne zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ale keďže zahynul,
má potom podľa § 3 ods. 4 vyhlášky č. 423/1991 Zb. poškodený právo priamo voči poisťovni, aby muškodu uhradila v rovnakom rozsahu, ako by bola povinná hradiť za poškodeného, keby zostal nažive.
Navrhol určiť mieru zavinenia 60% vodičovi AVIE a 30% vodičovi Škody 105, tak by malo byť plnenie
krátené o ďalších 60% z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko Sadloň zodpovedá len v

pomere 40%. Len v tejto časti je pasívna legitimácia SKP správna. Ďalej namietal priznanie položky č.
257e - poškodenie tváre sprevádzané funkčnými poruchami alebo vzbudzujúce súcit alebo ošklivosť,
keď na priznanie neexistujú žiadne dôvody. Túto položku č. 257e znalci MUDr. V., MUDr. E. a MUDr. K.
zhodne vylúčili, MUDr. Y. ju síce priznal, ale vo svojom doplnku na otázku č. 5 odpovedal, že časom
a možno aj kozmetickými úpravami sa viditeľnosť jaziev stráca. Vlastne pripustil odznenie tejto položky

a napriek tomu ju súd prvého stupňa priznal. Poukázal na to, že položka č. 257 je špecifiká tým, že je
možná jej verifikácia „voľným okom“. Z praxe je zrejmé, že táto položka sa prisudzuje osobám, ktoré na
prvý pohľad vyzerajú v dôsledku nehody znetvorene a pohľad na ich tvár vzbudzuje súcit. Nič podobné
sa u navrhovateľa nevyskytuje, a preto za nesprávne považoval priznávať položku za následok, ktorým
navrhovateľ netrpí. Správny počet bodov pri SSU je teda 1275 (nie 1425). Pokiaľ ide o číselné vyjadrenie
podaného odvolania uviedol nasledovný postup pri určení časti, voči ktorej odvolanie podáva: SSU -

1275 bodov x 30,- Sk x 5-násobok = 191.250,- Sk, bolestné - 1590 bodov x 30,- SK x 10-násobok =
477.000,- Sk, spolu 668.250,- Sk (spolu základ SSU + B) - 30% spoluvina = 467.775,- Sk, 467.775,-
SK - 60% p. Čupalku = 187.110,- Sk. 187.110,- Sk - 120.000,- Sk (už vyplatené) = 67.110,- Sk, t. j.
2.227,64 eur.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal, aby odvolací súd neprihliadal na
námietky odporcu uvádzané v odvolaní. Pokiaľ ide o ďalší postup v odvolacom konaní, poukázal na
jeho záverečný návrh v odvolaní. K námietke ohľadne miery zavinenia nehody a pasívnej legitimácii
poukázal na to, že odvolací súd v žiadnom prípade vo svojom zrušujúcom uznesení nehovoril o delenej
zodpovednosti a nie o akejsi percentuálnej miere pasívnej legitimácie odporcu. Ďalej poukázal na to,

že v trestnom konaní žiadny z prejednávajúcich súdov neurčil mieru zavinenia jednotlivých účastníkov
nehody, preto konštrukcia odporcu o delenej zodpovednosti a na tom základe aj iba o jeho čiastočnej
pasívnej legitimácie je len jeho výmyslom, ktorý nemá oporu v doterajšom konaní v tejto veci, ale
ani v právnom poriadku. Uviedol, že vo svojom žalobnom návrhu na mimoriadne odškodnenie a pri
určení pasívne legitimovaného účastníka vychádzal z ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého poškodený navrhovateľ priame právo na plnenie voči poistiteľovi (odporcovi) nemá. Uviedol
však, že uvedené ustanovenie umožňuje odlišný postup od tohto striktného princípu, pokiaľ je upravený
a umožnený osobitným predpisom. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 29 zák. č. 24/1991
Zb. o poisťovníctve, takýto odchylný postup v období, keď sa dopravná nehoda stala, upravovala
vyhláška MF č. 423/1991 Zb. v znení doplnkov, ktorá stanovovala rozsah a podmienky zákonného

poisteniazodpovednostizaškodu.Vtomtosmerepoukázalnaustanovenie§3ods.4citovanejvyhlášky.
Nespochybnil, že škoda na zdraví bola spôsobená viacerými škodcami, a to vodičom nákladného
motorového vozidla AVIA pánom Z., za ktorého pre výluku jeho osobnej zodpovednosti v zmysle § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá jeho zamestnávateľ podľa § 427 Občianskeho zákonníka
ako majiteľ a prevádzkovateľ uvedeného vozidla a tiež vodičom motorového vozidla Škoda 105 pánom

T., ktorý však pri nehode zomrel. S ohľadom na situáciu predpokladanou a upravenú v § 3 ods. 4
Vyhlášky č. 421/1991 Zb. však existuje legálna možnosť priameho uplatnenia nároku na plnenie voči
žalovanému voči odporcovi, ktorú navrhovateľ uplatnil. Ďalej poukázal na ustanovenie § 438 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého poškodený navrhovateľ s ohľadom na zásadu solidárnosti
škodcovmôžepožadovaťnáhraduspôsobenejškodybuďodvšetkých,aleajjednotlivoibaodniektorého

zodpovedného škodcu a navrhovateľ takto aj postupoval. Pokiaľ škodu uhradí jeden zo solidárnych
škodcov má možnosť a právo podľa § 439 Občianskeho zákonníka s ostatnými si vysporiadať tento
spoločný záväzok buď vzájomnou dohodou alebo súdnym rozhodnutím a v tomto prípade samozrejme
platí princíp rozdelenia podľa miery účasti jednotlivých škodcoch na spôsobení škody. Taktiež poukázal
na ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ktorý umožní, aby súd v odôvodnených prípadoch

rozhodol, že škodcovia, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na jej spôsobení.
Musel by to však niekto navrhnúť a tiež by súd musel dospieť k záveru, že sa jedná o takýto odôvodnený
príkaz. V predmetnom prípade však takýto princíp delenej zodpovednosti nikto nenavrhol, ani súd
takto nerozhodol. Podotkol, že ani odvolací súd takýto princíp vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí
neproklamoval. Námietka k výhrade odporcu o nesprávnom postupe súdu, keď do hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia započítal aj spochybňovanú položku č. 257e uviedol, že podľa § 9 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. jediným kompetentným na posúdenie bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia a
podaní posudku s bodovým ohodnotením za jednotlivé poranenia a s tým spojené trvalé následky je
ošetrujúci lekár. Položka č. 257 svojim obsahom a charakterom patrí do kategórie fyzických poranení,preto ju mohol objektívne a legitímne hodnotiť len ošetrujúci lekár (MUDr. L. - chirurg a znalec MUDr.
Y. - ortopéd) tohto zamerania. Znalci, na ktorých sa odporca pri spochybňovaní tejto položky v odvolaní
odvoláva (MUDr. V., MUDr. K. a MUDr. E.) sú všetko medicínsky znalci z odvetvia psychiatrie, ktorým

neprislúcha hodnotiť fyzické následky poškodenia zdravia. Tvrdenia odporcu o verifikácii tejto položky
voľným okom akoukoľvek nekvalifikovanou osobou je v absolútnom rozpore so zásadami hodnotenia
stanovenými v právnych predpisoch, preto ho nemožno brať pri serióznom prístupe do úvahy. Z tohto
dôvodu táto námietka odporcu nemôže mať za praktický následok zníženie celkového počtu bodov
za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak ako to pri výpočte náhrady uplatnil odvolateľ. Do výpočtu

sumy náhrad, ktorá má byť podľa odporcu odvolacím súdom priznaná uviedol, že výsledná suma,
ktorú odporca navrhuje v odvolaní priznať, t. j. 2.227,64 eur je podstatne menšia ako bolo limitované
plnenie poskytnuté poisťovňou navrhovateľovi ako peňažný ekvivalent za základné bodové ohodnotenie
vytrpených bolestí a trvalých následkov (120.000,- Sk = 3.983,27 eur), čo považoval s ohľadom, že sa
jedná o mimoriadne odškodnenie za neadekvátne, aj keď zobral do úvahy, že odporca je v prvom rade
obchodná spoločnosť s komerčným zameraním.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), doplnil dokazovanie zopakovaním výsluchu navrhovateľa,
opätovným oboznámením znaleckého posudku MUDr. J. Y., doplnenie znaleckého posudku MUDr. J.
Y., znaleckého posudku psychiatričky MUDr. V., znaleckého posudku Centra duševného zdravia s.r.o.

Bánovce nad Bebravou, opätovným oboznámením spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn. 1T/235/99, osobitne rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.12.2000 sp. zn.
1T/235/99, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.09.2003 sp. zn. 2To/110/2001 a dospel k
právnemu záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 220
O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:

Predmetom konania sú jednorazové nároky vyplývajúce z poškodenia zdravia navrhovateľa, a to
odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o základe nároku navrhovateľa dospel k záveru, že navrhovateľ sa
spolupodieľalnavznikuškody,ktorámuvzniklanajehozdravíajehospoluzavinenieurčilvrozsahu30%.

Zároveň ustálil mieru spoluzavinenia nebohého vodiča J. T., ktorý v dobe riadenia a v dobe dopravnej
nehody mal v krvi 2,19 promile alkoholu, nakoľko nebyť toho, že sa nachádzal v silne podnapitom
stave, mohol minimálne zmieriť následky dopravnej nehody, keď už nie jej úplne zabrániť. Túto mieru
spoluzavinenia určil takým spôsobom, že za korektné a spravodlivé preto považoval zvýšenie na 10-
násobok základného počtu bodov za bolesť a 5-násobod sťaženia spoločenského uplatnenia.

Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľ ako spolujazdec utrpel ujmu na
zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) pri dopravnej nehode dňa 22.07.1998 na ceste
č. II 1581 medzi obcami T. B. a R., pri ktorej došlo k zrážke medzi nákladným autom zn. AVIA ŠPZ: S.-
XXX D., ktoré riadil vodič J. Z. a osobným motorovým vozidlom zn. Škoda 105 ŠPZ: R.-XXX D., ktoré

riadil vodič J. T.. Vodič osobného motorového vozidla J. T. pri tejto dopravnej nehode zahynul. Odporca
vo svojom odvolaní spochybňoval právny záver súdu prvého stupňa, keď nerozhodol o miere zavinenia
dopravnej nehody neb. J. T..

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu

spoločne a nerozdielne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že
tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
V prípade, že jedna a tá istá škoda bola spôsobená dvoma alebo viacerými škodcami, platí zásada,

že títo škodcovia zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V druhom odseku tohto zákonného
ustanovenia je zakotvená výnimočná spoločná zodpovednosť. Ide o spoločnú zodpovednosť delenú,
ktorú súd môže vysloviť iba v odôvodnených prípadoch. Či ide o takýto odôvodnený prípad treba posúdiť
so zreteľom na všetky okolnosti posudzovanej veci a náležite to treba odôvodniť. Tu súd musí skúmať v
akom pomere sa ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa tohto stanoviť jeho podiel na náhrade.

Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08.09.2003 sp.zn. 2To/110/01
súd vychádzal z toho, že podľa existujúcej dôkaznej situácie obžalovaný - J. Z. nedostatočne zhodnotil
hroziace nebezpečenstvo a dopravnú situáciu, čo bola jednou z hlavných príčin vzniku predmetnejdopravnej nehody. Je tiež pravdou, že na vzniku dopravnej nehody a predovšetkým jej následkoch sa
spolupodieľal aj vodič vozidla Škody 105, teda J. T., ktorý v dobe riadenia a v dobe dopravnej nehody mal
v krvi 2,19 promile alkoholu. Aj tento vodič mohol reagovať na danú dopravnú situáciu najmä vyhýbacím

manévrom, a to i doprava mimo vozovky. Z fotodokumentácie založenej v trestnom spise totiž vyplýva,
že takáto možnosť bola úplne reálna. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže viesť k zbaveniu viny
samotného obžalovaného J. Z., má však svoj značný význam pri rozhodovaní o treste. V odôvodnení
uvedeného rozsudku bolo opätovne zdôraznené, že vodič J. T. nebyť toho, že sa nachádzal v silne
podnapitom stave, mohol minimálne zmierniť následky dopravnej nehody, keď už nie im úplne zabrániť.

Zo znaleckého posudku znalca Ing. J. R. v trestnom konaní tiež vyplýva, že technickými prostriedkami
nie je možné určiť, či vodič vozidla Škody 105 J. T. jazdil pred nárazom vo svojom jazdnom pruhu, alebo
v protismere tak, ako to vypovedal vodič vozidla AVIE. Preto ani znalcovi nebolo možné sa vyjadriť k
jeho technike jazdy. Podľa znaleckého dokazovania nie je možné popísať pohyb predmetných vozidiel
pred nárazom a teda nie je možné ani z technického hľadiska určiť, v ktorom mieste a čase reagoval
ten ktorý vodič a či mohli vodiči na vzniknutú situáciu reagovať skôr a tak zabrániť dopravnej nehode.

Nemožno teda najmä opomenúť, že škoda bola vyvolaná aj konaním neb. J. T., ktorý ako vodič, účastník
cestnej premávky jazdil silne v podnapitom stave a nebyť tejto okolnosti, mohol aspoň zmieniť následky
nehody, ak by bol včas reagoval a prípadne zmenil smer jazdy vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že v
trestnom konaní súd neurčil mieru zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody, preto v danej
veci neprichádza do úvahy konštrukcia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.
Z uvedeného trestného konania potom odvolací súd dospel k záveru, že škoda na zdraví navrhovateľa
bola spôsobená viacerými škodcami, a to vodičom nákladného motorového vozidla AVIA p. Z., za
ktorého pre výluku jeho osobnej zodpovednosti podľa § 420 ods. 2 Obč. zákonníka zodpovedá jeho
zamestnávateľ podľa§ 427 Obč. zákonníka ako prevádzkovateľ uvedeného vozidla a tiež vodičom

motorového vozidla Škoda 105 p. T. v zmysle §420 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorý však pri nehode
zomrel. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Obč. zákonníka, v prípade, ak škodu spôsobí viac škodcov,
zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne, teda solidárne, čo znamená, že každý škodca zodpovedá
za ostatných a všetci zodpovedajú za jednotlivých škodcov. Poškodený (navrhovateľ) s ohľadom na
zásadu solidárnosti škodcov môže požadovať náhradu spôsobenej škody buď od všetkých, ale aj iba od

niektorého zodpovedného škodcu. Tento spôsob zákonnej úpravy náhrady škody je pre poškodeného
podstatne výhodnejší, lebo si môže vybrať len jedného zo škodcov proti ktorému bude celý nárok na
náhradu škody uplatňovať (tým bude spravidla ten škodca, od ktorého sa poškodený najskôr domôže
svojho práva na náhradu škody). Vodič J. T. bol v čase dopravnej nehody v zmysle § 1 vyhl.č.
423/1991 Zb. osobou, na ktorú sa vzťahovalo zákonné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, pričom ust. § 3 ods. 4 cit. vyhl. dáva navrhovateľovi možnosť priameho uplatnenia
nároku na plnenie voči odporcovi. Povinnosť odporcu (ako poisťovateľa) nahradiť škodu navrhovateľovi
(poškodenému) v prípade smrti vodiča podľa § 3 ods. 4 cit. vyhlášky nie je daná len vtedy, ak nie je ten,
za ktorého je poistiteľ povinný plniť za vznik škody zodpovedný, čo však nie je daný prípad. Pokiaľ teda
navrhovateľ v danej veci určil ako zodpovedný subjekt za plnenie podľa § 3 ods. 4 vyhl. č. 423/1991

Zb. odporcu, využil tým možnosť priameho uplatnenia nárokov voči tomuto subjektu a tým aj vzniku
jeho úplnej pasívnej legitimácie. Námietky odporcu uvádzané v odvolaní o nedostatku jeho pasívnej
legitimácie preto neobstoja.

Ďalej odvolací súd uvádza, že náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú

dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú
slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných
utrpení, strastí a obmedzovaní v živote. V danej veci neboli pochybnosti, že náhradu za bolesť a za
sťaženiespoločenskéhouplatneniatrebaurčiťpodľavyhláškyč.32/1965Zb.,nakoľkonavrhovateľutrpel
škodu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 22.07.1998.

Z ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. augusta 2004 vyplýva, že na
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Týmito doterajšími predpismi je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v znení vyhlášky č. 84/1967 Zb., vyhlášky č. 78/1981 Zb., vyhlášky č. 47/1995
Z. z. a vyhlášky č. 19/1999 Z. z. (ďalej len vyhláška č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov).Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., platnej a účinnej v čase vzniku škody, odškodnenie za
bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdrví, jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho

následkov, a to podľa zásad a sadzieb, ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť
musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky platnej v čase vzniku škody v prípadoch hodných osobitného zreteľa
môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad

sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Navrhovateľ si konečným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 150.990,83,- Sk, a to z titulu
mimoriadneho zvýšenia bolestného sumou 82.827,12 eur a sumu 68.163,71 eur z titulu mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žiadanú náhradu dôvodne uplatňoval podľa vyhlášky č.
32/1965 Zb., účinnej a platnej v čase vzniku škody, z ktorej súd pri odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia aj vychádzal.

Zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť sú uvedené v prílohe A, bod I. vyhlášky a sadzby pre
hodnotenie bolestného pri úrazoch v prílohe B, bod I vyhlášky. Podľa prílohy bod I. ods. 2 vyhlášky, lekár
podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb.

Hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši o polovicu, ak a/ došlo k
infekcii rany (s výnimkou tetanu), ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia
sa infekciou predĺžila, b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné
transfúzie, infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod.,
povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon (príloha A, bod I. ods. 6 vyhlášky). Pri súbehu dôvodov pre

zvýšenie uvedených v ods. 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej
sadzby (príloha A, bod I. ods. 7 prvá veta vyhlášky).

Z uvedeného vyplýva, že lekár pri hodnotení poškodenia zdravia, spôsobeného úrazom, vychádza zo
základnej sadzby počtu bodov tak, ako sú stanovené pod písm. B, bod I. prílohy vyhlášky a ak sú dané

dôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (príloha A bod I. vyhlášky),
hodnotenie základnej sadzby zvýši. Výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné
bodové ohodnotenie bolestného.

Z obsahu znaleckého posudku, vypracovaného znalcom MUDr. J. Y. zo dňa 25.06.2007, č. 3/2007 a z

doplňujúceho znaleckého posudku toho istého znalca zo dňa 11.08.2011 č. 2/2011 vyplýva, že znalec
určil bodové hodnotenie za bolesť u navrhovateľa vo výške 1687,50 bodov, keď vychádzal zo zásad pre
hodnotenie odškodnenia za bolesť, ktoré sú uvedené v prílohe A bod I. a sadzieb pre hodnotenie pri
úrazoch uvedených v prílohe B bod I. cit. vyhlášky. Znalec poukázal na to, že u navrhovateľa išlo o veľmi
komplikovaný priebeh liečby, sprevádzaný zápalmi pľúc, močového mechúra, s bolestivými liečebnými

postupmi - extenzia, opakovanými operáciami a reoperáciami. Znalec konštatoval, že priebeh liečby
bol veľmi komplikovaný a neprebiehal štandardne. Uviedol, že navrhovateľ od 27.11. do 11.12.1998 bol
hospitalizovanýnaFROR.,kdebolprijatýprekontraktúrysvalstvaapoškodeniesedaciehoafibulárneho
nervu. Od 02.02.1999 do 11.02.1999 bol hospitalizovaný na Q., kde bol operovaný - robila sa reosyntéza
ulny, spongioplastika a zároveň sa vyberal klinec z tíbiae. Od 01.07.1999 bol opäť hospitalizovaný na

KUCH, capsulotómia pravého kolena pre kontraktúru, naložená sadra a po jej zložení od 05.08. do
19.08.1999 rehabilitácia na Klinike fyziatrie - balneológie a liečebnej rehabilitácie akademika Dérera v
P.. Od 12.09. do 14.09.2000 bol hospitalizovaný na KUCH - vyberal sa mu ostheosyntetický materiál
z lakťovej kosti. V roku 2004 a opakovane v roku 2005 bol hospitalizovaný pre trofický ulcus na
plante pravého chodidla na chirurgickom oddelení na Myjave. Napriek tejto všestrannej starostlivosti

navrhovateľovi zostali trvalé následky, prepadávanie pravej nohy, ochrnutie sedacieho nervu, jazvy,
obmedzenie pohybu, bolesti. Vzhľadom na priebeh liečby znalec zvýšil podľa ods. 7 položku B I./78
stlačenie hrudníka a s úrazovou asfykciou na 2-násobok, t. j. vo výške 520 bodov, keď išlo o najvážnejšie
zranenie. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, odvolací súd vzhľadom na skutkový
stav zistený jednak súdom prvého stupňa, ale aj vlastnými zisteniami po zopakovaní dokazovania v

potrebnom rozsahu dospel k záveru, že primerané zvýšenie tohto odškodnenia je vo výške 15-násobku
základného počtu bodov. Zo znaleckého posudku MUDr. J. Y. jednoznačne vyplýva, že ošetrovanie
navrhovateľa po úraze bolo veľmi náročné a napriek intenzívnej liečbe stav pacienta nie je dobrý.
Neovláda dobre pravú dolnú končatinu pre obrnu sedacieho nervu, má prepadavú pravú nohu, tiež máobmedzený aktívny pohyb v ľavom členkovom kĺbe. V krátkej budúcnosti ho čaká náhrada pravého
bedrového kĺbu, chodí len s pomocou francúzskej barly. Ochrnutie sedacieho a fibulárneho nervu je
však trvalé a bude jeho celoživotným hendikepom. Vzhľadom na poškodenie dôležitých nervov je

nutná stála rehabilitácia, nosenie ortézy. Nie je prakticky žiaden predpoklad regenerácie nervov po tak
dlhej dobe. Pravá noha je pre ochrnutie ischiatického nervu menej citlivá, preto je možnosť zvýšeného
rizika zranenia a tiež možnosť vzniku trofických vredov, ktoré sa opakujú, sú ťažko sa hojace a sú na
miestach, ktoré sú už pri bežnej chôdzi a pohybe vystavené stálemu tlaku, čo ich hojenie a prognózu
výrazne zhoršuje. Navrhovateľ bude opakovane navštevovať ambulanciu chirurgickú, neurologickú,

ortopedickú a rehabilitačné zariadenia. Na základe týchto zistení, v zmysle znaleckého posudku možno
považovať vytrpené bolesti navrhovateľa za výnimočné, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že je primerané navrhovateľovi poskytnúť odškodnenie za bolesť vo výške 15-násobku
základného počtu bodov. Z titulu odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky patrí potom
navrhovateľovi náhrada nasledovne: 1687,50 bodov x 30,- Sk = 50.625,- Sk x 15 = 759.375,- Sk.
Po odpočítaní už vyplatenej sumy odporcom navrhovateľovi z titulu odškodnenia za bolesť, patrí

navrhovateľovi suma 723.375,-Sk (759.375Sk - 36.000 Sk), t. j. 24.011,65 eur.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia, odvolací súd považoval rovnako rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý za primeranú
náhradu považoval mimoriadne zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5-násobku

základného bodového ohodnotenia za nesprávne, pretože odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život
a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, vylúčenie,
či obmedzenie jeho účasti na plnom osobnom, rodinnom spoločenskom, kultúrnom a športovom
živote, sťaženie alebo znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľby životného partnera, založenie

rodiny a pod.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo vo
veku 19 rokov, úraz navrhovateľovi zásadne zmenil život a minimalizoval jeho kvalitu. Zo znaleckého
posudku znalca MUDr. J. Y. ako i znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného
zdravia s.r.o. P. nad P. vyplýva, že základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u
navrhovateľa bolo ustálené na 1425 bodov (na základe znaleckého posudku MUDr. J. Y. 925 bodov

(2125-1200 bodov) a na základe znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. P. nad P.
500 bodov za priznanú položku č. 253 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov). Zo znaleckého posudku znaleckej
organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. P. nad P. vyplýva, že navrhovateľ utrpel somatickú
polytraumu ako 19 ročný, teda v období, kedy osobnosť spravidla ešte nebýva pevne a nemenne

vyformovaná, jej štruktúra nebýva pevne fixovaná. Je to obdobie vývoja osobnosti, jej vyzrievania a
dozrievania, maturácie. Toto obdobie je vo vývoji osobnosti veľmi dôležité a jeho narušenia sa premietajú
do následnej osobnostnej skladby. Somatická polytrauma podľa znaleckej organizácie zasiahla do
osobnostného vývoja navrhovateľa, najmä v oblasti formujúcej sa sociálnej adaptability (otrasenie
sebadôvery, zníženie sebavedomia v dôsledku telesných nedostatkov, odchodom z vysokej školy,

zmena sociálneho statusu, atď.). Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že na aktuálnej prítomnej
podobe, štruktúre osobnosti navrhovateľa sa negatívne okolnosti autonehody a somatickej polytraumy
významne podieľajú. Osobnosť navrhovateľa pred dopravnou nehodou bola vo vývoji, znalci nemali údaj
o tom, že by jej vývoj bol predtým disharmonický. Okolnosti dopravnej nehody a jej somatické následky
sa vklínili do života a osobnostného vývoja navrhovateľa. Navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel

viaceré telesné zranenia, ktoré ho invalidizovali. Nemožno nevidieť, že dopravná nehoda významným
spôsobom zasiahla do života posudzovaného, jeho život sa zreteľne zmenil aj z pohľadu nezaujatého
informovaného diváka. Vplyv utrpených somatických poranení a výkyvného chronifikovaného stresu
súvisiaceho so samotnou nehodou a následným liečením s neistou prognózou na jeho osobnostný
vývoj je evidentný. Liečba porúch osobnosti je symptomatická, keďže ide o stabilné, dlhodobé stavy

- zmena základných osobnostných nastavení je málo pravdepodobná. Zistené rysy a charakteristiky
zistenej osobnostnej štruktúry navrhovateľa, tak ako to popisuje znalecká organizácia vo svojom
znaleckom posudku podieľajú na sťažení jeho spoločenského uplatnenia, podmieňujú jeho zníženú
adaptabilitu v oblasti rodinného, spoločenského, kultúrneho a športového života. Navrhovateľ je
uzavretý, nezrelý, detinský, menej emočne prispôsobivý, seba neistý, má nereálne ambície, je úzkostný,

má pocit menejcennosti, tiež má stenický potenciál s možnosťou opozičného seba presadzovania sa,
vyžaduje uznanie, je hypersenzitívny, podozrievavý je ambiciózny, ale pre prežívanie menejcennosti
a neadekvátnosti nedokáže uplatniť svoje schopnosti v reálnom živote. Uvedené vlastnosti a prejav
narušujú jeho rodinný život, po vystriedaní partneriek má teraz vzťah so ženou, s ktorou má dieťa.Ona žije v P., on tam žiť nechce, na víkendy chodí k matke, vzťah partnerky a matky je napätý. Pre
tieto osobnostné charakteristiky je narušená aj navrhovateľova spoločenská a kultúrno-spoločenská
adaptabilita, o čom svedčia aj výpovede svedkov o tom, ako sa povahovo zmenil v interpersonálnej

interakcii. Je redukovaná aj jeho adaptabilita športová, jej redukcia je asi výraznejšie podmienená najmä
telesným hendikepom. Navrhovateľ je čiastočne obmedzený aj pri výbere partnera a životného partnera.
S poukazom na vyššie uvedené osobnostné rysy znalecká organizácia mala za to, že navrhovateľ mohol
v dôsledku seba neistoty stratiť motiváciu pre ďalšie inštitucionálne vzdelávanie. Znalecká organizácia
dospela k jednoznačnému záveru, že posudzovaný netrpí organickou poruchou osobnosti. Trpí ľahkou

poruchou osobnosti -akcentáciou osobnosti. Z výpisu nálezu Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu
občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave zo dňa 28. a 29.09.2011 vyplýva, že z klinického
hľadiska je u navrhovateľa významná škála úzkostnej depresie, prejavujúca sa aj ako prenasledovanie
znepokojivými predstavami, s nepríjemnými pocitmi viny a aj nespravodlivosti. Neurotické tendencie
spôsobujú zníženú účinnú integráciu osobnosti, čo sa môže prejavovať v situáciách náročných na stres.
Na základe uvedeného odporučili prácu pre navrhovateľa nenáročnú na zvýšenú záťaž na CNS, so

skráteným pracovným časom, resp. možnosťou úpravy pracovného času podľa svojich zdravotných
možností, s vylúčením nočnej práce. Začlenenie na trh práce však nie je možné bez lekárskeho a
psychoterapeutického vedenia. Odvolací súd konštatuje, že pri porovnaní zdravotného stavu a spôsobu
života navrhovateľa vo vzdelávacej, kultúrnej, spoločenskej, športovej a inej oblasti) pred a po úraze
došlo k zmene uplatnenia navrhovateľa, a to najmä tak v oblasti možnosti vzdelávania, v oblasti

pracovnej, v oblasti športovej a spoločenskej. Nie je možné prehliadnuť, že navrhovateľ utrpel úraz
vo veľmi mladom veku, mal 19 rokov, bol zdravý, bez akýchkoľvek predchádzajúcich zranení, či
zdravotných problémov a obmedzení, mal možnosť sa uplatniť plnohodnotne v študijnej, spoločenskej,
kultúrnej, športovej oblasti a pod.. Trvalými následkami v dôsledku úrazu je obmedzený v bežnom
živote, v možnosti ďalšieho vzdelávania, v spoločenskom styku, práci, rodine, tak ako tieto obmedzenia

konštatujú vo svojich znaleckých posudkoch znalci MUDr. J. Y. a znalecká organizácia Centrum
duševného zdravia s.r.o. Bánovce nad P. a ako to vyplýva i zo svedeckých výpovedí svedkov Y. T. a
R. N., priateľov navrhovateľa. Je preto možné konštatovať, že k zmene spôsobu života navrhovateľa
po úraze nesporne došlo, od úrazu je invalidným dôchodcom. Ako vyplýva z výsluchu navrhovateľa na
odvolacom pojednávaní, v priebehu posledných rokov sa snažil zaradiť do pracovného pomeru, v roku

2006-2009, keď žil s prvou priateľkou vykonával u nej, nakoľko mala živnosť, prácu na dohodu. Bola to
rekonštrukcia plastových súčiastok, avšak vzhľadom na svoj zdravotný stav bol hospitalizovaný v roku
2009, potom nebol schopný túto prácu vykonávať. V roku 2010 sa venoval priateľke a dieťaťu, potom sa
pokúšal zaradiť do pracovného pomeru, resp. vykonávať prácu, podarilo sa mu v priebehu rokov 2010
až 2012 vykonávať prácu vodiča na dlhé trasy do zahraničia. Jednalo sa však nie o pravidelné takéto

cesty, ale len občas podľa možností, ktoré tiež postupne musel zanechať. V súčasnosti nepracuje nikde,
snaží sa udržiavať v určitej kondícii, aby mohol fungovať. Odvolací súd na základe zisteného skutkového
stavu súdom prvého stupňa a z opakovaného a doplneného dokazovania odvolacím súdom dospel k
záveru, že navrhovateľovi patrí zvýšené odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa §
7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. vo výške 10-násobku mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia zo základného bodového hodnotenia 1425 bodov. Má za to, že sťaženie
spoločenského uplatnenia navrhovateľa je primerané vo výške uvedeného násobku základného počtu
bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia. Námietka odporcu, že navrhovateľovi by nemala byť
priznaná položka B II. 257e - poškodenie obličaja vzbudzujúce súcit neobstojí, keď podľa § 9 vyhlášky
jediným kompetentným na posúdenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a podanie posudku

s bodovým hodnotením za jednotlivé poranenia a s tým spojené trvalé následky je ošetrujúci lekár.
Námietka odporcu o verifikácii tejto položky voľným okom akoukoľvek nekvalifikovanou osobou je potom
v rozpore so zásadami hodnotenia a stanovenými vo vyhláške č. 32/1965 Zb., a preto na túto námietku
odporcu nebolo možné prihliadať. Z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia patrí potom
navrhovateľovi náhrada nasledovne: 1425 bodov x 30,- Sk = 42.750,- Sk x 10 = 427.500,- Sk. Po

odpočítaní už vyplatenej sumy odporcom navrhovateľovi vo výške 84.000,-Sk titulom odškodnenia
SSU, patrí navrhovateľovi suma 343.500,- Sk (427.500 - 84.000), t. j. 11.402,11 eur. Spolu potom
náhrada odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 35.413,76 eur
(24.011,65 + 11.402,11). Ďalší odvolací dôvod navrhovateľa spočíval v určení miery spoluzavinenia
navrhovateľa na škode na zdraví. Súd prvého stupňa mieru spoluzavinenia navrhovateľa na škode na

zdraví ustálil vo výške 30%. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje.
Súd prvého stupňa aj odvolací súd považuje obranu navrhovateľa v tomto smere za účelovú. Taktiež
poukazuje na zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného, navrhovateľa v prípravnom konaní zo dňa
03.06.1999, z ktorej vyplýva, že dňa 21.07.1998 pracoval v Cross bare na R. ako brigádnik. Keď bolazáverečná prišli za ním Y. T. z L., J. T. z L. a R. R. z L.. Spoločne sa vybrali na aute Škoda 105 do baru
L. v T. B.. Hrali spolu biliard. Nevedel presne o koľkej, bolo to dávno, sa zobral a povedal ostatným, že si
ide ľahnúť do auta, že ide spať a keď tam skončia hrať, aby ho zobudili, že bude riadiť vozidlo, nakoľko

nepožil žiaden alkohol. S týmto odišiel do vozidla, na ktorom prešli na T. B., odvtedy si nič nepamätá,
zobudil sa až na ARO v R.. Vôbec nevie kedy si jeho traja kamaráti sadli do auta a išli vozidlom preč,
teda na R., on sa nezobudil. Na pojednávaní dňa 11.12.2000 však navrhovateľ vo svojom výsluchu
uviedol, že vzhľadom na to, aké zranenia utrpel si nepamätá ani to, čo robil pred dopravnou nehodou.
Vie to len z rozprávania svojich rodičov a pamätá si, že študoval na Vysokej škole O.. Na pojednávaní

dňa 19.09.2005 navrhovateľ zase uviedol, že si presne nepamätá prečo v deň dopravnej nehody išiel z
A. baru v R., kde pracoval do T. B. (kdežto v prípravnom konaní dňa 03.01.1999 tiež uviedol, že spolu
s ostatnými išli do baru K. v T. B., kde spolu hrali biliard).

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 415 Obč. zákonníka , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, prírode a životnom prostredí.

Pre určenie miery spoluúčasti navrhovateľa na spôsobení škody dôležitou skutočnosťou bola vedomosť

navrhovateľa, že šofér, ktorý mal predmetné vozidlo viesť, je v ťažkom stupni opitosti, čo znamená, že
navrhovateľ mal byť ostražitejší a nespoliehať sa na to, že ho vodič predmetného vozidla alebo ostatní
dvaja spolujazdci pred jazdou zobudia. Odvolací súd považuje za relevantnú skutočnosť, že neb. J. T.
mu neumožnil viesť vozidlo, spoluzodpovednosť poškodeného - navrhovateľa spočíva v tom, že vedome
podstúpil jazdu s vodičom v ťažkom stupni opitosti, o ktorom mal vedomosť, že pred jazdou požíval

alkoholické nápoje. Inak by netvrdil, že pred jazdou ho mal vodič Sadloň, resp. iný spolujazdec zobudiť,
aby mohol šoférovať.

Navrhovateľovi odvolací súd náhradu na mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia priznal v celkovej výške 35.413,76 eur (po odpočítaní už odporcom vyplatených 120.000,-

Sk, t. j. 3.983,27 eur). Pri zohľadnení spoluviny navrhovateľa vo výške 30% je potrebné od tejto
sumy odpočítať 10.624,12 eur a plnenie poskytnuté odporcom po rozhodnutí súdu prvého stupňa vo
výške 2.227,64 eur, celkom potom náhrada z titulu mimoriadneho odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia predstavuje 22.562 eur (35.413,76 - 10.624,12 - 2.227,64 eur), ktorú sumu je
odporcapovinnýtitulomnáhradyzabolesťasťaženiespoločenskéhouplatnenianavrhovateľovidoplatiť.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na predložené listiny na
poslednom pojednávaní, hoci sa jedná o dôkazné prostriedky v zmysle § 125 O.s.p., ktoré vypovedajú o
súčasnom vážnom zdravotnom stave navrhovateľa odvolací súd k tejto námietke uvádza, že nepriaznivé
následky pre ďalší život navrhovateľa už zohľadnil pri použití násobku a výške priznanej náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Lehotu na plnenie určil v zmysle § 160 ods. 1
O.s.p. vzhľadom na výšku priznaného odškodnenia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa, nakoľko
v napadnutom rozsudku nebolo rozhodnuté o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .