Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 7, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613213508
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613213508.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8,
zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, Dr. Vl.Clementisa 10,
Bratislava, proti odporcovi F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX O., zastúpený opatrovníčkou
O., pracovníčkou Okresného súdu O., o zaplatenie sumy 708,63 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 160,63 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 160,63 € od 27.07.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.10.2013 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania zo dňa
30.09.2013, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 708,63 € s úrokmi z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 708,63 € od 27.07.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu
neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel zmluvu
o pripojení č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej

zmluvy vypožičal odporcovi SIM karty za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb
navrhovateľa, keď SIM karte bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej
neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, návrhom si
uplatnilnároktitulomspôsobenejškody,ktorámuvzniklazaodpredanýmobilnýtelefón/telekomunikačné
zariadenie Z. 10.1 16B vo výške 548 €, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu/zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný
telefón/zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok používať

jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Dojednaná zmluvná
pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody
v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že on si svoje
povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak odporca si
svoju základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom a včasnom
platení splatných záväzkov nesplnil. Ďalej v návrhu uviedol, že zmluvná pokuta nebola dojednaná
s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad,

keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech.
Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného
zmluvného záväzku odporcu. Ďalej uviedol, že odporca si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení
vedomý ceny predávaného mobilného telefónu / telekomunikačného zariadenia ako rozdielu medzispotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať po
dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu
zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho/telekomunikačného zariadenia), v prejednávanej

veci vo výške 548 €, (ako rozdiel predajnej ceny 549 € a jeho akciovej ceny 1 €). Tým, že odporca riadne
a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od apríla marca 2012 do mája 2012, uplatnil
si voči nemu nárok na zaplatenie sumy 160,63 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 12.07.2012 odporca
nereagoval, sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradil, a
to ani v dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka voči odporcovi ku dňu podania návrhu na súd

pozostáva z neuhradených služieb v sume 160,63 € a z nároku na zaplatenie sumy 548 € uplatnenej
titulom náhrady škody, keď z tejto sumy si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne, počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo
dňa 27.07.2012 do zaplatenia.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Uznesením č. k. 4C/170/2014-36 zo dňa 05.05.2015 súd ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe N.,
pracovníčky Okresného súdu O., pretože miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť. Nakoľko v prejednávanej
veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), pre ustanovenie opatrovníka odporcovi ako
účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neplatí obmedzenie podľa § 29 ods. 6 tretia veta O.s.p.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 24.08.2015.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. V. zo dňa 28.02.2012 (ďalej len „zmluva o pripojení“)
súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako
zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách

v znení neskorších predpisov; odporca túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe
tejto zmluvy poskytol odporcovi ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa
odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Internet na doma Exkluziv+“, SIM
karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 28.02.2012
medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok ( č.l. 7 -9 spisu), predmetom ktorého bola dohoda o

aktivácii účastníckeho programu Internet na doma Exkluziv+“ na SIM karte, ďalej dohoda o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia zn. Z. 10.1 16B so zľavou zo spotrebiteľskej ceny 1 € (bod
1.2 dodatku), pričom odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom
vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky alebo
o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim

konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3
c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku
odporca uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej

vbode2.3alebo2.4článku(najmäalenielennezaplateniesplatnejcenyzaslužby,nedodržaniezáväzku
uvedeného v bode 2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby
viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť
odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 548 €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty

nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej
zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva
do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod 2.5 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku).Faktúrou č. 5156333715 splatnou dňa 24.03.2012 na sumu 76,50 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 28.02.2012 do 07.04.2012. ( č.l. 13 spisu)

Faktúrou č. 5159768743 splatnou dňa 24.04.2012 na sumu 86,13 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi
cenu poskytnutých služieb za obdobie od 08.04.2012 do 07.05.2012. ( č.l. 14 spisu)

Faktúrou č. 5163225849 splatnou dňa 24.05.2012 na sumu 3,98 € vyúčtoval navrhovateľ odporcovi cenu

poskytnutých služieb za obdobie od 08.05.2012 do 07.06.2012. ( č.l. 15 spisu)

Pokusom o pokonávku zo dňa 12.07.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb (160,63 €) a zmluvnej pokuty (548 €), poplatku za
mimosúdne vymáhanie (56,69 €) spolu v sume 765,32 €, najneskôr do 16.08.2012. Pokus o pokonávku
bol odporcovi doručovaný prostredníctvom pošty. ( č.l. 11-12 spisu)

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o
platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka
súvisiace so spôsobom platby,

e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia
vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme
využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady

nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne
dohodnutej úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľaustanovenia§43ods.12zák.č.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchúčastníkjepovinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejnýchslužieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je

dôvodný v časti uplatnenej náhrady škody.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve,
na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch
služieb. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o pripojení súd posúdil

ako občianskoprávny vzťah, odporca uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby navrhovateľa, cenu poskytovaných
služieb fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu v sume 160,63 €, ktorú cenu odporca riadne a včas
neuhradil. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 160,63 € ako neuhradenúcenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením
peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania v sume 8,75 %
ročne zo sumy 160,63 € od 27.07.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal

súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá predstavovala v čase vzniku
omeškania 0,75% ročne (0,75% + 8% = 8,75%), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania
vo výške 8,75 % ročne. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z nižšie
uvedených dôvodov.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,

naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 69 € neuplatnil navrhovateľ
dôvodne.Uplatnenáškodapredstavujepodľanavrhovateľarozdielmedzipredajnoucenouodpredaného
mobilného zariadenia (549 €) a jeho akciovou cenou (1 €). V prejednávanej veci je tento rozdiel
1 € (549 € - 1 € = 548 €) a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením

povinnosti odporcu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany
odporcu mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného zariadenia
a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda
vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom
vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za

poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za
škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.

zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj
mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie
všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť

za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že odporca porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení nevyplýva
povinnosť odporcu splatiť navrhovateľovi zľavnenú akciovú cenu mobilného zariadenia, preto podľa
názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník
priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím
peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma

spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi

predajnou cenou mobilného zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keď odporca nezotrval s právnym
predchodcom navrhovateľa v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej
škody navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilné zariadenia za nižšiuako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným
spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného
zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu

medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento
za mobilné zariadenie dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného
porušenia povinnosti odporcom zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým

uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie
povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie
uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti
odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu,
dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny

úkonalekúpnazmluvasodporcom,vrámciktorejnavrhovateľdostalododporcudojednanúkúpnucenu.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 548 € s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bola pomerne úspešnejší navrhovateľ,
ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 708,63 €. Navrhovateľ

bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 160,63 €, t. j. 22,66 %, v časti o zaplatenie sumy 548 € bol
úspešný odporca, t. j. 77,34 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu), odporcovi tak vzniklo
právo na náhradu 54,68 % (77,34 % - 22,66 % = 54,68 %) jeho účelne vynaložených trov. Odporca však
návrh na náhradu trov nepodal a ani zo spisu mu vznik trov nevyplýva, preto mu súd ich náhradu voči
navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)