Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 7, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/485/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203795
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712203795.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti odporkyni: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, J., zastúpenej advokátom JUDr.
Jánom Pekarom, Potočná 191/39, Skalica, o zaplatenie sumy 6.578,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 13. mája 2014, č. k. 1C/473/2012-167 vo

vyhovujúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ruší a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 5.940,10 eur, úrok z omeškania v sume 189,31 eur, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.618,06

eur od 26.02.2011 do zaplatenia, náhradu trov konania splnomocnencovi navrhovateľa v sume 1.478,41
eur za trovy právneho zastúpenia a 276,15 eur za iné trovy, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti
týkajúcej sa sumy 588,42 eur konanie zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 29.05.2012 domáhal,
aby súd uložil pôvodne označeným odporcom 1/ (naďalej účastníčka konania) a 2/ (nebohý R. Q.)
povinnosť zaplatiť sumu 6.578,31 eur, úrok z omeškania v sume 383,57 eur s úrokom z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 5.421,59 eur od 26.02.2011 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa
13.05.2014 navrhovateľ vzal návrh v časti týkajúcej sa sumy 588,42 eur späť s tým, že uvedená suma
predstavuje rozdiel medzi vypočítanými úrokmi z omeškania (1.186,86 eur po odpočítaní započítanej
sumy 30,14 eur v sume 1.156,72 eur), pri použití percentuálnej sadzby 26,4 % p.a. a sadzby aktuálnej
ku dňu omeškania v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (6%, 7%, 8%, 9%, 9,5%) v sume 568,30
eur za čas od 25.11.2005 do postúpenia pohľadávky. Súd so súhlasom odporkyne konanie v tejto

časti zastavil. Uznesením zo dňa 31.01.2013 súd konanie v časti týkajúcej sa odporcu 2/ zastavil,
keď odporca 2/ pred podaním žaloby dňa XX.XX.XXXX zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, vzniesla námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa. Z
vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
13.06.2005 bol odporkyni a nebohému R. Q. poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa úver vo
výške 4.979,08 eur (150.000,- Sk), s úrokovou sadzbou 11,10 % ročne, s poplatkom za poskytnutie

úveru 99,59 eur a za správu úveru 1,66 eur, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 112,23
eur, s prvou splátkou 20.07.2005 a konečnou splatnosťou dňa 20.05.2010. Právne súd prvého stupňa
vec posúdil podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 1 ods. 2 písm. a)
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 1, § 261 ods. 6, § 262 ods. 1,2, § 497, § 499,
§ 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobný návrh bol podaný z

časti dôvodne. Uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského
úveru napriek skutočnosti, že bola uzatvorená v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľaznenia ust. § 52 ods. 1 O.z. v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zmluva o úvere pod definíciu
spotrebiteľskej zmluvy nespadala. Zmluva je však zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. § 23a zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej súd právne vec posúdil podľa § 100 ods. 1, § 101, § 110

a § 111 O.z., vysporiadal sa s uplatnenou námietkou premlčania zo strany odporkyne. Právny vzťah
medzi účastníkmi vznikol 13.06.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20.05.2010,
teda do tejto doby mal zmluvný vzťah medzi účastníkmi trvať a do tohto dátumu aj zmluvný vzťah trval,
nakoľko neprišlo k akémukoľvek ukončeniu právneho vzťahu skôr a to či už výpoveďou, odstúpením,
vyhlásením mimoriadnej splatnosti alebo iným spôsobom. Premlčacia doba začala plynúť teda dňom

21.05.2010 a trojročná premlčacia doba uplynula dňa 21.05.2013. Návrh bol navrhovateľom na súd
podaný dňa 29.05.2012, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. Dňa 10.12.2009 bola uzavretá zmluva
o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľnou a.s. Bratislava a navrhovateľom.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporkyňa nedodržala dohodnuté podmienky v
zmluve obsiahnuté vo všeobecných úverových podmienkach a na splatenie úveru plnila len čiastočne.
Odporkyňa plnila v sume 1.840,76 eur (do postúpenia pohľadávky) a v sume 650,- eur do podania

žaloby, ktoré navrhovateľ započítal v sume 1.711,03 eur na istinu poskytnutého úveru, sumu 99,58 eur
na poplatok za poskytnutie úveru a na úrok z omeškania v sume 30,14 eur. Od pôvodne postúpenej
istiny vyčíslenej v sume 6.071,59 eur navrhovateľ odpočítal plnenie v sume 650,- eur. Podľa platobnej
histórie odporkyni boli účtované poplatky za upomienky celkom v sume 49,79 eur. Súd poukazuje na
to, že poplatky za upomienky neboli v zmluve dohodnuté jasne, určite a zrozumiteľne. Navrhovateľovi

tak vzniklo právo na zaplatenie dohodnutého poplatku za správu úveru 1,66 eur mesačne podľa čl. 1
Zmluvy. Súd preto od uplatnenej pohľadávky vyčíslenej ako poplatky za správu účtu a poplatky za
upomienky v sume 154,99 eur odpočítal sumu 49,79 eur ako poplatky za upomienky a zostala tak
suma 105,20 eur. Z obsahu zmluvy vyplýva, že neobsahovala sumu, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov tak, ako to predpokladá cit. ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Práve časť zmluvy, ktorá
absentovala mala vplyv na to, ako mal navrhovateľ správne započítavať zaplatené splátky úveru. Súd
má za to, že je prioritou pre každého spotrebiteľa, aby v prvom rade mal zaplatený dlh na istine a až
následne na príslušenstve, alebo pomerne tak, že vyššia suma bude započítaná na istinu, aby sa
neprimerane nezvyšovalo príslušenstvo pohľadávky veriteľa. Občiansky zákonník v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy explicitne neupravoval účel plnenia dlhu pri odklone od dohodnutého splátkového
kalendára. Doplnenie § 566 ods. 2 o favorizáciu vôle dlžníka bolo vykonané až po vzniku zmluvy o
úvere s účinnosťou od 01.01.2008. Obč.zákonník avšak v čase uzavretia zmluvy ani neupravoval to,
aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník. Uvedené ustanovenia dáva
dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny a to bez ohľadu na vôľu

spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku uvedenú vo formulárovej
typovej zmluve ovplyvniť, keď veriteľom určený účel splátky nemožno meniť, pretože platí aj vtedy, ak
dlžník pri platení určí inak. Zmluvná podmienka je vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa, keď na
jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane
druhej umožňuje dodávateľovi vec výhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu. S

poukazom na absenciu hore uvedenej náležitosti zmluvy o splátkach súd potom započítal na poskytnutý
úver 4.979,09 eur zaplatenú sumu ako zaplatenú poskytnutú istinu a to v sume 1.711,03 eur (plnenie
odporkyne) a zostal nesplatený úver v sume 3.268,06 eur na istine. Táto suma je v rovnakej výške ako
výpočet istiny uvedený z uplatnenej istiny navrhovateľom. Po ustálení nesplatenej skutočnej istiny v
sume 3.268,06 eur potom súd priznal a vypočítal následné úroky z omeškania uplatnené navrhovateľom

po čiastočnom plnení odporkyňou po postúpení pohľadávky. Navrhovateľ má právo na priznanie úroku z
omeškania pri nesplatenej istine nie istiny, do ktorej pripočítal aj poplatky a úroky, pričom zmluvné úroky
pripočítal v sume 2.648,54 eur. Súd prvého stupňa tak celkom ustálil výšku nesplateného dlhu v sume
5.940,10 eur (úver 4.979,06 - 1.711,03 + 2.648,54 + 105,20 - poplatok za vedenie účtu - 650 + 568,30 eur
úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe za čas od 25.11.2005 do 30.11.2009). V časti uplatneného

nároku navrhovateľa na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania v sume 383,57 eur za čas od
21.05.2010 do 25.02.2011 tento vypočítal v sume 189,31 eur a to v percentuálnej výške 9 %. Vzhľadom
k tomu, že odporkyňa je naďalej v omeškaní s plnením peňažného dlhu súd priznal navrhovateľovi úrok
z omeškania vo výške 9 % od 26.02.2011, deň nasledujúci po zaplatení poslednej splátky úveru zo
skutočnej nesplatenej istiny úveru v sume 2.618,06 eur, vo zvyšku uplatneného nároku návrh zamietol.

V časti predloženej dohody o uznaní záväzku zo dňa 26.02.2010, ktorej platnosť namietala odporkyňa
súd mal za to, že táto dohoda bola uzavretá platne. Navrhovateľ sa v konaní domáhal plnenia titulom
uzavretia zmluvy o splátkovom úvere a súd preto posudzoval platnosť zmluvy o splátkovom úvere, a
jej titulom priznal plnenie navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keďnavrhovateľ mal v konaní čiastočný úspech a to čistý úspech 92,34 % v spojení s § 150 O.s.p.. Súd
mal za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne, ktorá stratila manžela ako
spoludlžníka, čím sa značne sťažila jej sociálna situácia, znížila platby schopnosť splácania úveru, preto

súd priznal náhradu trov konania v časti 70 %.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie odporkyňa a
to vo vyhovujúcej časti. Uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil uplatnenú námietku
premlčania. Jednotlivé splátky boli splatné každý mesiac vždy k 20.dňu v príslušnom mesiaci postupne

od roku 2005. Pokiaľ bol návrh podaný 29.05.2012 splátky, ktorých splatnosť nastala predo dňom
29.05.2009 sú v zmysle § 101 ako aj § 110 ods. 3 O.z. premlčané. Súd prvého stupňa ďalej
skonštatoval, že dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 26.02.2010 je
platná, s čím odporkyňa nesúhlasí. Pre uskutočnenie platného a účinného právneho úkonu je potrebná
predovšetkým existencia vôle na strane osoby, ktorá právny úkon uskutočňuje. U nej nemohla byť
vôľa uzatvoriť predmetnú dohodu, keďže nevedela, čo je obsahom dohody, k čomu smeruje, ani

aké následky vyvoláva. Dohoda je absolútne neplatná resp. nulitná, keďže nedošlo k naplneniu
podstatných náležitostí právneho úkonu. Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom sa nevysporiadal ani so
skutočnosťou, že dohoda síce obsahovala uznanie o záväzku, čo do výšky a dôvodu, avšak vyčíslená
výška záväzku vôbec nezodpovedá skutočnosti. Je možné konštatovať, že sa jedná o vymyslenú sumu
nemajúcu oporu v platnom práve ani v úverovej zmluve. Navyše navrhovateľ v dohode úmyselne uviedol

značný nižší údaj o hodnote úroku z omeškania, než aký si v skutočnosti uplatnil. Toto jeho jednanie
je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Záväzok, ktorý mal byť odporkyňou uznaný v žiadnom
prípade, čo do výšky v uvedenom rozsahu neexistoval. V čase uzavretia dohody bola už časť dlhu
premlčaná a to v časti splátok splatných predo dňom 26.02.2007. Navrhovateľ jej dal podpísať dohodu
aj s prehlásením o tom, že má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch. Vedome zneužil jej neznalosť

práva v jej neprospech. I takéto jednanie je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Navyše nemala
možnosť obsah dohody žiadnym spôsobom ovplyvniť, keďže dohoda bola vopred pripravená. Má tiež za
to, že z prípisu navrhovateľa odpoveď na výzvu zo dňa 17.03.2014 vyplýva, že zmluvné úroky z úveru
tak, ako boli vypočítané navrhovateľom sú nesprávne určené. Vzhľadom k všetkým týmto skutočnostiam
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007, zo dňa 17.06.2008, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil
právny názor, že premlčacia doba začne plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Nakoľko konečná

splatnosť úveru nastala dňa 20.05.2010 je zrejmé, že ku dňu podania žalobného návrhu 29.05.2012
nárok premlčaný nebol. Navyše dňa 26.02.2010 odporkyňa podpísala dohodu o uznaní záväzku voči
navrhovateľovi vzniknutého zo zmluvy o úvere. Odporkyňa sama požiadala o vystavenie splátkového
kalendára, pričom po telefonickej dohode navrhovateľa s odporkyňou ohľadne splácania dlžnej sumy
bola odporkyni poštou domov zaslaná dohoda podpísaná navrhovateľom v dvoch vyhotoveniach s tým,

že v prípade súhlasu odporkyne so stanoveným splátkovým kalendárom a obsahom dohody v jednom
rovnopisezašlepodpísanúdohodunavrhovateľovi.Odporkyňadohodupodpísalaavjednomvyhotovení
zaslala späť navrhovateľovi. Uznanie dlhu zo strany odporkyne má právny následok prerušenie plynutia
premlčacej doby, tzn. že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť
nová 10 ročná premlčacia doba. Dodal, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom

prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Súd vybočil z
medzí a účelu ochrany spotrebiteľa, keď úplne negoval hmotnoprávne inštitúty upravené v Občianskom
zákonníku a to uznanie práva ako aj uznanie záväzku. Daným prístupom súdu dochádza k popretiu
procesnej zásady rovnosti účastníkov. Poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Prešove, v Žiline,
v Trnave. Navrhovateľ v závere uviedol, že súhlasí, aby súd vec prejednal bez jeho účasti s tým, že si

uplatňuje trovy konania vo výške 2.816,56 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov
právneho zastúpenia zvýšených o sadzbu DPH a režijných paušálov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý

rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie
sú podmienky pre potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 1C/473/2012 je určenie povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.578,31 eur s príslušenstvom a to z titulu nedoplatku zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 0252569367 zo dňa 13.06.2005.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.940,10 eur, úrok z omeškania v
sume 189,31 eur, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.618,06 eur od 26.02.2011 do zaplatenia a
náhradu trov konania.

Z obsahu spisu vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. a odporkyňa
uzavreli dňa 13.06.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. 0252569367, na základe ktorej bol odporkyni
a jej manželovi, ktorý je t. č. nebohý poskytnutý splátkový úver vo výške 150.000,- Sk (4.979,09
eur) s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 11,10 % p.a., s poplatkom za poskytnutie úveru 3.000,-
Sk (99,59eur), s poplatkom za správu úveru 50,- Sk (1,66eur) mesačne, výškou splátok 3.381,-

Sk (112,23 eur), s periodicitou splátok mesačne k 20.dňu, so splatnosťou prvej splátky 20.07.2005,
konečnousplatnosťouúveru20.05.2010,sosplatnosťouúrokovvposlednýdeňkalendárnehomesiacaa
spôsobom splácania inkasom z účtu. Dňa 10.12.2009 uzavrela Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca s
navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola aj pohľadávka
odporkyne voči Slovenskej sporiteľni a.s., ktorá je predmetom tohto sporu. Odporkyňa v období od júla

2005 do januára 2007 zaplatila v splátkach sumu 1.840,76 eur a po postúpení pohľadávky zaplatila
splátky v celkovej sume 650,- eur. Dňa 26.02.2010 odporkyňa podpísala dohodu o uznaní záväzku a
úhrade pohľadávky v splátkach, kde uznala, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy zo dňa 13.06.2005 s pôvodným veriteľom vo výške 8.071,20 eur a
zaviazala sa splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 24 pravidelných splátkach v minimálnej výške 100,-

eur mesačne.

Súd prvého stupňa vyhodnotil uvedenú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, s ktorým záverom sa odvolací
súd plne stotožnil.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné treba
uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak
veriteľ chce túto možnosť využiť. Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 a 3 je zmluva

o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedená zmluva, keďže v čase podpísania
úverovejzmluvyzneniezákonaospotrebiteľskýchúverochnepoznaložiadnusankciu,čiužbezúročnosti
alebo považovania úveru za bez poplatkov pri absencii niektorej náležitosti treba považovať uvedenú

úverovú zmluvu za platnú.

Odporkyňa v predmetnom konaní namietla premlčanie. Súd prvého stupňa sa s premlčaním vysporiadal
tak, že uvedená pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Odvolací súd s týmto záverom nesúhlasí.
Má za to, že súd prvého stupňa neposúdil premlčanie správne. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s

účinnosťou od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

V predmetnej veci záväzok odporkyne vznikol zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá
podľa ustanovení Obchodného zákonníka a je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
absolútnym obchodom, ktorý sa bez ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami tretej časti
Obchodného zákonníka. Napriek povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere

s ohľadom na skutočnosť, že odporkyňa ako jedna zo strán tejto zmluvy nebola podnikateľom a
taktiež vzhľadom na skutočnosť, že bola navrhovateľom vopred pripravená je zmluvou spotrebiteľskou
v zmysle § 52 a nasl. O.z. a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci nehoustanovenia Občianskeho zákonníka, a zákon na ochranu spotrebiteľa. Takže aj na premlčanie
predmetnej pohľadávky sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 101 O.z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 O.z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pri nesplnení niektorých zo splátok stane zročným celý dlh začne

plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o
splnení dlhu v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky,
ktorá sa stala zročnou. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú splátku
začína plynúť premlčacia doba podľa § 101 O.z. samostatne.

Z obsahu predmetnej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že účastníci zmluvy si dohodli splatenie úveru

v pravidelných mesačných splátkach, kde každá splátka mala dohodnutú samostatnú splatnosť a bola
aj dohodnutá splatnosť celého úveru a to s dátumom 20.05.2010. Pred týmto dátumom navrhovateľ ani
jeho právny predchodca od predmetnej zmluvy neodstúpili, túto nevypovedali, ani ju pred uvedeným
termínom nezosplatnili. Z toho dôvodu treba pri premlčaní posudzovať premlčanie každej jednotlivej
splátky samostatne, z ktorého dôvodu vyplýva, že splátky, ktoré mala odporkyňa zaplatiť do 29.05.2009

sú premlčané (dňa 29.05.2012 bol podaný návrh na súd). Keďže súd prvého stupňa takýmto spôsobom
premlčanie neposudzoval, ale vychádzal zo skutočnosti, že pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná,
neposúdil po právnej stránke uvedenú vec správne a bude preto potrebné opätovne posúdiť premlčanie
v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami a následne určiť výšku nedoplatku.

Pokiaľ sa týka dohody, ktorú uzavrela odporkyňa, tak súd prvého stupňa túto považoval za platnú,
avšak nevychádzal pri rozhodovaní vo veci z tejto dohody, nakoľko skonštatoval, že navrhovateľ žaluje
uvedené plnenie od odporkyne na základe zmluvy o úvere a nie na základe dohody o uznaní. Odvolací
súd však má za to, že uvedená dohoda o uznaní nie je platne uzavretou dohodou a to z dôvodu, že z
dokazovania jasne vyplynulo, že zmienka o premlčaní dlhu v texte zmluvy o uznaní záväzku je uvedená

v znení: „Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“, pričom text uznania
dlhu bol vopred žalobcom naformulovaný, odporkyňa ho nemohla zmeniť, ani ovplyvniť. V texte nie
je zmienka o tom, či odporkyňa bola poučená, že uznáva premlčaný záväzok, resp. či je uznávaný
záväzok celý premlčaný. Navyše aj suma, ktorá je v uznaní uvedená ako dlžná je neurčitá a nejasná
( v oznámení o postúpení pohľadávky z 29.12.2009 je uvedená výška pohľadávky 7.228,31 eur a v

uznaní z 25.2.2010 je už suma 8.071,20 eur ). Odvolací súd tu zdôrazňuje ešte jednu skutočnosť a
to, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú
na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade

pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá
bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne
narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému
sa dostane, alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti o premlčaní dlhu a aj jeho

znenie nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu
k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike.

Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.

1 písm.f),h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude postupovať vo vyššie
naznačenom smere a opätovne posúdi premlčanie.

Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.