Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714204119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., AK so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti odporkyni: H. F., X..
XX.X.XXXX, L. N. H. V. XXXX/XX, P., občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského
združenia OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený advokátskou kanceláriou HKP
Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, na strane odporcu, o zaplatenie 862,74 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 71,40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 1.7.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu
sumu 862,74 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z sumy 862,74 eur od 19.12.2010 do zaplatenia
z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.6.2009,

trovy konania, trovy právneho zastúpenia.
Navrhovateľ na podanom návrhu trval.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal zamietnuť celý návrh.
O vstupe vedľajšieho účastníka na stranu odporkyne boli účastníci konania upovedomení s výzvou
vyjadriť sa k vstupu, vstup nenamietali. Právnej zástupkyni navrhovateľa bola výzva vyjadriť sa k vstupu
doučená 27.8.2014.2014, ale do dňa rozhodnutia v merite veci dňa 30.10.2014 námietky voči vstupu
nepodala.

Odporkyňa sa písomne k veci vyjadrila. Uviedla, že si je vedomá dlhu, ale nie vo výške 862 eur a preto
ani s touto výškou nesúhlasí. K svojim pomerom uviedla, že v auguste 2012 došlo k dražbe domu, kde
bývala, lebo robila ručiteľku na polovicu domu. S rodinou sa musela odsťahovať do nájomného bytu.
Z dôchodku sú jej zrážané exekúcie a k rukám mesačne dostáva 396 eur z dôchodku. Mesačne platí
nájom 202,60 eur, 2 x 20 eur spláca iné dlhy a mala by platiť ešte jednu pôžičku v splátkach po 15 eur
mesačne. Na lieky jej ostáva 116 eur. Súdu preukázala listinnými dôkazmi, že platí mesačne elektrinu
11,62 eur, nájomné 197,94 eur, rozhlas + TV v sume 4,64 eur.

Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o revolvingovom
úvere z 29.6.2009, oznámením o schválení úveru, oznámením o zosplatnení z 28.11.2010, zmluvnými
dojednaniami, kartou klienta, písomným vyjadrením navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne,písomným vyjadrením právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil
tento stav veci:
Navrhovateľ ako právnická osoba uzatvoril podľa vyjadrenia samotného navrhovateľa a ním

predložených listinných dôkazov s odporkyňou ako spotrebiteľkou dňa 29.6.2009 zmluvu o
revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej len
„ZdZoRÚ“). V zmysle čl. 19, bod. 19.9. ZdZoRÚ sa zmluvné strany dohodli, že zmluvu uzatvárajú podľa
§§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe predmetnej zmluvy jej bol poskytnutý úver vo výške
763,46 eur. Zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny 46,67 eur vždy k 14. dňu v mesiaci, počet

splátok 30, zmluvnú odmenu 636,66 eur, RPMN za úvere 68,88 %, ročnú úrokovú sadzbu 68,88 %,
zmluvnú odmenu za poskytnutie revolvingu 462,03 eur, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu 67,56 %.
V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 29.6.2009 boli okrem vyššie uvádzaných údajov
uvedenéďalšieúdaje-platbasúm,pritomsúdmázanepreukázané,žebyišlooindividuálnedojednania.
Medzi takýmito údajmi tu bolo uvedené: Zmluvná odmena za poskytnutie úveru: 674,47 eur, zmluvná
odmena za poskytnutie každého revolvingu 462,03 eur, RPMN 65,35 %. Súd podotýka, že toto

oznámenie bolo podpísané len veriteľom.
Z obsahu karty klienta z 16.1.2014, doloženej navrhovateľom, mal súd preukázané, že dňa 29.6.2009
bola reálne vyplatená suma 725,65 eur, splatená suma 537,36 eur a že zostáva doplatiť sumu 862,74
eur.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa odporkyňa dostala do omeškania s úhradou splátok už pri splátke

č. 3. Odporkyňa do okamžitej splatnosti úveru zaplatila celkovo 467,36 eur. Nakoľko bola v omeškaní
s zaplatením splátky č. 7 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si podľa § 565 OZ uplatnil právo na
okamžitú splatnosť úveru. Navrhovateľ listom z 28.11.2010 oznámil dlžníčke zosplatnenie celého úveru
od uplynutia 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Navrhovateľ doložil doručenku s dátumom prevzatia
02.12.2010 odporkyňou. Navrhovateľ v návrhu uvádzal, že po zosplatnení mal dlžník uhradiť celkovo

932,74 eur dňa 19.12.2010. Súd si z toho ustálil, že bol úver zosplatnený k dňu 19.12.2010. Po
zosplatnení úveru bola uhradená už len suma 70 eur. Doposiaľ zvyšnú sumu neuhradila, preto si
navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania od 19.12.2010.
Vedľajší účastník doručil súdu 22.8.2014 oznámenie o vstupe do konania na stranu odporkyne, žiadal
poslať návrh s prílohami. Právny zástupca vedľajšieho účastníka sa vo svojom písomnom vyjadrení

( doručenom súdu 26.9.2014) odvolal na ustanovenia čl. 38 Charty základných práv Európskej únie,
článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, článok 4 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Smernice rady
93/13/EHSonekalých podmienkach vspotrebiteľskýchzmluvách,ustanoveniaObčianskehozákonníka
( § 52 ods. 1,2,3,4, §53 ods. 1,2,3,5 a § 54 ods. 1 ). V rámci vyjadrenia uviedol, že „odporcovia“
nemali možnosť reálne ovplyvniť obsah formulárovej zmluvy, pritom všetky režimy určené na ochranu

spotrebiteľov platia bez pohľadu na typ štandartnej formulárovej zmluvy, aj vo vzťahu k absolútnym
obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod §
52 a nasl. OZ. právny vzťah účastníkov konania je spotrebiteľskou zmluvou. a spotrebiteľské vzťah sú
vzťahmi občianskoprávnymi. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vyplýva z samotnej zmluvy
z 29.6.2009, že odporkyni bol poskytnutý úver 763,46 eur, ale ďalej mu zo zmluvy i príloh ( karta

klienta) vyplýva, že jej bol poskytnutý úver 725,65 eur. Z príloh k návrhu mu vyplýva, že odporkyňa
navrhovateľovi uhradila 537,36 eur. Podľa neho je ťažké nájsť logický podklad na vymáhanie sumy
674,45eur,tedaodplatazaúverbybola92%.Právnyzástupcapoukázalinato,ženavrhovateľvzmluve
o revolvingovom úvere, časti č. 5 a č. 6 uvádza údaj „Poskytnutá čiastka úveru:763,46 eur poskytnutá
čiastka revolvingu : 378,05 eur“, no v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi uvádza navrhovateľ

údaj „ schválená výška revolvingu: 419,27 eur, v karte klienta uvádza údaj „Vyplatená čiastka: 725,65
eur“. Takéto konanie navrhovateľa uvádzajúceho viacero údajov o výške poskytnutého, schváleného a
vyplateného úveru, následné vymáhanie plnenia a príslušenstva zo sumy, ktorú nežiadala odporkyňa
považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. a za klamlivé konania
podľa § 8 citovaného zákona. Má za to, že zmluva nie je uzavretá podľa Občianskeho zákonníka ani v

súlade s zákonom č. 258/2001 Z. z. Dal súdu do pozornosti, že aj RPMN uvádza navrhovateľ nepresným
a nejasným odkazujúc na nesplnenie podmienky podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Taktiežpovažujedohodnutúvýškuúrokov68,88%zaneprimeranevysokú,toistéuvádzalajprizmluvnej
odmene za poskytnutie úveru 674,47 eur. Z týchto dôvodov považuje nárok za neopodstatnený v celom
rozsahu. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia v sume 142,78 eur vrátane DPH.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“),
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy ospotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia

zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere

( 29.6.2009), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
veriteľa,akideofyzickúosobu,b)meno,priezviskoaadresutrvaléhopobytuspotrebiteľa,c)identifikáciu

osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na

ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a

celkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,vypočítanénazákladeúdajovplatných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v
ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,
7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu

vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.
Podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( účinný k 19.12.2010,od kedy navrhovateľ žiadal
priznať úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania je zaplatenie 862,74 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z sumy 862,74 eur

od 19.12.2010 do zaplatenia z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 29.6.2009. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že dlžníkovi bol úver poskytnutý
jednorázovo a nevyužil revolving, súd si predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a nie revolvingovú zmluvu.
Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi navrhovateľom a odporkyňou bol uzatvorený občianskoprávny

vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo vo všeobecných obchodných podmienkach ako súčasť zmluvy
sa uvádzajú ustanovenia 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale na druhej strane zmluva bola
uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom.
Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dňa 29.6.2009, na základe ktorej jej preukázateľne podľa karty klienta vyplatil

úver 725,65 eur pri dohodnutej mesačnej splátke 46,67 eur, v počte 30 splátok. V zmluve bola síce
uvádzaná suma úveru 763,46 eur, ale navrhovateľ reálne preukázal len poskytnutie sumy 725,65 eur.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa odporkyňa uhradila celkovo sumu 537,36 eur ( najprv v splátkach spolu
467,36 eur, po zosplatnení úveru 19.12.2010 ešte sumu 70 eur).
Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť
podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k
záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred
pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej
obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

Hoci je v všeobecných obchodných podmienkach k zmluve uvedené, že účastníci uzatvoril zmluvu podľa
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter
postaveniaúčastníkov. Súdvychádzalztoho,ževzmyslezmluvyoochranespotrebiteľaplatnéhovčase
uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.
Navrhovateľ konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa

zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupovala ako fyzická
osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský
úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený
predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná
zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah

medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona
o spotrebiteľských úveroch.
Z obsahu zmluvy z 29.6.2009 si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001
Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len
výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.

z. a to ust. § 2 písm. e/ ako aj základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č.
258/2011 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné,
ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke aaby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou
jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby

suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená
základnánáležitosťpodľa§4ods.2písm.i)zák.č.258/2011Z.z.,podľaktorýchzmluvamusíobsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok,
nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák.
č. 258/2001 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 537,36 eur od vyčerpanej celkovej sumy ( ako

si ju súd podľa vykonaného dokazovania ustálil) v sume 725,65 eur zistil, že odporkyňa by mala ešte
uhradiť 188,29 eur.
Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994

o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá
upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 29.6.2009), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 29.6.2009), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 29.6.2009), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru

a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 7.4.2008), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy
(29.6.2009),každýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a
sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy o pôžičke súd zistil, že obchodné podmienky sú napredtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť
medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy
SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to

viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa)
obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť
proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky.
Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných
dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných

podmienkach formuloval.
V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh by bol podaný dôvodne
len v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky nebyť §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinného od 1.5.2014. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje

podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Vzhľadom na §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 sa súd sa
tiež vyporiadal ex offo s otázkou možného premlčania uplatneného nároku. Vychádzal z toho, že ako

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku, ktorá bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím

premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.
Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh
je potrebné zamietnuť v celom rozsahu ( a nie len časti prevyšujúcej sumu 188,29 eur) z titulu

premlčania posudzovaného ex offo podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že na základe zmluvy z 29.6.2009 boli zmluvné strany dohodnuté na
splácaní úveru mesačne po 46,67 eur po dobu 30 mesiacov, vždy k 14. dňu v mesiaci. Nakoľko neplatila
odporkyňa riadne a včas, dostala sa podľa navrhovateľa do omeškania so splácaním úveru. Z vyjadrenia
navrhovateľa i ním predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že bol úver zosplatnený k

dňu 19.12.2010 a teda k 20.12.2010 vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť podľa navrhovateľa zvyšok
úveru. Súd sa vyporiadal s otázkou premlčania uplatneného nároku a dospel k záveru, že nárok je v
celom rozsahu premlčaný. Súd vychádzal z občianskoprávnej všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty
počítanej od prvého dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 20.12.2010 a z skutočnosti, že
návrh bol doručený súdu až 1.7.2014, t.j. viac ako o cca 8 mesiacov po uplynutý premlčacej doby.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. posudzujúc úspech účastníkov a čistý
úspech navrhovateľa. V konaní bola úspešnejšou odporkyňa, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila,
preto jej súd ani žiadne trovy konania nepriznal.

Nakoľko si právny zástupca vedľajšieho účastníka konania uplatnil i trovy právneho zastúpenia, súd sa
vyporiadal i s týmto nárokom.
Podľa §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa §93 ods. 4, veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba.

V tomto prípade má súd na mysli konkrétne otázku náhrady trov konania pre vedľajšieho účastníka. Súd
vychádzal z čl.47 ods.2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní predsúdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku , ako aj z ustanovení §
93 ods.2 OSP, §18 OSP, §24 OSP, §25 OSP vyplýva rovnaké právo pre každého účastníka, teda aj
vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.

Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v §
142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy
so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené
trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. Súd prihliadal už aj na zaužívanú súdnu prax pri rozhodovaní v obdobných sporoch, kde

je odporcom spotrebiteľ a navrhovateľom je PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Rozhodovanie o trovách
konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť
do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v rozhodnutí zo dňa 6. 2. 1954 vo
veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96, resp. 7689/01).
Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je zásada

úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,
kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by
mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do
jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania,

sú : a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva,
c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom nárok na čiastočnú náhradu trov
konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov

konania, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok
zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva
a d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na
príslušenstvo v časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného

nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom
konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude
závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada
nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným
súdu dňa 22.8.2014, pričom odporkyňu v oznámení označil len ako „F.“ a uviedol spisovú značku,
žalovanú sumu a žiadal zaslať návrh s prílohami. V tejto súvislosti súd zastáva názor, že účastníci
konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom, avšak majú právo len na náhradu trov konania
proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne
rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Súd má z obsahu spisu za preukázané, že vedľajší účastník
na strane odporcu dobrovoľne vstúpil do konania, pričom odporkyňu nekontaktoval. Následne sa
vedľajší účastník vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom
na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že

tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým
samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší
účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd má za to,
že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci
advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho

na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené
konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom
spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom
konaní ( súd má namysli napríklad to, že ani raz nebol v kontakte s odporcom, v prospech ktorého chce
vystupovať a hájiť jeho záujmy) do ktorého vstupuje vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Súd

posudzoval i samotný obsah vyjadrenia a argumentácie právneho zástupcu, pričom v rámci neho ani len
nevzniesol námietku premlčania. V rámci svojho vyjadrenia ide síce o hutný text, ktorý je naformulovaný
v podobe používanej v ďalších jeho vyjadreniach v iných konaniach na tunajšom súde. jedine mení
dátum zavretia zmluvy a v tomto prípad venoval odsek týkajúci sa výške čerpaného a splateného úveru,percentuálny prepočet úrokov. teda z deviatich strán hutne písaného vyjadrenia sa samotnej ochrany
odprkyne týkala ani nie polovica jednej A4 strany.
Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru, že vedľajším účastníkom uplatňované

trovy konania ( za prevzatie zastupovania a vyjadrenie sa ) sú účelne a hospodárne len v časti. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a
priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 71,40 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka
správne vyčíslil odmenu za jeden úkon 51,45 eur počítajúc ju z tarifnej hodnoty 674,45 eur. Suma 71,40

eur pozostáva z: 1/ odmeny za jeden úkon právnej služby 51,45 eur (za prevzatie a prípravu zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom); 2/ jeden režijný paušál 8,04 eur; 3/ 20 % DPH z súčtu súm z bodov
1/,2/. Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal poslať trovy právneho zastúpenia na účet v Tatra
banka, a.s., číslo: XXXXXXXXXX/XXXX.
Ako hlavný dôvod neúčelnosti a nehospodárnosti druhého úkonu právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka ( t.j. vyjadrenie sa k návrhu) súd vidí v tom, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov sú

prípady ako je tento konkrétny prípad ( t.j. Profi credit Slovakia, s.r.o. vers. fyzická osoba ako spotrebiteľ,
plnenie titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere) už po dobu dvoch rokov rozhodované, rozhodnutia sú
právoplatné a zverejňované na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. A právny zástupca vedľajšieho
účastníka vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti na obranu odporcu okrem tých, ktoré
sú súd známe z už zaužívanej súdnej praxe. Súd pri svojich myšlienkových pochodoch vychádzal tiež

z toho, že je jeho povinnosťou v rámci súdnej kontroly v konaní , v ktorom sa veriteľ domáha plnenia
skúmať titul ( zmluvu), o ktorý sa jeho nárok opiera. Tiež súd bral ohľad na §5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, podľa ktorého sa súd ako s predbežnou otázkou
vyporiadava ex offo s otázkou možného premlčania uplatneného nároku.
Čiže súd si ustálil, že v tomto konaní bolo právne zastúpenie vedľajšieho účastníka dôvodné len v

rozsahu jedného právneho úkonu a to prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom, pričom v rámci
prvej porady mu mohol poskytnúť informácie použiteľné v tomto konaní. Vychádzajúc z samotného
obsahu vyjadrenia súd zistil, že zväčša o prefabrikovaný vzor vyjadrenia, kde sa dopĺňajú číslo zmluvy,
dátum uzavretia zmluvy, výška poskytnutého úveru a konštatovanie, koľko spotrebiteľ z úveru doposiaľ
uhradil, konštatovanie aký výška by bola odplaty, ak by súd návrhu vyhovel. Právne zastúpenie

vedľajšieho účastníka v časti samotného vyjadrenia súd hodnotí za nadbytočné a nehospodárne.
V závere súd už len konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov
garantovaného čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy v časti vyjadrenia neboli účelne
vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania. Súd ďalej vychádzal z toho, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí

byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v
radoch členov osoby, ktoré majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne názory
zaujali vo svojich rozhodnutiach pr.: Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 a sp.

zn. 3Cob/259/2011, Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012, Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.