Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 1, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/693/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113207682
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113207682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcov: 1. W. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. X, C., 2. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, C., zastúpená žalobcom 1., proti žalovanému:
STEFE Trnava, s.r.o., so sídlom Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, o určenie neplatnosti
písomného hlasovania v zmysle zápisnice zo dňa 14.03.2013, o odvolaní žalobcov 1. a 2. proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, č. k. 13C/59/2013-85 zo dňa 20. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému na vlastný
náklad vykonať vyúčtovanie nákladov za rok 2012 pre bytový dom M. X-X v C., v časti rozúčtovania
dodaného tepla v zmysle platnej zmluvy o výkone správy č. 165- S/2005 a jej dodatku č. 2 zastavil. Vo
zvyšnej časti súd návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok po právnej stránke odôvodnil §14 ods. 1, 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, § 80 písm. c) O.s.p.. Skutkovo tým, že žalobcovia sa návrhom na začatie

konania domáhali, aby súd určil, že právny úkon - písomné hlasovanie v zmysle zápisnice z písomného
hlasovania zo dňa 14.03.2013 je neplatný a zároveň uložil žalovanému povinnosť na vlastný náklad
vykonať vyúčtovanie nákladov za rok 2012 pre bytový dom M. X-X v C. - v časti rozúčtovania dodaného
tepla, v zmysle platnej zmluvy o výkone správy č. 165-S/2005 a jej dodatku č. 2. Návrh odôvodnili
tým, že podľa ich názoru písomné hlasovanie bolo nezákonné z dôvodu, že zmluva o výkone správy č.
165-S/2005 v znení jej dodatku č. 2 upravila pravidlá rozpočítavania tepla pre jednotlivé byty a to 100
% podľa údajov bytových meračov tepla. Zásadná chyba teda bola v tom, že žalovaný dal hlasovať o

úplne nekonkrétnej, priamo zavádzajúcej otázke, o neznámych údajoch, čo je v rozpore s § 14 ods.
6 zák. č. 182/1993 Z.z., lebo vlastníci musia byť vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude
hlasovať. Na oznámení o písomnom hlasovaní zo dňa 26.02.2013 nie je uvedené, že by písomné
hlasovanie vyhlasoval správca bytového domu, pričom toto oznámenie vyvesil p. Matula vo svojom
mene v bytovom dome, ktorý je zrejme zamestnancom žalovaného. Neplatnosť zápisnice a hlasovania
žalobcovia namietali aj z dôvodu, že žalovaný vykonal hlasovanie o veciach konkrétne dohodnutých v
zmluve o výkone správy a tiež vyhlásil písomné hlasovanie o tej istej veci (ako v r. 2012) opakovane

bez toho, aby predmet hlasovania bol prerokovaný na schôdzi. Tiež namietali, že rozpočítavať skutočné
náklady na teplo má žalovaný, a nie cudzia firma YZAMER Trnava.Po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že konanie o prvom výroku žaloby zastavil, lebo podanie
žalobcov zo dňa 27.06.2014 vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie návrhu. Žalobcovia boli uznesením
súdu zo dňa 28.04.2014, č. k. 13C/59/2013-72 vyzvaní na doplnenie návrhu, nakoľko petit podania bol

neurčitý a nevykonateľný a to v časti požiadavky o určenie povinnosti žalovaného na vlastné náklady
vykonať vyúčtovanie nákladov za rok 2012 pre bytový dom M. X-X v C.. Vo svojom podaní označenom
ako doplnenie podania žalobcovia uviedli, že dopĺňajú podanie tak, že petit návrhu znie, že písomné
hlasovanie zo dňa 14.03.2013 je neplatné. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia vo zvyšnej časti zobrali
návrh späť a preto súd v tejto časti konanie zastavil (a nerozhodoval ani o zmene návrhu - č.l. 56).

Doplnenie návrhu súd nevyhodnotil ako zmenu návrhu týkajúcu sa neplatnosti písomného hlasovania zo
dňa 14.03.2013, nerozhodoval osobitne uznesením o pripustení alebo nepripustení zmeny v tejto časti
návrhu. Predmetom konania potom bola určovacia žaloba spočívajúca v určení neplatnosti právneho
úkonu - písomného hlasovania zo dňa 14.03.2013 v zmysle zápisnice z písomného hlasovania.

Žalobcovia sú vlastníkmi bytov v bytovom dome nachádzajúcom sa na ul. M. X-X v C.. Na hlasovaní, na

ktorom ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 14.03.2013, sa zúčastnili vlastníci bytov a nebytových priestorov
v C. - ulica M. X - X v počte 33. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je po procesnej stránke
skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu na podanie žaloby a že na určení majú naliehavý
právny záujem. Vecnú legitimáciu v tomto prípade má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo
práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by sa bez

tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bol ohrozené právo
žalobcu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého účastník je
subjektomprávaalebopovinnosti,ktoréjepredmetomkonania.Nedostatokvecnejlegitimácieznamená,
že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo hmotnoprávnej

povinnosti, o ktoré v konaní ide, pričom nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania.
Ak žalobu podá osoba, ktorá tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o
nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je žaloba podaná proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho
pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. V týchto prípadoch ide
potom o otázku vecnej, či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie. Subjektmi zúčastnenými na práve

hlasovania sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov. Prehlasovaný vlastník (ale aj ktorýkoľvek
vlastník) bytu alebo nebytového priestoru sa môže obrátiť na súd. Keďže výrok právoplatného rozsudku
je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány (ak je rozhodnuté o osobnom stave, potom je záväzný
pre každého), pre záväznosť rozhodnutia súdu v prejednávanom prípade musia byť účastníkmi konania
všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov na oboch procesných stranách. Na strane žalobcu tak

potom musia byť účastníkmi konania tí, ktorí namietajú neplatnosť hlasovania a na strane žalovaného tí
vlastníci,ktoríichnárokpopierajú.Zuvedenéhopotomvyplýva,žežalovaný,ktorýjesprávcombytového
domu nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, pretože jeho účasť na danom právnom vzťahu
nie je možné vyvodiť zo žiadnych zákonných ustanovení a teda nie je nositeľom povinností z právneho
vzťahu, ktorý je predmetom konania. Vzhľadom na uvedené súd návrh vo zvyšnej časti zamietol a to z

hľadiskanesplneniahmotnoprávnejpodmienkyúspešnostiurčovacejžaloby,ktoroujevecnálegitimácia.
Preto sa už súd nezaoberal ani platnosťou zmluvy o výkone správy a jej dodatku, nevyhodnocoval
výpovede účastníkov konania a tiež nevyhodnocoval hlasovanie z hľadiska jeho súladu so zákonom,
nakoľko tieto skutočnosti nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. O náhrade trov konania rozhodol súd
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo

náhradu trov konania nežiadal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie žalobcovia 1. a 2. z dôvodu, že súd neúplne
zistil skutkový stav, nedržal sa obsahu žaloby, zmenil podstatu žaloby dokonca aj jej petit a druh
(uviedol, že je dokonca určovacia). Súd sa taktiež nedržal ani jestvujúcich dôkazov proti žalovanému.

Na úvod žalobcovia poukázali na znenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorým ustanoví zákon.
V tomto prípade súd musí rešpektovať zákon číslo 182/1993 Z.z., zákon 657/2004 Z.z., vyhlášku
630/2005 Z.z. i vyhlášku číslo 358/2009 Z.z.. V tomto konaní je potrebné rešpektovať aj znenie
platnej zmluvy o výkone správy z 28.1.2005 vrátane dodatku číslo 2 z 13.02.2006. V neposlednom

rade súd musí rešpektovať aj rozhodnutie schôdze vlastníkov za 01.02.2012, kde tzv. nová zmluva
04/2012 schválená nebola, a teda nemohla nadobudnúť platnosť, následné podpisy vlastníkov sú tu
už úplne irelevantné, keďže priamo vychádza zo zákona. Správca, žalovaný je viazaný rozhodnutím
schôdze vlastníkov. Keby súd z množstva porušení zákona žalovaným uznal aspoň jeden, dva prípady,musel by návrhu vyhovieť. Súd v odôvodnení zvláštnym spôsobom opisuje svoj úsudok. Postupne,
nesprávnymi úvahami či tvrdeniami, násilne doplnenými výrokmi či nesprávnym výkladom k určovacej
žalobe a vecnej legitimácii súd dospel aj k nesprávnym záverom. Urobil tak napriek tomu, že už v

priebehu zdĺhavého konania súdu žalobcovia doručili okrem návrhu a vysvetlení na pojednávaní až
štyri stanoviská, v ktorých vyčerpávajúco i opakovane objasnili zákonné dôvody k žalobe a vyvrátili tie
argumenty, ktoré súd v odôvodnení rozsudku uvádza. Treba zdôrazniť, že pôvodný petit súd vyhodnotil
akodverôznečasti,keďjehodruhúčasťopovinnostižalovanéhovykonaťopravnévyúčtovanienákladov
na teplo označil za neurčitú a dokonca za nevykonateľnú. Znamená to, že tá prvá časť petitu je určitá

vykonateľná najneskôr po tom, čo ho žalobcovia doplnením 27.06.2014 ustálili. Z tohto hľadiska by
nemuselinamietať,žesúdnevyhodnotildoplnenieakozmenunávrhutýkajúcusaneplatnostipísomného
hlasovania z 14.03.2013, hoci fakticky o zmenu ide. Keď teda súd nevyhodnotil doplnenie ako zmenu
návrhu, znamená to, že pôvodný petit v žalobe v znení: „Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby
súd vydal nasledovný rozsudok, súd určuje, že právny úkon - písomné hlasovanie v zmysle zápisnice
z písomného hlasovania zo dňa 14.03.2013 je neplatný je východiskový. Inak by bol musel uznesením

rozhodnúť o pripustení zmeny. Súd teda nemá možnosť, ani právo meniť, prekvalifikovávať žalobu na
tzv. určovaciu. Žalobcovia objasňujú, že žalobu, petitom nepochybne žiadajú rozhodnúť o neplatnosti
písomného hlasovania práve a jedine z dôvodu, že žalovaný viacnásobne porušil zákon (žaloba
neobviňuje vlastníkov). Za porušenie zákona sa musí zodpovedať ten, kto ho porušil, teda žalovaný. Ak
ho k tomu prinútili vlastníci, mal by ich žalovať. Žalovaný to netvrdil ani v jednom z troch vyjadrení a

ani na pojednávaní. So žalobou žalobcov 1. a 2. a konaním žalovaného nemajú nič spoločné vlastníci
bytov. To je zároveň aj prvý dôvod, prečo z hľadiska žalobcov vlastníci nemôžu byť účastníkmi konania.
Pokiaľ by ich súd bol prizval ako svedkov, má na to právo. Druhú závažnú chybu videli žalobcovia v tom,
že súd po nedovolenom prekvalifikovaní žaloby na určovaciu odvodzuje rôznej konštrukcie, podmienky
(vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem), ktoré však úplne vybočujú z danej žaloby. Žalobcovia sú

nezákonným konaním žalovaného poškodení, teda majú právo domáhať sa nápravy na súde, ak súd tak
nositeľom vecnej aktívnej legitimácie. Žalovaný je subjektom povinnosti napraviť dôsledky nezákonného
konania, lebo inicioval, navrhoval a zorganizoval písomné hlasovanie, chybne vyúčtoval náklady na
teplo, čím spôsobil žalobcom škodu, ktorá je predmetom súdneho konania. Žalobcovia v ďalšej časti
odvolania presne popisujú kroky žalobcu smerujúce k nezákonnému hlasovaniu vlastníkov bytov, pričom

vyhodnocujú, ktoré neuskutočnil v súlade s právnymi predpismi. Uzatvárajú, že porušením zákona
žalovaným nemohlo dôjsť k platnému hlasovaniu. Ďalšiu závažnú chybu v rozsudku vidia žalobcovia aj v
tom, že súd špekulatívne píše o výroku súdu, ktorý by bol záväzný údajne pre všetkých vlastníkov bytov.
Žalobcovia zdôrazňujú, že súd mal podľa žaloby rozhodnúť o nezákonnom konaní žalovaného, čo je
logické. Súd bol povinný skúmať platnú i tzv. novú zmluvu, vrátane uvedeného dodatku. Z uvedených

dôvodov žalobcovia navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, návrhu žalobcov
1. a 2. vyhovel a žalovanému uložil povinnosť na vlastný náklad napraviť finančné poškodenie, ktoré
spôsobil týmto konaním žalobcom.

Žalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril podaním doručeným súdu 27.10.2014. Vo vyjadrení uviedol,

že v podanom odvolaní žalobcovia neuviedli žiadne skutkovo ani právne relevantné argumenty, ktoré
by zakladali dôvod na zmenu rozsudku alebo na zrušenie rozsudku a jeho vrátenie súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie. K argumentom žalobcov sa žalovaný už vyjadril. Z uvedených dôvodov
navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3
O.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
do 30.09.2014 prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do
15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak

sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má
právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti
hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

Zcitovanéhoustanovenia§14ods.4zákonač.182/1993Z.z.vyplýva,žeprehlasovanývlastníksamôže
na súde domáhať určovacou žalobou neplatnosti uznesení (rozhodnutí) prijatých na schôdzi vlastníkov
bytov (za ďalších splnených predpokladov stanovených zákonom) a nie neplatnosti samotného
hlasovania, alebo neplatnosti zápisnice. Svojho nároku sa môže domáhať len vlastník bytu (alebo
nebytového priestoru), ktorý je oprávnený na schôdzi hlasovať a ktorého práva, či právom chránené
záujmy ostatných vlastníkov boli rozhodnutím ostatných vlastníkov bytov a spoluvlastníkov spoločných

zariadení, podľa názoru žalobcu nejakým spôsobom dotknuté, alebo porušené. Nositeľom prejavu
konkrétneho hlasovania a tým prejavu vôle, ktorá sa transformuje do podoby uznesení (rozhodnutí)
prijatých na schôdzi sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Zákon nedovoľuje iným osobám
ako vlastníkom bytov návrhom podľa cit. ust. § 14 ods. 4 zasahovať do vnútorných pomerov a rozhodnutí
vlastníkov prijatých na schôdzi či zhromaždení vlastníkov. Z toho vyplýva, že žaloba musí smerovať proti

všetkým vlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomebezohľadunato,čiboli,aleboneboliprítomní
na schôdzi, na ktorej bolo prijaté napadnuté uznesenie. Správca bytov je odlišná osoba od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Žalobcovia sa mohli domáhať svojho nároku, neplatnosti uznesenia
prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov len voči ostatným vlastníkom bytov a žalovaný nie je
v spore pasívne legitimovaným, ako to správne vyhodnotil aj súd prvého stupňa.

Ak žalobcovia podali žalobu o vyslovenie neplatnosti hlasovania a zápisnice o písomnom hlasovaní,
nešlo o žalobu podľa zákona č. 182/1993 Z.z., pretože podanie takejto žaloby nemá oporu v tomto
zákone, ako už súd vyššie uviedol, podľa § 14 ods. 4 môže prehlasovaný vlastník bytu podať žalobu o
neplatnosť uznesenia (rozhodnutia) prijatého na schôdzi vlastníkov bytov, pričom návrh musí smerovať

voči ostatným vlastníkom bytov. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje, musí mať oporu v hmotnom práve.
V danej veci je hmotným právom, upravujúcim vzťahy vlastníkov bytov navzájom a vlastníkov bytov a
správcu, zákon č. 182/1993 Z.z., ktorý presne určil (pomenoval) akú žalobu v akom prípade je oprávnený
vlastníkbytupodať.Žalobaoneplatnosťuznesenia(rozhodnutia)vlastníkovbytovje určovacoužalobou,
podanou podľa osobitného zákona, kde sa preukázanie naliehavého právneho záujmu nevyžaduje.

Žalobcovia však takúto žalobu nepodali. Podali žalobu o určenie neplatnosti hlasovania a zápisnice
o hlasovaní, preto je takúto žalobu potrebné posudzovať podľa všeobecného právneho predpisu, za
určovaciu žalobu podanú podľa § 80 písm. c) O.s.p. a žalobcovia musia preukazovať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Ide o určovaciu žalobu, aj keď to žalobcovia namietajú, pretože §
80 vymedzuje druhy žalôb, ktoré môže žalobca podať. Nejde o žalobu o osobnom stave (§ 80 písm.

a), ani o žalobu na plnenie (§ 80 písm. b), keďže žalobcovia sa nedomáhajú zaplatenia žiadnej dlžnej
sumy. Naliehavý právny záujem na žiadanom určení je daný vtedy, ak v prípade, že súd žalobe vyhovie,
dôjde k zmene právneho postavenia žalobcu. V prejednávanej veci aj v prípade, ak by súd žalobe
žalobcov vyhovel, nedošlo by k zmene ich právneho postavenia, vždy by ostali len vlastníkom bytu bez
akéhokoľvek ďalšieho nároku (na odškodnenie, ako to v odvolaní žalobcovia pomenovali). Žaloby v tzv.

verejnom záujme nie sú v slovenskom právnom poriadku prípustné a nie sú ani upravené. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že v prípade, ak súd zistí, že v spore nie je účastník konania pasívne, resp. aktívne
legitimovaný, alebo, že na žiadanom určení nie je naliehavý právny záujem žalobu hneď zamietne bez
toho, aby vykonával dokazovanie o iných, navrhovaných skutočnostiach. Aj v prejednávanej veci súd
správne nevykonával dokazovanie zamerané na zistenie, či žalovaný konal, resp. nekonal pri hlasovaní

vlastníkov bytov v súlade, resp. v rozpore so zákonom. Protiprávne konanie (konanie v rozpore s
právnymi predpismi) je po právnej stránke relevantné napríklad v prípadoch žalôb o náhradu škody, t.j.
žalôb na plnenie, ako jeden z predpokladov pre priznanie nároku (okrem toho je potrebné preukázať
vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním).
Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobcom ide o peňažné plnenie (nazvali ho náhradou škody)

od žalovaného, ktoré im podľa ich názoru patrí z nesprávneho vyúčtovania tepla. Ak sú žalobcovia
presvedčení, že im takýto nárok vznikol a zároveň ho vedia aj preukázať, môžu podať len žalobu
na plnenie (t.j. o zaplatenie konkrétnej sumy), pričom len v takom prípade sa bude súd prejudiciálne
(predbežne) zaoberať právnymi úkonmi relevantnými pre posúdenie, či žalobcom vzniklo, resp.nevzniklo právo na požadované plnenie (išlo by zrejme o nárok zo záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi, prípadne z bezdôvodného obohatenia). Žaloby na plnenie majú vždy prednosť pred
žalobami na určenie a v prípadoch, ak je možné podať žalobu na plnenie, nepodá sa žaloba na určenie

z dôvodu, že žalobca na žiadanom určení nemá naliehavý právny záujem.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom. V odvolacom konaní
žalovanému žiadne trovy nevznikli a neuplatnil si ich v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., nebola mu preto
náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.