Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 25, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113217937
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113217937.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa L. A., štátny

občan A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.T. A., U. X, právne zastúpeného JUDr. Danica Birošová, s.r.o.,
Piaristická 46, Trenčín proti odporkyni M.. V. A., štátna občianka A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. A., U. X,
právne zastúpená JUDr. Ing. Viera Kolačanská, advokátka, Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín, v konaní
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 33 Eur a náhradu trov právneho

zastúpenia 383,34 Eur do rúk právnej zástupkyne odporkyne JUDr. Ing. Viery Kolačanskej, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ica
domu súp. č. X, postaveného na pozemku parc. KN-C XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a
nádvoria“, pozemkov parc. č. KN-C XXX o výmere XXX m2 „zastavané plochy a nádvoria“, parc. č. KN-C
XXX o výmere XXX m2 „záhrady“, parc. č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 „záhrady“, parc. č. KN-C XXX/
X o výmere XXX m2 „záhrady“, parc. č. KN-C XXX/X o výmere XXX m2 „ostatné plochy“ a parc. č. KN-C
XXX/X o výmere XXX m2 „zastavané plochy a nádvoria“, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. U..

V návrhu uviedol, že s odporkyňou sú manželmi, pričom na Okresnom súde Trenčín prebieha pod spis.
zn. 34P/473/2012 konanie o rozvod ich manželstva. Manželstvo uzatvorili po dlhoročnej známosti v roku
2003. Navrhovateľ sa s odporkyňou zoznámil v dobe,
keď ona mala 15 rokov a odvtedy tvoria pár. Navrhovateľ v dobe pred uzatvorením manželstva pracoval
v zahraničí, najmä v P., ako tréner jazdeckej školy, pracoval aj ako kopáč a neskôr pracoval aj v M.
a odporkyňa študovala najskôr na strednej a následne na vysokej škole a to až do jej 24 roku veku.

Navrhovateľovi sa tak podarilo zarobiť
a našetriť nemalý obnos peňazí. Účastníci pred uzatvorením manželstva plánovali spoločnú
budúcnosť, spoločné deti, dovolenky. Na základe týchto plánov sa dohodli, že spoločne za
našetrené peniaze kúpia nehnuteľnosti, v ktorých budú neskôr spoločne aj bývať a spoločne
ich užívať. Celková suma, ktorú sa účastníkom podarilo našetriť pred uzavretím manželstva na kúpu
spoločného domu bola cca. 1.750.000,- SKK (58 090 Eur). Odporkyňa v roku 2001 kúpila za spoločne
našetrené peniaze predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX k.ú. U.. Keďže v čase

kúpy nehnuteľností, navrhovateľ pracoval v zahraničí a na územie Slovenskej republiky cestoval len
príležitosti, odporkyňa bola poverená kúpou uvedených nehnuteľností. Navrhovateľ odporkyni veľmi
dôveroval a nemal najmenší dôvod pochybovať, že by odporkyňa konala v rozpore s ich spoločnou
dohodou,predstavouospoločnomživoteaspoločnýmiplánmi.Vobdobíkúpynehnuteľnostínavrhovateľpracoval v zahraničí a preto odporkyni posielal peňažné prostriedky najmä prostredníctvom svojej
rodiny, ale stalo sa, že si po peniaze prišla odporkyňa za navrhovateľom aj do zahraničia. Takto
odovzdávala peňažné čiastky od navrhovateľa odporkyni najmä matka navrhovateľa V. A., ktorá jej

osobne odovzdala peňažnú sumu vo výške 200.000,- SK (6.639 Eur). B. M. bol osobne svedkom,
keď navrhovateľ odovzdal odporkyni sumu 150.000 SK (4.979 Eur), P. J. bol 2 x svedkom odovzdania
peňažnej sumy vo výške 66.000 SK (2.190,80 Eur), ktoré navrhovateľ odovzdával odporkyni cca
každé tri mesiace, otec navrhovateľa P. M. st. bol 2 x svedkom, keď navrhovateľ odovzdal odporkyni
peňažnú čiastku vo výške 2.200 Eur. Asi pred rokom navrhovateľ počul, že odporkyňa nemala pri

kúpe spoločnej nehnuteľnosti postupovať podľa ich vzájomnej dohody a za ich spoločné peniaze
predmetné nehnuteľnosti síce kúpila, ale zápis do katastra nehnuteľností mala vykonať len vo svojom
vlastnom mene v spoluvlastníckom podiele 1/1, teda ako výlučný vlastník a nie ako s navrhovateľom
pôvodne zamýšľali a dohodli sa, že budú kupovať spoločné nehnuteľnosti zo spoločne našetrených
peňažných prostriedkov. Úmyslom a vôľou účastníkov konania bolo spoločne nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam tak, aby sa obaja stali podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností s

rovnakými podielmi. Úmyslom navrhovateľa nebolo v žiadnom prípade odporkyni peniaze darovať, aby
si odporkyňa za tieto peniaze kúpila nehnuteľnosti výlučne pre seba, veď ich spoločný vzťah trval dlho,
poznali sa a chodili spolu od 14 rokov veku odporkyne, počas celého štúdia odporkyne na strednej
a vysokej škole, spoločne plánovali budúcnosť. Navrhovateľ a odporkyňa od kúpy nehnuteľností a aj
po uzavretí manželstva v roku 2003 až do apríla 2013 spoločne v nehnuteľnostiach bývali, užívali ich

a zveľaďovali zo spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preto
navrhovateľ nemal žiadny dôvod kontrolovať zápis v katastri nehnuteľností. Odporkyni bezvýhradne
dôveroval a mal za to, že odporkyňa naložila s ich spoločnými prostriedkami v súlade s ich vzájomnou
dohodou, teda, že odporkyňa kúpila nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník spolu s navrhovateľom.
Ani odporkyňa nikdy nespomenula opak. Navrhovateľ v tom čase pracoval ako tréner jazdeckej školy a

zároveň v priestoroch, ktoré v nehnuteľnostiach na to upravili, ustajňoval kone a odporkyňa pracovala
s hendikepovanými deťmi. Väčšinu financií do rodinného rozpočtu prinášal navrhovateľ a z týchto
prostriedkov boli predmetné nehnuteľnosti aj rekonštruované. Keďže navrhovateľ nemal vedomosť o
tom, že predmetné nehnuteľnosti nie sú v katastri nehnuteľností zapísané ako jeho vlastníctvo, snažil
sa väčšinu zarobených peňazí využívať na zhodnocovanie spoločného majetku, spoločne vybudovali

na pozemku napríklad halu pre kone, v ktorej bývajú kone aj ustajnené. V súčasnosti pracuje odporkyňa
so svojimi koňmi a navrhovateľ tiež so svojimi. Odporkyňa dňa 03.07.2013 podala na Okresnom
súde Trenčín návrh na vylúčenie odporcu z užívania predmetných nehnuteľností spoločne s návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala súd o uloženie povinnosti navrhovateľovi
zdržať sa vstupu na predmetné nehnuteľnosti. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 08.07.2013,

spis. zn. 20C/183/2013 zakázal navrhovateľovi vstup na predmetné nehnuteľnosti. Až doručením
tohto uznesenia s návrhom a výpisom z listu vlastníctva sa navrhovateľ dozvedel, že skutočne nie
je vlastníkom predmetných nehnuteľností a, že jediným vlastníkom je odporkyňa. Odporkyňa svojim
konaním v podstate vyštvala navrhovateľa z nehnuteľností, o ktorých navrhovateľ predpokladal, že sú
aj jeho vlastníctvom, keďže odporkyni po vzájomnej dohode odovzdal peniaze práve na kúpu spoločnej

nehnuteľnosti. Navrhovateľ má za to, že konaním odporkyne dochádza k obmedzovaniu vlastníckeho
práva navrhovateľa, ktorý je faktickým vlastníkom nehnuteľností. Navrhovateľ má naliehavý právny
záujem na určení jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože bez takéhoto určenia by bolo
jeho právne postavenie neisté. Súdne rozhodnutie vo veci samej bude podkladom pre zmenu zápisu
v katastri nehnuteľností a tento návrh je teda spôsobilým právnym prostriedkom k odstráneniu neistoty

medzi účastníkmi. Navrhovateľ poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 12.6.1996 sp. zn. II.
ÚS 219/95. Ústavný súd ČR z dokazovania vykonaného nižšími súdmi konštatoval, že navrhovatelia,
ktorí boli manželmi, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, keď navrhovateľ splnil
podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pretože musel byť v dobrej viere po celú
vydržaciu dobu, že navrhovateľom nehnuteľnosti patria, a to i s ohľadom na rozsah prestavby, ktorú na

nehnuteľnosti realizoval, a o tom, žeby nemal byť vlastníkom sa dozvedel až po uplynutím zákonnej
vydržacejdoby,keďhonavštíviladedičkapredávajúcej,pričomzáležitosťtýkajúcasakúpynehnuteľností
bola podľa dohody navrhovateľov vecou navrhovateľky a na navrhovateľovi bolo, aby prácou zaistil
zaplatenie kúpnej ceny a investícii na prestavbu domu s tým, že potvrdenie o predaji a vyplatení kúpnej
ceny podpisovala iba navrhovateľka, ktorá preukázateľne vedela, že k prevodu nehnuteľností je nutné

uzavrieť ešte kúpnu zmluvu a registrovať ju na štátnom notárstve.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 1.8.2013 s návrhom nesúhlasila. Potvrdila, že účastníci
tvorili pár od veku 15 rokov odporkyne. Tvrdenia navrhovateľa, od ktorých odvíja uplatnený nárok súnepravdivé, účelové. Uviedla, že účastníci nikdy nemali úmysel zakúpiť nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva. Pred uzavretím manželstva s navrhovateľom, nehnuteľnosti kúpila odporkyňa do
jej výlučného vlastníctva z finančných prostriedkov, ktoré zarobila v Rakúsku, keď od apríla 1999

do augusta 2004 pracovala vo Z. v rodine V.. M. P. a O. O. ako opatrovateľka detí a zarábala v
prepočte 1.200 Eur mesačne /16.500 ATS/ s tým, že pracovala aj v čistiarni divadelných kostýmov vo
Viedni, starala sa o tenisové kurty. Zarobené peniaze si odkladala doma, na účtoch v Devín Banke,
a.s., Banka Slovakia, a.s., ČSOB a.s. a časť kúpnej ceny nehnuteľností uhradila odporkyňa zo sumy
500.000 Sk, ktoré jej daroval rodičia, a tí dlhodobo podnikali, ako to vyplýva zo živnostenských listov.

Navrhovateľ pracoval v zahraničí sporadicky, vždy na pár mesiacov, po návrate z práce na Slovensko
žil zo zarobených prostriedkov, a od roku 2002 nebol zamestnaný vôbec. Nie je potom pravdivé jeho
tvrdenie, žeby boli nehnuteľnosti kúpené z peňazí navrhovateľa. Navrhovateľ od počiatku vedel, že
nehnuteľnosti kúpila odporkyňa z jej finančných prostriedkov za slobodna, keď spolu nežili. Navrhovateľ
finančne prispel na následnú rekonštrukciu nehnuteľností, robenú od roku 2003. Navrhovateľ nikdy
nedal odporkyni finančné prostriedky ako uvádzal v návrhu a už vôbec nie na kúpu nehnuteľností.

Skutočnosť, že nehnuteľnosti nadobudne odporkyňa do jej výlučného vlastníctva bola od počiatku
známa navrhovateľovi, odporkyňa sama vybavovala všetky stavebné povolenia, ostatné úkony potrebné
k rekonštrukcii či stavbe jednotlivých drobných stavieb na pozemku. V písomnom vyjadrení zo dňa
3.6.2014 odporkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6M Cdo 5/2010, 3 M Cdo
7/2010, a ďalšie, v zmysle ktorých medzi základné okolnosti , ktoré svedčia v prospech oprávnenosti

držby veci patrí i okolnosť, ako držiteľ vec nadobudol , či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací
titul. Podkladom pre vydržanie nemôže byť sám o sebe subjektívny pocit držiteľa. Oprávnená držba sa
zakladá na omyle držiteľa , ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Ospravedlniteľným omylom
je len taký omyl, ku ktorému došlo, hoci mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti prípadu od každého požadovať. Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 12.6.1996

sp. zn. II. ÚS 219/95 nemožno na danú vec aplikovať, pretože ten sa týka nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním manželmi, a účastníci konania v čase uzavretia predmetnej zmluvy neboli manželmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkov M. C., E. B., V. A., P. J., M. C.,
P. M. ml., P. M. st., oboznámením zvukovo obrazového záznamu, oboznámením listín nižšie uvedených

a zistil tento skutkový stav:

Z internetového výpisu z LV č. XXX k.ú. U. bolo zistené, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov
parc. č. KN C XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc.č. KN C XXX o výmere XXX
m2 záhrady, parc.č. KN C XXX/X o výmere XXX m2 záhrady, parc.č. KN C XXX/X o výmere XXX

m2 záhrady, parc.č. KN C XXX/X o výmere XXX m2 ostatné plochy, parc.č. KN C XXX/X o výmere
XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, a rodinného domu s.č. X postaveného na pozemku parc. č. XXX.
Vklad vlastníckeho práva bol v prospech odporkyne povolený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym
odborom dňa 14.12.2001 pod V XXXX/XX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.8.2001.

V kúpnej zmluve zo dňa 16.8.2001, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k uvedeným
nehnuteľnostiam, je ako jediná kupujúca uvedená odporkyňa. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá
na 392.330 Sk. Odporkyňa podpísala dňa 30.6.2001 s realitnou kanceláriou E. B. zmluvu o
sprostredkovaní, v ktorej sa E. B. zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby odporkyňa uzavrela
kúpnopredajnú zmluvu s treťou osobou ohľadne kúpy nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. U.,

odporkyňa sa zaviazala vyplatiť sprostredkovateľovi províziu 70.000 Sk.

Na základe zmluvy o nájme je nájomcom pozemkov parc. č. KN - C XXX, XXX/X a XXX/X na 10 rokov
od 15.01.2012 Jazdecko-rehabilitačné centrum L., n.o..

Ohľadom prestavby a prístavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXX v k.ú. U. bolo na meno
odporkyne vydané dňa 11.6.2002 Okresným úradom v Trenčíne, odbor životného prostredia stavebné
povolenie a dňa 9.9.2003 Obcou U. kolaudačné rozhodnutie, ktoré boli doručené odporkyni, nie
navrhovateľovi. Na protokole o vytýčení hranice pozemku zo dňa 3.8.2003 je odporkyňa rukou dopísaná
ako vlastníčka pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, a na základe tohto vytýčenia hraníc parciel bol

Geodetickou súkromnou kanceláriou Trenčín vyhotovený vytyčovaní náčrt.

Zo sobášneho listu Matričného úradu E. vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v
E.. Na Okresnom súde Trenčín sa pod spis. zn. 34P 473/2012 vedie konanie o rozvod manželstvaúčastníkov a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré ku dňu
vyhlásenia rozsudku nebolo právoplatne skončené. Zo zápisnice z pojednávania dňa 3.7.2013 vo veci
spis. zn. 34P 473/2012 vyplýva, že navrhovateľ, v uvedenom konaní majúci postavenie odporcu, uviedol,

že pred troma rokmi zistil, že dom je napísaný len na odporkyňu a chcel, aby to dala do poriadku.
Odporkyňa v procesnej pozícii navrhovateľky na uvedenom pojednávaní vo veci rozvodu manželstva
účastníkov uviedla, že v roku 2001 kúpila dom, na ktorý odporca prispel sumou 78.000 Sk a pomohol
s rekonštrukčnými prácami.

Navrhovateľ predložil výpis z účtu vedeného na jeho meno v ČSOB, a.s., pobočka Trenčín, z ktorého
vyplýva, že zostatok na jeho účte bol ku dňu 30.3.2001 v sume 110.324,91 Sk, a ku dňu 29.6.2001 v
sume 111.789,07 Sk.

Svedok P. J. v čestnom prehlásení zo dňa 15.7.2013 prehlásil, že v mesiacoch máj 2005 až august 2005
býval v rodinnom dome účastníkov s tým, že navrhovateľ prispieval na chod domácnosti, podieľal sa na

financovaní kompletnej rekonštrukcie domu v U. a P. J. bol svedkom toho, ako navrhovateľ odovzdal
odporkyni každé tri mesiace sumu 66.000 Sk za účelom kúpy domu č. 6 v U. do ich spoluvlastníctva.
Na pojednávaní svedok opravil svoje tvrdenie tak, že v spoločnej domácnosti s účastníkmi žil necelé
dva mesiace niekedy v období od mája 2005 až do augusta 2005. Svedok má vedomosť o tom, že
navrhovateľ chodil zo zahraničia domov každé tri mesiace a odovzdával odporkyni peniaze. Svedok bol

prítomný pri odovzdávaní peňazí na účely kúpy domu s pozemkami iba raz niekedy možno v septembri
2000, keď navrhovateľ pred domom na Partizánskej ulici v Trenčíne odovzdal odporkyni hotovosť, ktorú
však svedok neprepočítal, no navrhovateľ mu povedal, že dal odporkyni sumu 60.000 Sk.

B. M. v čestnom prehlásení zo dňa 15.7.2013 čestne prehlásil, že navrhovateľ prispieval na chod

domácnosti, podieľal sa na financovaní kompletnej rekonštrukcie domu v Opatovciach a bol svedkom
toho, ako navrhovateľ odovzdal odporkyni sumu 150.000 Sk za účelom kúpy domu č. X v U. do ich
spoluvlastníctva.

Svedok P. M., ml., brat navrhovateľa, v čestnom prehlásení zo dňa 15.7.2013 potvrdil, že si účastníci

spolu šetrili peniaze na dom a kone, aby mohli chovať kone na preteky, na hipoterapiu. Svedok na
pojednávaní uviedol, že bol pri tom, keď asi v roku 1998 jeho matka odovzdala odporkyni peniaze v
obálke, s tým, že šlo o peniaze na kúpu domu. Odporkyňa ešte pred kúpou hovorila, že nehnuteľnosti
budúpatriťobomúčastníkom.Odporkyňasapresvedkomnezmienila,žeibaonajevýlučnouvlastníčkou
nehnuteľností, ktoré boli kúpené v roku 2001.

Svedok P. M., st., nevlastný otec navrhovateľa, v čestnom prehlásení zo dňa 15.7.2013 a na pojednávaní
uviedol, že účastníci spolu šetrili peniaze na kúpu nehnuteľností na chov koní, hipoterapiu. Účastníci
mali dohodu, že ich nadobudnú do spoločného vlastníctva. Kúpu nehnuteľností mala vybaviť odporkyňa
spolu so svojou matkou. Svedok je trochu nahnevaný na odporkyňu, keďže oklamala navrhovateľa s

kúpou predmetných nehnuteľností. Svedok bol pri tom, keď v júli 2001 jeho družka V. A. dala odporkyni
v obálke hotovosť, ktoré peniaze predtým vybrala z účtu navrhovateľa, a družka povedala, že v obálke
bola suma 200.000 Sk. Navrhovateľ pred svedkom u neho doma odovzdal odporkyni dva krát hotovosť
v hodnote po prepočte 2200 eur. Peniaze navrhovateľ odovzdával odporkyni v roku 1998 alebo 1999.
Svedok má vedomosť o tom, že odporkyňa následne pracovala v Rakúsku, a to najskôr iba na víkendy

a až keď skončila školu, potom tam robila nastálo, opatrovala deti v jednej rodine.

Svedkyňa V. A., matka navrhovateľa v čestnom prehlásení zo dňa 15.7.2013 a na pojednávaní potvrdila,
že na žiadosť navrhovateľa vybrala z vkladnej knižky navrhovateľa sumu 200.000 Sk a tieto peniaze
svedkyňa pred jej druhom a synom dala odporkyni. Účastníci sa pred svedkyňou rozprávali, že budú

podnikať v chove koní, v hipoterapii. Účastníci konania si dlhé roky šetrili na kúpu nehnuteľnosti,
pracovali v zahraničí, navrhovateľ začal zarábať skôr než odporkyňa. Navrhovateľ sa raz za štvrť roka
vrátil z Rakúska, zarobené peniaze išiel zmeniť do mesta a následne ich odovzdal odporkyni v hotovosti,
a to aj pred svedkyňou. Navrhovateľ dával odporkyni peniaze v rokoch asi 1999 až 2000 v hotovosti v
meneEURO,keďsavrátilzP..Včestnomprehlásenísvedkyňauviedla,ženavrhovateľdvakrátodovzdal

odporkyni sumu 2.200 euro a túto sumu si svedkyňa pamätá presne, pretože peniaze navrhovateľ
pred svedkyňou spočítal. Svedkyňa spolu s jej druhom a synom chodili na kúpené nehnuteľnosti
pomáhať s ich úpravou, kosili tam seno, obrezovali stromy, pomáhali pri prerábke strechy. Mysleli si, že
nehnuteľnosti patria obom účastníkom.SvedokE.B.uviedol,žesprostredkovalpredajdomusúp.č.Xspoluspozemkamivk.ú.U..Okúpudomu
apozemkovprejavilazáujemodporkyňastým,žetamboliajinízáujemcoviaokúputýchtonehnuteľností

a predávajúci sa rozhodli, že tieto predajú odporkyni, pretože uviedla, že na nehnuteľnostiach bude
zriadené centrum pre pomoc deťom. Svedok si odporkyňu pamätá, pretože bola viackrát na ohliadke
nehnuteľností. Posudzovala nehnuteľnosti, rozhodovala sa, či ich kúpi. Bola tam aj s rodičmi. Svedok
si nespomínal, či videl navrhovateľa na ohliadke nehnuteľností. Keďže odporkyňa prejavila záujem o
kúpu nehnuteľností, podpísal svedok s ňou zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej bola odporkyňa uvedená

ako záujemca.

Svedkyňa M. C., matka odporkyne, v čestnom prehlásení zo dňa 1.8.2013 a na pojednávaní uviedla,
že odporkyňa mala plán, že po skončení vysokej školy sa bude venovať hipoterapii, práci s koňmi.
A preto odporkyňa popri štúdiu na vysokej škole pracovala v P. v rodine V.. P. ako opatrovateľka
detí, kde dosiahla mesačne zárobok 1.300 eur až 1.400 eur v čistom, pričom peniaze, ktoré zarobila

odovzdávala svedkyni. Okrem toho odporkyňa žehlila kostýmy pre divadlo vo Viedni a upratovala
tenisové kurty a peniaze z tejto činnosti použila na výdavky na vysokú školu. Keď bola odporkyňa doma
na SR v roku 1999 pracovala aj pre firmu, ktorú mala svedkyňa spolu s manželom. Manžel svedkyne
uzavrel s odporkyňou dohodu o pracovnej činnosti, a príjem z nej priznávala odporkyňa pred daňovým
úradom, podávala daňové priznania. Odporkyňa mala brigády aj počas štúdia na strednej škole. Na

Vianoce v roku 2000 svedkyňa spolu s manželom darovala odporkyni sumu 500.000 Sk a to na účel
kúpy nehnuteľností a rovnakú čiastku darovali aj staršej dcére Q. C., teraz už nebohej. Navrhovateľ
neprispel na kúpu nehnuteľností žiadnou čiastkou. Celú kúpnu cenu vo výške 1.180.000 Sk vyplatila
odporkyňa z peňazí, ktoré mala našetrené a ktoré jej darovala svedkyňa s manželom. V čase kúpy
nehnuteľností bolo finančné zázemie svedkyne a jej manžela veľmi dobré, pretože obaja podnikali,

pričom svedkyňa v tom čase bola aj zamestnaná v trvalom pracovnom pomere a peňažné prostriedky jej
boli vyplatené aj z predaja pozemkov v okolí V. A. v rámci reštitúcie. Svedkyňa s manželom prispela aj na
rekonštrukciu predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ bol nezamestnaný, nemal finančné prostriedky
a svedkyňa spolu s manželom mu darovali finančné prostriedky 300.000 Sk pre potreby jeho podnikania
na nehnuteľnostiach. Iba odporkyňa mala nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V čase,

keď odporkyňa kupovala nehnuteľnosti svedkyňa s manželom netušili, že navrhovateľ bude ich zaťom.
Navrhovateľ začal tvrdiť, že je spoluvlastníkom nehnuteľností až v roku 2013, kedy odporkyňa podala
návrh na rozvod manželstva účastníkov.

Svedok M. C., otec odporkyne uviedol, že odporkyňa skončila vysokú školu odbor liečebná pedagogika

a mala záujem pracovať s koňmi. Dom s pozemkami kúpila odporkyňa z peňazí ušetrených z jej
práce v P. a na kúpu nehnuteľností svedok s jeho manželkou darovali odporkyni sumu 500.000 Sk na
Vianoce 2000, pretože bol predpoklad, že dom sa kúpi v roku 2001. Dom s pozemkami bol zakúpený v
auguste2001abolschátralý,bolozačatésjehorekonštrukciou.Ajnarekonštrukciustrechy,vykonávanú
stavebnou firmou pána O. prispieval svedok jeho finančnými prostriedkami. Navrhovateľ ako ani žiadna

iná osoba neprispela na kúpu predmetných nehnuteľností. Odporkyňa pracovala v zahraničí, domov k
rodičom chodila raz za dva mesiace, odporkyňa s navrhovateľom spoločne nehospodárili, žili oddelene.
Svedok k navrhovateľovi pociťoval odpor. Videl, že je v ňom niečo zlé. Účastníci uzavreli manželstvo v
roku 2003 i napriek tomu, že svedok bol proti tomuto manželstvu. Navrhovateľ sa nedomáhal svojich
domnelých vlastníckych práv po dlhú dobu, až v roku 2012 chcel od odporkyne, aby na neho prepísala

podiel k domu a pozemkom. Posledných 5 rokov sa navrhovateľ správal surovo a agresívne ku
odporkyni aj ku klientom jazdecko rehabilitačného centra odporkyne. Svedok prispieval na rekonštrukciu
predmetných nehnuteľností, pretože účastníci konania nemali finančné prostriedky na rekonštrukciu
nehnuteľnostíaztohodôvodu,žeišloovlastníctvoodporkyne.Svedokboldobrefinančnezabezpečený,
pretože 11 rokov podnikal v oblasti údržby ciest a dopravného značenia, pričom na Vianoce v roku 2000

z jeho účtu vybral sumu 1.000.000 Sk, z ktorej dal 500 tis. odporkyni a 500. tis. Sk jej sestre neb. Q. B..

M.B.,bývalýšvagorodporkyne,včestnomprehlásenízodňa12.8.2013uviedol,žeodporkyňapracovala
niekoľko rokov v P. ako au pair, jej vtedajší príjem sa pohyboval okolo 1.200 Eur mesačne, odporkyňa
mala plány kúpiť si dom v Trenčíne za účelom prevádzkovania hypoterapie. Odporkyňa prespávala u

M. B. a jeho manželky v K.. M. B. má vedomosť o tom, že rodičia dali odporkyni sumu 500.000 Sk za
účelom kúpy predmetného domu. Rovnakú sumu dali rodičia odporkyne aj ich druhej dcére Q., ktorá
zomrela a M. B., ako manžel nebohej túto sumu rodičom odporkyne vrátil, pretože mali dohodu, že túto
sumu dajú odporkyni na kúpu, resp. renováciu domu.O. O. a M. P. v potvrdení zo dňa 1.8.2013 a 14.8.2013 zhodne prehlásili, že odporkyňa pracovala v ich
domácnosti vo Z. od apríla 1999 do augusta 2004, za odmenu 16.500 ATS a po zmene meny na euro za

odmenu 1.200 Eur. Podpisy sú úradne overené, prehlásenie preložené z nemeckého do slovenského
jazyka prekladateľom.

Z výpisu z účtu M. C., otca odporkyne vedeného vo VÚB, a.s. vyplýva, že dňa 22.11.2000 bola z účtu
vybratá v hotovosti suma 900.000 Sk. Z predloženého živnostenského listu č.j. Žo 319/1992 vyplýva,

že otcovi odporkyne bolo udelené živnostenské oprávnenie dňa 5.3.1992 na výkon dvoch ohlasovacích
živností, a zo živnostenského listu č.j. Žo 1279/1993-132 vyplýva, že matke odporkyne bolo udelené
živnostenské oprávnenie dňa 4.6.1992 na výkon štyroch ohlasovacích živností. Odporkyňa doložila do
spisu aj prehľad NBS výmenného kurzu slovenskej koruny voči jednotlivým menám, vrátane rakúskych
šilingov za obdobie rokov 1999, 2000, 2001, z ktorých vychádzala pri prepočte zárobku dosahovaného
v Rakúsku.

Obecný úrad U. upomienkou zo dňa 5.3.2003 vyzval odporkyňu k úhrade dane z nehnuteľností za rok
2002 v sume 249 Sk, ktorý nedoplatok odporkyňa uhradila poštovým poukazom dňa 15.3.2003.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 20C 183/2013-28 zo dňa 8.7.2013 súd na základe listinných

dôkazov predložených odporkyňou vyhovel jej návrhu a nariadil predbežné opatrenie , ktorým uložil
odporcovi, aby sa zdržal vstupu na pozemky a užívania pozemkov parc. č. KN-C XXX, č. KN-C XXX, č.
KN-C XXX/X, č. KN-C XXX/X, č. KN-C XXX/X, č. KN-C XXX/X, zapísané na LV č. XXX k.ú. U., a aby sa
zdržal vstupu do domu súp. č. X, postaveného na pozemku parc. č. KN-C XXX zapísaný na LV č. XXX
k.ú. U., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o vylúčenie užívacieho práva odporcu

k uvedeným nehnuteľnostiam. Odvolací súd predbežné opatrenie prvostupňového súdu uznesením
č.k. 17Co/669/20 13-70 zo dňa 16.10.2013 zmenil tak, že navrhovateľovi nariadil zdržať sa vstupu do
rodinného domu súp. č. X postaveného na parc.č. KNC XXX, k.ú. U. a vo zvyšku návrh navrhovateľky
zamietol s odôvodnením, že právny poriadok SR umožňuje násilne sa správajúceho manžela vylúčiť len
z užívania bytu, resp. domu. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 23.7.2013 uviedol, že odporkyňa

mu na základe predbežného opatrenia bráni vstupovať na predmetné nehnuteľnosti, kde má ustajnené
kone a keďže sa odporkyňa o tieto nestará, nekŕmi ich, má navrhovateľ podozrenie, že odporkyňa
úmyselne odopiera koňom starostlivosť. Predložil oznámenie Obvodného oddelenia PZ Trenčín z
20.7.2013, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľ sa dostavil dňa 20.7.2013 na OO PZ ohľadom priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. V písomnom podaní z 26.7.2013 poukázal navrhovateľ na to, že

odporkyňa neumožňuje vstup klientov navrhovateľa na predmetné pozemky, čím priamo zasahuje do
podnikateľskejčinnostinavrhovateľa,čovplývanajehopríjem.Ktomupriložil čestnéprehláseniaO.K.a
P. L. z 25.7.2013, v ktorých uviedli, že odporkyňa navrhovateľovi bráni v podnikaní na nehnuteľnostiach.
Navrhovateľ predložil aj potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Trenčín z 27.7.2013 o tom, že navrhovateľ
podal dňa 27.7.2013 na odporkyňu trestné oznámenie pre týranie koní. Odporkyňa písomným podaním

zo dňa 2.5.2014 žiadala súd opätovne o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil
navrhovateľovi zákaz vstupovať na predmetné pozemky, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Zakázať vstup navrhovateľovi na pozemky navrhla z dôvodu, že sa voči nemu vedie
trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, pre prečin nebezpečného vyhrážania, o
čom predložila uznesenia orgánov činných v trestnom konaní. Navrhovateľ vulgárne a hrubo atakuje aj

klientov odporkyne, ktorí sa na jej pozemkoch nachádzajú či už z dôvodu terapie alebo dobrovoľníckej
činnosti, ničí jej dobré meno a znemožňuje jej podnikanie. Súd návrh odporkyne zamietol uznesením
zo dňa 14.5.2014 z dôvodu, že nie je daná vecná súvislosť medzi navrhovanou predbežnou ochrana a
návrhom navrhovateľa vo veci samej. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 29.5.2014 poprel tvrdenia
odporkyne, žeby sa správal voči nej, či jej klientom a zamestnancom v rozpore s dobrými mravmi, ide o

nepodloženétvrdeniaodporkyne.Navrhovateľpodalnaodporkyňutrestnéoznámeniepreprečinkrivého
obvinenia.

Vo výpise internetovej stránky Hipoterapeutického - jazdeckého centra v U. - Y. je uvedené, že toto
centrum založili účastníci, s jeho budovaním začali v rokoch 2001 - 2002, našli starší dom s dostatočne

veľkým pozemkom a pustili sa do napĺňania ich sna.

Súd na pojednávaní prehral na notebooku zvukovoobrazový záznam predložený navrhovateľom a zistil,
že sa s ním zhoduje prepis časti záznamu z čísla listu 187 spisu, v ktorom odporkyňa uviedla, že spolus navrhovateľom plánovali a túžili pracovať s koňmi, že navrhovateľ bol v zahraničí, ona sa venovala
štúdiu v Bratislave, kde sa pripravovala na prácu hipoterapeuta a liečebného pedagóga, a keď mali
našetrené nejaké peniaze aj s pomocou rodičov kúpili predmetný dom, začali ho svojpomocne prerábať,

dá sa povedať, že navrhovateľ vybudoval vlastne všetko sám.

Navrhovateľ predložil certifikát Slovenskej hipoterapeutickej Asociácie o jeho účasti na celoslovenskom
hipporehabilitačnom seminári konanom v dňoch 11. až 13.12.1998 v Číži a potvrdenie o jeho účasti na
hipporehabilitačnej konferencii dňoch 12. až 14.9.2003 v Číži.

Na pojednávaní navrhovateľ trval na podanom návrhu. Spoločným snom účastníkov bolo kúpiť
si pozemok s domom a na nich prevádzkovať hipoterapiu. Nehnuteľnosti kupovali za účelom
osamostatnenia sa, aby sa odporkyňa venovala hipoterapii, aby na nich podnikali, chovali kone, aby
sa navrhovateľ venoval výcviku koní, prenajímal stajne pre ustajnenie iných koní. Boli ohliadnuť asi tri
nehnuteľnosti v V., možno v Nemšovej, v U., pričom odporkyňa bola ešte sama pozrieť nehnuteľnosti

v M. L.. Rozhodli sa pre starý dom a pozemky v U.. V čase keď bola podpísaná kúpna zmluva,
navrhovateľ pracoval v P., preto ju nepodpísal. Odporkyňu žiadnym spôsobom nepoveroval, aby za
neho podpísala kúpnu zmluvu. Keďže mali dlhé roky spolu vzťah dôveroval jej, veril, že dodrží ich
dohodu, že nehnuteľnosti kúpia spolu do ich spoločného vlastníctva. Navrhovateľ nemal vedomosť o
tom, že na to, aby nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti je potrebné aby on sám podpísal písomnú

kúpnu zmluvu. Nevedel ani o tom, že na to aby bola platne uzavretá zmluva v jeho neprítomnosti, je
potrebné, aby navrhovateľ písomne splnomocnil odporkyňu na takýto úkon. Odporkyňa navrhovateľa
na tieto skutočnosti neupozornila. Túto záležitosť nechal navrhovateľ na odporkyňu, keďže ona má
vysokoškolské vzdelanie. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie navrhovateľa je dvojročné učilište, odbor
strojárstvo. Pred 15. alebo 17. rokmi prestal navrhovateľ pracovať vo Š.T., kde mesačne zarobil 1500

Frankov. Pracoval aj v P., trénoval a kŕmil tam kone, a zarábal tam 800 eur s pripočítaním tringeltov
900-1000 eur mesačne, s tým že stravu a ubytovanie mal zadarmo. Prácu v P. ukončil asi v roku
2002. Peniaze, ktoré zarobil vo Švajčiarsku, vkladal na svoj účet v banke, ktorého výpis predložil do
spisu. Matka navrhovateľa z účtu navrhovateľa v ČSOB, a.s. vybrala sumu 200.000 Sk, ktorú odovzdala
odporkyni na účel kúpy predmetného domu a pozemkov. Navrhovateľ v priebehu dvoch rokov každý tretí

mesiac odovzdal odporkyni po cca 2.400 eur. Tieto peniaze si odporkyňa prevzala buď u navrhovateľovej
matky doma, alebo u navrhovateľa v Rakúsku, keď chodila cez víkendy za ním do P.. Nehnuteľnosti
boli zakúpené za kúpnu cenu 1.250.000 SK a navyše sa 25.000 Sk vyplatilo ako provízia pánovi E.
B., ktorý vlastní realitnú kanceláriu. Polovicu kúpnej ceny uhradil navrhovateľ z peňazí, ktoré zarobil a
druhú polovicu uhradila odporkyňa. Približne od roku 2002 navrhovateľ svojpomocne vždy po návrate

z práce v zahraničí prerábal kúpený dom, ktorý bol skolaudovaný v roku 2003. Na rekonštrukciu domu
bolo vynaložených približne 1.200.000 Sk. Zakúpili sa nové okná, balkónové dvere, dom bol zateplený,
spravila sa nová kúpeľňa. Náklady na rekonštrukciu boli hradené z peňazí, ktoré účastníci spoločne
ušetrili. Do domu sa účastníci nasťahovali v roku 2003 pred svadbou. Počas užívania nehnuteľností
sa navrhovateľ s odporkyňou nerozprával o tom, komu tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria. Od

kúpy nehnuteľností mu odporkyňa nikdy nenaznačila, že ona je výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností. Navrhovateľ bol v tom, že je to ich spoločné vlastníctvo. Navrhovateľ potvrdil, že tri roky
predtým, ako vypovedal na pojednávaní dňa 3.7.2013 v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín
pod spis. zn. 34P/473/2012 mu odporkyňa spomínala, že dom je písaný iba na ňu. Uviedol k tomu, že
o okolnosti, že na odporkyňu je skutočne zapísané výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam sa presvedčil

až v roku 2013. Kúpnu zmluvu, ktorou boli nehnuteľnosti kúpené, videl navrhovateľ prvý krát minulý rok
v máji 2013. Daň z nehnuteľnosti, iné poplatky spojené s domom a jeho užívaním platila odporkyňa.
Odporkyňa počas manželstva splácala študentskú pôžičku, ktorú si vzala počas štúdia na vysokej škole.
Dva alebo tri roky pred kúpou nehnuteľností si odporkyňa vzala pôžičku 300.000 Sk a z toho vyplýva,
že mala určité finančné problémy a pokiaľ by mali jej rodičia peniaze, tak by si nebrala pôžičku ona, ale

rodičia by jej peniaze poskytli. Navrhovateľ nemá vedomosť o tom, aké bolo finančné zázemie rodičov
odporkyne. Rodičia odporkyne s ním nekomunikovali. Až keď sa mal kupovať dom, rodičia odporkyne
sa chceli s ním rozprávať. Podľa navrhovateľa mohla odporkyňa v P. v rodine V.. P. a O. O. mesačne
zarábať 1.200 eur jedine za posledný rok, čo tam pracovala, pretože obdobie predtým sa striedala s
pani E. a vtedy podľa navrhovateľa mala odporkyňa príjem iba cca 600 eur mesačne. Odporkyňa keď

kupovala dom s pozemkami, tak pred starostom Obce U. pánom C. povedala, že predmetný dom s
pozemkami kupuje spolu so navrhovateľom. Navrhovateľ poprel, žeby písmo na protokole o vytýčení
hraníc pozemku zo dňa 3.8.2003 bolo jeho písmom.Odporkyňa na pojednávaní žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že už počas štúdia na vysokej škole
v rokoch 1996 až 2001 plánovala zakúpiť si nehnuteľnosti, aby sa mohla venovať hypoterapii. Aby
získala na tento účel peňažné prostriedky pracovala v zahraničí, ako to popísala v písomnom vyjadrení

k návrhu a pracovala aj podľa potreby pre jej rodičov, doma u rodičov v rokoch 2000 až 2001 na základe
dohody o práci študenta, vykonávala kancelárske práce, vypisovala faktúry. Od roku 2000, keď bola
v Trenčíne, hľadala vhodné nehnuteľnosti na kúpu za účelom zriadenia hypoterapeutického centra, v
ktorom by uplatnila vyštudovaný odbor na vysokej škole - liečebnú pedagogiku. Absolvovala aj kurz
hypoterapie. Odporkyňa bola pozrieť s pánom Hlaváčom nehnuteľnosť v M. L., ďalšie nehnuteľnosti

bola obhliadnuť v I. A. s navrhovateľom a napokon našla v miestnom periodiku Pardon inzerát, kde
Trenčianska realitná kancelária pána Ježíka ponúkala na predaj pozemky spolu so starým domom v U..
Uvedené nehnuteľnosti bola ohliadnuť s jej rodičmi a s pánom B.. Po zvážení polohy nehnuteľnosti a
iných kritérií sa rozhodla, že tieto nehnuteľnosti v U. zakúpi. Kúpnu zmluvu uzavrela v auguste 2001
so štyrmi predávajúcimi uvedenými v predloženej kúpnej zmluve. Kúpna zmluva bola podpísaná u
rodičov odporkyne v Trenčíne na Partizánskej ulici a v deň podpisu odporkyňa aj vyplatila predávajúcim

kúpnu cenu 1.180.000,-Sk. V kúpnej zmluve bola uvedená nižšia kúpna cena vzhľadom na požiadavku
predávajúcich, ktorú vzniesli pravdepodobne preto, aby boli nižšie daňové poplatky spojené s kúpnou
zmluvou. Okrem toho odporkyňa ešte vyplatila určitú čiastku realitnej kancelárii a druhú polovicu
poplatku realitnej kancelárii vyplatili predávajúci. Zdôraznila, že kúpnu cenu zaplatila z peňazí, ktoré
mala ušetrené z práce ňou vykonávanej v zahraničí a zároveň z peňazí, ktoré jej darovali jej rodičia v

čiastke500.000SknaVianocevroku2000vsúvislostisabsolvovanímštúdianavysokejškole.Rovnakú
čiastkudalirodičiaajsestreodporkyne.Rodičiaodporkynebolipodnikateľmiatedamalidostatokfinancií
k tomu, aby odporkyni uvedenú sumu darovali. Keďže k úhrade všetkých záväzkov ohľadom kúpy
nehnuteľností odporkyni chýbalo cca 70 tis. Sk, s tým že išlo o odmenu pre realitnú kanceláriu pána B. za
sprostredkovanie, tak uvedenú sumu odporkyni poskytol navrhovateľ, ktorého o tieto peniaze požiadala

odporkyňa a on súhlasil, že jej pomôže, avšak nerozprávala sa sním o tom, že by mu peniaze mala
vrátiť. Presnú čiastku, ktorú odporkyni poskytol navrhovateľ, si odporkyňa nepamätala, mohlo to byť
aj 78 tis. Sk, tak ako to uviedla v konaní o rozvod manželstva s navrhovateľom. Odporkyňa poprela
tvrdenie navrhovateľa, že by jej mal poskytnúť na kúpu nehnuteľností financie pred svedkami ako to
uvádzal v návrhu. Nie sú pravdivé tvrdenia svedkov uvedené v čestných prehláseniach, predložených

navrhovateľom. B. M. a P. J. sú kamaráti navrhovateľa z detstva. P. J. už v minulosti poskytol rôzne
klamlivé tvrdenia v prospech navrhovateľa, napríklad pri komunikácii s inšpektorom Krajskej veterinárnej
správy v J. vystupoval ako právny zástupca navrhovateľa, pričom P. J. právnické vzdelanie nemá.
Navrhovateľ pracoval v zahraničí do roku 2002, a to vo Š. a P. s tým, že nešlo o nepretržitý pracovný
pomer, pretože cca tri mesiace pracoval v zahraničí, pol roka bol nezamestnaný a žil zo zarobených

úspor. Po roku 2002 bol nezamestnaný a odporkyňa dávala navrhovateľovi peniaze. Odporkyňa do
roku 2004 dlhodobo pracovala v P. a posielala peniaze navrhovateľovi, ktorý bol nezamestnaný, a
on hospodáril s týmito peniazmi, no nevedela sa vyjadriť, ako tieto peniaze použil. Na Slovensko sa
odporkyňa vrátila krátko pred pôrodom v roku 2004. Dom bol skolaudovaný v roku 2003. Keď kúpila
dom, bol neobývateľný, bolo zavedené staré elektrické nepoužiteľné vedenie, ktoré bolo vypnuté a bolo

ho potrebné zrekonštruovať. Nebolo urobené kúrenie, musel sa vybudovať septik. Tieto rekonštrukčné
práce sa robili od roku 2002 a aj počas manželstva účastníkov. Na vode a plyne bol nedoplatok vo
výške niekoľko tisíc korún, a tieto nedoplatky uhradila odporkyňa. Od kedy dom nadobudla, platila
odporkyňa daň z nehnuteľnosti ako aj poistenie domu. Navrhovateľ sa do domu mohol nasťahovať
v r. 2003, kedy bol už obývateľný. Napriek tomu, že s navrhovateľom mali vzťah, navrhovateľ dobre

vedel, že dom aj s pozemkami kupuje odporkyňa do svojho vlastníctva. Rodičia odporkyne neboli
spokojní s navrhovateľom ako s priateľom odporkyne. Navrhovateľ vedel, že rodičia odporkyni darovali
čiastku500.000Sknakúpunehnuteľností.Navrhovateľvidelkúpnuzmluvu,nazákladektorejodporkyňa
nadobudla vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a nemal k tomu žiadne námietky. Keď prebiehali
rokovania o kúpnej zmluve, navrhovateľ o nich vedel, avšak nevyvíjal žiadnu aktivitu smerujúcu k

tomu, aby sa zúčastnil týchto predzmluvných jednaní, nestretol sa s predávajúcimi, ani s pánom B..
Navrhovateľ sám pred kamarátkou odporkyne, keď bola u nich na návšteve, sa vyjadril, že si je vedomý
toho, že dom a pozemky patria odporkyni, keďže jej rodičia jej dali peniaze na kúpu domu. V čase
keď odporkyňa kupovala nehnuteľnosti s navrhovateľom sa nerozprávala o manželstve. Navrhovateľ
odporkyňu žiadnym spôsobom nepoveril, aby nadobudla predmetné nehnuteľnosti do ich podielového

spoluvlastníctva. V súvislosti s kúpou domu a pozemkov odporkyňa nedávala navrhovateľovi podpisovať
žiadne listiny. Odporkyňa uviedla, že na protokole o vytýčení hranice pozemku zo dňa 3.8.2003 je
odporkyňa uvedená ako vlastníčka pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX, a to písmom, ktoré je
písmom navrhovateľa. Odporkyňa poprela tvrdenia navrhovateľa, že by si vzala pôžičku 300.000SK. Je pravda, že si vzala študentskú pôžičku na vysokej škole, nešlo však o vysokú sumu. Zo
študentskej pôžičky financovala aj hipoterapeutický kurz, vzdelanie, knihy a pobyt v Bratislave počas
štúdia. Poukázala na to, že navrhovateľ bol od roku 2002, kedy bol vyhostený z P. až do roku 2004

nezamestnaný a preto nemohol v tom čase zarábať peniaze, ktoré by bol použil na rekonštrukciu
domu. Navrhovateľ si pýtal peniaze od rodičov odporkyne. Odporkyňa pracovala v P. v rodine V.. P.
ako opatrovateľka od 4. ročníka štúdia na vysokej škole a striedala sa s pani E. len do štátnic, odvtedy
už pani E. v uvedenej rodine nepracovala, pričom odporkyňa pracovala nielen cez víkendy ale aj cez
pracovné dni. Pokiaľ v zvukovo-obrazovom zázname odporkyňa uviedla, že za pomoci rodičov spolu s

navrhovateľom kúpila dom, myslela to tak, že seba a navrhovateľa vnímala vtedy ako manželský pár.
Nechcela zdôrazniť, že nehnuteľnosti vlastní iba ona. Nechcela poukazovať ani na rozdiely medzi nimi,
pokiaľ ide o vzdelanie. Uvedená reportáž bola nakrútená a odvysielaná asi v roku 2007 z toho dôvodu, že
navrhovateľ potreboval dotácie na výkon činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka a podmienkou pre
jej priznanie bolo aj určitým spôsobom medializovať aktivity, pre ktoré chcel priznať dotáciu, ktorú malo
obdržať Jazdecko-rehabilitačné centrum L., nezisková organizácia. Odporkyňa nikdy nevystupovala tak,

že dom je iba jej. Brala ich dvoch ako rodinu. A v tomto kontexte treba vykladať jej vydrenia v uvedenej
reportáži.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že z vykonaného dokazovania bolo nesporne dokázané,
že navrhovateľ a odporkyňa mali úmysel a vôľu kúpiť spolu predmetné nehnuteľnosti, v ktorých

plánovalispolužiť,venovaťsahipoterapii,podnikateľskýmaktivitám.Nadobudnutievlastníckehoprávak
nehnuteľnostiam odvodzuje navrhovateľ z titulu vydržania nehnuteľnosti, pretože tieto nehnuteľnosti po
zákonom stanovenú vydržaciu dobu užíval, zveľaďoval, držal a nakladal s nimi ako so svojimi vlastnými
s tým že po celú vydržaciu dobu bol dobromyseľný v tom, že mu vlastnícke právo k nim patrí.

Právna zástupkyňa odporkyne považuje návrh za nedôvodný. Bolo preukázané, že navrhovateľ nikdy
neprispel na kúpu predmetných nehnuteľností. Účastníci nemali vôľu kúpiť nehnuteľnosti do spoločného
vlastníctva, ale odporkyňa ich chcela do jej výlučného vlastníctva k čomu aj došlo, pretože ona sama
ich kúpila, podpísala kúpnu zmluvu. Nehnuteľnosti kúpila dva roky pred sobášom účastníkov konania.
Odporkyňa pri uzatváraní kúpnej zmluvy jednala iba vo svojom vlastnom mene. V danej veci nie sú

splnené podmienky stanovené zákonom pre nadobudnutie spoluvlastníckeho práva vydržaním, pretože
chýba nadobúdací titul, od ktorého by navrhovateľ odvíjal svoje vlastnícke právo, prípadne držbu, taktiež
chýba dobromyseľnosť navrhovateľa. Navrhovateľ nemohol byť oprávneným držiteľom, pretože kúpnu
zmluvu neuzatváral, nepodpisoval.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Navrhovateľ sa domáhal určenia spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, s

odôvodnením, že spoluvlastnícky podiel 1-icu k nehnuteľnostiam mal nadobudnúť vydržaním. Naliehavý
právny záujem na určení spoluvlastníckeho práva v prospech navrhovateľa je nepochybne daný,
pretože na základe deklaratórneho rozsudku o tom, že je podielovým spoluvlastníkom bude navrhovateľ
zapísaný do katastra nehnuteľností ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností a tým prestane byťjeho právne postavenie neisté, stav právny bude daný do súladu s dlhodobým faktickým stavom.
Vydržanie je v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka inou zákonom stanovenou skutočnosťou,
na základe ktorej možno nadobudnúť vlastnícke právo k hnuteľným a nehnuteľným veciam. Inštitút

vydržania je ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k veci upravený v ustanovení
§ 134 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Účelom vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech držiteľa, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom a táto dobromyseľnosť držiteľa je daná so
zreteľom na všetky okolnosti. Zákonným predpokladmi pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním teda sú

1/ spôsobilý predmet vydržania, 2/ dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec, ktorú drží, patrí, 3/ nepretržitosť
tejto oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby.

Je nesporné, že prvý predpoklad čo do spôsobilého predmetu vydržania bol splnený, pretože pozemky
a dom predstavujú nehnuteľné veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva, a zároveň sa nejedná
o veci, ktoré by mohol vlastniť len štát prípadne právnická osoba určená osobitným predpisom. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.8.2001, v ktorej bola
uvedená ako kupujúca iba odporkyňa, bol vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
v katastri nehnuteľností povolený v roku 2001 výlučne v prospech odporkyne. Po kúpe nehnuteľnosti
účastníci začali s ich rekonštrukciou, ktorú vykonávali od roku 2002, dom bol skolaudovaný v roku 2003.
Navrhovateľ sa cítil byť tiež vlastníkom nehnuteľností v dôsledku toho, že po dohode s odporkyňou mala

ona zabezpečiť kúpu nehnuteľností do spoločného vlastníctva, a od toho odvíjal oprávnenosť svojej
držby nehnuteľností. Súd mal z výsluchu svedkov V. A., P. M. ml., P. M. st., z vyjadrení odporkyne
vo zvukovo-obrazovom zázname preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou plánovali venovať sa
práci s koňmi, na ten účel si chceli kúpiť vhodné nehnuteľnosti, a keď vybrali nehnuteľnosti, a
mali našetrené peniaze aj s pomocou rodičov odporkyne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom

nehnuteľností a vyplateniu kúpnej ceny predávajúcim. Tomu, že účastníci mali vôľu a úmysel kúpiť
dom s pozemkami do spoločného vlastníctva a venovať sa tam chovu, trénovaniu koní na liečebné
účely zodpovedá aj zdokladovaná účasť navrhovateľa na hipoterapeutických seminároch konaných
pred a po kúpe nehnuteľností a jednak aj udalosti, keď účastníci uzavreli v roku 2003 manželstvo,
do domu sa nasťahovali, rekonštruovali ich, založili si rodinu, užívali pozemky na výkon hipoterapie.

Uvedené skutočnosti potom nasvedčujú pravdivosti tvrdenia navrhovateľa o tom, že sa s odporkyňou
dohodol, že za našetrené peniaze kúpia predmetné nehnuteľnosti do ich spoločného vlastníctva, pričom
vybavovanie kúpy nehnuteľností prenechal navrhovateľ na odporkyňu, ktorej dôveroval a on sa v
čase podpisu zmluvy nachádzal v zahraničí. Svedok E. B. sprostredkoval uzavretie kúpnej zmluvy a
jednal ako so záujemkyňou o kúpu iba s odporkyňou. Hoci odporkyňa popierala tvrdenie navrhovateľa,

žeby jej mal odovzdávať v hotovosti pred svedkami peniaze na kúpu nehnuteľností, z dokazovania
vyplynulo, že na úhrade kúpnej ceny sa podieľal aj navrhovateľ. K tomuto záveru dospel súd nielen
na základe tvrdení navrhovateľa a výsluchov svedkov, ktorých navrhol navrhovateľ, ale aj na základe
toho, že samotná odporkyňa na pojednávaní dňa 3.7.2013 vo veci rozvodu manželstva pred súdom
uviedla, že navrhovateľ prispel na kúpu nehnuteľností sumou 78.000 Sk, a súd zohľadnil aj prejav

odporkyne na zvukovo-obrazovom zázname, z ktorého je zrejmé, že nehnuteľnosti boli zakúpené aj z
ušetrených peňazí účastníkov a aj s pomocou rodičov odporkyne. Súd vychádzal z tvrdení odporkyne
zachytených vo zvukovo-obrazovom zázname, pretože tieto korešpondujú so skutočnosťami zistenými
z iných vykonaných dôkazov. Navrhovateľ síce nepreukázal výšku svojho mesačného príjmu tak
hodnoverným spôsobom ako odporkyňa, ktorá predložila čestné prehlásenie od rodiny v P. o výške

vyplácanej mesačnej odmeny za prácu, no doložil do spisu výpis z účtu vedeného v banke na jeho
meno, z ktorého vyplýva, že v júni 2001 na ňom bol zostatok okolo 110.000 Sk, teda pred kúpou
nehnuteľností mal navrhovateľ peniaze aj na účte, čo vyvracia tvrdenie odporkyne, že bol bez peňazí.
Z výsluchu svedkov M. C., M. C., čestného prehlásenia M. B., výpisu z účtu M. C. mal súd preukázané,
že finančné zázemie rodičov odporkyne bolo na takej úrovni, že boli schopní odporkyni pomôcť s

kúpou nehnuteľností, darovali jej na tento účel čiastku 500.000 Sk. Navrhovateľ existenciu svojho
presvedčenia, že sa stal spoluvlastníkom kúpených nehnuteľností odvodzoval aj od toho, že po kúpe
nehnuteľností od roku 2002 sa podieľal nielen vlastnou prácou ale aj finančne na ich rekonštrukcii. Aj
odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.8.2013 k návrhu potvrdila, že navrhovateľ finančne
prispel na rekonštrukciu nehnuteľností a v zvukovo-obrazovom zázname uviedla, že s navrhovateľom

svojpomocne prerábali dom. Pre ustálenie záveru, že držiteľ bol dobromyseľný však nestačí len jeho
subjektívna predstava o tom, že mu vec patrí, ale je nevyhnutné vyhodnotiť okolnosti držby objektívne.
V zmysle už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR pri skúmaní dobrej viery držiteľa o tom, že mu
vec patrí, treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) miere opatrnosti, ktorú možno sohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľný je ten držiteľ, ktorý drží vec v
omyle, že mu vec patrí a ide o ospravedlniteľný omyl. Za ospravedlniteľný omyl možno považovať

taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti ,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť
skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a
v nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré majú v zmysle právnych predpisov
právnu relevanciu. V tomto prípade navrhovateľ pri ujatí sa držby a následnom držaní nehnuteľností

konal v právnom omyle. Bol totiž v domnienke, že na nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva stačí, ak
sa dohodne s odporkyňou na spoločnej kúpe nehnuteľností, odovzdá jej peniaze na úhradu časti kúpnej
ceny a teda nemal vedomosť, že v zmysle právneho poriadku je na nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zmluvou potrebná písomná zmluva /ust. § 46 Občianskeho zákonníka/, prípadne
ním podpísané písomné plnomocenstvo, aby ho odporkyňa zastupovala pri uzatváraní kúpnej zmluvy /
ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka/, s tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe

zmluvy sa nadobúda až povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností /ust. § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Uvedené zákonné ustanovenia sú celkom jednoznačne formulované
a nepripúšťajú rôzny výklad. V čase uzavretia kúpnej zmluvy neboli účastníci ešte manželmi, neplatil
medzi nimi režim nadobúdania majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nebol preto
rozumný dôvod predpokladať, že vlastníctvo nadobudne aj navrhovateľ, pokiaľ kúpnu zmluvu uzavrie

iba odporkyňa. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa ho neupozornila na to, že aj on sám musí
uzavrieť zmluvu na to, aby sa stal vlastníkom nehnuteľností. Treba prihliadať na zásadu, ktorá platí v
súkromnom práve a podľa ktorej neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Sám navrhovateľ vedel, že
pre vznik právnym úkonom zamýšľaných právnych následkov je potrebné, aby zmluvu uzavrel s druhým
účastníkom zmluvy, keďže uzatváral pracovné zmluvy, a jednu z nich aj v písomnej forme. Citované

ustanovenia, na základe ktorých sa nadobúda zmluvou vlastníctvo k nehnuteľnostiam boli už niekoľko
rokov platné a účinné v čase uzatvárania kúpnej zmluvy. Navrhovateľov omyl vychádzal z neznalosti
jasných a zrozumiteľných ustanovení právnych predpisov. Preto jeho omyl nemôže byť ospravedlniteľný.
Rovnako Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 3M Cdo 7/2010 zo dňa 31.10.2011 uzavrel, že
neznalosť jasného, nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná;

pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou
právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 4Cdo 283/2009 zo
dňa 27.10.2010 riešil skutkovú situáciu, keď sa kupujúca ujala držby nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy o prevode nehnuteľností, no zmluva nebola registrovaná na štátnom notárstve, čo vyžadovalo
vtedajšie právo pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam a Najvyšší súd SR vyhodnotil toto

zákonné ustanovenie ako celkom jasné zrozumiteľné a jednoznačné, a preto nemohla kupujúca konať
v ospravedlniteľnom omyle, nesplnila podmienku dobromyseľnosti držby. Nález Ústavného súdu ČR
zo dňa 12.6.1996, na ktorý poukazovala právna zástupkyňa navrhovateľa nie je podľa názoru súdu
možné použiť na skutkové okolnosti tohto prípadu, pretože vo veci, ktorú posudzoval Ústavný súd ČR
sa jednalo o nadobúdanie nehnuteľnosti do spoločného vlastníctva manželov vydržaním, a súd v tejto

právnej veci oprávnenosť držby navrhovateľa vyhodnotil na základe vykonaných dôkazov a v súlade
s uvedenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Keďže omyl navrhovateľa presahuje rámec bežného
posudzovania veci, je neospravedlniteľný a súd jeho držbu nehnuteľností vyhodnotil od počiatku ako
neoprávnenú. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ bol po celú zákonnú vydržaciu dobu
v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti patria a že o tom, že odporkyňa nepostupovala podľa ich dohody,

teda že navrhovateľ sa nestal vlastníkom nehnuteľností sa dozvedel až v roku 2013 z výpisu z listu
vlastníctva priloženého k doručenému uzneseniu súdu. Navrhovateľ totiž na pojednávaní dňa 3.7.2013
vo veci rozvodového konania účastníkov vedenej pred Okresným súdom Trenčín pod spis. zn. 34P
473/2012 uviedol, že pred troma rokmi zistil, že dom je napísaný len na odporkyňu a chcel, aby to
dala do poriadku. Na pojednávaní v tejto právnej veci dňa 25.8.2014 potvrdil, že tri roky predtým, ako

vypovedal v rozvodovom konaní na pojednávaní dňa 3.7.2013 mu odporkyňa spomínala, že dom je
písaný iba na ňu. Za situácie, keď navrhovateľ bol s odporkyňou dohodnutý na kúpe nehnuteľností v
roku 2001 a odporkyňa mu povedala niekedy v roku 2010, že dom je v katastri zapísaný iba na ňu,
teda nie aj ako jeho vlastníctvo, táto informácia od odporkyne ako osoby, ktorá mala podľa dohody
účastníkov vybaviť záležitosť kúpy nehnuteľností do ich spoločného vlastníctva v spojení so skoršími

udalosťami, a síce, že navrhovateľovi počas plynutia vydržacej doby neboli doručované a ani neboli
na jeho meno vydávané rozhodnutia od príslušných úradov, ktoré sa obvykle adresujú vlastníkom
nehnuteľností, ako napr. stavebné povolenie na prestavbu domu, kolaudačné rozhodnutie, vyrubenie
dane z nehnuteľností, museli u navrhovateľa ako aj u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnejsituácii vyvolať dôvodné pochybnosti o tom, že je skutočne spoluvlastníkom nehnuteľností. Najneskôr
od tohto momentu navrhovateľ prestal byť dobromyseľný. Keďže nehnuteľnosti boli zakúpené v auguste
2001, kedy bola podľa vyjadrenia odporkyne vyplatená aj kúpna cena, najskôr od tohto okamžiku začala

plynúť10ročnávydržaciadoba,ktorápredjejuplynutímbolapretrhnutávroku2010,keďbolnavrhovateľ
odporkyňouoboznámenýsuvedenouskutočnosťouobjektívnespôsobilouvyvolaťpochybnostiotom,že
je spoluvlastníkom nehnuteľností. Súd mal z vykonaného dokazovania potom preukázané, že na strane
navrhovateľa nie je splnená podmienka nepretržitej oprávnenej držby po celú vydržaciu dobu. Skutkový
stavbolzistenývrozsahudostatočnomprerozhodnutieonávrhu.Pretosúdzamietolnávrhnavrhovateľa

na výsluch svedkov Juraja Magulu, a Jána Kováča, ktorí mali dosvedčiť plány účastníkov spoločne kúpiť
nehnuteľnosti; takéto dokazovanie by bolo nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Pretože sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať splnenie všetkých zákonných predpokladov pre
nadobudnutievlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiamvydržaním,súdnávrhvcelomrozsahu
zamietol.

Úspešná odporkyňa má právo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania. Trovy konania
odporkyne pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia
33 Eur a z trov právneho zastúpenia 383,34 Eur. Právna zástupkyňa odporkyne vyčíslila trovy právneho
zastúpenia podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. teda z hodnoty vecí, o ktorých vlastníctvo sa

vedie spor. Podľa znaleckého posudku č. 125/2013 zo dňa 2.7.2013 je hodnota sporných nehnuteľností
154.000 Eur a základnú sadzbu tarifnej odmeny uplatnila v sume 579,25 Eur x 5 úkonov právnej služby,
1-icu tarify 289,62 Eur za vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, žiadala priznať i
režijný paušál 7,81 eur x 3 úkony z roku 2013 a 8,04 eur x 3 úkony z roku 2014. Súd pri priznávaní
základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., v zmysle

ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny 1/13-ina výpočtového základu, ak klient je fyzická osoba a
predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie, čo je tento prípad, keďže odporkyňa
spolu s navrhovateľom dom a pozemky užívali na bývanie. Z obsahu spisu je zrejmé, že právna
zástupkyňa odporkyne vykonala 6 úkonov právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia
24.7.2013, písomné vyjadrenia k návrhu na súd 1.8.2013, 3.6.2014, vyjadrenie k návrhu navrhovateľa

na nariadenie predbežného opatrenia 1.8.2013, účasť na pojednávaniach v dňoch 6.6.2014, 25.8.2014,
za ktoré podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 60,07
eur x 2 úkony z roku 2013, 1-ica tarify 30,04 Eur za vyjadrenie k návrhu na predbežné opatrenie podľa
§ 13a ods. 2 písm. c/ v spojení s § 13a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z., 61,87 Eur x 3 úkony z roku 2014
a podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. režijný paušál 7,81 eur x 3 úkony z roku 2013 a 8,04 eur x 3

úkony z roku 2014. Súd potom za použitia § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa, aby
trovy konania zaplatil do rúk právnej zástupkyne odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.