Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/399/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220955
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113220955.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvprávnejvecinavrhovateľa:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomvBratislave,

ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho 16, proti odporkyni: U. H., trvale bytom G. nad Y., M. A., o
zaplatenie 296,83 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 15.08.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 296,83 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 22.07.2009 do zaplatenia. Zároveň
si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril
dňa 25.10.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000056277, na základe ktorej jej poskytol úver vo
výške 996,02 eur, ktorý sa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 55,33
eur v termínoch podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporkyňa sa dostala
do omeškania s úhradou splátok už pri 7. splátke. Do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 1.640,05 eur. Odporkyňa

mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 351,83 eur dňa 22.07.2009. Túto sumu uhradila len
čiastočne vo výške 55 eur.

Odporkyni bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 14.02.2014. Odporkyňa na tento návrh nereagovala
a vo veci sa žiadnym spôsobom nevyjadrila.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa

názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom a predloženými
listinnými dôkazmi, a to: oznámením o zosplatnení zo dňa 31.05.2009, Zmluvou o revolvingovom úvere
zo dňa 23.10.2006, kópiou doručenky na č.l. 9, kartou klienta z č.l. 11, písomnými údajmi o schválenom
úvere z č.l. 10. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi súd zistil tento, pre rozhodnutie
o návrhu podstatný, skutkový stav:

Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku od zmluvného vzťahu s

odporkyňou. Týmto zmluvným vzťahom je úverový vzťah. Odporkyni mal byť na základe navrhovateľom
predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2006 poskytnutý úver vo výške 30.006,-
Sk. Ako vyplýva zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.10.2006, ďalej len „úverová zmluva“
medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej navrhovateľposkytol odporkyni úver vo výške 30.006,- Sk, pričom odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi čerpaný
úver vrátiť spolu s úrokom a poplatkom za poskytnutie úveru v celkovej výške 60.012,-Sk, a to v 36
mesačných splátkach vo výške 1.667,-Sk. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj Zmluvné dojednania zmluvy

o revolvingovom úvere spoločnosti Profireal Slovakia spol. s r.o. (navrhovateľ podnikal v tom čase pod
uvedeným obchodným menom). Podľa navrhovateľom predloženého Oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi zo dňa 25.10.2006 bola posledná splátka úveru splatná dňa 18.10.2009. V úverovej
zmluveniejeuvedenávýškaúrokovejsadzby.Listomzodňa31.05.2009oznámilnavrhovateľodporkyni,
že je v omeškaní so zaplatením 29., 30. a 31. splátky v celkovej sume 165,99 eur. Zároveň ju upozornil

na možnosť okamžitej, predčasnej splatnosti celého dlhu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a

povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok
alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského

úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam zákonov a zistenému skutkovému stavu súd rozhodol
tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Úverová zmluva, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou ako

spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní
navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri
rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch.

Napríklad podľa zákona o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Úverová zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoje právo, a ktorého sa v tomto konaní domáha, je
zmluvouospotrebiteľskomúvere,nakoľkonazákladenejboliodporkyniposkytnutépeňažnéprostriedky
vo forme úveru.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho

súdneho konania, podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne prihliadal na oslabenie nároku
predávajúceho (navrhovateľa) voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Existencia premlčania práva
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne
splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu,

by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie
súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že nevznesenie námietky premlčania dlžníkom nemá za účinnosti
súčasnej platnej právnej úpravy (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa) praktický význam v konaní,
nakoľko súd, ako je uvedené vyššie, prihliada na premlčanie práva dodávateľa z úradnej povinnosti.

Súd sa pri rozhodnutí riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je obchodným záväzkovým
vzťahom. V prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou

od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový
vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto
záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a
nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu.
Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým

je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho
zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku
špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj znenie, že na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj doterajšia
právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak
uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia

tohto ustanovenia) o tom odstránili. Súd, aplikujúc v rozhodovaní vyššie uvedené právne predpisy, preto
musel rozhodnúť o návrhu navrhovateľa za použitia ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú v
porovnaní s právnou úpravou podľa Obchodného zákonníka, na prospech odporkyne (spotrebiteľa).

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, najmä z navrhovateľom predložených listinných dôkazov (z
úverovej zmluvy a z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.10.2006) posledná

splátka úveru bol splatná dňa 18.10.2009. Nasledujúcim dňom, teda dňom 19.10.2009, sa dostala
odporkyňa do omeškania. Navrhovateľ teda mohol vykonať svoje právo na žalovanú sumu prvý krát
dňa 19.10.2009, kedy právo na žalovanú sumu, mohol uplatniť na súde. Vzhľadom k tomu, že návrh na
začatie konania bol súdu doručený dňa 15.08.2013 a vzhľadom k dĺžke premlčacej doby troch rokov,
súd konštatuje, že právo navrhovateľa na žalovanú sumu je premlčané. K premlčaniu došlo dňom

19.10.2012. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Ohliadnuc od vyššie uvedenej rozhodnej skutočnosti, súd považuje za potrebné uviesť, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný aj pre inú skutočnosť. Ako je uvedené vyššie, úverová zmluva, ktorú uzavrel
navrhovateľ s odporkyňou, je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Po posúdení obsahu zmluvy a predložených listinných dôkazov, je potrebné konštatovať, že v nej nie je
uvedený údaj o výške úroku za poskytnutý spotrebiteľský úver. V danom prípade údaj o výške úrokovej
sadzby nebol uvedený ani v úverovej zmluve ani v oznámení o schválení úveru. V nich je uvedený iba
údaj o RPMN. V takom prípade podľa § 4 ods.5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže od
spotrebiteľa požadovať úroky z tohto spotrebiteľského úveru. Podľa navrhovateľom predloženej karty

klienta odporkyňa celkovo čerpala 946,23 eur a na splátkach úveru zaplatila navrhovateľovi spolu sumu
1.719,87eur.Akjepotrebnépovažovaťúverposkytnutýnavrhovateľomzabezúročný,súdkonštatuje,že
odporkyňa si svoju povinnosť vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy splnila
nad rámec svojej zmluvnej povinnosti.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože

odporkyňa bola v konaní plne úspešná. Odporkyni tak patrí plná náhrada trov konania. Vzhľadom k
tomu, že odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli ani si neuplatnila právo na ich náhradu, súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.