Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613222418
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613222418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004,
proti žalovanej 1/ N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. F. XXXX/XX, X., štátna občianka SR a
žalovanej 2/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. J. XXX/XX, I. H., štátna občianka SR, v konaní o
zaplatenie 4.431,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 13Cb/113/2015-122 zo dňa 09. júla 2015 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/113/2015-122 zo dňa 09. júla 2015 v napadnutej časti -

druhá výroková veta mení tak, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné zaplatiť žalobcovi úrok z úveru
vo výške 7,49%, a to zo sumy 4.405,61 Eur od 01.12.2013 do 30.01.2014 a zo sumy 4.283,36 Eur od
31.01.2014 do zaplatenia, všetko v 100,- Eur mesačných splátkach, splatných vždy k 15.-temu dňu toho
ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením
niektorej zo splátok riadne a včas sa stáva celý dlh splatným. Plnením zo strany jednej zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec vo výroku uvedeným rozsudkom zaviazal žalovanú 1/ a žalovanú 2/ zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.308,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 4.405,61 Eur od 01.12.2013 do 30.01.2014 a 5% úrokom zo sumy 4.283,36 Eur od 31.01.2014
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 265,50 Eur, všetko v 100,- Eur mesačných splátkach
splatných vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením niektorej zo splátok riadne a včas sa stáva
celý dlh splatným (prvá výroková veta), návrh v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 7,49 % zo

sumy 4 405,61 € od 01.12.2013 (v rozsudku nesprávne uvedené 4,49%) do 30.01.2014 a úroku z úveru
vo výške 7,49%, zo sumy 4. 283,36 Eur od 31.01.2014 do zaplatenia zamietol (druhá výroková veta) a
konanie v časti o zaplatenie 122,25 Eur zastavil (tretia výroková veta).

Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej 1/ a žalovanej 2/ zaplatenia istiny 4.431,24 Eur
s príslušenstvom titulom vrátenia mimoriadneho medziúveru, ktorý žalobca poskytol žalovanej 1/ na
základe Zmluvy o stavebnom sporení a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere zo dňa 29.05.2006, pričom

žalovaná 2/ prevzala ručenie za splatenie pohľadávky žalobcu vrátane príslušenstva. V zmluve bolo
dohodnuté splácanie úrokov medziúveru vo výške 7,49% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami a do
nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady s tým,
žepopridelenícieľovejsumypodľazmluvyostavebnomsporenímalažalovaná1/splácaťstavebnýúvervrátane úrokov vo výške 4,70%. Nakoľko žalovaná 1/ porušila zmluvne dohodnuté podmienky a prestala
medziúver riadne a včas splácať, žalobca listom zo dňa 04. 11. 2013 v súlade s dohodou v zmluve
od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval žalovanú, aby v 7-dňovej lehote vrátila zostatok úveru. Žalobca s

poukazom na čl. VII. bod 5 a bod 8 uzavretej zmluvy si účtuje pri medziúvere 5% úrok z omeškania nad
dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Žalobou uplatnená suma 4.431,24 Eur pozostáva z
istiny 4.405,61 Eur, z nezaplatených 7,49% p.a. úrokov z medziúveru a s 5% p.a. úrokov z omeškania
od 14. 11. 2013 do 30.11.2013 vo výške 25,63 Eur, a príslušenstvo žalovanej sumy predstavuje 7,49%
p.a. úrok z istiny a 5 % p.a. úrok z omeškania z istiny od 01.12.2013 do zaplatenia. Proti platobnému

rozkazu vydanému v tejto veci podala žalovaná 1/ odpor v ktorom namietala, že vzhľadom na finančnú
situáciu je schopná svoj dlh žalobcovi splácať po 120,- Eur mesačne.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Žalobca podaním zo dňa
08. 06. 2015 zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 122,25 Eur istiny s odôvodnením, že po podaní
žaloby bola zo strany žalovaných dňa 30. 01. 2014 žalobcovi uvedená suma zaplatená. Žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ na zaplatenie istiny 4.308,99 Eur, ďalej 7,49% p.a. úrok zo sumy
4.405,61Eurod01.12.2013do30.01.2014azosumy4.283,36Eurod31.01.2014dozaplatenia,ďalej
na 5% p. a. úrok z omeškania zo sumy 4.405,61 Eur od 01. 12. 2013 do 30. 01. 2014 a zo sumy 4.283,36
Eur od 31. 01. 2014 do zaplatenia. Žalovaná 1/ na pojednávaniach na súde prvého stupňa uznala dlh
voči žalobcovi čo do dôvodu aj výšky, avšak vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu požiadala, aby

jej bolo umožnené splácať dlh v splátkach. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že úver podpísala ako
ručiteľka, je však starobná dôchodkyňa, má nízke príjmy.

Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvého stupňa podľa § 497, § 503 ods. 1 a
ods. 2, § 504, § 506, § 303, § 306 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Dospel k záveru,

že žalovaná 1/ ako dlžník je v omeškaní so zaplatením splátok na základe zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej so žalobcom dňa 29. 05. 2006, žalobca preto písomne
listom zo dňa 04. 11. 2013 dôvodne odstúpil od zmluvy s tým, že požadoval vrátenie nezaplatenej istiny
úveru spolu s príslušenstvom. Zostatok pohľadávky ku dňu 04. 11. 2013 bol vo výške 4.398,46 Eur a súd
návrhu ako dôvodnému vyhovel. Žalovaná 2/ prevzala ručiteľský záväzok svojim vyhlásením a keďže

žalovaná 1/ ako dlžníčka svoj záväzok nesplnila, súd zaviazal aj žalovanú 2/ povinnosťou zaplatiť dlh
voči žalobcovi. Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ výšku uplatneného práva žalobcu nepopierali čo do dôvodu,
žalovaná 1/ právo žalobcu uznala čo do dôvodu a výšky, a keďže žalovaná 1/ a žalovaná 2/ nepreukázali
úhradu vo väčšom rozsahu ako to deklaroval žalobca, súd žalobcovi právo na uplatnenú istinu spolu s
príslušným úrokom z omeškania priznal.

V časti o zaplatenie úroku z úveru od 01. 12. 2013 do 30. 01. 2014 a následne od 31.01.2014 do
zaplatenia súd návrh zamietol, keďže žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 04. 11. 2013 a vyzval
na zaplatenie celého zostatku úveru. Podľa súdu prvého stupňa jednostranným právnym úkonom došlo
k zániku úverovej zmluvy, pričom veriteľovi náleží právo na zaplatenie zostatku úveru k zániku úverovej

zmluvy, a následne úrok z omeškania z tejto sumy, nie však už úrok z úveru, keďže predmetná zmluva
v tomto období po jej zániku už neexistuje.
Nakoľkožalobcazanávrhvčastiozaplateniesumy122,25Eurzobralspäť,súdsosúhlasomžalovaných
konanie v tejto časti zastavil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 OSP vychádzajúc z toho, že miera
neúspechu žalobcu je len nepatrná v časti uplatnených úrokov, súd preto žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok. S poukazom na § 160 ods. 1 OSP súd prvého stupňa
vzhľadom na majetkovú a finančnú situáciu žalovanej 1/ a žalovanej 2/ povolil splácanie dlhu v 100,- Eur
mesačných splátkach tak, aby dlh v celosti v časovom horizonte nepresahujúcom 4 roky bol uhradený

s tým, že neuhradením niektorej zo splátok sa stáva celý dlh splatným.

Proti tomuto rozsudku v časti druhej výrokovej vety, ktorým súd zamietol návrh žalobcu o zaplatenie
úrokov z úveru vo výške 7,49% p.a., pričom vo výroku chybne uviedol, že ide o úrok z úveru vo výške
4,49%, podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaní napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca poukázal na to, že z dôvodu omeškania žalovaných sosplnením splátok úveru žalobca v zmysle § 506 Obchodného zákonníka odstúpil od úverovej zmluvy
a vyzval žalovaných na vrátenie dlhu. Žalobca po tom, čo zo strany žalovaných došlo v priebehu
konania k úhrade sumy 122,25 Eur zobral žalobcu v časti späť a navrhol, aby súd zaviazal žalovanú

1/ a žalovanú 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 4.308,99 Eur, ďalej 7,49% p.a. úrok zo sumy 4.405,61 Eur
od 01. 12. 2013 do 30. 01. 2014 a zo sumy 4.283,36 Eur od 31. 01. 2014 do zaplatenia, ako aj 5%
p.a. úrok z omeškania, rovnako zo sumy 4.405,61 Eur od 01. 12. 2013 do 30. 01. 2014 a zo sumy
4.283,36 Eur od 31.01.2014 do zaplatenia. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že
žalobcovi, ktorý odstúpil od zmluvy patrí iba právo na zaplatenie zostatku úveru k zániku úverovej

zmluvy a úrok z omeškania z tejto sumy, nie však úrok úveru, keďže predmetná zmluva v tomto období
po jej zániku neexistuje. Vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvého stupňa možno konštatovať, že ak
dlžník porušil svoju povinnosť, na základe čoho žalobca využil svoje zákonné právo požadovať vrátenie
poskytnutého úveru pred dohodnutou dobou splatnosti, zhoršila sa pozícia žalobcu, nakoľko prišiel o
nárok na zaplatenie ceny peňazí, ktoré dlžníkovi prenechal. Podľa takéhoto právneho záveru súdu by
dlžník prakticky porušením povinnosti získal pre seba výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa zbavil

povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie, čo by bolo podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca poukazoval na úpravu § 502 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že úrok za úver je odplata
za poskytnuté peňažné prostriedky, dlžník je preto povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj
dojednané úroky, a to až do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Pokiaľ teda súd prvého
stupňa priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny žalobca nevidí dôvod, prečo by nemal mať nárok na

zaplatenie úroku z finančných prostriedkov, ktoré žalobcovi stále vrátené neboli. Z úpravy § 502 ods.
1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je nepochybné, že povinnosť dlžníka platí dohodnutý úrok
za úver zaniká až úplným vrátením toho, čo dlžník od veriteľa dostal. Úrok z omeškania predstavuje
sankciu za porušenie povinností, veriteľ je oprávnený požadovať ho popri plnení, na ktoré má nárok,
úrok z omeškania teda nie je náhradou za nárok veriteľa. Žalobca tvrdil, že súd prvého stupňa zásadným

spôsobom zasiahol do jeho práva, keď prakticky znížil výšku celkového plnenia žalovaných oproti
plneniu, ktoré by boli žalobcovi poskytli, keby sa správali v zmysle uzatvorenej zmluvy. Poukazoval na
čl. VII bod 6 úverovej zmluvy, kde bolo dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa
požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia dlhu, pričom takéto dojednanie nie je ani
neprijateľnouzmluvnoupodmienkouvzmysle§53ods.1Občianskehozákonníka,ktorábyspôsobovala

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože sa týka hlavného predmetu
plnenia a je vyjadrená určite, jasne a zrozumiteľne.
Žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili podaniami zo dňa 11.08.2015, ktoré sú čo do
obsahu identické. Žalované navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny. Majú za to, že žalobca mal právo na úrok z úverovej zmluvy len do doby vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru tak, ako to oznámil listom s tým, že predčasná splatnosť úveru nastala dňom 04. 11.
2013. Pokiaľ si žalobca takýto svoj nárok uplatnil až do zaplatenia dlžnej sumy, právny nárok na to
neexistuje, a preto ho bolo potrebné zamietnuť. Takýto právny názor podľa žalovaných vyplýva aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obo 143/1998.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.

V konaní na súde prvého stupňa nebol spochybnený nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny
4.308,99 Eur (pôvodne žalovaná suma 4.431,24 Eur znížená o 122,25 Eur, o zaplatenie ktorej sumy

bolo konanie zastavené) titulom vrátenia mimoriadneho medziúveru poskytnutého zo strany žalobcu
žalovanej 1/ na základe uzavretej Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 29.
05. 2009. Súd prvého stupňa vykonal uvedenou zmluvou dokazovanie. Rovnako tak v konaní nebolo
spochybnené, že žalobca odstúpil od tejto zmluvy v súlade s dohodou v nej, a to z dôvodu, že žalovaná
1/ porušila zmluvne dohodnuté podmienky splácania medziúveru a prestala splácať dohodnuté sumy.

Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žalovaná 1/ a žalovaná
2/ výšku žalobcom uplatneného nároku nepopierali, žalovaná 1/ na pojednávaní uznala právo žalobcu
čo do dôvodu aj výšky. V konaní teda nebolo preukázané, že by žalovaná 1/ ako dlžník alebo žalovaná
2/ ako ručiteľ bola na pohľadávku žalobcu titulom vrátenia úveru uhradila viac, ako to žalobca uvádzal
sám. Žalobca ku dňu podania žaloby vyčíslil svoj nárok sumou 4.431,24 Eur, z čoho suma 4.405,61 Eur

tvorila zostatok nesplateného úveru a suma 25,63 Eur úroky z úveru aj úroky z omeškania vyčíslené od
14. 11. 2013 do 30. 11. 2013. Ako správne zistil súd prvého stupňa, odstúpenie od zmluvy písomným
listom žalobcu zo dňa 04.11.2013 bolo žalovanej 1/ doručené dňa 13. 11. 2013, počnúc dňom 14. 11.
2013 mal žalobca právo na vrátenie zostatku úveru spolu s príslušenstvom.Súd prvého stupňa považoval nárok žalobcu za oprávnený pokiaľ ide o istinu 4.308,99 Eur, a aj pokiaľ
ide o úroky z omeškania vo výške 5% ročne z nesplatenej istiny úveru (teda zo sumy 4.405,61 Eur od
01. 12. 2013 do 30. 01. 2014 a zo sumy 4.283,36 Eur od 31.01.2014 do zaplatenia), za neoprávnený

však považoval nárok žalobcu pokiaľ ide o uplatnené úroky z úveru po odstúpení od zmluvy.

Žalobca tiež žiadal, aby súd zaviazal žalované na zaplatenie 7,49% úrokov z úveru zo sumy 4.405,61
Eur od 01. 12. 2013 do 30. 01. 2014 a zo sumy 4.283,36 Eur do zaplatenia. V tejto časti súd návrh
zamietol, pričom v druhej výrokovej vete nesprávne uvádza, že zamieta návrh žalobcu o zaplatenie

úroku z úveru vo výške 4,49% (namiesto správnej sadzby 7,49%) zo sumy 4.405,61 Eur od 01. 12. 2013
do 30. 01. 2014. Súd pri zamietnutí nároku žalobcu pokiaľ ide o úvery z úroku vychádzal zo záveru, že
na základe jednostranného odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu došlo k zániku úverovej zmluvy,
predmetná zmluva v období po jej zániku už neexistuje, a preto žalobca ako veriteľ nemá už po zániku
úverovej zmluvy právo na úroky z úveru.

Podľa § 497 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

V citovanom § 506 Obchodného zákonníka uvedená zákonná úprava dôvodu odstúpenia veriteľa od
zmluvy o úvere v dôsledku omeškania dlžníka sa aplikuje v prípadoch, ak bolo splácanie dlhu dohodnuté

v splátkach a ak zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom neobsahuje odlišnú úpravu odstúpenia
veriteľa pre omeškanie dlžníka. Ako vyplýva zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 29. 05. 2006, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníčkou
vrátane Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, okrem iných dôvodov na
stranedlžníkabolotieždohodnutéprávoveriteľanaodstúpenieodzmluvyprimeškanísúhradousplátok

úveru v súlade s citovanou úpravou § 506 Obchodného zákonníka. Z listu žalobcu zo dňa 04. 11. 2013
vo veci odstúpenia od zmluvy vyplýva, že dôvodov pre odstúpenie žalobcu ako veriteľa od zmluvy bolo v
tomto prípade viac, medzi iným aj skutočnosť, že žalovaná neuhrádzala dlhšiu dobu dohodnuté splátky.

Pri odstúpení veriteľa od zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka s vrátením splátok má veriteľ právo žiadať

vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Povinnosť platiť úroky z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy
o úvere, a trvá, teda pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Ako na to poukázal aj
žalobca v podanom odvolaní, opačným výkladom, teda, že po odstúpení veriteľa od zmluvy nemá tento
právo na úroky z úveru z nesplatenej časti úveru by sa postavenie dlžníka porušením povinnosti z jeho
strany fakticky zlepšilo, keby nebol povinný uhrádzať spolu s nesplateným zostatkom úveru aj úroky z

úveru. Úroky z úveru predstavujú cenu, za ktorú veriteľ úver dlžníkovi poskytol, a pokiaľ dlžník tento úver
nevráti, má veriteľ právo aj na úroky z úveru tak, ako to bolo dohodnuté. Toto právo vyplýva veriteľovi
priamo zo zákona, z cit. úpravy § 506 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na to, že v čl. VII. bod 6
úverovej zmluvy uzavretej v tomto prípade bolo výslovne dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká
právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku,
ktorým návrh žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru zamietol, za nesprávny. Odvolací súd upozorňuje
žalované, že práve aj uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98, na ktoré vo vyjadrení k odvolaniu
poukazujú, rozlišuje medzi úrokami ako súčasťou peňažného záväzku dlžníka a úrokami z omeškania

ako dôsledkom omeškania dlžníka s úhradou svojho záväzku. Podľa tohto rozhodnutia MS SR:
„Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky
sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona
vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania“. Keďže úroky z úveru sú súčasťou peňažného záväzku,
s omeškaním s úhradou týchto úrokov vzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (nejde teda o tzv.

úroky z úrokov, teda nejde o úroky z omeškania z úrokov omeškania, čo prípustné nie je). Napokon, aj
súd prvého stupňa v prvej výrokovej vete zaviazal žalované zaplatiť žalobcovi istinu 4.308,99 Eur spolu
s úrokom z omeškania, pričom súčasťou tejto sumy okrem nesplateného zostatku istiny (po čiastočnej
úhradesuma4.283,36Eur)jeajsuma25,63Eurakoúrokyzúveruvsadzbe7,49%vyčíslenézaobdobieod 14. 11. 2013 do 30.11.2013. Sám súd prvého stupňa teda priznal žalobcovi aj úroky z úveru (v určitom
rozsahu) po odstúpení od zmluvy.

Ako už bolo uvedené zo strany žalovanej 1/ a žalovanej 2/ výška zostatku istiny spochybnená nebola,
úroky z poskytnutého medziúveru boli v zmluve dohodnuté platne, a to v sadzbe 7,49% ročne. Pre
úplnosť odvolací súd dodáva, že išlo o úrokovú sadzbu mimoriadneho medziúveru, a pokiaľ by žalovaná
bola plnila svoje záväzky podľa uzavretej zmluvy (splácať úroky z mimoriadneho medziúveru a vkladať
pravidelné mesačné vklady na účet zmluvy o stavebnom sporení), bola by nakoniec stavebný úver

splácala s úrokami vo výške 4,70% p.a.

Súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav, na jeho posúdenie aplikoval správnu
právnu úpravu, nesprávne však postupoval pri výklade citovanej úpravy §506 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd preto podľa § 220 OSP rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
žalobcovi priznal aj úroky z úveru v žalovanom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 OSP. V
odvolacom konaní bol síce úspešný žalobca, nevznikli mu však v ňom žiadne trovy, resp. si neuplatnil
ich náhradu, preto odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.