Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010341
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. marca 2016
prejednal odvolanie obžalovaného

N..

nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom G. T., prechodne bytom T., M. XX/X, okr. D.,

ktoré podal proti rozsudku O. súdu Prievidza č.k. 1T/99/2015-100 zo dňa 19.10.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný N. D. o d s u d z u j e podľa §

364 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine a náhrade škody zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný N. D. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.1T/99/2015-100 zo dňa 19.10.2015
uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. c), d), e) Tr. zák., pretože

dňa 31. decembra 2014 v čase okolo 23.45 hod. v T. na ul. W., pred obytným domom s popisným číslom
XX, v prítomnosti osôb - G. H., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX a G. M., nar. XX.XX.XXXX,
fyzicky napadol poškodeného maloletého E.C., nar. 10.02.2001, tak, že ho jedenkrát udrel päsťou
ruky do oblasti tváre, konkrétne do pravého obočia, čím mu na základe vypracovaného lekárskeho
odborného vyjadrenia spôsobil tržnú ranu horného očného viečka vľavo veľkosti 2 x 1 centimeter s
reálne a objektívne odôvodnenou dobou liečenia v trvaní 10 dní, pričom narušený obvyklý spôsob života
poškodeného bol v trvaní 4-6 dní a to len čiastočne miernou bolestivosťou poranenia a sťažením

osobnej hygieny tváre, pričom bol dňa 7. mája 2014 rozhodnutím Okresného úradu v Prievidzi pod sp.
zn. OU-PD-OVVS-2014/000011-23 s právoplatnosťou dňa 17. júna 2014 uznaný vinným zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. SNT 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších noviel.Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej Q.
nar. XX.XX.XXXX, bytom T., W. č. XX/X, škodu vo výške 241,50 €.

Rozsudok prvostupňového súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal odvolanie

ihneď po jeho vyhlásení. Odvolanie bližšie neodôvodnil.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že trvá na svojej verzii skutku, skutok sa nestal tak, ako
je popísaný v rozsudku. Tiež ľutuje, že jeho konaním poškodený spadol, prijal by aj nižší trest.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na správnosť

výrokov napadnutého rozsudku a žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316
ods. 1 Tr. por., a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na

podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak
z iných dôvodov, ktoré uvádzal obžalovaný. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne
tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam

i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického
konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný dňa 31.12.2014 napadol svedka a poškodeného

maloletého. Tútoskutočnosť potvrdilinielensvedkoviaV.B.,M.,M.,aleajznaleczodboruzdravotníctva
G.. T. D.., ktorý potvrdil, že zranenia poškodeného vznikli jednoznačne úderom päsťou, nie pádom.

Odvolacísúdpopreskúmaníveci,vzhľadomnauvedenéohľadomvinyobžalovanéhodospelkrovnakým
skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný

súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o
pravdivosti výpovedí vo veci vypočutých svedkov Y. V., G. M., G. B., či G. M., ktorí zhodne obžalovaného
usvedčovali zo skutku. Aj odvolaciemu súdu sa javila výpoveď svedkyne - H., priateľky obžalovaného
ako účelová, urobená v snahe pomôcť obžalovanému, najmä ak nevedela vysvetliť hodnoverným
spôsobom rozdiely vo svojich výpovediach. Navyše uviedla, že obžalovaný dvoch dal od seba tým,

že ich odstrčil a jeden z nich spadol. Túto skutočnosť však jednoznačne vyvrátil znalec z odboru
zdravotníctva, ktorý uviedol, že zranenie poškodeného maloletého nevzniklo pádom.

Po preskúmaní výroku o treste sa však odvolací súd nestotožnil so závermi prvostupňového súdu o
použití aj ustanovenia § 37 písm. m) Tr. zák. Obžalovaný nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutie

súdu o uložení mu trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a skutku aktuálne mu kladeného
za vinu sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V takomto prípade potom v zmysle
ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. súd nemôže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak
odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Zároveň ale prvostupňový súd priznal obžalovanému aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zák., teda, že bol už za trestný čin odsúdený. Tento postup však odvolací súd považoval za dvojnásobné
vyhodnotenie predchádzajúceho odsúdenia v neprospech obžalovaného. Už samotný zákon v § 37písm. m) veta za bodkočiarkou, umožňuje súdu na predchádzajúce odsúdenie neprihliadať, čo je podľa
názoru odvolacieho súdu možné práve v takomto prípade.

S poukazom na uvedené preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d, ods. 3 Tr. por. zrušil celý výrok
o treste a za použitia § 322 ods.3 Tr. por. rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že podľa § 364 ods.
2 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák. uložil obžalovanému v rámci trestnej sadzby uvedenej v § 364 ods.2
Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Takýto trest je podľa odvolacieho
súdu v súlade s ustanoveniami § 34 ods.1, ods.4 Tr. zák., zodpovedá osobe obžalovaného, celkovým

okolnostiam skutku, aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.

Uložený trest odňatia slobody v blízkosti dolnej hranici základnej trestnej sadzby považuje odvolací súd
za zákonný a správny. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný síce bol vo výkone trestu odňatia slobody,
avšak v ústave pre mladistvých a uvedené odsúdenie má už zahladené (§ 121 ods. 1 Tr. zák.), bolo
potrebné ho pre výkon uloženého trestu zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Výroky o vine a náhrade škody zostali týmto zrušením nedotknuté.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.