Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 7, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219612
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812219612.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom ul.
Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal sa proti odporcovi zaplatenia sumy 4.064,67,- eur, z

titulu majetkovej škody a sumy 812,93,- eur, z titulu nemajetkovej ujmy.

Návrhodôvodniltým,žeakooprávnenýsubjekt(veriteľzozmluvyoúvereč.3870153)navrholpísomným
podaním, spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z.
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných
ustanovenízostranydlžníka.Poprijatínávrhunavykonanieexekúciesúdnyexekútorpridelilregistráciou
exekučnej veci číslo EX 9183/2010. Následne návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným

titulom predložil Okresnému súdu Prievidza a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde, označiť
nevedel. Exekučný súd bol povinný o žiadosti rozhodnúť do 15 dní odo dňa jej doručenia, keďže
exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu,
že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

až dňa 18.11.2010 (konanie sa začalo dňa 14.7.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, t. j. omeškanie trvalo viac ako 127 dní. Okrem uvedeného za nesprávny úradný
postup považoval aj to, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, preskúmal exekučný titul -
rozsudok rozhodcovského súdu. Podľa jeho názoru všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného
súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa.
Poukázal na to, že existencia rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý je z pohľadu exekučného

súdu materiálne nevykonateľný, spôsobuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej a zamedzuje
mu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s
príslušenstvom. Takýto postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§
44 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovalaexekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako
tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny

a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej istoty, v ktorej sa počas konania v predmetnej veci nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Majetková škoda v celkovej výške
4.064,67,- eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu už viac nemôže byť priznaná

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. V súvislosti s nárokom o náhradu
nemajetkovej ujmy uviedol, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivý proces nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti jeho majetkového práva.

Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a
zákonnýmpostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky,vďakaskorémurozhodnutiuexekučného
súdu v zákonnej lehote, by mohol uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup okresného súdu mu zamedzil správať sa so

starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej umy poukázal na
ďalšie dôvody: a/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv vyvolal u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, b/ vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania

pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských jeho aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu mu, a tiež majiteľom spoločnosti, spôsobila
hospodársku stratu, c/ nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
aspôsobilaneistotuvplánovaníďalšíchrozhodnutí,ktorémoholprijať.Primeranúnáhradunemajetkovej

ujmy určil vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, t. j. uplatnil si nárok vo výške 812,93,-
eur. V zmysle zákonného postupu písomne žiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku o náhradu
škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Odporca do podania návrhu na začatie konania na jeho
žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 uplatnil námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Prievidza.
Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 19NcC 629/2012-16 zo dňa 5.11.2012 rozhodol, že sudkyňa JUDr.
Valéria Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 8C 214/2012.
Z dôvodu prerušenia výkonu sudcu zákonnej sudkyne bola vec pridelená na rozhodovanie náhodným
výberom sudkyni JUDr. Danke Laukovej. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 19NcC 25/2013-21 zo dňa

25.1.2013 rozhodol, že uvedená sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
pod sp. zn. 8C 214/2012.

Odporca navrhol návrh zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť návrhu na začatie konania, pričom
navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, i keď on má dôkazné bremeno. Je nepravdivé

jeho tvrdenie, že nemá vedomosť o spisovej značke exekučného konania, pretože v tomto konaní
bol jeho účastníkom. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov,
pre ktoré aj Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
spôsobených nečinnosťou exekučného súdu. Nie je ďalej zrejmý ani titul nároku na náhradu škody,
lebo navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie

o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie
nezákonného rozhodnutia. Nie je teda zrejmé, či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, alebo
z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie prieťahov v konaní, neuvádza, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi

okresného súdu, resp. ústavnú sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Ďalej namietal, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých bola obsiahnutá aj žiadosť vo veci, ktorá je predmetomtohto konania. Návrh na súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím 6-
mesačnej lehoty v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 514/2003 Z. z.“). Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom napriek
opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti túto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel o škode,
nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie jeho
práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným. Odporca preto, ako orgán

príslušný na predbežné prerokovanie podaných žiadostí nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne
prerokovaný. K rozhodnutiu exekučného súdu o udelení poverenia exekútorovi po uplynutí 15-dňovej
lehoty uviedol, že súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska
zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, preto 15-
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule

vo veciach, v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011.
I prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú
právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcim režimu

spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom pre účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Pri nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pre jeho
úspešné uplatnenie, by okrem iného bolo nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia a táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Nie je možné
logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu určiť 15-dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaní

poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je
explicitneuvedené,zčohovýlučnejemožnévychádzaťpriposudzovanínesprávnehoúradnéhopostupu
súdu, spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo

porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo jeho právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v konaní, nesplnil povinnosť tvrdenia, a ani dôkaznú povinnosť. Ak
ide o nárok, u ktorého došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia

pred 23.4.2009, vznáša námietku premlčania. Navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka, ako základ
pre preukázanie toho, čoho sa domáha, rovnako nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. V tejto súvislosti
podľa jeho názoru, rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, by
iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný

rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej pre uplatnenie nároku navrhovateľa
na súde. Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na
začatie konania, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v návrhu namieta.
Ak by aj nastala situácia, že si toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom, musel by preukázať
v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v

sume, v ktorej ho požaduje od neho (odporcu) a v druhom rade, že pohľadávky sú nevymožiteľné v
dôsledku pochybenia okresného súdu, t. j., že nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo by
k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal
ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní,
niektorí po smrti, atď. Nemôže preto niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu

tak, ako si ju v konaní uplatnil, lebo nepreukázal vznik, ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej
ujme poukázal na to, že nie je možné prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“
členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby,
ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevznikážiadna ujma. Okrem toho náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je
podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Nie je možné opomenúť povahu
a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom

na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie (k uvedenému odporca pripojil k návrhu list
Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360),
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.

Navrhovateľjevnímanýakospoločnosťvyužívajúcaneprijateľnépodmienky,zneužívajúcslabéfinančné
a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Konanie navrhovateľa, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu
škodyvočištátujevrozporesdobrýmimravmi,keďžeškodamalavzniknúťpráveprispornejanegatívne
vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania
navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie
vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného

úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho
úradnéhopostupuavznikomškody alebonemajetkovejujmy,odporcauviedol,ženavrhovateľovižiadna
škoda postupom okresného súdu nevznikla.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 23.9.2013, doručený súdu dňa 24.9.2013 navrhol konanie vo veci prerušiť,

a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je
rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd.

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 8C 214/2012-57 zo dňa 27.9.2013 návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zo dňa 23.9.2013, doručený súdu dňa 24.9.2013 zamietol. Proti tomuto uzneseniu

podal včas odvolanie navrhovateľ. Krajský súd Trenčín uznesením č. k. 4Co 995/2013-88 zo dňa
29.1.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na určený termín pojednávania nedostavili. Doručenie mali
riadne a včas vykázané. Neprítomnosť neospravedlnili. Súd mal k dispozícii dostatok dôkazov, aby vec

prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Odporca neprítomnosť ospravedlnil písomne, súhlasil, aby súd
vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom č. 15Er 2338/2010, so znaleckým
posudkom č. 1/2014, predloženým v konaní č. 15C 235/2012.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Zo spisu č. k. 15Er 2338/2010 (EX 9183/2010) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená dňa 25.8.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zo dňa 26.11.2009. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2338/2010-10
zo dňa 30.9.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
z dôvodu, že zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a dohodu účastníkov o zmluvnom úroku 0,25% denne za neprimeranú sankciu. Proti
uvedenému uzneseniu navrhovateľ, ako oprávnený podal odvolanie, ktoré neskôr zobral späť. Krajský

súd Trenčín uznesením č. k. 17CoE 83/2011-28 zo dňa 9.3.2011 odvolacie konanie zastavil. Následne
Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 15Er 2338/2010-30 zo dňa 10.5.2011 podľa § 44 ods. 3 zák.
č. 233/1995 Z. z. exekučné konanie zastavil.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní.

Dňa 24.2.2014 vo veci č. 15C 235/2012 vedenej na tunajšom súde navrhovateľ predložil znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity Bratislava vo veci
stanovenia majetkovej škody s tým, že na tento posudok bude odkazovať aj v iných konania, a že

do každého konania predloží podrobnú právnu argumentáciu založenú na posudku. Vo veci č. k. 8C
214/2012všaknavrhovateľpodrobnúprávnuargumentáciuzaloženúnauvedenomposudkunepredložil.Zo záverov vypracovaného posudku č. 1/2014 vyplýva, že majetková škoda v každom konkrétnom
individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
predstavuje minimálne 30,76,- eur: mzdové náklady 4,15,- eur, náklady na tlač 5,31,- eur, náklady na

úpravu informačného systému 13,86,- eur, náklady na poštovné 3,01,- eur, náklady na telekomunikačné
služby 4,43,- eur. V predmetnom súdnom konaní si však navrhovateľ majetkovú škodu uplatnil vo výške
4.064,67,- eur s tým, že predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní, a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne,
preto ho zamietol.

V predmetnej exekučnej veci nedošlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie

poverenia pred dňom 23.4.2009. Súd sa preto uplatnenou námietkou zaujatosti zo strany odporcu
nezaoberal. Exekučné konanie sa začalo po 23.4.2009.

Odporca v konaní namietal nedostatky návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie konania, návrh navrhovateľa v zmysle §

79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie spisovej značky
exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného
súdu, nie je takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať. V zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať, na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie

nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci poskytol súdu len tvrdenie, že vo veci
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol
vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa týka podanej žiadosti o prerokovanie
nároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné, pretože Ministerstvo spravodlivosti SR neviedlo osobitnýspis pre podanú žiadosť. Podľa odporcu navrhovateľ neposkytol, ani napriek opakovaným výzvam v
rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku. Za
tohto stavu, keď navrhovateľ tvrdil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podal a odporca v

zásade uvedenú skutočnosť potvrdil, súd uzavrel, že žiadosť o predbežné prerokovanie navrhovateľom
bola podaná v deň 23.4.2012, nárok bol uplatnený na základe žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku a s ohľadom na skutočnosť, že nárok navrhovateľa uspokojený nebol v lehote do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, súd považoval podmienku predbežného prerokovania nároku za
splnenú. Súd nevidel v podaní predmetného návrhu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty prekážku v

konaniach o nárokoch navrhovateľa, pretože uvedená šesťmesačná lehota uplynula dňa 23.10.2012 a v
nasledujúcich dňoch a je zrejmé, že k uspokojeniu nároku navrhovateľa nedošlo. Vychádzajúc z právnej
úpravy § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 citovaného zákona, platného do 31.12.2012 nemožno i v takomto
prípade uprieť navrhovateľovi právo obrátiť sa na súd s nárokom na náhradu škody. Zákon podľa tejto
úpravy nespájal s nedostatkom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a neposkytnutím následnej
súčinnosti žiadateľa dôsledok zániku nároku na náhradu škody.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody,
sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť
pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci splnené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou. Navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov
zodpovednostného právneho vzťahu.

Navrhovateľ tvrdil, že súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa
18.11.2010, a že konanie sa začalo dňa 14.7.2010, pričom omeškanie trvalo viac ako 127 dní.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na tunajší súd bola
podaná dňa 25.8.2010 (nie 14.7.2010), a súd o nej rozhodol dňa 30.9.2010 tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dátum začatia konania je z pohľadu
rozhodovania o udelení poverenia bezvýznamný.

Navrhovateľ mal možnosť domáhať sa nápravy postupu exekučného súdu podaním žiadosti o urýchlené
rozhodnutie vo veci priamo v tomto konaní, prípadne využitím inštitútu ústavnej sťažnosti. Otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
je totiž kompetentný preskúmavať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

preskúmava vždy z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Súdne a tým i exekučné konania nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa
zák. č. 514/2003 Z. z., ale len, ako to už bolo uvedené, Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti,resp.predsedasúdunapodkladesťažnostinaprieťahyvkonaní.Opačný výkladbyznamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho

istého súdu z hľadiska vzniku prieťahov. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k novele zák. č.
514/2003 Z. z., a to č. 412/2012 Z. z., účinnej od 1.1.2013, i keď súd v konaní vzhľadom na tvrdený
okamih spôsobenia škody, postupuje podľa znenia zákona účinného do 31.12.2012.

Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní navrhovateľ sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v

konaní, v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci, nepodal. V konaní nebolo tiež preukázané, že
by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním sťažnosti ústavnému súdu pre porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 25.8.2010, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súdzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 platila uvedená právna
úprava s tým, že lehota na vydanie poverenia neplatila, ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.

2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. S účinnosťou od 1.6.2011 do citovaného ustanovenia bola
zavedená len úprava ohľadom exekučných titulov podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v
platnom znení. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 144/2010 Z. z. teda s účinnosťou
od 1.6.2010 vypustila zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ
ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku platného do 31.5.2011 exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že
účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy
mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie pokiaľ išlo o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky,
zvlášť keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne
prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného

poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúciektomutodátumu.NáslednenovelouExekučnéhoporiadkuč.102/2011
Z. z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku doplnený aj o exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela procesného charakteru neobsahovala žiadne prechodné
ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých súd k 1.6.2011 nerozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zmysle uvedenej jednoznačnej právnej úpravy po 1.6.2011 neexistovala v exekučnom konaní
žiadna zákonná lehota na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pokiaľ išlo o rozhodcovské
rozsudky. Súd však zastáva názor, že i pred 1.6.2011 sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky

považovali za exekučné titulu podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, zodpovedala tomu
aj argumentácia odvolacích súdov a nakoniec i dôvodové správy k horeuvedeným zákonom, ktoré
novelizovali Exekučný poriadok. Súd prisvedčuje správnosti argumentácie odporcu, že ak sa do
zákonnej formulácie exekučného titulu vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, išlo len o
explicitnejšie ujasnenieliteryzákona,abysapredišlomylnýminterpretáciámtohtoustanovenia.Vtomto

smere je argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tom, že rozhodcovské rozsudky do 1.6.2011 nebolo
možné považovať za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, a teda sa na ne
nevzťahovalo vyňatie lehoty na vydanie poverenia, účelová. Navrhovateľ ani v exekučných konaniach
nikdy nespochybňoval začlenenie rozhodcovského rozsudku pod citované ustanovenie Exekučného
poriadku. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z výslovného znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

v ktoromkoľvek znení, prípadná 15-dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Následne sa osobitne
upravujesituácia,keďsúdtakýtorozporzistíajepovinnýnieudeliťpoverenie,alerozhodnúťozamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Keby bol zámer zákonodarcu pod zákonnú

15-dňovú lehotu vsunúť obe procesné situácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri zistení
rozporu napríklad exekučného titulu so zákonom. Uvedené má i logické opodstatnenie, pretože pri
skúmaní exekučného titulu ide o zložitejší proces posudzovania zákonnosti priznaného plnenia, a to i
v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ teda navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť
Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní, v ktorom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, je toto tvrdenie nepravdivé, pretože na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia zákon lehotu neupravuje.

Pokiaľ medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia
uplynula lehota 36 dní, súd ju hodnotí ako primeranú a zodpovedajúcu zložitosti posúdenia exekučného

titulu.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa uplatňovaný titulom majetkovej škody, tunajší súd vo všeobecnosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo 134/2003, ktorý sa zaoberal otázkoumajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní.
Okrem iného Najvyšší súd SR konštatoval, že charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty
pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti s zmarením možnosti uspokojenia

jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia (v danej veci predajom dlžníkovej nehnuteľnosti), ak
k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného
postupu. V dôvodoch rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že reálna hodnota pohľadávky, ktorá bola
veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého
súboru okolností vplývajúcich na možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku, v neposlednom rade

od solventnosti dlžníka a možnosti uspokojenia pohľadávky z jeho majetku. Inú hodnotu má súdom
priznanéplnenie,ktoréveriteľmôževymôcťbezproblémovodbonitnéhodlžníkaainúhodnotu,akdlžník
má nepatrný alebo žiadny majetok. V zmysle týchto tvrdení aj podľa názoru súdu v predmetnej veci
vznik majetkovej ujmy prichádza do úvahy len vtedy, ak by oprávnený o zodpovedajúcu peňažnú čiastku
neprišiel pri zachovaní predpísaného úradného postupu. Výšku majetkovej ujmy nemožno v žiadnom
prípade stotožňovať s výškou pohľadávky, pre ktorú bola exekúcia nariadená. Majetkovú ujmu spravidla

nezakladá samotný nesprávny úradný postup, lebo škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy,
ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

Vpredmetnomexekučnomkonaníkzamietnutiužiadostioudeleniepovereniadošlozdôvodovnastrane

navrhovateľa. Skutočnosť, že oprávnený si dal „prisúdiť“ plnenia zo zmluvy o úvere rozhodcovskému
súdu na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemôže teraz navrhovateľ využiť vo svoj prospech
a tvrdiť, že keby súd zamietol jeho žiadosť o udelenie poverenia ihneď v 15-dňovej lehote, mohol
uskutočniť kroky a nahradiť exekučný titul. Bol to práve dôsledný postup exekučného súdu, ktorý
vo veľkom množstve exekučných konaní zamedzil vymoženiu pohľadávky oprávneného na základe

takéhoto exekučného titulu. Právo veriteľa sa preto nestalo nevymožiteľným v príčinnej súvislosti s
nesprávnymúradnýmpostupomsúdu,alevpríčinnejsúvislostistým,žeoprávnenývrozporesviacerými
zákonnými ustanoveniami navrhoval vykonať exekúciu, na podklade nespôsobilého exekučného titulu.

Navrhovateľ ďalej namietal, že tunajší súd nesprávne úradne postupoval, keďže rozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že nevydal poverenie, ale žiadosť o udelenie
poverenia zamietol. Tvrdil, že exekučný súd zasahujúc do skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých
v rozhodcovskom rozsudku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne schopný k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril
stav reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej

strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť
a je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, a na druhej strane nie je možné iniciovať
občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci rozhodnutej.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002 Z. z.) súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, okrem iného i z dôvodu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b/ alebo písm. c/.

V zmysle citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou exekučného súdu, z úradnej moci bez
povinnosti vykonávať dokazovanie s účastníkmi konania, preskúmať exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výklad pojmu nesprávneho úradného postupu, ktorý
uviedolNajvyššísúdSRvosvojomrozsudku4Cdo24/2004,uverejnenýpodpublikačnýmč. Rc23/2011,
podľa ktorého pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou

praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci, skutočnosť,že súd je oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, na tento účel zistiť skutkový
stav, vybrať, aplikovať zvolený právny predpis na skutkový stav, ktorý následne nájde výraz vo vydanom
rozhodnutí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup na účely zákona č. 514/2003 Z. z.

a zodpovednosť štátu za takýto nesprávny úradný postup je vylúčená. V prejednávanej veci
neprichádza do úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože
ani jedno rozhodnutie z tohto druhu nebolo zrušené pre nezákonnosť. Navrhovateľ sa však
svojho práva na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia ani nedovoláva. Oprávnenie a
zároveň povinnosť exekučného súdu skúmať exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu pred

udelením poverenia vyplýva nielen z horecitovaných zákonných ustanovení, ale i z takmer jednotnej a
dlhodobej súdnej praxe, podporovanej i rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä vo veci
Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08), ktorý rozhodol pri riešení
prejudiciálnej otázky v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu
v tom zmysle, že súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky, v prípade
právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu

to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou
doložkou viazaný. Najvyšší súd pripustil možnosť exekučného súdu skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovskéhorozsudkuzhľadískuvedenýchv§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní

a následne exekúciu zastaviť, aj v uznesení sp. zn. 5Cdo 291/2010 z 29.3.2011. I z rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu SR - uznesení IV. ÚS 60/2011 zo dňa 3.3.2011, v ktorom Ústavný súd SR
odmietol sťažnosť práve navrhovateľa v súvislosti s postupom tunajšieho súdu vo veci 16Er/2085/2009,
v ktorom bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, keď uviedol, že pokiaľ je podmienka existencie
vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského

rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o
rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo
slovenského právneho poriadku, je legitímny.

V zmysle uvedeného sú potom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu

neopodstatnené. Navrhovateľovi nemohla vzniknúť tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma.
Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne posudzoval, či rozhodcovský rozsudok nepriznáva plnenie,
ktoré je plnením nemožným, nedovoleným alebo v rozpore s dobrými mravmi a vyvodil právny záver, že
plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je práve takýmto plnením, bol tento jeho postup legitímny.

Na základe uvedených skutočností súd preto návrh ako neopodstatnený zamietol.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, a odporcovi trovy nevznikli. Preto o trovách súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne, prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu,
čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len y dôvodov
podľa § 205 ods. 2 O.s.p..