Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 12C/178/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205220410
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1205220410.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci

navrhovateľa: O. M., T. F. X, Z. E., zastúpený JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, SAD SNP č.
6, Žilina proti odporcom: 1./ Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. augusta 8, Bratislava, 2./ Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený JUDr. Martinom Gajarským,
advokátom,Pristarejprachárni10,Bratislavaozaplatenie438.500,-Sk(14.555,53eur)ztitulusťaženia
spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh proti odporcovi v 1. rade z a m i e t a.

Odporcav2.radeje povinný zaplatiťnavrhovateľovisumu14.339,77eurdo30dníodprávoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.8.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
v1.a2.radeozaplateniesumy438.500,-Sk(14.555,53eur)ztitulusťaženiaspoločenskéhouplatnenia
ako i náhrady trov konania. V priebehu konania navrhovateľ zobral svoj návrh v časti istiny vo výške
6.500,- Sk späť. V nadväznosti na uvedené preto súd v zmysle ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil.
Vo vzťahu k požadovanej náhrade z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľ uviedol, že
bol zamestnancom odporcu v 2. rade od roku 1995 do 31.12.2004, vykonával dohodnutý druh práce

lakyrníka s miestom výkonu práce - pracovisko žalovaného v 2. rade v Prievidzi.

Po zistení choroby z povolania E. M. F., klinikou pracovného lekárstva a toxikológie v E. v zmysle
lekárskeho posudku zo dňa 23.4.2004 a lekárskej správy zo dňa 16.4.2004 E. M. F., kliniky pracovného
lekárstva v E., prednostky kliniky prof. E.. D. T., B.. vyplývalo, že pre navrhovateľa nie je vhodná práca
s chemickými, fyzikálnymi, prchavými látkami ktorým bol navrhovateľ profesne vystavený, s okamžitou
platnosťou bol navrhovateľ preradený na funkciu mechanika - opravára plynomerov a údržbu miestnych

sietí.

Celoslovenskou komisiou pre choroby z povolania v T. zo dňa 23.9. bol zdravotný stav navrhovateľa
uzavretý ako chronický zápal nosohltanu a hltanu s atrofickými a metaplastickými zmenami s
leukoplastickým ostrovčekom v oblasti nosohltanových slizníc, ako diagnóza - iné choroby HCD.

Z hlásenia chorôb z povolania alebo ohrozenia chorôb z povolania č.j. 990/2004 zo dňa 6.12.2004

vyplýva, že dátum prvého zistenia choroby z povolania bol 11.9.2003 a dátum priznania 23.9.2004.

Pracovnýpomernavrhovateľauodporcuv2.radeskončildohodouzodňa7.12.2004kudňu31.12.2004.S poukazom na hlásenie choroby z povolania zo dňa 6.12.2004 Martinskou fakultnou nemocnicou,
klinikou pracovného lekárstva, prednostkou kliniky H.. E.. D. T., B.. č.j. XXX/XXXX navrhovateľ uviedol,
že je nesporné, že jeho choroba z povolania vznikla počas trvania pracovného pomeru u odporcu v 2.

rade pri plnení pracovných úloh za podmienok, z ktorých choroba z povolania ktorou bol navrhovateľ
postihnutý vzniká. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je vyučený automechanik. V dôsledku zistenej choroby
z povolania a to chronického zápalu nosohltanu a hltanu s atrofickými a metaplastickými zmenami
s leukoplastickým ostrovčekom v oblasti nosohltanových slizníc mu vadia i výfukové plyny a práca
v prítomnosti benzínových výparov a olejov. Ďalej uviedol, že je v produktívnom veku a vzhľadom

na svoju kvalifikáciu vyučený v odbore bez maturity má sťažené pracovné uplatnenie. V dôsledku
narušeného zdravotného stavu v súvislosti so zistenou chorobou z povolania nemôže vykonávať ani
bežnú údržbu a opravy rodinného domu, ktoré vždy vykonával výlučne sám, ako sú nátery strechy,
plota, okien, maľovanie, pretože všetky tieto výpary z chemických prostriedkov mu spôsobujú krvácanie
nosa a hrdla. V dôsledku ochorenia navrhovateľ tvrdil, že má podstatne sťažené životné podmienky ,
keď v dôsledku toho, že mu vadia i výfukové plyny z áut, nemôže sa zdržiavať v miestach kde je väčší

pohyb automobilov, napr. pri prechode križovatkou, resp. pri státí na svetelné znamenie na križovatke
umožňujúce prechod pre chodcov sa mu stáva, že sa mu z nenazdajky pustí krv z nosa a hrdla čo
je potrebné okamžite tampónovať. Pri týchto situáciách navrhovateľ uviedol, že mu hrdlo napuchne,
nemôže dýchať a vykašláva krv. Je odkázaný používať spreje a kloktadlá, v dôsledku čoho nemôže sa
vzdialiť z domáceho prostredia na viac dní a ani na návštevu príbuzných, nemôže absolvovať dovolenku,

pretože je pravidlom, že v noci sa mu púšťa krv z nosa , vykašláva krv čo samozrejme logicky nemôžu
akceptovať tretie osoby. V dôsledku zdravotného stavu je navrhovateľ odkázaný vo svojom súkromnom
živote len na menšie prechádzky bez zaťaženia cievneho systému.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 9.3.2006 žiadal návrh

zamietnuť voči odporcovi v 1. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie s tým, že poukázal na
uznesenie NS SR XCdo XX/XXXX.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť s tým, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
samo o sebe vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľné dôsledky úrazu, resp. choroby

z povolania pre životné úkony poškodeného, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Odporca v 2. rade uviedol, že už aj samotné priznanie
odškodnenia prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti. Odporca v 2. rade poukazuje na to, že navrhovateľ vo svojej žalobe
uvádza iba také následky, ktoré už boli odškodnené v základnom bodovom ohodnotení. Ak by takýmito

následkami netrpel, nevznikol by mu nárok na priznanie odškodnenia ani v základnej výške. Podľa
názoru odporcu v 2. rade skutočnosti ktoré navrhovateľ uvádza nemožno hodnotiť ako mimoriadne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie odškodnenia súdom
podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.

Okresný súd Bratislava II svojím rozsudkom zo dňa 15.12.2009 rozhodol, že odporca v 1. a 2. rade
je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.339,77 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v 1. ako i 2. rade odvolanie.

Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím 2Co 65/10 zo dňa 27.4.2011 svojím uznesením
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude úlohou súdu prvého
stupňa predcíznejšie sa zaoberať otázkou pasívnej legitimácie odporcu v 1 rade, najmä z hľadiska
časovej pôsobnosti jednotlivých právnych úprav v nadväznosti na deň priznania choroby z povolania

navrhovateľa a následne vzniknutého právneho stavu, ako i prehodnotiť a ustáliť na zistený skutkový a
právny stav stupeň odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa.

Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie oboznámením sa z listinných dôkazov a to: pracovnou
zmluvou zo dňa 30.4.1995, dohody o skončení pracovného pomeru, zdravotnou dokumentáciou

navrhovateľa, hlásením choroby z povolania, lekárskeho posudku Martinskej fakultnej nemocnice ,
kliniky pracovného lekárstva toxikológie č. XXX/XXXX zo dňa 6.12.2004 prednostky kliniky pracovného
lekárstva E.. D.. T. B.., rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Ž. zo dňa 8.4.2005 č. XXXXXXXXXX,
č.j. XXX-XXX/XXXX, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie T. zo dňa 23.6.2005 č.j. XX-XXXX/XXXX, znaleckým dokazovaním súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia , interná medicína,
choroby z povolania, E.. H. E. č. znaleckého posudku XX/XXXX zo dňa 14.10.2008, vypočutím súdneho
znalca na pojednávaní 3.11.2009, vypočutím navrhovateľa dožiadaným Okresným súdom v E. za účasti

odporcu v 2. rade , svedka O. P. na pojednávaní dňa 15.5.2012, vyjadrením odporcu v 2. rade ,
vyjadrením právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu v 2. rade.

Navrhovateľ bol zamestnancom odporcu v 2. rade od 1.5.1995 , vykonával dohodnutý druh práce
lakiernika s miestom výkonu práce - pracovisko SPP a.s. v H..

Po zistení choroby z povolania E. M. F. , kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v E., lekárskeho
posudku E. M. F. zo dňa 23.4.2004 a lekárskej správy zo dňa 14.6.2004 z ktorých vyplývalo, že pre
navrhovateľa nie je vhodná práca s chemickými , fyzikálnymi , prchavými látkami bol navrhovateľ
preradený na funkciu mechanika - opravára plynomerov a údržbu miestnych sietí.

Z hlásenia chorôb z povolania E. M. F., kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 6.12.2004 bola
ustálená choroba z povolania s dátumom prvého zistenia 11.9.2003 a dátumom priznania 23.9.2004.

Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu v 2. rade skončil dohodu ku dňu 31.12.2004 , keď v dôsledku
rozhodnutia zamestnávateľa po organizačnej zmene sa stal navrhovateľ nadbytočný z organizačných

dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b./ zákonníka práce.

Posudkom E. M. F., kliniky pracovného lekárstva a toxikológie č. XXX/XXXX zo dňa 6.12.2004
prednostky kliniky pracovného lekárstva E.. T. B.., bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľa z titulu choroby z povolania XXX bodmi podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších

predpisov.

Zo súdom nariadeného znaleckého posudku súdneho znalca E.. H. E. č. znaleckého posudku XX/XXXX
zo dňa 14.10.2008 vyplýva, že u navrhovateľa sa jedná o zdravotný stav ktorý je trvalý. Podľa znalca
je v dôsledku choroby z povolania obmedzený ďalší každodenný život navrhovateľa, uspokojovanie

jeho životných a spoločenských potrieb. Znalec uviedol, že pokiaľ pod životnými úkonmi sa rozumie
schopnosť samostatne sa pohybovať, najesť sa, vykonávať fyziologické potreby takto obmedzeným
nie je. Znalec uviedol, že navrhovateľ sa v bežnom živote musí vyhýbať prostrediu, kde sú v ovzduší
exhaláty, dráždivo pôsobiace na jeho sliznicu dýchacích ciest napr. Zafajčené prostredie , cesty kde sú
výfukové plyny a zvírený prach, nemal by vychádzať z domu v horúcich slnečných letných dňoch, počas

intenzívneho slnečného svitu a bezvetria kvôli prízemnému ozónu. Určite bude mať problém s návštevou
kultúrnych podujatí, športovať nemôže ani rekreačne kvôli kašľu. Musí dodržiavať životosprávu ako
pobyt v bezprašnom, bez exhalátovom prostredí.

Na pojednávaní dňa 3.11.2009 súdny znalec E.. H. E. uviedol, že znalecký posudok vypracoval

po oboznámení sa zo zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a zároveň navrhovateľa vyšetril a
oboznámil sa tiež zo súdnym spisom. Poukázal na znalecký posudok , uviedol, že u navrhovateľa
sa jedná o diagnózu nasopharyngytyschronika s atropickými zmenami slizníc , metaplastické zmeny
nosovej sliznice, atrofické sliznice nasopharyngu s leukoplastickými ostrovčekmi. U leukoplastických
ostrovčekoch sa jedná o prekancerózu . Jedná sa o predrakovinové ochorenie. Podľa vyjadrenia

znalca veľmi často sa z tejto prekancerózy vyvinie rakovina. Jedná sa o chorobne zmenenú sliznicu
ktorá sa považuje za predrakovinové štádium. Znalec uviedol, že navrhovateľ ochorenie získal v
príčinnej súvislosti s prácou, ktorú vykonával u odporcu v 2. rade pričom stav navrhovateľa posúdila i
celoslovenská komisia Ministerstva zdravotníctva SR pre posudzovanie choroby z povolania pri klinike
pracovného lekárstva. Pokiaľ sa týka závažnosti ochorenia znalec ohodnotil sťaženie spoločenského

uplatnenia hranicou XXXX bodov. K zvýšeniu ohodnotenia 20% neprekročil , pričom uviedol, že ak by
sa v budúcnosti ochorenie zvrhlo na rakovinové bude možné ohodnotenie navýšiť až o 20%. Bodové
ohodnotenie sa netýka § 7 ods. 3 zákona 32/1965 Zb. , kedy súd môže v prípadoch osobitného zreteľa
navýšiť sumu podľa § 7 ods. 1,2 zákona 32/1965 Zb.. Znalec sa vyjadril i v tom zmysle , že strata chuti,
čuchu, nočného krvácania sú v príčinnej súvislosti s ochorením navrhovateľa. Navrhovateľ nemôže

vykonávať ťažšiu fyzickú prácu pretože ťažšia fyzická práca vyvoláva rýchle dýchanie a to spôsobuje
kašeľ a krvácanie.Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.8.2005 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
v1.a2.radeozaplateniesumy438.500,-Sk(14.555,53eur)ztitulusťaženiaspoločenskéhouplatnenia
ako i náhrady trov konania. V priebehu konania navrhovateľ zobral svoj návrh v časti istiny vo výške

6.500,-Skspäť.Vnadväznostinauvedenépretosúdvzmysleust.§96ods.1,3O.s.p. konaniezastavil.
Vo vzťahu k požadovanej náhrade z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľ uviedol, že
bol zamestnancom odporcu v 2. rade od roku 1995 do 31.12.2004, vykonával dohodnutý druh práce
lakyrníka s miestom výkonu práce - pracovisko žalovaného v 2. rade v H..

Navrhovateľ pri vypočutí dožiadaným súdom v E. dňa 26.11.2007 vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce
zo zdravotného stavu ktorého výsluchu sa zúčastnil aj právny zástupca odporcu v 2. rade k jednotlivým
otázkam procesného súdu pred dožiadaným súdom uviedol, že jeho zdravotný stav bol dobrý pred
narušením zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania. Zdravotné problémy v dôsledku choroby
z povolania ho obmedzujú v rodinnom a spoločenskom živote, nemôže ísť s rodinou na dovolenku,
pretože nevie či bude mať k dispozícií zdravotnú pomoc, spí na igelite a neustále v noci trpí problémami

či už s dýchaním alebo krvácaním z nosa. Nemôže navštevovať ani kultúrne , ani spoločenské podujatia.

Syn navrhovateľa O. M. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.5.2012 uviedol, že rodina žila
normálnym životom , otec bol veľmi aktívny, lyžoval, plával, postavil rodinný dom v ktorom on žil spolu
s rodičmi. Odkedy začal mať zdravotné problémy jeho život sa úplne zmenil, nie je možné aby sa

navrhovateľ riadne zamestnal, pričom svedok uviedol, že i v deň pojednávania bol otec hospitalizovaný.
Ďalej svedok uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav otca museli rodičia predať rodinný dom , kúpiť si
byt v blízkosti bydliska svedka , pretože otec sa o dom a okolie nevedel postarať.

Odporca v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Vo svojom písomnom stanovisko zo dňa 9.3.2006 žiadal návrh

zamietnuť voči odporcovi v 1. rade z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie s tým, že poukázal na
uznesenie NS SR 3Cdo 81/2007.

Podľa intencii odvolacieho súdu úlohou súdu prvého stupňa bude predcíznejšie sa zaoberať pasívnou
legitimáciou odporcu v 1. rade najmä z hľadiska časovej pôsobnosti jednotlivých právnych úprav v

náväznosti na deň priznania choroby z povolania navrhovateľa a následne vzniknutého právneho stavu.

Choroba z povolania bola navrhovateľovi zistená dňa 11.9.2003 čo predstavuje dátum kedy medicínsky
navrhovateľ už chorobou trpel. Právne následky nastúpenej zodpovednosti zamestnávateľa v zmysle
§ 195 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce prvý krát nastali dňom 6.12.2004 kedy klinika

pracovného lekárstva Martinskej fakultnej nemocnice vystavila hlásenie ktorým navrhovateľovi hlásila
chorobu z povolania. Poistnú udalosť nahlásil odporca v 2. rade odporcovi v 1. rade oznámením podľa
§ 231 ods. 1 písm. h./ zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dňa 24.1.2005. Hlásenie choroby
z povolania bolo doručené do pobočky odporcu v 2. rade v Ž. ako miestne príslušnej na rozhodovanie
nárokoch navrhovateľa na úrazové dávky dňa 7.2.2005. Posudok kliniky pracovného lekárstva č. XXX/

XXXX zo dňa 6.12.2004 ktorým bolo bodované sťaženie spoločenského uplatnenia bolo doručené
16.3.2005. Dňa 16.3.2005 bola doručená žiadosť navrhovateľa do miestne príslušnej pobočky Ž. o
priznanie úrazovej dávky ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedeným dňom začalo
konanieotejtoúrazovejdávkepodľatretejčastizákonaosociálnompoistení. Prvostupňovérozhodnutie
č. XXXXXXXXXX, ktorým pobočka Žilina priznala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa

§ 99 zákona o sociálnom poistení v sume 36.000,- Sk ako súčin počtu bodov 600 a sumy 60,- Sk za jeden
bod bolo vydané dňa 8.4.2005. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. odkázalo na použitie
položiek a hodnôt bodu podľa vyhlášky 32/1965 Zb.. Hmotnoprávne tento nárok odporca v 1. rade ako
miestnepríslušnápobočkapodriadilapod§99zákonaosociálnompoistení.Inštitútnáhradyškodypodľa
§ 198 ods. 1 písm. b./ , § 203 zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce prestal v slovenskom právnom

poriadku existovať dňom účinnosti zákona o sociálnom poistení a ani existujúce nároky vzniknuté predo
dňom jeho účinnosti neponechal v tejto rovine ale ich prekvalifikoval v zmysle § 260, 272 ods. 3 na
úrazové dávky. Navrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie. Ústredie vecne príslušné
na rozhodovanie o ňom vydalo rozhodnutie č. XX-XXXX/XXXX zo dňa 23.6.2005 ktorým prvostupňové
rozhodnutie potvrdilo. Dátum 6.12.2004 t.j. dátum vystavenia hlásenia choroby z povolania a posudku č.

XXX/XXXX je rozhodujúci pre aplikáciu právnej úpravy týkajúcej sa reparácie a satisfakcie za poškodené
zdravie následkom choroby z povolania ktorá bola navrhovateľovi zistená. V prípade navrhovateľa nie
sú pochybnosti o tom, že žiadosť o túto úrazovú dávku napadlo do vecne a miestne príslušnej pobočky
Ž.. Hmotnoprávne vec nemohla byť posudzovaná ako odškodnenie v zmysle príslušných ustanovenízákonníka práce pretože tento inštitút 31.12.2003 u chorôb z povolania a pracovných úrazov zanikol s
výnimkou vecnej škody.
Odporca v 1. rade sa podrobne zaoberal i svojím právnym postavením svojou právomocou konať a

rozhodovať o úrazových dávkach pričom uviedol, že sporné otázky právneho základu ako i liberačné
dôvody upravené v § 195 a nasledovné zákonníka práce patria do kategórie pracovnoprávnych
vzťahov. Pokiaľ medzi zamestnávateľom zodpovedným za pracovný úraz alebo chorobu z povolania a
postihnutým zamestnancom sú tieto otázky sporné ide o vzťahy súkromnoprávnej povahy pričom spory
z týchto zodpovednostných vzťahov patria do právomoci súdov podľa § 7 ods. 1 O.s.p..

V prípade navrhovateľa odporca v 1. rade konal a rozhodol výlučne podľa zákona o sociálnom poistení.
Nároky z úrazového poistenia sú hradené z verejných prostriedkov konkrétne z fondu úrazového
postenia vymedzeného v § 164 zákona o sociálnom poistení. Aj ostatné nároky sociálneho poistenia,
vymedzené v § 2 zákona o sociálnom poistení ako sú nároky z nemocenského, dôchodkového,
garančného poistenia a poistenia nezamestnanosti sú hradené z verejných prostriedkov z jednotlivých

fondov uvedených v § 161 a nasledujúcich. Vzhľadom na právne postavene odporcu v 1. rade
ktoré zastával pri rozhodovaní o sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľovi mal odporca v 1.
rade postavenie rozhodujúceho orgánu. Subjektívne práva a povinnosti vznikajú , keď sú naplnené
podmienky právnej normy, označované ako právne skutočnosti. Jednou z právnych skutočností je
právne konanie, ktoré teória práva člení na súkromnoprávne konanie a verejnoprávne konanie. Právne

úkony ako súkromnoprávne prejavy vôle smerujú k vzniku, zmene alebo zániku subjektívnych práv
a povinnosti hmotnoprávnej povahy a ktoré právne normy s týmto prejavom spájajú. Verejnoprávne
konanie ako individuálne právne akty , alebo akty aplikácie práva sú vydávané v rámci súdneho či
iného konania a takým iným konaním je aj konanie podľa tretej časti zákona o sociálnom poistení.
Teda odporcom v 1. rade vydané rozhodnutie o úrazových dávkach je teda aktom aplikácie práva.

Zodpovednosť zamestnávateľa za poškodenie zdravia pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania
je vymedzená ako objektívna zodpovednosť ako u väčšiny súkromnoprávnych inštitútov. Oprávnenie
vzniká subjektu , ktorého právo bolo porušené a povinnosť niesť sankciu vzniká povinnosť rušiteľovi.
Pokiaľ odporca v 1. rade priznal a vyplatil k rukám oprávneného subjektu plnenie z fondu úrazového
poistenia, plní úlohu zo zákona a finančné plnenie teda nebolo poskytnuté z jeho strany z titulu sankcie.

Predmetný spor riešil situáciu pred 1. januárom 2004 podľa doterajšej úpravy zákonníka práce ktoré
neboli uspokojené ani po 1.1.2004 a teda stali sa spornými. Prípad navrhovateľa v čase vzniku nároku
nepodliehal právnej úprave odškodnenia v zmysle Zákonníka práce ktorá platila do 31.12.2003. Súd
návrh proti odporcovi v 1. rade zamietol.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť s tým, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
samo o sebe vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľné dôsledky úrazu, resp. choroby
z povolania pre životné úkony poškodeného, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Odporca v 2. rade uviedol, že už aj samotné priznanie
odškodnenia prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného

uplatniť sa v živote a spoločnosti. Odporca v 2. rade poukazuje na to, že navrhovateľ vo svojej žalobe
uvádza iba také následky, ktoré už boli odškodnené v základnom bodovom ohodnotení. Ak by takýmito
následkami netrpel, nevnikol by mu nárok na priznanie odškodnenia ani v základnej výške. Podľa názoru
odporcu v 2. rade skutočnosti ktoré navrhovateľ uvádza nemožno hodnotiť ako mimoriadne okolnosti
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie odškodnenia súdom podľa vyhl.

č. 32/1965 Zb.

Po starostlivom vyhodnotení vykonaných dôkazov, a to jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti v
kontexte podaní súd ustálil skutkový stav nasledovne:

Navrhovateľ utrpel ochorenie ktoré bolo kvalifikované ako ochorenie - choroba z povolania. Ochorenie
vzniklo za podmienok za ktorých pracoval navrhovateľ u odporcu v 2. rade. Navrhovateľom žalované
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje jednorázovú satisfakciu za vzniknuté
doživotnépoškodeniezdravia vkonkrétnomprípadetedavdanomprípadesajednáoprípadosobitného

zreteľa, priznaním ktorého nároku by mala byť zabezpečená spravodlivá kompenzácia životného
obmedzenia ako i potrieb navrhovateľa. Listinnými dôkazmi ako aj znaleckým posudkom vypracovaným
znalcom E.. H. E., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, interná medicína,. choroby z povolania
č. znaleckého posudku X/XXXX bolo preukázané, že u navrhovateľa sa jedná o životné obmedzeniena všetkých úrovniach jeho života , jednak v rodinnom živote ako i kultúrnom a pracovnom. Podľa
vyjadrenia znalca sa u navrhovateľa jedná o prekancerózne ochorenie , pričom neprichádza do úvahy
u navrhovateľa zlepšenie jeho zdravotného stavu ale s poukazom i na jeho výpoveď sa jeho stav bude

len zhoršovať. Podľa vyjadrenia znalca v dôsledku ochorenia a to nepredvídateľného krvácania z nosa
a hrdla ako i ďalších následkov ako je strata chuti, čuchu prakticky celých 24 hodín bežného života.

Ohľadne života navrhovateľa po priznaní choroby z povolania súd skutkovo ustálil nasledovné
skutočnosti ktoré mali význam pre rozhodnutie súdu:

V pracovnej oblasti je navrhovateľ vyučený automechanik, je ženatý a spolu s manželkou je
spoluvlastníkom rodinného domu. V dôsledku zdravotného stavu v súvislosti so zistenou chorobou
z povolania nemôže vykonávať bežnú údržbu a opravu rodinného domu ktorú v minulosti vykonával
výlučne sám . Jedná sa o rôzne nátery strechy, plota , okien, maľovanie pretože tieto výpary z
chemických prostriedkov mu spôsobujú krvácanie z nosa a hrdla. V dôsledku ochorenia má navrhovateľ

sťažené životné podmienky keďže sa v dôsledku svojho ochorenia nemôže zdržiavať v miestach, na
ulici kde je väčší pohyb automobilov, napríklad nemôže stáť na križovatke kde je svetelná signalizácia
prípadne prechod pre chodcov pretože sa mu z nenazdajky púšťa krv z nosa a hrdla a teda okamžite
potrebuje lekársku pomoc. Je teda obmedzený následkami choroby z povolania. Navrhovateľ sa
nemôže zamestnať v dôsledku priznanej choroby z povolania v kvalifikácií ako vyučený automechanik.

I v oblasti športových a pohybových aktivít je navrhovateľ obmedzený. Vyššie uvedené skutočnosti o
živote navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol samotný navrhovateľ, ktorého výpoveď súd vzhľadom
na výpoveď a všetky okolnosti veci vyhodnotil ako hodnovernú.

Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Vzhľadom na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním vychádzajúc z citovaného ustanovenia

konštatovať, že základ zodpovednosti odporcu v 2.rade je v prejednávanej veci daný.

V prejednávanej veci navrhovateľ uplatňoval voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenie náhrady škody
na zdraví, pričom sa domáhal zaplatenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
(ďalej len náhrada) vo výške zodpovedajúcej 13- násobku zvýšenia základného počtu bodov sťaženia

spoločenského uplatnenia. Pri posúdení naplnenia predpokladov na priznanie mimoriadneho zvýšenia
náhrady treba na danú vec aplikovať ust. Vyhl. č. 32/1965 Zb., v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) odškodnenie
za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním

jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za
bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví ma preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následky).
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote a spoločnosti.

Podľa § 6 Vyhlášky : ods. 1, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa uvádza zo
základného počtu bodov ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 6 Vyhlášky : ods. 2, suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa
primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol

poškodený na zdraví , mal pre platenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom ,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosti voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania ,pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na
upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 Vyhlášky ods. 1 vyhláška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje 60,- Sk za jeden bod.

Podľa § 7 Vyhlášky ods. 2 celková výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z
jedného poškodenia na zdraví nemôže presiahnuť sumu 240,- Sk z toho poškodenie za bolesť nesmie

presiahnuť sumu 72.000,- Sk.

Podľa § 7 Vyhlášky ods. 3 v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Ako je zrejmé z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky, náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia predstavuje jednorázové odškodnenie za bolesti utrpené v súvislosti s poškodením
zdravia a nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia, na životné úkony poškodeného, na uspokojenie
jeho životných a spoločenských potrieb. Už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje, že
poškodený utrpel v súvislosti s poškodením zdravia bolesť a je v dôsledku choroby z povolania
obmedzený vo svojich možnostiach a uplatnení v živote, v možnostiach zúčastňovať sa kultúrnej a

športovej činnosti alebo iných formách spoločenského uplatnenia. Je nesporné, že u navrhovateľa
sa jedná o taký skutkový stav ktorý umožňuje prijať záver , že na odškodnenie utrpenej bolesti a
kompenzácie následkov zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony a uspokojovania životných
potrieb poškodeného vo vyššie uvedených oblastiach nepostačuje základné odškodnenie.

Mimoriadne zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je potom možno priznať iba vo
výnimočných prípadoch hodných osobitného a mimoriadneho zreteľa, keď sú prežívaná bolesť, povaha
poškodenia zdravia, priebeh liečenia mimoriadne a možnosti poškodeného veľmi výrazne obmedzené
v porovnaní z úrovňou jeho aktivít v čase keď netrpel navrhovateľ chorobou z povolania.

Uvedenézáveryvychádzajúzustálenej rozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovvSlovenskej republike
ako i Českej republike kde dlhšiu dobu pretrvával totožný právny stav a preto sú závery týchto súdov
bez výhrad použiteľné i na Slovensku. (Rozsudok NS ČR z 31.10.1988 sp. zn. 1Cz 60/88 uverejnený
pod č. 10/92 Sbírky soudnych rozhodnutí a stanovisek , ako aj rozsudky NS ČR z 13.6.2001 sp. zn.
25Cdo 1169/2000 a 21Cdo 2115/2000 zo dňa 22.11.2001, uvedené v Sbírke soudnych rozhodnutí a

stanovisek č. 7/01 a 12/02).

Súd v konaní hodnotí do akej miery sa v porovnaní z aktivitami poškodeného sťažilo jeho uplatnenie v
spoločnosti po škodovej udalosti (chorobe povolania) a či k tomuto sťaženiu došlo práve v súvislosti
s touto udalosťou. Úvaha súdu tu nie je celkom neobmedzená, nakoľko vyhláška rámcovou úpravou

predpokladov pre vznik nároku na základnú výmeru bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a
pre vznik nároku na jej zvýšenie stanovuje zároveň hľadiská, ku ktorým súd musí prihliadať a z ktorých
musí vyhádzať pri posudzovaní mimoriadneho zvýšenia náhrady v danej veci.

Aplikáciou vyššie uvedených záverov na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním súd dospel k

záveru, že v predmetnej veci na strane navrhovateľa existuje taký skutkový stav ktorý treba jednoznačne
považovať za prípad hodný osobitného a mimoriadneho vo vyššie uvedenom zmysle a zistené skutkové
okolnosti nepochybne umožňujú priznať navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ ma totiž v súčasnosti mimoriadne obmedzenú kvalitu života pri
základných úkonoch ako je požívanie stravy ( strata chuti, čuchu), nie je schopný žiadnej športovej

aktivity bez ohľadu na jeho náročnosť. I v spoločenskej oblasti sú aktivity navrhovateľa mimoriadne
okliešťené vzhľadom na časté krvácanie. Všetky popísané následky majú pritom príčinnú súvislosť s
chorobou povolania ktorá bola navrhovateľovi priznaná a ktorá vznikla v súvislosti s výkonom práce.
Za týchto okolností preto niet pochýb o tom, že v prípade navrhovateľa je mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia na mieste.

Čo sa týka výšky mimoriadneho zvýšenia súd vychádzal z miery sťaženia spoločenského uplatnenia
pričom tu možno konštatovať, že navrhovateľ v dôsledku poškodenia zdravia úplne a nenávratne stratilmožnosť uplatniť sa v kultúrnom a športovom živote, rodinnom živote ako aj možnosť voľby povolania
v profesii v ktorej je vyučený a teda stratil možnosť uplatnenia sa i v ostatných oblastiach života.

Mieru sťaženia spoločenského uplatnenia u navrhovateľa možno preto kvalifikovať ako mimoriadnu,
vyplýva to i zo znaleckého posudku znalca E.. H. E., znalca z odboru chorôb z povolania, keďže došlo
u navrhovateľa k nenávratnej schopnosti a možnosti uplatnenia sa v spoločnosti. Miera sťaženia, aké
bolo u navrhovateľa vykonaným dokazovaním zistené, potom pri použití všetkých vyššie uvedených
kritérií zodpovedá zvýšeniu základnej náhrady na sumu 14.339,77 eur.

V prípade navrhovateľa odporca v 1. rade konal a rozhodol výlučne podľa zákona o sociálnom poistení.
Nároky z úrazového poistenia sú hradené z verejných prostriedkov konkrétne z fondu úrazového
postenia vymedzeného v § 164 zákona o sociálnom poistení. Aj ostatné nároky sociálneho poistenia,
vymedzené v § 2 zákona o sociálnom poistení ako sú nároky z nemocenského, dôchodkového,
garančného poistenia a poistenia nezamestnanosti sú hradené z verejných prostriedkov z jednotlivých

fondov uvedených v § 161 a nasledujúcich. Vzhľadom na právne postavene odporcu v 1. rade
ktoré zastával pri rozhodovaní o sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľovi mal odporca v 1.
rade postavenie rozhodujúceho orgánu. Subjektívne práva a povinnosti vznikajú , keď sú naplnené
podmienky právnej normy , označované ako právne skutočnosti . Jednou z právnych skutočností je
právne konanie, ktoré teória práva člení na súkromnoprávne konanie a verejnoprávne konanie. Právne

úkony ako súkromnoprávne prejavy vôle smerujú k vzniku, zmene alebo zániku subjektívnych práv
a povinnosti hmotnoprávnej povahy a ktoré právne normy s týmto prejavom spájajú. Verejnoprávne
konanie ako individuálne právne akty , alebo akty aplikácie práva sú vydávané v rámci súdneho či
iného konania a takým iným konaním je aj konanie podľa tretej časti zákona o sociálnom poistení.
Teda odporcom v 1. rade vydané rozhodnutie o úrazových dávkach je teda aktom aplikácie práva.

Zodpovednosť zamestnávateľa za poškodenie zdravia pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania
je vymedzená ako objektívna zodpovednosť ako u väčšiny súkromnoprávnych inštitútov. Oprávnenie
vzniká subjektu , ktorého právo bolo porušené a povinnosť niesť sankciu vzniká povinnosť rušiteľovi.
Pokiaľ odporca v 1. rade priznal a vyplatil k rukám oprávneného subjektu plnenie z fondu úrazového
poistenia, plní úlohu zo zákona a finančné plnenie teda nebolo poskytnuté z jeho strany z titulu sankcie.

Predmetný spor riešil situáciu pred 1. januárom 2004 podľa doterajšej úpravy Zákonníka práce, ktoré
neboli uspokojené ani po 1.1.2004 a teda stali sa spornými. Prípad navrhovateľa v čase vzniku nároku
nepodliehal právnej úprave odškodnenia v zmysle Zákonníka práce, ktorá platila do 31.12.2003. Súd
preto návrh proti odporcovi v 1. rade zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené preto súd zaviazal odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu
14.339,77 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo (§ 58 ods. 4, 5 zákona č.
233/ 1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.