Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106224966
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5106224966.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľov: 1/ U.
M., nar. XX.X.XXXX, 2/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bydliskom P. XXX, XXX XX Z., štátni občania
ČR, právne zastúpení JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná
2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcom: 1/ C. B., nar. X.XX.XXXX, bydliskom P.
XXX, XXX XX Z., štátny občan SR, 2/ Mária B., nar. X.X.XXXX, bydliskom P. XXX, XXX XX Z., štátny
občanPoľskejrepubliky,obajaprávnezastúpeníJUDr.PavlomNovotným,advokátomsmiestomvýkonu
činnosti E. XX, XXX XX Y. M., IČO: 37 982 401, o odstránenie stavby, na odvolanie navrhovateľov v rade

1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/168/2006-183 zo dňa 8. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali
odstránenia stavby z pozemku parc. č. 2598/2 - orná pôda o výmere 203 m2, nachádzajúcom sa v
kat. území Z., zapísanom na LV č. XXX. Odporcovia rozporovali vlastnícke právo navrhovateľov k
nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza stavba, ktorej odstránenia sa navrhovatelia domáhali a tvrdili, že
oni sú jej vlastníkmi. Okresný súd sa prejudiciálne podľa § 135 ods. 2 O.s.p. sa zaoberal posúdením
otázky vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Zistil, že odporcovia sa na základe kúpnej zmluvy

uzatvorenej formou notárskej zápisnice zo dňa 25.9.1986 stali vlastníkmi pozemku parc. EN č. 2598/1
o výmere 180 m2 v kat. území Z.. Súčasne aj navrhovatelia uzatvorili v uvedený deň kúpnu zmluvu a
stali sa vlastníkmi parc. EN č. 2598/2 o výmere 203 m2 v kat. území Z.. V nadväznosti na uvedené
právne úkony potom práve navrhovatelia rozdelili tieto pozemky na tvári miesta múrom, ktorý však
nerešpektoval hranicu týchto susedných parciel a ktorého výstavbou bola odčlenená časť ich parcely
EN (teraz KN-C) č. 2598/2 o výmere cca 14 m2. Odporcovia tak v dobrej viere začali užívať spornú časť
pozemku parc. EN (teraz KN-C) č. 2598/2, pričom vychádzali z domnelého právneho titulu, ktorým bola

práve kúpna zmluva zo dňa 25.9.1986 ako aj zo skutočnosti, že hraničný múr postavili navrhovatelia.
Súčasne pomer nimi kúpenej plochy pozemku parc. EN (teraz KN-C) č. 2598/1 a držanej plochy časti
parcely KN-C č. 2598/2 je cca 180 m2/14 m2, teda v pomere cca 8 % z plochy tejto parcely. Okrem toho
navrhovatelia od začiatku tejto držby nijakým spôsobom nespochybňovali oprávnenosť držby odporcami
k spornej nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu, ktorá uplynula v roku 1996. Na základe takto ustáleného
skutkového stavu sa okresný súd zaoberal posúdením splnenia predpokladov vydržania podľa ust. §
134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. Konštatoval, že odporcovia mali

právny titul, od ktorého mohli odvodzovať svoje presvedčenie, že im patrí aj sporná časť KN-C parc. č.
2598/2, a to práve kúpna zmluva na susediaci pozemok KN-C parc. č. 2598/1. Odo dňa registrácie tejto
zmluvy Štátnym notárstvom 17.12.1986 mohli tak vstúpiť do oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti,
ktorá bola založená na ich vlastníctve EN parc. č. 2598/1 ako aj na skutkovom omyle vychádzajúcomz presvedčenia, že sporná nehnuteľnosť nachádzajúca sa za plotom na „ich strane“ vybudovaným
navrhovateľmi, je súčasťou práve nadobudnutej parcely č. 2598/1. Pokiaľ sa týka vedomosti účastníkov
o priebehu skutočnej katastrálnej hranice medzi parcelami EN č. 2598/1 a EN č. 2598/2, okresný súd na

základevykonanéhodokazovaniaustálil,žetítonemalivedomosťojejpriebehu.Tátomalabyťurčovaná
pri prevádzaní merania, ako to vyplynulo z navrhovateľmi produkovaného listinného dôkazu v inom
konaní-listuMNV-odborvýstavby,MHaobchoduvTurzovkezodňa5.4.1982,zrejmeprávevsúvislosti
so zameraním geometrického plánu č. 244 - 241 - 441/82 zo dňa 11.6.1982. Odporcovia mohli byť v
ospravedlniteľnom omyle, pokiaľ ide o priebeh hraníc medzi týmito nehnuteľnosťami, čomu nasvedčuje

jednak ich zakreslenie v danom geometrickom pláne, ako aj vybudovanie oplotenia navrhovateľmi. Za
nelogické a účelové považoval tvrdenie navrhovateľov, že murovaný plot vedome nestavali na skutočnej
katastrálnej hranici pozemkov ale vo vnútri svojich pozemkov tak, aby mali zo strany odporcov priestor
na údržbu a opravy tohto oplotenia. Za nelogické označil ich tvrdenie najmä z pohľadu toho, že parcela
KN-C č. 2600/2, o ktorej mali byť navrhovatelia v domnienke, že je ich, má šírku podľa znaleckého
posudku cca 5 m, čo je na údržbu a opravu oplotenia veľká šírka, pričom pri dĺžke oplotenia podľa

vytyčovacieho náčrtu X. M. zo dňa 22.6.2006, 20,36 m by navrhovatelia reálne zmenšili užívanie svojich
pozemkov o výmere cca 100 m2. Za nevierohodné považoval aj ich tvrdenia, že už pred rokom 1996
upozorňovali odporcov, že nie sú vlastníkmi pozemkov za oplotením. Poukázal na to, že ak by samotní
navrhovatelia mali za to, že vlastnia spornú časť KN-C parcely č. 2598/2 za nimi vybudovaným oplotením
na strane odporcov, rozhodne by túto skutočnosť výslovne namietali už od počiatku územného ako

aj stavebného konania vedeného na OÚŽP Turzovka od konca augusta 1995. Títo však namietali len
vzdialenosť spornej stavby odporcov od ich pozemku parc. KN č. 2600, ktorú navrhovatelia žiadali o
výmere 2 m (neskôr 4 m) a súčasne namietali umiestnenie hnojiska a emisie v podobe clonenia ich
domu a zápachu. Žiadne námietky týkajúce sa pozemku KN-C parc. č. 2598/2 z dotknutého spisu
OÚŽP Turzovka nezistil. Skutkové tvrdenia navrhovateľov nemal preukázané ani svedeckou výpoveďou

W. Y., ktorú vyhodnotil ako nesúrodú a nevierohodnú. Jednak vychádzal z toho, že táto je dcérou
navrhovateľov ako aj , že pri ohliadke na mieste samom sa vyjadrovala k okolnostiam o priebehu
katastrálnej hranice ako ich vnímala v rokoch 1982 až 1986, kedy bola vo veku 9 až 13 rokov, pričom z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani medzi účastníkmi dlhodobo nebola zrejmá skutočná hranica
medzi uvedenými hranicami. Svedkyni ako aj navrhovateľom mal polohu a časť KN-C parc. č. 2598/2

„za plotom na strane odporcov“ objasniť až vytyčovací náčrt v roku 2006. Podľa názoru prvostupňového
súdu je nepravdepodobné, aby si rozsah a polohu nehnuteľnosti uvedomovala svedkyňa 20 rokov pred
vyhotovením vytyčovacieho náčrtu. Rovnako ani svedecká výpoveď U. L., sestry navrhovateľky v rade
2/ nepreukázala tvrdenia navrhovateľov týkajúce sa ich vlastníckeho práva.

Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd ustálil, že odporcovia podľa ust. § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka v platnom znení nadobudli vlastnícke právo k spornej časti parc. KN-C č.
2598/2,naktorejsanachádzadotknutástavbahospodárskejbudovy,ktorejodstráneniasanavrhovatelia
domáhali.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd ponechal podľa § 151 ods. 3 O.s.p. na čas po právoplatnom

rozhodnutí vo veci.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v rade 1/ a 2/, ktorým
sa domáhali jeho zmeny tak, že ich žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené, alternatívne
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietali nesprávne hodnotenie

oprávnenosti držby odporcov okresným súdom. Kúpna zmluva, ktorú odporcovia uzatvorili nie je podľa
ich názoru spôsobilým titulom držby. Poukázali na to, že odporcovia vedeli, že parcela nie je ich, keď na
nej začali stavať hospodársku budovu, ktorá pôvodne mala stať na iných parcelách, ako boli označené v
žiadosti. Následným meraním zistili, že stavajú na ich pozemku a začali argumentovať vydržaním. Ďalej
odporcovia nepreukázali, že by z predmetnou vecou nakladali ako s vlastnou. Rozsudok okresného

súdu okrem toho označili navrhovatelia za nepreskúmateľný, lebo sa so značnou obranou a výpoveďami
účastníkovakoajnavrhnutýchsvedkovvysporiadalveľmizjednodušene,kedyuviedol,žetietovýpovede
sú v rozpore s listinnými dôkazmi, pričom nekonštatoval, v rozpore s akými listinnými dôkazmi by tieto
výpovede mali byť a žiadnym spôsobom ich nekonfrontoval. Zotrvali na tom, že odporcovia v rade 1/ a 2/
nemohli byť dobromyseľní vzhľadom na nimi vznášané námietky v stavebnom konaní, pričom sústavne

odporcov upozorňovali, že ide o ich vlastníctvo.

Odporcovia v rade 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadali rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie navrhovateľov označili za nedôvodné a ich argumentáciu zanesprávnu a irelevantnú. Vyslovili názor, že okresný súd rozhodol na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a po správnom právnom posúdení veci.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľov.

Nezodpovedá stavu veci námietka navrhovateľov o nespôsobilom titule držby odporcov, a to kúpnej
zmluvy, ktorou nadobudli pozemok susediaci so spornou nehnuteľnosťou KN-C parc. č. 2598/1. Naopak

táto kúpna zmluva je titulom, na základe ktorého sa chopili držby, aj keď sa objektívne na časť spornej
nehnuteľnosti nevzťahuje, lepšie povedané, titul tu vlastne nie je (nevzťahuje sa na predmet držby),
avšak vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré boli zistené okresným súdom, možno ustáliť, že odporcovia
boli v dobrej viere, že tu takýto titul je. Okresný súd správne prihliadal na výmeru spornej nehnuteľnosti
ku nehnuteľnosti, ktorú mali odporcovia na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudnúť, ako aj okolnosti,

za ktorých do tejto držby vstúpili. Bolo nepochybne preukázané, že hranicu medzi nehnuteľnosťou,
ktorú na základe tejto kúpnej zmluvy odporcovia nadobudli a spornou nehnuteľnosťou „určili“ samotní
navrhovatelia výstavbou murovaného oplotenia. Okresný súd dôsledne zisťoval všetky okolnosti, za
ktorých k tejto výstavbe došlo a ako sa následne odporcovia chopili držby spornej nehnuteľnosti.
Navrhovateliavodvolanítvrdili,žeodporcoviavedeli,žespornánehnuteľnosťniejeich,keďnanejzačali

stavať hospodársku budovu. Tieto ich tvrdenia však z vykonaného dokazovania preukázané neboli.
Okresný súd riadne zistil skutkový stav veci a dôkazy hodnotil v zmysle zásad pre hodnotenie dôkazov
vyplývajúcich z ust. § 132 O.s.p. ako jednotlivo, tak aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym a
logickým skutkovým záverom.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odporcami
namietaný nedostatok aktívnej legitimácie dostatočne zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnil. Pokiaľ ide

o námietku nevysporiadania sa so všetkými tvrdeniami navrhovateľov, v tejto súvislosti krajský súd
poznamenáva, že nie je povinnosťou súdu reagovať na všetky námietky vznesené účastníkmi konania.
Naopak je potrebné zaoberať sa a reagovať na tie námietky, ktoré sú pre posúdenie veci právne
významné. V tomto smere postupoval aj okresný súd a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa všetky
zákonné náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Prvostupňový súd postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas
po právoplatnom skončení veci, preto bude rozhodovať aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.