Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/266/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312222687
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4312222687.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd podaný návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 1686,81 eureur z titulu majetkovej škody a sumu vo výške 337,36 eur z titulu nemajetkovej

ujmy. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 40 33 051 navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a nasl. zák.č.. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 4033051 dlžníkom: T. C.,
nar.X.XX.L. ( povinný). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou

exekučnej veci číslo EX 339/2011 /2010. Exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu Okresný súdNitra)
(ďalej len „ Exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a k rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.9.2011( konanie sa začalo dňa12.1.2011 )

a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 97 dní!). V exekučnom
konaní vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že
exekučný súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Navrhovateľ nedisponuje rovnopisom

príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by
obsahovalvyznačený dátumdoručeniasúdu.Generálnenavrhovateľiniciovalexekučnékonanieformou
zápisnice spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Navrhovateľ objektívne nemôže predložiť rovnopis
príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súduaj preto, že návrh na vykonanie exekúcie, doručoval zvolenému súdnemu exekútorovi a nie súdu.
Nesprávny úradný postup je charakterizovaný: a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok; čo bolo príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľa. Exekučný súd vykonaním postupu podľa ust. §-u 44 ods.
2 Exekučného poriadku ( preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie- návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn. SR 09193/10
vykonateľný dňa 5.11.2010 na ustanovenie §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do

pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou , ktorá mu v rámci
zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o
zákonom vymedzenom okruhu spoločenským vzťahom a tak porušil fundamentálnu zásadu právneho
štátu- zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Všeobecný súd v pozícii exekučného
súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy,
ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia §-u 40 a nasl.

zák. č. 244/2002 Z.z.. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 zák. č. 244/2002 Z.z. nekoná o
zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom
návrhu alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnom návrhu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym
postupom vykonal opätovné
posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok

na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi
navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej,
vyššie označenej zmluvy o úver. Zdôraznil , že na jednej strane existuje právne relevantný exekučný
titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia §-u 41
ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu

materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože
existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný
prihliadať ex offo. Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu

rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom
konaní. Opísaný postup exekučného súdu zhodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
ustanovením §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a

rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovaťkodstráneniuprávnejneistoty,ktorejsanavrhovateľvpredmetnejvecipočassúdnehokonania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z

dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľovi vznikla majetková škoda ako
aj nemajetková ujma v peniazoch, ktorú si vyčíslil tak, že na majetkovej škode vznikla navrhovateľovi
škoda v celkovej výške 1686,81 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občiansko súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Súčasne si

navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdnyproceszaručenéhovčlánku6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa,

že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bude zamietnutá. Navrhovateľ
uviedol aj ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: a/ neexistencia

akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u navrhovateľa, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti aj i u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti , b/ vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a
jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik

už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane navrhovateľa ale aj na strane jeho majiteľov; c/ nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu
podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva , že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že
účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom
výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené
základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy
má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy

a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 337,36 eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 18.10.2012 č.k. 6NcC/27/2012-13 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu v Leviciach.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na

viaceré nedostatky návrhu spísaného navrhovateľom, napr. že navrhovateľ nedokázal uviesť spisovú
značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje
ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej

ujmy atď... V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia §-u 43 ods.
1 O.s.p.. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaného návrhu
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhu sa
tieto tituly prelínajú a navrhovateľ neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z

titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pri prieťahoch
je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu. Navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy príslušnom
konaní predsedovi Okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného

súdu SR poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady
vigilantibus iura( každý nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že už 1.10.2012 bol Okresnému

súdu doručený návrh je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesť mesačnej lehoty, ale
skôr. Z ustanovenia §-u 15 ods. 1, 16 ods. 4 č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že
poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde
až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na

súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody ustanovuje zákon č. 513/2003
Z.z., ktorý ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím , nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
Ďalej odporca uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45
ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov ,
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca dal do pozornosti, že samotný navrhovateľ uvádza
znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 1.6.2011. Z týchto ustanovení jednoznačne

vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského
súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 §- u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel
„ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej
dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor

SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.
Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj
pred 1.6.2011. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy

v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu I.ÚS/16/02 odporca uviedol,
že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej

odporca poukázal na ustanovenie §-u 9 ods. 2 zákona č . 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012
Z.z., kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Navrhovateľ si vo vzťahu k
predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani
povinnosť ich preukázania a teda odporca nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú.

Odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.4.2009 t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15

dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od
momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatnil, je možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka a
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia a ani nevymožiteľnosť

pohľadávky. Odporca vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka
navrhovateľa a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia spôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky poukazuje odporca na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Odporca v

tejto súvislosti poukázal na judikatúru zaoberajúcu sa touto otázkou napr. uznesenie KS Trnava zo dňa
31.5.2013 sp.zn. 10CoE/308/2011. Navrhovateľ mal možnosť získať exekučný titul a to napr. podaním
návrhu na začatie konania resp. platobným rozkazom čo nevykonal a svojou nečinnosťou prispel k
situácii, ktorú v návrhoch namieta. Ak by aj nastala táto situácia navrhovateľ by musel preukázať, že
súd bez akých pochybností mu priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od

odporcu a tiež, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu to znamená, že
nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu došlo by k riadnemu a plnohodnotnému
vymoženiu pohľadávky. Na základe týchto skutočností, nemôže niesť odporca zodpovednosť a
nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak ako si ju uplatnil v konaní, pretože navrhovateľ
nepreukázalvznikanivýškuškody.Navrhovateľsatieždomáhanemajetkovejujmyvpeniazochvovýške

20% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných
práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktorú navrhovateľ uplatňoval
podaním návrhu na začatie občianskeho súdneho konania. V tejto súvislosti odporca poukazuje na dve
skutočnosti. V prvom rade , že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery “ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu

ČR spo.zn.30 Cdo/675/2011 kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenúprípadnýmiprieťahmivkonaní,niejemožnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ bližšie
nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a nespresnil v čom ako situácia
ovplyvnilaďalšípodnikateľsképostupynavrhovateľa.Vdruhomradepožadovanánáhradanemajetkovej

ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či
rozumnou úvahou. Odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch. Odporca prihliadol vo vyjadrení na aspekt ohľadne dobrých mravov
a nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na poškodenú osobu. Poukázal na ust. §-u 3 ods. 1 Obč. zák.
ako aj na ust. §-u 17 ods. 2,3 zák.č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch resp. o výške takejto náhrady. Nemožno podľa odporcu dospieť k záveru

o potrebe navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade , ak by boli inak
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci
zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu
ochrany práv spotrebiteľa podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov.
Odporca upozornil na vyjadrenie európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť JUST/

A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovanú stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v
ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov. Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii
navrhovateľa verejnosťou svedčí aj napr. článok v denníku Sme zo dňa 16.7.2012, ktorý odporca
prikladá v prílohe svojho vyjadrenia. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťou negatívne a boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie
práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna
moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa. V prípade posudzovania návrhu
navrhovateľanavykonanieexekúciemusia súdyopatrnezvažovaťčipoverenievydajú,resp.nevydajús

čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Navrhovateľ nepreukázal
podmienky k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako
aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Navrhovateľ nepreukázal , že by činnosťou súdu v
namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škodyaniprípadnejnemajetkovejujmyatýmpádomneexistujeanipríčinnásúvislosťmedzinesprávnym

úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov ,pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne doručené dňom
3.6:2014 , právny zástupca navrhovateľa dňom 3.6.2014 neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca
navrhovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní emailovým podaním zo dňa 28.8.2014 o 15.52
hod. ,ktorý došiel na tunajší súd dňa2.9.2014 , súdu nepreukázal a z tohto dôvodu požiadal o

odročenie pojednávania, pretože klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje substitúciu.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil opakovane, nakoľko sa nedostavil na pojednávanie dňa
27.5.2014, pričom mal predvolanie doručené dňa 14.4.2014 právny zástupca navrhovateľa dňa
16.4.2014 a neúčasť súdu ospravedlnil dňa 26.5.2014 emailom, ktorý došiel na tunajší súd dňa
27.5.2014 a požiadal z tých istých dôvodov- kolíziu o odročenie pojednávania. Navrhovateľ, právny

zástupca navrhovateľa v predvolaní, ktoré prevzal dňa 3.6.2014 boli upozornení súdom, aby si pracovné
povinnosti zariadil tak, aby nebola táto skutočnosť dôvodom na odročenie pojednávania. Odporca
predvolanie mal riadne a včas doručené, k návrhu sa vyjadril, neúčasť ospravedlnil dňa 25.8.2014 z
dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.
Neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil a neakceptoval jeho žiadosť

o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a nesúhlasu navrhovateľa so
substitúciou, ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil to preto , že navrhovateľ svoje
ospravedlnenie predložil súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho kedy sa dozvedel o kolízii, čo
rozhodne nie je ospravedlnením riadnym a včasným v zmysle §-u 119 ods. 1,2 O.s.p.. Predvolanie na
pojednávanie prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 3.6.2014a navrhovateľ dňa 3.6.2014 pričom

neúplné ospravedlnenie bolo súdu predložené v deň pojednávania dňa 2.9.2014. Neobstojí ani prekážka
spočívajúca v nesúhlase navrhovateľa so substitúciou , nakoľko v uvedenom plnomocenstve zo dňa
20.9.2014 ( č. listu 5 spisu) navrhovateľ vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila
za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac súhlasí, aby každý z nich konal samostatne ( viď. Uznesenie NSSR sp.zn. 1Cdo/115/2011 a nález Ústavného súdu SR I ÚS 68/1998 z 13.1.1999 o kolíziu pojednávaní).
Ku dňu rozhodnutia súdom navrhovateľ plnomocenstvo súdu zo dňa 20.9.2012 nemodifikoval.
S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu

navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Nitre sp.zn.
11Er/58/2011s písomným návrhom , s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, s doplnením rovnopisu,
s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania spísaného navrhovateľom dňa 21.9.2013,

článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej komisie .
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 11Er/58/2011 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ , s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému:
T. C., nar. X.XX.XXXX bytom XXX XX G., J. X/X pre vymoženie 398,21 (11.996,47 Sk) istiny s
príslušenstvom podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava,

Záhradnícka60naOkresnýsúdvNitrežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievedenejpod
sp. zn. EX 339/11 na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava( ďalej len Rozhodcovský súd“) zo dňa 11.10.2010 pod sp.zn. : SR 0193 /10, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 2.11.2010a vykonateľnosť dňa 18.11.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu

doručená dňa 5.11.2010. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 1.2:2011 č.k. 11ER/58/2011-10 žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Nitra nebol podaný opravný prostriedok. Okresný súd v Nitre
uznesením zo dňa 27.6.2012 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal,
pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2012. Obsahom spisu nie sú žiadne podania

navrhovateľa, z ktorých by vyplývalo že sa sťažuje na prieťahy v konaní na nečinnosť súdu v uvedenej
exekučnej veci.
Podľa §-u 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom ku dňu doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na súd ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §-u 4 ods. 1 písm .a/ vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa §-u 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §-
u 4 a 11.
Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa §-u 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia, (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa

§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa §-u 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom v období dňa doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa §-u 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b/ rozhodnutím osvedčených ako európsky exekučný titul,
c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutím bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,
g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.
Podľa §-u 44 ods. 1 zák.č.233/1995 Z.z. exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa §-u 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §-u 41 ods. 2 písm./ c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru , že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa1.10.2012.Napriek
tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa
uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,

návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.
Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o udelenie
poverenia v tejto veci došla na Okresný súd v Nitre dňa 28.1.2011, pričom do podania žiadosti opredbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd 1.10.2012
Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné

postupovať podľa ustanovenia §-u 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád
podania.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 11Er/58/2011súd zistil, že súdny exekútor dňa
28.1.2011doručilOkresnémusúduNitražiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučná
vec je vedená pod sp.zn. 11Er/58/2011 proti povinnému: T. C., nar. X.XX.L. pre vymoženie 398,21

eur istiny s príslušenstvom. Okresný súd v Topoľčanoch uznesením zo dňa 1.2.2011 pod č.k.
11Er/58/2012-10 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,
pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.2011. V danom prípade exekučným titulom bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.10.2010 sp.zn: SR 0193//10. Navrhovateľ v návrhu
tvrdil, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s
omeškaním viac ako 97 dní. V skutočnosti procesný súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol v

lehote troch dní, teda v kratšej lehote ako je stanovená zákonom.
Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súduNitra. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zemne niektorých zákonov.

Podľa §-u 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Nevyhnutými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/vznik škody,
c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus)
medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody,
d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,

či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vyššie citovaným zákonom koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( nie je potrebné preukazovať zavinenie ) Priznať náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia
uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné

priznať.Dôkaznébremenospočívavsúdnomkonanínanavrhovateľoviakopoškodenom,abypreukázal
splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.
Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného,
ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s neprávnym

úradným postupom.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája

zodpovednosť za škodu.
S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že neboli splnené podmienky pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobená nesprávnym úradným postupom.
Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje akémukoľvek subjektu domáhať za ochrany svojich
práv podaním ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia §-u 127 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( garancia v článku 48 ods. 2 Ústavy SR) je kompetentný
preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade s ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu ( napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať

súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklad
ústavnej sťažnosti ( prípadne predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by
znamenal, že by exitovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu ohľadne vzniku zbytočných prieťahov. Nebolo vedené žiadne konanie, v ktorommožno skonštatovať prieťahy v konaní. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup
iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov znamenalo by to záver, že všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného

princípu súdnictva.
Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a napokon aj samotné právne posúdenie,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Z návrhu a listinných dôkazov je evidentne zrejmé, že
navrhovateľ sa nedomáha práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím ( § 5 ods.

1 zák.č. 514/2003 Z.z.) V prípade ak sa odôvodnenie rozhodnutia konajúceho súdu preukáže ako
nesprávne a následne je odvolacím súdom zrušené alebo zmenené za splnenia ďalších zákonných
podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 1.2.2011
č.k. 11ER/58/2011nebolo napadnuté odvolaním.
Navrhovateľ v návrhu namietal nesprávnosť konajúceho súdu, ktorý preskúmaval exekučný titul, na
ktorú činnosť nemal v exekučnom konaní právomoc, preskúmanie vykonal neoprávnene, čím spôsobil

prieťahy v konaní. Súd sa v tomto konaní zaoberal , či exekučný súd dodržal zákonnú 15 dňovú lehotu,
z akého dôvodu nebola dodržaná, či existuje dôvod na náhradu škody a či nejaká škoda vznikla.
Podľa §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia ( t.j. do 31.5.2011) bolo v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať poverenie
na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V tejto časti

došlo k novelizácii neskôr tak, že exekučným titulom boli aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
súdov. Podľa navrhovateľa je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok podľa §-u 41 ods. 2 písm.
i / Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol ako exekučný titul menovaný do §-u 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku novelu účinnou od 1.6.2011. Ak by platná právna úprava do 31.5.2011
ponímala rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul podľa písmena i/ novelizácia tohto ustanovenia

by bola nadbytočná. To, že rozhodcovský rozsudok sa považoval za exekučný titul podľa písmena
d/ potvrdzuje aj komentár k ustanoveniu §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku podľa ktorého k novele
účinnej od 1.6.2010 došlo k zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského
rozsudku z dôvodu potreby preskúmavania tohto exekučného titulu pre prípad neprípustnosti exekúcie.
Novelizovaný Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na konania

začaté pred účinnosťou tohto zákona ( komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení
na základe exekučného titul, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj dochádzalo v zmysle §-
u 41 ods. 2 písm.d/ Exekučného poriadku. Podľa argumentácie navrhovateľa v návrhu by súdy museli
vydávať poverenia na základe rozhodcovských rozsudkov v lehote 15 dní podľa §-u 41 ods. 2 písm.
i/ Exekučného poriadku aj v súčasnosti. Rozhodcovské rozsudky sú citované ako exekučný titul podľa

platnej právnej úpravy v ustanovení §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.
Súd pripomína, že exekučné konanie vedené na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 11Er/58/2011 bolo
začaté v čase účinnosti Exekučného poriadku podľa ktorého v §-e 44 ods. 2 je zakotvené, e 15 dňová
lehota na vydanie poverenia na začatie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §-u 41 ods. 2
písm. c/ a d/ to znamená v prípade, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok.

Už samotné ustanovenie §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré bolo platné ku dňu 28.1.2011 ( kedy
došla žiadosť o udelenie poverenia procesnému súdu ) zakotvovalo povinnosť súdu vydať poverenie
v lehote 15 dní v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o vydanie poverenia alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne.
Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa o nesprávnom postupe súdu, keď v exekučnom konaní
skúmal splnenie podmienok na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový
stav veci, aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, opätovne posudzoval právo navrhovateľa
na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukazoval v návrhu na to, že

na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul- rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný a na druhej strane existencia rozhodcovského
rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej, pričom takýmto postupom utrpel majetkovú škodu aj
nemajetkovú ujmu.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotné znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného od 1.6.2011 ukladá exekučnému súdu povinnosť skúmať žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul. Súd postupoval správne keď skúmal
exekučný titul po formálnej aj materiálnej stránke. V tomto prípade bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a súd bol nepochybne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade sso zákonom ako aj to, či zmluva o úvere ako pôvodný titul rozhodnutia neobsahovala neprijateľné
podmienky, či exekučný titul nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo neodporuje zákonu a je v súlade
s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. O tomto svedčia aj rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorých exekučný súd oprávnene ex offo skúma exekučný titul z hľadiska formálneho
aj materiálneho v exekučnom konaní ( 3Cdo76/2013 zo dňa 3.7.2013, 3Cdo/46/2013 zo dňa 14.5.2013),
tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a stanoviská Súdneho dvora (ES). Exekučný
súd postupoval správne keď exekučný titul- rozhodcovský rozsudok skúmal, či bol vydaný v súlade s

právnymi predpismi. Exekučný titul neuznal po zistení, že ide o spotrebiteľský vzťah a skonštatovaní, že
dohodnutá rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade so zákonom a bola v rozpore s platnými
právnymi predpismi, pričom svoje rozhodnutie správne a riadne odôvodnil.
V prípade, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok ( napr. neplatná rozhodcovská doložka)
dojednaných v spotrebiteľskej zmluve podľa §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice 93/13

EHS stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom , ktorý netvorí prekážku rozsúdenej veci ( res
iudicata).
Exekučný súd dňa 1.2.2011 ( t.j. po štyroch dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia)
uznesením žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.Za tejto situácie účastníkom
exekučného konania nevznikol a ani nemohol vzniknúť žiadny stav právnej neistoty, pretože súd vo veci

rozhodol bezodkladne potom, ako mu súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal v
konaní nesprávny úradný postup v dôsledku , ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške,
nepreukázal tiež príčinnú súvislosť ( kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednoti odporcu za
škodu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy , ani ich
rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania
a nadbytočný.
Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom
prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporca
nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Zo spisu odporcovi ku dňu
vyhlásenia rozsudku žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).