Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/600/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212227910
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212227910.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: D. E. J. a L. G. Y. v B., IČO: 35 567 015, I., právne zastúpený
advokátskou kanceláriou KAIFER s.r.o., Štúrova 27/A, Košice, proti žalovanej: W. nar. XX.XX.XXXX, I.
trieda XX, T., v konaní o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II z 18. marca 2014 č.k. 17C 194/2010-237

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že predmetom konania naďalej
zostáva požiadavka žalobcu voči žalovanej na vydanie peňažného denníka Spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov Y. v likvidácii, IČO: 35567015, I. trieda XX, T..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením čiastočne zastavil
konanie, a to v časti o vydanie
- mobilného telefónu Sony Ericsson K610i,
- SIM karty spoločnosti Orange Slovensko a.s., č. 8942101 511115943275,
- nosiča, na ktorom sa nachádza software „Bytové hospodárstvo“ do 50 účtovných jednotiek, zakúpený
od W.. C. E. - SUSOFT, IČO: 10691472, Dvorkinova 6, Košice,

- multifunkčného zariadenia Canon,
- ročného vyúčtovania vykonaného Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov Y., za rok
XXXX pre jednotlivých vlastníkov bytov v bytovom dome, nachádzajúcom sa na I. triede XX, T..

Ďalším výrokom rozhodol, že predmetom konania naďalej zostáva požiadavka žalobcu voči žalovanej
na vydanie peňažného denníka D. vlastníkov bytov a nebytových priestorov Y. v likvidácii, IČO: XX 567

015, I. trieda XX, T..

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca podaním predloženým súdu 3. marca
2014 čiastočne zobral svoj návrh na začatie konania späť s tým, že predmetom konania malo zostať
vydanie peňažného denníka D. vlastníkov bytov a nebytových priestorov Y.. Späťvzatie odôvodnil tým,
že dňa 20.2.2014 žalovaná odovzdala žalobcovi hnuteľné veci uvedené v odovzdávacom a preberacom

protokole z 20.2.2014. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 96 ods. 1, 2 Zák. č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a uviedol, že konanie čiastočne zastavil, nakoľko súhlas
žalovanej s takýmto zastavením konania vyplýva z jej podania doručeného súdu ešte dňa 21.2.2014,
v ktorom oznámila súdu, že bol podpísaný odovzdávací a preberací protokol z 20.2.2014, ktorý bol
pripojený k tomuto podaniu. Žalovaná týmto podaním síce prehlasovala, že medzi účastníkmi došlo
k uzavretiu mimosúdnej dohody, avšak žalobca uzavretie takejto dohody výslovne vylúčil. Vo svetle

čiastočného späťvzatia žalobného návrhu súd prvého stupňa posúdil podanie žalovanej doručené súdu
dňa 21.2.2014 aspoň ako súhlas s čiastočným zastavením konania, pričom jediná sporná otázka,ktorá zostáva naďalej predmetom konania, je vydanie kompletného peňažného denníka Spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov Y..

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil a konanie v celom rozsahu zastavil. Tvrdenie žalobcu, ktorým uzavretie
naznačovanejmimosúdnejdohodysožalovanouvýslovnevylúčil,jepodľanázoružalovanejzavádzaním
súdu. Je to snaha advokáta živiť súdny spor. Poukázala na to, že pán T. ako predseda predstavenstva
podpisom preberajúceho protokolu deklaroval, že došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody. Uvedený

protokol podpísalo ešte ďalších 7 vlastníkov bytov, čím všetci potvrdili, že došlo k mimosúdnej dohode.
K tvrdeniu, že žalovanou odovzdaný pokladničný denník tvorí iba časť pokladničného denníka je v
rozpore so zákonom o účtovníctve, ktorý nepozná pojem časť pokladničného denníka. Odovzdanie
účtovných dokladov, t.j. výdavkoch a príjmových dokladov a výpisov z banky, nebolo predmetom žaloby.
Pri odovzdaní a prevzatí dokladov dňa 21.3.2014 boli prítomní odovzdávajúci Ing. V., preberajúci
predseda spoločenstva p. T. a ďalších sedem vlastníkov bytov v dome, ktorí svojím podpisom potvrdili

prevzatie dokladov označovaných v odovzdávacom a preberacom protokole, medzi ktorými je uvedený
aj pokladničný denník od 1.5.2005 do 31.12.2007 a zároveň potvrdili, že odovzdaním a prebratím
uvedených materiálov došlo k mimosúdnej dohode. Podľa názoru žalovanej je zarážajúce, že súd
nezobral do úvahy pri rozhodnutí o zastavení konania skutočnosť, že žalobca neoznámil súdu do
termínu 21.2.2014, ako uložil účastníkom konania, či došlo medzi účastníkmi k dohode ohľadne vydania

hnuteľných vecí, ale zobral do úvahy podanie žalobcu z 3.3.2014, t.j. 10 dní po lehote, v ktorom žalobca
uvádza nepravdivé a zavádzajúce údaje.

K odvolaniu žalovanej podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil, alebo eventuálne, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej. Vo

vyjadrení uviedol, že vo veci zobral svoj návrh späť iba sčasti z dôvodu, že žalovaná odovzdala
žalobcoviibačasťpeňažnéhodenníka,atopokladničnýdenník,početlistov21(uvedenývprotokolepod
poradovýmčíslom18),avšakbezpríjmovýchavýdavkovýchpokladničnýchdokladov,ktorétvoriasúčasť
peňažného denníka, a taktiež bez dokladov preukazujúcich pohyb na bankovom účte (výpis z účtu),
ktoré taktiež sú súčasťou peňažného denníka. Pokiaľ žalovaná navrhuje, aby odvolací súd uznesením

konanie zastavil, považuje jej odvolanie za neopodstatnené a bezdôvodné. V prvom rade akcentuje
na to, že žalobca je oprávnený v priebehu celého konania disponovať návrhom na začatie konania v
zmysle ust. § 96 O.s.p., pričom čiastočné späťvzatie návrhu je jedným z dispozičných úkonov žalobcu
ako účastníka konania, ktorý je oprávnený uskutočniť kedykoľvek. Aj v prípade, ak by v predmetnej
veci došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, čo žalobca popiera, súd by musel rozhodnúť o podaní

žalobcu o čiastočnom späťvzatí iba v žalobcom uvedenom rozsahu, nakoľko žalobca v konaní disponuje
návrhom, resp. určuje, o čom súd má konať, teda určuje predmet konania. Vzhľadom na uvedené
žalobca považuje uznesenie súdu prvého stupňa za vecne správne. Žalobca poukazuje aj na to, že
žalovanásanedomáhavodvolacomkonanízrušeniaprvostupňovéhorozhodnutia,pretojenesporné,že
žalovaná súhlasí s uvedeným návrhom žalobcu na čiastočné zastavenie konania. Preto je nepochybné,

že neexistuje žiaden vážny dôvod, pre ktorý by žalovaná nesúhlasila so späťvzatím návrhu v časti
čiastočného zastavenia konania v zmysle rozhodnutia prvostupňového súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že žalovaná podala odvolanie v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. §

212 ods. 1,3 O.s.p., pričom vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, aj keď z iného dôvodu, ako uviedla žalovaná v
odvolaní, ale čiastočne je potrebné odvolanie odmietnuť.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (§ 96 ods. 2 O.s.p.).

Vyššie uvedené ustanovenie rešpektuje žalobcu ako dominus litis, teda pána sporu. Iba výnimočne, ak
žalobca vezme návrh späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak žalovaný so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. O nesúhlase so späťvzatím súd rozhodne uznesením, protiktorému je prípustné odvolanie. Z vyššie uvedeného ustanovenia je takisto zrejmé, že súhlas, či
nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu žalobcu možno vyžiadať od druhého účastníka až po podaní
späťvzatia sžalobcom.

V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca podaním predloženým súdu prvého stupňa 3. marca 2014
čiastočne zobral svoj návrh na začatie konania späť, avšak súd prvého stupňa dedukoval súhlas
žalovanej s týmto čiastočným späťvzatím návrhu už z podania žalovanej doručeného súdu pred
samotným späťvzatím, t.j. 21. februára 2014, v ktorom žalovaná oznámila súdu, že bol podpísaný

odovzdávajúci a preberací protokol z 20.2.2014 a že došlo k mimosúdnej dohode. Žalobca uzavretie
mimosúdnej dohody však poprel. Už len z uvedeného je zrejmé, že názory oboch účastníkov na
mimosúdne splnenie nárokov žalobcu sa rôznia. V žiadnom prípade však nie je možné vyvodzovať
súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, ku ktorému ešte v konaní vôbec nedošlo; je preto zrejmé,
že súd prvého stupňa nepostupoval v konaní zákonným spôsobom a jeho rozhodnutie je z uvedeného
dôvodu nesprávne a nezákonné, ak rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby bez súhlasu žalovanej.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo konanie
čiastočne zastavené zrušil, a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že predmetom konania naďalej zostáva
požiadavka žalobcu voči žalovanej na vydanie peňažného denníka Spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov Y., odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol v súlade s ust. § 218 ods. 1 písm. c)
O.s.p. Predmetný výrok napadnutého uznesenia je totiž výrokom, ktorým sa upravuje vedenie konania,
pričom proti takémuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné [§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p.].

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004

Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.