Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213090
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213090.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Palko
s.r.o. IČO: 36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika v mene, ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13 o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha voči odporcovi náhrady majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody a tiež priznania náhrady nemajetkovej
ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Návrh dôvodil tým, že exekučný súd / Okresný súd Žiar nad Hronom / po podaní žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie mal v zmysle zákona povinnosť rozhodnúť o takejto žiadosti do 15

dní od doručenia. Podľa navrhovateľa, súd však o žiadosti o udelení poverenia rozhodol až po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty / 6 mesiacov a viac / t.j. po veľmi dlhej dobe, práve v dôsledku nečinnosti
súdu. Navrhovateľ tvrdil, že i keď neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a bez zbytočných prieťahov, k rozhodnutiu pristúpil až po značne dlhej dobe
so zbytočnými prieťahmi a preto podľa navrhovateľa nesprávnosť úradného postupu, spočíva v porušení
procesnýchpravidielexekučnéhosúdu,ktorývexekučnomkonanínerozhodolbezzbytočnýchprieťahov
o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodol po zákonom stanovenej dobe / § 44

ods. 2. Exekučného poriadku/. Navrhovateľ preto uplatňoval nárok na priznanie majetkovej škody a tiež
uplatnil nárok na náhradu priznania nemajetkovej ujmy.

K návrhu navrhovateľa odporca zaslal písomné vyjadrenie, žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietnuť, vzniesol procesné námietky spočívajúce v zmätočnosti podania zo strany navrhovateľa,
namietal prenášanie dôkaznej povinnosti navrhovateľa na konajúci súd, nárok považoval za predčasne
uplatnený, keďže tento bol podaný na príslušný súd pred uplynutím 6 mesačnej lehoty na rozhodnutie

o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody a spochybňoval akékoľvek namietané
prieťahy v konaní zavinené exekučným súdom, od čoho navrhovateľ dôvodil nesprávny úradný postup
príslušného exekučného súdu a tiež vznik akejkoľvek materiálnej škody na strane navrhovateľa.Súd určil termín pojednávania na deň 1.3.2016, účastníkom konania ako i právnemu zástupcovi
navrhovateľa riadnym spôsobom predvolanie doručil. Navrhovateľovi dňa 11.12.2015, právnemu
zástupcovi navrhovateľa a odporcovi tiež v dňa 11.12.2015. odporca neúčasť ospravedlnil a preto súd

pojednávanie realizoval v neprítomnosti účastníkov konania s využitím § 101 ods.2 O. s. p.

Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.2.2016 zaslal
návrh na zrušenie nariadeného termínu pojednávania a navrhol konanie prerušiť až do právoplatného
skončenia konania o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie v konaní vedenom pred OS

Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 v ktorom bolo rozhodnuté o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach tak ako boli formulované. Všetky tieto otázky však
nemajú zásadný význam pre posúdenie nároku navrhovateľa v tomto konaní, sú obsahovo odlišné,
týkajú sa vyriešenia problému porušenia práva Európskej únie a komunitárneho práva, nie neriešia
však zásadnú otázku v súvislosti s uplatňovaným nárokom navrhovateľa v tomto konaní, pokiaľ nárok
odvodzuje z titulu zodpovednosti odporcu pre porušenie procesných pravidiel v exekučnom konaní

a preto súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia vyššie
uvedeného konania zamietol.

K námietke odporcu, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne a to pred uplynutím lehoty 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom

orgáne je nutné uviesť, že z rozhodovacej činnosti je súdu známa skutočnosť, že takýto nárok
navrhovateľ uplatnil v mesiaci apríl roku 2012 a návrhy na začatie konania podal na príslušný súd v
mesiaci september 2012, t. j. pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, príslušný orgán / MS SR / však nárok
navrhovateľa márnym uplynutím lehoty neuspokojilo a táto lehota v čase rozhodovania súdu o nárokoch
navrhovateľasplnenábola,prečosúdnataktovznesenúnámietkuodporcu,pokiaľnamietalpredčasnosť

uplatňovaného nároku nepovažoval za dôvodnú.

Súd potom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania ako i s pripojeným
exekučným spisom 4Er 1090/2009, vyjadreniami účastníkov konania na základe čoho zistil nasledovný
skutkový stav veci:

V návrhu na začatie konania navrhovateľ tvrdil, že tunajší súd o žiadosti na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo vyššie uvedenom exekučnom konaní rozhodol po viac ako 6 mesiacoch odo
dňa podania žiadosti o udelenie poverenia. Takéto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom navrhovateľ súdu
nepreukazoval. Súd uvádza, že navrhovateľ však do lehoty omeškania nesprávne započítal aj obdobie

počas ktorého bol návrh na začatie exekúcie zadržiavaný súdnym exekútorom a nepočítal omeškanie
až od okamihu doručenia žiadosti o udelenie poverenia exekučnému súdu.

Zo spisu 10C 123/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom 4Er
1090/2011 mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie

voči povinnému Jozef Papaj na podklade exekučného titulu /Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR 01268/2009/. Súdu bola doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 26.11.2009. Súd vydal poverenie pre exekútora dňa
30.11.2009. Následne 26.4.2010 bol súdu povereným exekútorom zaslaný návrh na opravu poverenia
26.4.2010 o čom súd rozhodol bezodkladne 27.4.2010.

Podľa § 44 ods. 2. Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučného poriadku, platného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2. písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V zmysle identického ustanovenia Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, súd preskúma žiadosť
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného a § 26 Zák. č. 231/1999 Z.z. o
štátnej pomoci v znení nesk. predpisov, exekučný titul sa nepreskumáva. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2. písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti,
alebo návrhu na exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vyššie označené exekučné konanie začalo na návrh na vykonanie exekúcie, ktoré oprávnený podal v
období od mesiaca august 2010.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že zákonom vymedzená lehota, v ktorej exekučný
súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je 15 dní,

ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie zo zákonom, alebo
exekučným titulom, ktorá lehota plynie odo dňa doručenia žiadosti súdu na poverenie vykonanie
exekúcie exekútorom. Pokiaľ však súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu, alebo exekučného titulu so
zákonom o žiadosti na udelenia poverenia na exekúciu rozhodne tak, že túto uznesením zamietne.
Zákonom určená 15 dňová lehota uvedená v tomto ustanovení Exekučného poriadku je lehotou

procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania. I
keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť súdu
konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, samotná
skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup, tak ako to
v konaní tvrdil navrhovateľ. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré viedli exekučný súd k tomu,

žezákonnálehota15dnínavydaniepoverenianeboladodržaná.Vexekučnýchveciachbolorozhodnuté
v lehote primeranej vzhľadom na zaťaženosť súdu bez toho, aby došlo k akýmkoľvek zbytočným
prieťahom v exekučnom konaní, tak ako to tvrdil navrhovateľ. I v zmysle judikatúry Ústavného súdu - SR /
I. ÚS 16/2002 / pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
súd prihliada na lehoty, ktorú sú uvedené v zákone, ale ich nedodržania nepovažuje automaticky za

porušenie základného práva, bez zohľadnenia konkrétnych okolností v jednotlivom prípade. Nakoľko
však v daných exekučných veciach boli exekučným titulom rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.Bratislava, jednásaoexekučnýtitulpodľa§41ods.1písm.d/
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011, kedy lehota 15 dní na vydanie rozhodnutia neplatí.
Zákonom určená lehota je extrémne krátka na náležité preskúmanie predloženého exekučného titulu,

ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Z týchto dôvodov preto nie je možné ani konštatovať, že exekučný
súd rozhodnutie vydal po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti
podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a

písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.V zmysle § 9 ods. 1. vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.

Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného

predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Aj keď zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou

objektívnou, bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym /
predpokladom takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradnom postupom a škodou. Je potrebné, aby pre vznik takejto
zodpovednosti kumulatívne boli splnené všetky tri základné predpoklady.

Z dokazovania súd mal za to, že v exekučnom konaní nebolo postupované v rozpore s Exekučným
poriadkom s odkazom na vyššie uvedené nemožno konštatovať, že exekučné konanie vykazuje znaky
nesprávneho úradného postupu v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. Podľa názoru súdu nebolo porušené
žiadne zákonné ustanovenie exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania o žiadosti

o udelenie poverenia, pretože v tom čase podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase
rozhodovania lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatila na exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d) Exekučného poriadku, teda sa nevzťahovala na rozhodcovské rozsudky, pričom podkladom v tohto
exekučného konania bol rozhodcovský rozsudok. Účelom zmeny takejto úpravy bolo, aby súdy mali
dostatok času na posúdenie určitých typov exekučných titulov /rozhodcovských rozsudok a notárskych

zápisníc/ za účelom ich preskúmania či neobsahujú plnenia priznané na podklade neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských veciach nakoľko v minulosti nebolo presne určené, či takéto tituly v
exekučnom konaní možno v spotrebiteľských veciach preskúmavať. Keďže nebola daná zákonná lehota
pre rozhodnutie v prípade rozhodcovských rozsudkov o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, tak súd dospel k názoru, že zo strany exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu.
Súd ďalej zistil, že exekučný súd rozhodoval o žiadosti o udelenie poverenia v primeraných lehotách, a
nedošlo k prieťahom v exekučnom konaní. Je nutné tiež poukázať na skutočnosť, že nebolo zistené, že
by predseda exekučného súdu, resp. Ústavný súd SR v týchto veciach konštatoval akékoľvek prieťahy
v konaní, z ktorých odvodzoval navrhovateľ svoj nárok. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy

podľa zák. č. 514/2003 Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu
pre ľudské práva a to z pojmu právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretože medzi právom
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote niet
zásadných odlišností. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutiesťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva,
že nie každý prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočného prieťahu a pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. Súd tak
nezmaril navrhovateľovi možnosť vymáhať jeho pohľadávku voči dlžníkom tým, že by nerozhodol v
zákonnej lehote. Navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, tak jako to tvrdil.

Navrhovateľ nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu
v rámci exekučného konania, tak ako to tvrdil. Súd preto bez ďalšieho návrh zamietol a nezaoberal sa
dôvodnosťou a skúmaním existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.

Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup
nebol v exekučných konaniach zistený, naopak, vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov, nedošlo k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci.

Pokiaľ nebol splnený tento primárny predpoklad pre založenie zodpovednosti za škodu a to nesprávny
úradný postup, súd i z dôvodu hospodárnosti ďalšieho konania v prejednávanej veci ďalšie dokazovanie
nevykonával a rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol.

I keď odporca bol v konaní úspešný a o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci konania mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.