Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/34/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811202901
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3811202901.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľov: 1. P. R., nar.

XX.XX. XXXX a 2. G. R., nar. X.X. XXXX, obaja bytom G., I. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Gabrielom
Privitzerom, advokátom so sídlom v Prievidzi, M. Mišíka 3, proti odporcom: 1. M. U., nar. XX.X. XXXX
a 2. V. U., nar. XX.XX. XXXX, obaja bytom G., Na P. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Jánom Kokindom,
advokátom so sídlom v Prievidzi, M. Mišíka I. 780/19A, o ochranu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vydať navrhovateľom v 1. a
v 2. rade pozemok v k. ú. G. označený ako parcela č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere X m2, ktorá
bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.X. XXXX z parcely č. XXX, zapísanej na

liste vlastníctva č. XXXX.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.2. 2011 navrhovatelia žiadali, aby súd uložil obom odporcom
vydať navrhovateľom časť pozemkov parc. č. XXX, zastavaná plocha o výmere XXX mX a parc. č. XXX,
záhradu o výmere XXX mX podľa LV č. XXXX v k.ú. G. a to v rozsahu od právnej hranice v prednej časti
vo vzdialenosti 1 meter v priamom smere do záhradnej časti pozemkov do vzdialenosti 0,77 metrov od
právnej hranice s pozemkami parc. č. XXX a parc. č. XXX.

Navrhovatelia návrh zdôvodnili tým, že kúpnou zmluvou z roku 1965 nadobudli do vlastníctva parc. č.
XXX/X o výmere XXXX mX zapísanú vo vložke č. XXX pod r. č. X a parc. č. XXX/X vo výmere XXXX
m2, zapísanú vo vložke č. XXX pod r. č. 5. Z uvedených parciel bol vyhotovený dňa X.XX. (rok v návrhu
neuvedený) geometrický plán pod č. XXX-XXXX-X, z ktorého bol vypracovaný výkaz plôch zo dňa 9.12.
1967. V tomto je zapísaná výmera 12a 92 m2. Pri HTÚP kat. úz. G. bolo prevedené digitálne zameranie,
celoplošne boli vytvorené E.N. parc. č. XXX zast. plocha, dom č.s. XXX o výmere XXX m2, namiesto

XXX mX a parc. XXX o výmere XXX m2, namiesto XXX m2, záhrada v k.ú. G., zapísané na LV č. XXXX.
Pracovník, ktorý previedol zameranie v roku 1983, bol povinný zobrať kúpenú výmeru a to EN parc. č.
XXX o výmere XXX m2, a parc. č. XXX o výmere XXX m2. Z toho dôvodu majú po právnej stránke XXXX
m2. Odporcovia sú ich bezprostrední susedia, majúci vo vlastníctve pozemky parc. č. XXX a parc. č.
XXX. V roku XXXX od cesty č. XXXX na parc. č. XXX si svojvoľne zabrali a vytvorili si hranicu medzi
ich parcelou XXX a tým im zobrali 1 bm vpredu v úrovni domu 0,90 m2 a na parc. č. XXX od cesty č.
XXXX X,XX bm. Na toto konanie odporcov niekoľkokrát bezvýsledne upozorňovali. V konaní vedenom

na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/90/2001 sa domáhali od odporcov aj vydania časti nehnuteľnosti,
po späťvzatí časti návrhu však konanie v tejto časti bolo zastavené. Po späťvzatí návrhu odporcovia
neupustili zo svojho konania, neustúpili a stále im robia zle.Odporcovia žiadali prostredníctvom svojho právneho zástupcu, návrh navrhovateľov ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietnuť. Nepopreli, že ešte v roku 1965 nadobudli navrhovatelia kúpnou zmluvou do
svojho vlastníctva pôvodné parcely č. XXX/X a č. XXX/X. Ide o pôvodné pozemnoknižné nehnuteľnosti.

Už pred rokom 1965 na pôvodných pozemnoknižných parceliach č. XXX/X a XXX/X mal ich právny
predchodca postavený rodinný dom a už vtedy bola zrejmá hranica nehnuteľností. Práve navrhovateľ
v 1. rade v roku 1965 požiadal otca odporcu, či môže svoju stavbu rodinného domu umiestniť doslova
na hranici pôvodných pozemnoknižných parciel a tak bola aj stavba zo strany odporcov zrealizovaná.
Takisto betónový múrik od ulice č. XXXX až po roh stavby ich rodinného domu v neskoršom období

postavili navrhovatelia. Až do roku 2000 hranica pozemkov terajších nehnuteľností parc. č. XXX a
parc. č. XXX v ich podielovom spoluvlastníctve a terajších parc. č. XXX a parc. č. XXX vo vlastníctve
navrhovateľov nebola sporná a dobromyseľne a nerušene užívali ich vlastníctvo a navrhovatelia svoje
vlastníctvo. Až po roku 2000, kedy sa narušili vzťahy medzi nimi a navrhovateľmi, začali tieto spory,
ktoré pretrvávajú dodnes. V pôvodnom konaní sp. zn.12C/90/2001 sa už navrhovatelia domáhali okrem
iného aj určenia hranice a vydania zabratej plochy v podobnom duchu ako to robia aj v súčasnosti. V

pôvodnomkonaníbolvypracovanýznaleckýposudokvtedajšímznalcomIng.JozefomBernáthompodč.
200/2004, ktorý je súčasťou pôvodného súdneho spisu a z neho je zrejmé, že pôvodná pozemnoknižná
hranica je totožná so súčasnou hranicou, vyjmúc prednej časti, kde je postavený betónový múrik,
ktorý zriadili navrhovatelia. Dôkazy, ktoré boli vykonané v pôvodnom konaní dostatočným spôsobom
preukazujú, že hranica pozemkov je tak ako je uvedená v znaleckom posudku a k záberu, ak vôbec

o ňom možno hovoriť, dochádza len v prednej časti, t. j. o šírke 20 cm, kde sa nachádza odvodňovací
kanál, ktorý slúži aj navrhovateľom. Betónový múrik vybudovali navrhovatelia niekedy okolo roku 1969,
takže sami svojím faktickým konaním uznali hranicu aj v tejto časti. Aj po skončení konania sp. zn.
12C/90/2001 navrhovatelia neustále zasahovali do výkonu ich vlastníckych práv a najmä sa nezmierili
s vlastníckou hranicou nehnuteľností. Z tohto dôvodu dňa 12.10. 2009 požiadali Geodéziu Žilina o

vytýčenie vlastníckej hranice, čo vykonala D.. V. A. fakticky v teréne a vypracovala aj vytyčovací náčrt.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, oboznámením s výpismi z listov
vlastníctva č. XXXX, XXX a XXX pre k. ú. G., listinnými dôkazmi predloženými z katastra nehnuteľností

navrhovateľom v 1. rade - osobitne s geometrickými plánmi zo dňa XX.X. XXXX, X.XX. XXXX, XX.X.
XXXX a z ďalšími geometrickými plánmi z rôzneho časového obdobia, listom obce G. zo dňa XX.X.
XXXX adresovaným navrhovateľom, vytyčovacím náčrtom vlastníckej hranice parcely č. XXX/X-X, XXX/
X, písomným znaleckým posudkom D.. P. X. č. XX/XXXX, znalca z odboru U. a kartografia, vypočutím
znalca D.. X. na pojednávaní pred súdom a po oboznámení s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.

12C/90/2001, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Účastníci sú bezprostrední susedia v obci G.. Navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX a XXX (vznikli z pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXX/X
a XXX/X) a odporcovia podieloví spoluvlastníci nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXX a XXX (vznikli

z pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXX/X a XXX/X). Vzájomné vzťahy účastníkov sú veľmi zlé
niekedy od roku 2000.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ešte v roku 1965 nadobudli odporcovia kúpnou zmluvou do svojho
vlastníctva pôvodné pozemnoknižné nehnuteľnosti, parcelu č. XXX/X a parc. č. XXX/X.

Už pred rokom 1965 na pôvodných pozemnoknižných parceliach č. XXX/X a XXX/X mal však právny
predchodca odporcov postavený rodinný dom a teda, ako tvrdil aj právny zástupca odporcov, už vtedy
bola zrejmá užívacia hranica nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov, resp. ich právnych predchodcov.

Stavba rodinného domu navrhovateľov bola umiestnená a realizovaná ( zrejme aj so súhlasom
odporcov) v bezprostrednej blízkosti hranice pôvodných pozemnoknižných parciel (zistené súdom aj z
ohliadky na mieste samom v konaní sp. zn. 12C/90/2001). O tom, že vzájomné vzťahy účastníkov boli
dlhodobo bezproblémové mal súd preukázané aj tým, že betónový múrik od ulice č. XXXX až po roh
stavby rodinného domu odporcov v neskoršom období (rok 1969) postavili navrhovatelia a že účastníci

v neskoršom období dokonca spolu pestovali na komerčné účely ruže.

Až do roku 2000 hranica pozemkov terajších nehnuteľností, pozemkov parc. č. XXX a parc. č.
XXX v podielovom spoluvlastníctve odporcov a terajších pozemkov parc. č. XXX a parc. č. XXX vbezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov nebola sporná, účastníci, resp. ich právni predchodcovia
dobromyseľne a nerušene užívali svoje vlastníctvo. Vyplýva to jednoznačne aj z toho, že účastníci v
konaní nepredložili súdu žiaden písomný dôkaz o tom, že by nejaký orgán verejnej resp. štátnej správy

riešil ich vlastnícke nezhody.

Až niekedy okolo roku 2000, kedy sa prestali spoločne venovať pestovaniu ruží, sa narušili vzťahy
medzi účastníkmi, začali medzi nimi susedské spory, ktorých iniciátormi sú navrhovatelia (viď petit
návrhu vo veci sp. zn. 12C/90/2001, obsah návrhu na zmenu petitu návrhu vo vyššie uvedenej právnej

veci, vystupovanie navrhovateľov na pojednávaní, vybudovanie múrika v prednej časti nehnuteľností na
hranici pozemkov odporcami pre spory s navrhovateľmi, ktorý po zásahu navrhovateľov bol odstránený
ap.) a ktoré pretrvávajú dodnes.

V pôvodnom konaní sp. zn. 12C/90/2001 sa navrhovatelia neúspešne domáhali nielen toho, aby
súd uložil odporcom povinnosť odstrániť hospodárske časti ich nehnuteľností, t. j. murované chlievy,

hnojisko, kuríny a plechovú garáž do takej vzdialenosti, aby neohrozovali ich vlastnícke právo a urobiť
také opatrenia, aby splaškové a odpadové vody nestekali na pozemky navrhovateľov, resp. návrhom na
zmenu návrhu, ktorú súd uznesením č. k. 12C/90/2001-126 nepripustil, uloženia odporcom povinnosti
zdržať sa akéhokoľvek konania spôsobujúceho ohrozenie a škody na majetku navrhovateľov a to
na ich dome a pozemkoch a to najmä splaškovými a odpadovými vodami a stromami rastúcimi na

parcele č. XXX vo vlastníctve odporcov, povinnosť dať do pôvodného stavu betónový žľab za domom
navrhovateľov a vybudovať tento žľab až k miestnej komunikácii č. XXXX tak, aby odtekajúca dažďová
voda nespôsobovala škody na ich dome a na murovanej ohrade oddeľujúcej pozemky parc. č. XXX a
XXX a zároveň povinnosť zdržať sa akéhokoľvek vypúšťania splaškových vôd cez tento žľab, povinnosť
orezať stromy rastúce na parcele XXX tak, aby nespôsobovali škodu na majetku navrhovateľov,

povinnosť odstrániť plechovú garáž stojacu na parcele č. XXX, povinnosť odstrániť betónový múrik
nachádzajúci sa na parcele č. XXX a vedúci po celej dĺžke plota oddeľujúceho parc. č. XXX a XXX, ale
aj určenia hranice a vydania zabratej plochy z pozemku v ich vlastníctve v podstate tak, ako sa toho
domáhali i v tejto právnej veci.

Vkonanísp.zn.12C/90/2001bolovovecinariadenéznaleckédokazovanieznalcomzodboruaodvetvia
geodézia a kartografia. Z písomne vypracovaného znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Bernátha
č. 200/2004, ako i z jeho výpovede na pojednávaní je zrejmé, že pôvodná pozemnoknižná hranica
pozemkov vo vlastníctve účastníkov je totožná so súčasnou hranicou, vyjmúc prednej časti, kde je
postavený betónový múrik, ktorý postavili navrhovatelia.

Užvovyššieuvedenomkonanísúdnyznalec(bolvypočutýajnapojednávaní)uviedol,žepopreskúmaní
technických podkladov, na základe ktorých boli v katastri nehnuteľností založené vlastnícke vzťahy,
teda vlastníctvo k pôvodným pozemkom XXX/XX a XXX/XX vzniklo podľa geometrického plánu č.z.
XXX/XXXX-X a vlastníctvo evidované v katastri nehnuteľností vzniklo na podklade geometrického plánu

č.z. XXX-XXX-XXX-XX - prepracovanie geometrického plánu č.z. XXX-XXXX-X a ich porovnaním s
grafickým operátom katastra nehnuteľností pre k.ú. G.. Vlastnícka hranica medzi pozemkami parc. C KN
XXX, XXX a pozemkom parc. C KN XXX, XXX je totožná s pôvodnou vlastníckou hranicou pozemkov
parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Vlastnícka hranica medzi parcelou č. XXX, parcelou XXX sa v teréne
nachádza 20 cm od existujúceho oplotenia smerom severozápadným (k parcele XXX).

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že oplotenie tvoriace hranicu držby nehnuteľností vo vlastníctve
účastníkov vybudovali samotní navrhovatelia. Z ohliadky na mieste samom ako i zo znaleckého posudku
vypracovaného vo veci sp. zn. 12C/90/2001 Ing. Bernáthom je zrejmé, že toto oplotenie (vonkajšok
betónovej podstienky) končí na rohu rodinného domu. Obdobne je urobené oplotenie na hranici

pozemkov parc. č. XXX a XXX, ktorého koniec je na rohu rodinného domu postaveného na pozemku
parc. č. XXX. Vlastnícka hranica ďalej pokračuje odkvapom rodinného domu na parcele č. XXX a ďalej
po priamke k oploteniu až po koniec k ulici parc. č. XXXX.

Ako už bolo uvedené vyššie, betónový múrik v prednej časti nehnuteľností, pri ceste, na hranici

pozemkovvovlastníctveúčastníkov,vybudovalinavrhovatelianiekedyokoloroku1969,takževpodstate
sami svojím faktickým konaním uznali hranicu aj v tejto časti.Podľa tvrdenia odporcov, aj po skončení konania sp. zn. 12C/90/2001 navrhovatelia neustále zasahovali
do výkonu ich vlastníckych práv a najmä sa nezmierili s vlastníckou hranicou nehnuteľností. Z tohto
dôvodu dňa 12.10. 2009 požiadali Geodéziu Žilina o vytýčenie vlastníckej hranice, čo vykonala D.. V. A.

fakticky v teréne a vypracovala aj Protokol o vytýčení hranice pozemku spolu s vytyčovacím náčrtom
(č. l. 27), v ktorom vytýčila hranicu pozemkov vo vlastníctve účastníkov.

Aj keď odporcovia boli právneho názoru, akceptujúc aj pôvodný znalecký posudok Ing. Bernátha, že
návrhnavrhovateľovjenedôvodnýzdôvodu,žeúčastnícipozemky,vstave,akoichužívajúvsúčasnosti,

užívajú už od 60-tych rokov minulého storočia a nerušene ich takto užívali až do roku 2000 a teda ak by
aj zaberali časť nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov, došlo k nadobudnutiu vlastníctva odporcov
k tejto časti nehnuteľností vydržaním, snažiac sa však eliminovať ataky zo strany navrhovateľov, boli
odporcovia ochotní pristúpiť aj na také riešenie, že časť nehnuteľnosti, ktorú podľa znaleckého posudku
Ing. Bernátha a Ing. Polku majú zaberať navrhovateľom, boli ochotní dobrovoľne navrhovateľom vydať.
Z týchto dôvodov začali v prednej časti pozemkov účastníkov, pri ceste, vedľa už stojaceho múrika

vybudovaného navrhovateľmi, na pozemku, ktorý už predtým užívali, stavať betónový múrik (fotografia
na č. l. ), ktorý však na základe zásahu obce G. ako stavebného úradu, z podnetu navrhovateľov
nedokončili (výpoveď navrhovateľky v 2. rade na pojednávaní dňa 22.9. 2011, list obce G. zo dňa 24.6.
2011 adresovaným navrhovateľom).

Na pojednávaní pred súdom dňa 21.10. 2013 odporcovia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
snažiac sa spor s navrhovateľmi zrejme už konečne vyriešiť, nespochybňujúc v prednej časti záber
pôdy o šírke 20 cm navrhovateľom, skutočnosť ktorú od podania znaleckého posudku Ing. Bernátha
nikdy nenamietali, naopak, snažili sa vzniknutú situáciu riešiť, i keď podľa ich názoru by bolo namieste
postupovať vo veci podľa princípov vydržania k 3 m2 alebo pre postup podľa § 135c ods. 3 Občianskeho

zákonníka,zdôvodu,ženechcúnič,čopatrínavrhovateľom,navrhlivovecirozhodnúťtak,ževčasti,kde
bol vypracovaný geometrický plán znalcom Ing. Polkom na základe dodatku k pôvodnému znaleckému
posudku, aby súd rozhodol tak, že odporcovia sú povinní vydať navrhovateľom zabratú plochu, ktorá je
na geometrickom pláne identifikovaná ako parcela CKN XXX/X, zastavaná plocha o výmere X mX a v
ostatnej časti žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Q. ustanovený znalec, D.. P. X., z odboru geodézie a kartografie vo svojom písomnom znaleckom
posudku č. XX/XXXX, doručeným súdu dňa XX.XX. XXXX, sa stotožnil so závermi vyslovenými v
znaleckom posudku č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovil D.. B.. I. v prírode vyznačil hranicu medzi parcelami č.
XXX, XXX nachádzajúcich sa v k.ú. G. a zapísaných na LV č. XXXX, vlastníkmi ktorých sú navrhovatelia

a nehnuteľnosťami parc. č. XXX, XXX nachádzajúcich sa v k.ú. G. a zapísaných na LV č. XXX, XXX,
pričom záznam o vytýčení zobrazil v prílohe č. X posudku. V znaleckom nákrese znalec vyznačil časť
pozemku, ktorý zaberajú odporcovia a ktorá predstavuje vzdialenosť X,XX m od postavenej podmurovky
plota, pričom zabratá plocha predstavuje X m2. Z. múrik, ktorý začali odporcovia stavať, sa v čase
ohliadky miesta samého znalcom na tvare miesta už nenachádzal, z fotografie nachádzajúcej sa v

spise však znalec zistil, že tento múrik bol postavený na hranici pozemkov parc. č. XXX, XXX v k.ú.
G. a zapísaných na LV č. XXXX a parc. č. XXX, XXX v k.ú. G.. Poukazujúc na prílohu č. 6 písomného
znaleckého posudku, znalec uviedol, že hranica medzi parcelami C. č. XXX, XXX a parcelami CKN č.
XXX, XXX je totožná s pôvodnou vlastníckou hranicou pozemkov parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/
XX. K. tvrdenie podporuje aj geometrický plán č. XXX-XXXX-X vyhotovený XX.X. XXXX, kde je rozmer

parcely XXX/XX určený hodnotou XX,XX m a rovnaký údaj možno určiť aj z geometrického plánu č. XXX-
XXXX-X vyhotoveného X.XX. XXXX, v ktorom je pozemok navrhovateľa označený ako pôvodná parcela
č. XXX/XX, pričom staničenie meračskej priamky na začiatku pozemku je určené hodnotou XX,XX m
a staničenie na konci pozemku je určené hodnotou XX,XX m, čo predstavuje šírku pozemku XX,XX m
a tomuto rozmeru zodpovedá dĺžka parcely C. XXX, ktorá ma hodnotu XX,XX metrov. V geometrickom

pláne č. XXX-XXXX-X je zobrazená aj šírka pôvodnej parcely č. XXX/XX, táto je tu daná hodnotou
XX,XX m, čo je v rozpore so šírkou pozemku č. C. XXX tak ako je evidovaná k dnešnému dňu v katastri
nehnuteľností. X. výpočtu zo súradníc, má pozemok C. č. XXX šírku XX,XX m, čo predstavuje rozdiel
X,XX metrov, ktorý rozdiel v zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. presahuje krajne povolenú odchylku
a preto túto dĺžku nemožno považovať za identickú a nemôže byť použitá pri určení pôvodnej hranice

medzi pozemkami účastníkov konania. F. len konštatovať, že v minulosti bol pozemok odporcu širší, čo
ale nebolo na úkor navrhovateľa, pretože šírka pozemku navrhovateľa zostala nezmenená.V. na výhrady právneho zástupcu navrhovateľov k písomne podanému znaleckému posudku D.. X.,
ktorý tvrdil, že o termíne ohliadky navrhovatelia vyrozumený neboli, že z tohto dôvodu ani nebolo
možné predložiť písomnosti potrebné k vyhotoveniu znaleckého posudku, že nebola zameraná parcela

navrhovateľov, z čoho by bolo ihneď zrejmé, že nesúhlasia jej výmery, že nebol vyhotovený geometrický
plán a meranie, ktoré znalec vykonal bolo podľa jeho tvrdenia robené od múrika, avšak podľa jeho
vedomostí je východzí bod v mieste skade sa má merať a nie si zobrať stĺp brány, že hranicu v prírode
znalec ani neurčil a že sa dá povedať, že znalecký posudok je robený zo znaleckého posudku D.. B.
z dôvodov ktorých považoval znalecký posudok za zmätočný, predvolal súd na pojednávanie súdom

ustanoveného znalca D.. X..

Q. ustanovený znalec D.. X. na pojednávaní pred súdom vo svojej výpovedi zotrval v celom rozsahu
na písomne podanom znaleckom posudku. R., že mal dostatok podkladov k tomu, aby mohol znalecký
posudok podať. V. zo spisového materiálu súdu, takisto mal k dispozícii mapy z centrálneho archívu
v B. a katastrálnu mapu zo Q. katastra X.. X. ohliadke navrhovateľ bol (na jednej fotografii - príloha

k znaleckému posudku - je odfotený), ohliadku nehnuteľností mu umožnil a na základe toho vykonal
ohliadku, zameral priebeh hraníc. X., že ak zistí nejaké nové okolnosti, že príde hranicu vytýčiť. Z. a ani
nemal k dispozícii žiadne písomné doklady, z ktorých by sa mohol vyvodiť záver, že odporcovia zaberajú
navrhovateľom vyššiu výmeru ich pozemku ako X m2. Q. záber nehnuteľnosti predstavuje plocha od
múrika po kovový stĺp brány asi XX cm po celej dĺžke, body sú označené XX-XX, XX-XXX a končí sa

to bodom XX-XX (príloha č. X posudku) , čo predstavuje roh domu. X. zameraní použil metódu U.. X.
dve nezávislé metódy, prvou bol prekryv pôvodných pozemkových máp s novou katastrálnou mapou a
druhou metódou vypočítal pôvodné geometrické plány z rokov XXXX, XXXX a XXXX.

L. XX.X. XXXX predložil súdom ustanovený znalec, D.. X., súdu geometrický plán č. XX/XXXX, ktorým z

pôvodnej parcely č. XXX o výmere XXX mX oddelil a zakreslil novovytvorenú parcelu č. XXX/X o výmere
X m2, ktorú užívajú odporcovia.

X. § XXX ods. X,X H. zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje. H. právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

I. výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľov je čiastočne dôvodný.
V konaní výpoveďami účastníkov bolo jednoznačne preukázané, že účastníci užívajú nehnuteľnosti v
súčasnom stave už najmenej od roku XXXX, pričom až niekedy do roku XXXX začali medzi účastníkmi

vznikať susedské spory. L. nezávislými znaleckými posudkami vypracovanými v konaní sp. zn. XXC/XX/
XXXXavtomtokonaníbolojednoznačnezistené,žeužívacístavnehnuteľnostíúčastníkovniejetotožný
so stavom právnym na katastri nehnuteľností, že odporcovia v skutočnosti užívajú časť nehnuteľnosti,
pozemku parc. č. XXX vo vlastníctve navrhovateľov. L., ktoré boli vykonané už vo vyššie uvedenom
konaní, dostatočným spôsobom preukazujú, že hranica pozemkov je tak ako je uvedená v znaleckom

posudku D.. X. a že k zásahu odporcov do vlastníckeho práva navrhovateľov, vychádzajúc z evidencie
nehnuteľností na katastri, dochádza len v prednej časti, t. j. o šírke XX cm, kde sa nachádza odvodňovací
kanál, ktorý slúži aj navrhovateľom. H. si túto skutočnosť uvedomovali už po podaní znaleckého posudku
vo veci sp. zn. XXC/XX/XXXX, na rozdiel od navrhovateľov mali záujem už v minulosti celú záležitosť
riešiť a v súlade s pôvodným znaleckým dokazovaním riešiť postavením nového múrika na pozemku,

ktorý užívali, odporcovia im v tom však zabránili. V znaleckom dokazovaní v tomto konaní boli v celom
rozsahu potvrdené závery znaleckého dokazovania v predchádzajúcej právnej veci, keď bolo zistené,
že pôvodná pozemnoknižná hranica nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov je totožná so súčasnou
hranicou, okrem prednej časti, kde je postavený múrik, ktorý však postavili navrhovatelia(!) a preto súd
uložil odporcom povinnosť (aj s ich súhlasom), vydať navrhovateľom nehnuteľnosť o výmere X m2,

identifikovanú vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

X. sa navrhovatelia domáhali od odporcov vydania oveľa väčšej výmery pozemku, snažiac sa o „svojej
pravde“ presvedčiť súd svojou argumentáciou a predkladaním stále ďalších písomných dôkazov, súd
považuje za potrebné konštatovať, že užívacia hranica pozemkov účastníkov a hranica zapísaná

v evidencii nehnuteľností bola jednoznačne zistená výpoveďami účastníkov, pripojenými listinnými
dôkazmi z katastra nehnuteľností , z obsahu spisu sp. zn. XXC/XX/XXXX a predovšetkým zo záverov
znaleckého dokazovania, pričom z navrhovateľmi predkladaných písomností nebolo možné dospieť k
iným záverom.F. dokazovanie vo veci tak, ako ho navrhli navrhovatelia (výsluch ďalších svedkov, kontrolné znalecké
dokazovanie, ohliadka na mieste samom) považoval súd za nadbytočné a nehospodárne, pretože

z doposiaľ vykonaných dôkazov (vypočutím účastníkov, oboznámením s listinnými dôkazmi a po
vykonaní znaleckého dokazovania) v tomto konaní ale už aj v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX, bola podľa
názoru súdu jednoznačne zistená užívacia i v katastri nehnuteľností evidovaná hranica nehnuteľností
účastníkov a preto súd ďalšie, navrhovateľmi navrhované dôkazy nevykonal a v prevyšujúcej časti (o
vydanie pozemku vo väčšej výmere ako X m2) návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. v platnom znení. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.