Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 11, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114221573
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114221573.2

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu
Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti
žalovanému JUDr. Matúš Boľoš, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej
podstaty úpadcu BISKA, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Švermova 49B, Banská Bystrica, IČO: 36 717
789, o určenie popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu BISKA,
s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Švermova 49B, IČO: 36 717 789, vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 10/2014 vo výške 711,13 Eur vyplatená z titulu dávky garančného
poistenia jepohľadávkouprotipodstate podľa§87ods.2písm.l)Zákonaokonkurzeareštrukturalizácii
(ďalej len „ZKR“).

Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu BISKA,
s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Švermova 49B, IČO: 36 717 789, vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 10/2014 vo výške 6 733,26 Eur vyplatená z titulu neuhradeného
poistného na sociálne poistenie za mesiace apríl, máj a jún 2014 je pohľadávkou proti podstate podľa
§ 87 ods. 2 písm. k) ZKR.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že jeho pohľadávka v konkurznom konaní na majetok
úpadcu BISKA, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 2K 10/2014 z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia vo výške 711,13 Eur je pohľadávkou proti
podstate podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR; ďalej sa domáhal určenia, že jeho pohľadávka prihlásená v

konkurzom konaní z titulu neuhradeného poistného na Sociálne poistenie za mesiace apríl až jún 2014 v
celkovej výške 6 733,26 Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a alternatívne
určenia, že jeho pohľadávka vzniknutá z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie vo výške
6 733,26 Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. A.-XXXXXX/XXXX zo dňa
09. 09. 2014, konečným zoznam pohľadávok úpadcu, zverejnením zmluvy v Centrálnom registri zmlúv
zo dňa 11. 09. 2014, prihláškou pohľadávky proti podstate zo dňa 25. 08. 2014, vyhlásením k prihláške
pohľadávky proti podstate zo dňa 25. 08. 2014, neuznaním pohľadávky proti podstate zo dňa 17. 09.
2014, rekapituláciou vyplatených dávok k dátumu splatnosti 11. 08. 2014, potvrdením zamestnávateľa

na účely nároku na dávku garančného poistenia, kontrolnou zostavou k žiadosti o dávku garančnéhopoistenia zo dňa 08. 08. 2014, mesačným výkazom poistného a príspevkov za obdobie apríl, máj a jún
2014, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S 291/2013-119 a zistil tento skutkový stav:

Konkurzný súd uznesením č. k. 2K 10/2014 - 113 zo dňa 01. 04. 2014 vyhlásil na
majetok dlžníka BISKA, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Švermova 49B, IČO: 36 717 789
konkurzazasprávcukonkurznejpodstatyustanovilnazákladenáhodnéhovýberupomocoutechnických
a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr.
Matúša Boľoša, so sídlom kancelárie 974 04 Banská Bystrica, Horná 23.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. A.-XXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa 09. 09. 2014 medzi
Sociálnou poisťovňou, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 ako
postupcom a navrhovateľom Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava,
IČO: 35 776 005 ako postupníkom bola postúpená pohľadávka Sociálnej poisťovne voči úpadcovi
BISKA, s.r.o. „v konkurze“.

Právny predchodca navrhovateľa Sociálna poisťovňa, a.s. si podaním zo dňa 25. 08. 2014 uplatnila v
konkurznom konaní pohľadávku vo výške 3 956,29 eur ako pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla
po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatených dávok do garančného poistenia k dátumu splatnosti 11.
08. 2014 za dvoch poberateľov - J.. J. W. a W. M. a pohľáadvku vo výške 6 733,26 Eur ako

pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu nezaplateného poistného
na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové poistenie, invalidné poistenie,
poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity za
mesiac apríl až jún 2014, spolu vo výške 9 689,55 Eur. Žalovaný listom zo dňa 07. 09. 2014
oznámil právnemu predchodcovi navrhovateľa, že neuznal jeho pohľadávku z titulu vyplatených dávok

garančného poistenia vo výške 711,13 Eur. Uznal túto pohľadávku vo výške 2 245,16 Eur, z toho
pohľadávku vo výške 541,29 Eur vyplatenú v prospech J.. J. W. a pohľadávku vo výške 1 703,87
eur v prospech W. M.. Žalovaný pohľadávku poprel s tým, že úpadca počas konkurzu neposkytol
svojim bývalým zamestnancom žiadne plnenie, podľa § 87 ods. 2 písm. g) alebo h) ZKR z titulu ich
pracovnoprávnych nárokov. Taktiež uviedol, že správca neprevádzkoval podnik po vyhlásení konkurzu,

neprideľoval prácu bývalým zamestnancom úpadcu, ani ich prostredníctvom nevykonával žiadne úkony
súvisiace so správou alebo speňažovaním majetku úpadcu a teda podľa jeho názoru nedošlo k vzniku
pohľadávok proti podstate z titulu pracovnoprávnych nárokov, ktoré by mali byť uspokojené podľa § 87
ods. 2 písm. g) alebo h) ZKR. Podľa názoru žalovaného je taktiež výška pracovnoprávnych nárokov
označených za pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR limitovaná štvornásobkom

životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu, pričom
výška životného minima sa určuje ku dňu vyhlásenia konkurzu. Ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu dňa 08. 04. 2014 bola výška životného minima 198,09 Eur. Žalobca nesúhlasí s názorom
žalovaného; uvádza, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bola právnym predchodcom žalobcu
vyplatená bývalému zamestnancovi úpadcovi W. M. suma vo výške 2 415 Eur z titulu peňažných náhrad

garančného fondu a to dňa 11. 08. 2014. Podľa § 87 ZKR základným predpokladom pre určenie
pohľadávky proti podstate je skutočnosť, že pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu. Navrhovateľ v
tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01. 2012 sp. zn. 9Sžso 7/2011,
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 10. 2010, sp. zn. 16Cbi 3/2010-90. Zdôrazňuje,
že popretá časť pohľadávky vo výške 711,13 Eur z titulu vyplatenej dávky garančného poistenia po

vyhlásení konkurzu a po uplynutí základnej lehoty na prihlásenie pohľadávky je pohľadávkou proti
podstate, vznikla po vyhlásení konkurzu za pracovný nárok, ktorý je pohľadávkou proti podstate a preto
sa s neuznaním pohľadávky a jeho dôvodmi nestotožňuje. Žiadateľovi W. M., bývalému zamestnancovi
úpadcu vznikol po vyhlásení konkurzu pracovnoprávny nárok v príslušnej výške, ktorý mu osvedčil
žalovaný v potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia. Žiadateľ si

ju uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica a táto mu bola ako dávka garančného
poistenia v príslušnom rozsahu vyplatená. Nie je preto sporné, že pracovnoprávny pomer žiadateľa
trval aj po vyhlásení konkurzu, pričom pre účely dávky garančného poistenia bol uplatnený nárok z
pracovnoprávneho vzťahu za obdobie po vyhlásení konkurzu. Vyplatená dávka garančného poistenia v
celkovej výške 2 415 Eur je dávkou za pracovnoprávny nárok, ktorý je sám o sebe pohľadávkou proti

podstate a preto bol právnym predchodcom navrhovateľa uplatnený v konkurze ako pohľadávka proti
podstate bez akéhokoľvek obmedzenia jej výšky, nakoľko § 87 ods. 2 písm. l) ZKR žiadne obmedzenia,
čo sa týka výšky uplatnenej pohľadávky nepozná. Ide o nárok - pohľadávku žalobcu voči úpadcovi, nie
o pracovnoprávny nárok zamestnanca definovaný v § 87 ods. 2 písm. j) ZKR. Aplikáciu ustanovenia§ 87 ods. 2 písm. j) ZKR na daný prípad žalobca považuje za nesprávny a nedôvodný, nakoľko toto
ustanoveniesatýkazamestnancov,ktorísipriamomôžuuplatniťsvojenárokyvočikonkurznejpodstatev
prípadoch, ak nežiadajú o výplatu dávky z garančného fondu, resp. v prípadoch, keď by im zo zákonných

obmedzení vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení bola vyplatená nižšia dávka garančného
poistenia, ako bola uplatnená. Žalobca má v danom prípade právo požadovať plnenie v plnom rozsahu
vyplatenej dávky podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR a nie je možné podmieňovať uznanie takto uplatnenej
pohľadávky v rozsahu § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, t. j. štvornásobkom životného minima. Postup podľa
písm. j) je obmedzujúcim pre prípady, keď nedôjde k vyplateniu dávok garančného poistenia sociálnou

poisťovňou a jedná sa o pracovnoprávny nárok zamestnanca a nie pohľadávku sociálnej poisťovne,
čo následne vyplýva aj zo znenia § 87 ods. 3 ZKR. Žalobca zdôrazňuje, že ZKR žiadnym spôsobom
neobmedzuje výšku garančnej dávky ako pohľadávky proti podstate. Ustanovenie § 87 ods. 2 písm. j)
ZKR síce obmedzuje pracovnoprávne nároky zamestnancov najviac vo výške štvornásobku životného
minima mesačne, avšak dávka garančného poistenia nie je pracovnoprávnym nárokom, ale náhrada za
pracovnoprávny nároky zamestnancov. Z tohto dôvodu správca pri podpise potvrdenia zamestnávateľa

na účely nároku na dávku garančného poistenia mal s odbornou starostlivosťou zvážiť a mal možnosť
obmedziť výšku pracovnoprávneho nároku zamestnanca W. M. do výšky štvornásobku životného
minima mesačne pri uplatňovaní nároku na dávku garančného poistenia a pri zohľadnení pohľadávok
proti podstate.

Neuznanie pohľadávky vzniknutej z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie po vyhlásení
konkurzu žalovaný zdôvodnil tým, že sa jedná o pohľadávku, ktorá nesúvisí s prevádzkou podniku
úpadcu, nakoľko podnik úpadcu nebol prevádzkovaný počas celého kalendárneho roka 2014 a ani
správca neprevádzkoval podnik. Taktiež sa nejedná o pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti so správou
a speňažovaním podniku úpadcu, nakoľko úpadca nevlastní žiadne nehnuteľnosti, zdroje, zásoby, či

iný majetok, ktorý by vyžadoval ochranu pred stratou, poškodením resp. pravidelnú údržbu. Žalovaný
taktiež v popretí uviedol, že rozviazal pracovné pomery so všetkými zamestnancami, keďže na správu
so speňažovaním majetku nepotreboval žiadnu pracovnú silu. Preto uvedené pohľadávky nemožno
považovať za pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) prípadne k) ZKR. Z dôvodmi
neuznania pohľadávok navrhovateľa žalovaným sa navrhovateľ taktiež nestotožňuje; poukazuje na ust.

§87ods.2písm.i)ak)ZKR,akoajnaust.§86ods.1,§91ods.1ZKRaust.§139ods.1,§141ods.1,§
142 ods. 1 a 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti uvádza, že pri určení, ako prihlásiť
pohľadávky do konkurzu je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, kedy nastávajú tak hmotnoprávne ako
aj procesnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu. Týmto dňom bol v danom prípade deň 08.04. 2014. K
tomuto dňu bol úpadca v sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny odvádzateľ, ktorý bol z tohto dôvodu

aj v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovením povinný v zákonnej lehote predložiť mesačný
výkaz poistného a príspevkov s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie a v lehote splatnosti
uvedenú sumu aj uhradiť. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje okrem ustanovení Zákona o sociálnom
poistení aj na opatrenie Ministerstva SR č. MS 24035/2005-74 zo dňa 30. 11. 2005 a kedy v zmysle §
33 ods. 5 tohto opatrenia pohľadávka na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové poistenie sa

účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov na stavebné dôchodkové sporenie alebo iného účtovného
dokladu,akjeznámajejsuma.EvidenciupohľadávkyvúčtovníctveSociálnejpoisťovneviažepredmetné
opatrenie na výkaz poistného a príspevkov. Predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov
sa stáva známou presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorú je Sociálna poisťovňa povinná
zaúčtovať a zaviesť do svojho účtovníctva. Vyššie uvedené nadväzuje na povinnosť zamestnávateľa v

tomto prípade žalovaného, uvedenom v § 231 ods. 1 písm. f) Zákona o sociálnom poistení podľa ktorého
je zamestnávateľ povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie,
atď. Žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 sp. zn. 4Sžso 5/2011,

kedy v odôvodnení tohto rozhodnutia Najvyšší súd o. i. uviedol, že poistné je zamestnávateľ povinný
odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného
zaťažujúceho mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i v súhrne) za príslušné mesačné obdobie v
lehotách stanovených zákonom. Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než
mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o

vyplatených mzdách a výkazoch poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške
je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného.Z uvedeného preto vyplýva, že pre vznik pohľadávky sociálnej poisťovne je podstatné splnenie dvoch
podmienok a to 1/ predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkoch za príslušný mesiac, z
ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný zaplatiť za uvedený mesiac v lehote splatnosti (až vtedy

začne sociálna poisťovňa účtovať a vedie prípadnú pohľadávku v účtovníctve, aby sa neskôr mohlo
pripojiť k prihláške vyhlásenie o jej vedení v účtovníctve pre účely ZKR) a 2/ splatnosť poistného na
základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov, nakoľko až neuhradením poistného
v lehote splatnosti vznikne pohľadávka a až vtedy môže sociálna poisťovňa požadovať plnenie od
dlžníka, dovtedy je známa len výška poistného ale nemožno povedať, že sociálnej poisťovni vznikla

pohľadávka. Žalobca ďalej poukazuje na rozpor tvrdení žalovaného, kedy žalovaný popiera právny
dôvod prihlásených pohľadávok vzniknutých z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie,
avšakzároveňnepopieraskutočnosť,žepovinnosťzaplatiťpoistné vzniklaúpadcovivčasepovyhlásení
konkurzu. Úpadca je stále aktívnym odvádzateľom v sociálnej poisťovni, nemá ukončenú registráciu,
naďalej predkladá mesačné výkazy aj po vyhlásení konkurzu a teda naďalej narastá pohľadávka voči
úpadcovi. Pokiaľ by boli tvrdenia žalovaného pravdivé, že uplatnené pohľadávky nesúvisia so správou,

speňažovaním ani prevádzkovaním podniku, je žalovaný povinný postupovať s odbornou starostlivosťou
a ukončiť registráciu úpadcu v sociálnej poisťovni a nie zapríčiniť svojim konaním či nekonaním
narastanie pohľadávok veriteľa z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie. Žalobca je toho
názoru, že zamestnávanie zamestnancov aj po vyhlásení konkurzu resp. za mesiac, kedy bol konkurz
vyhlásený, by bolo možné subsumovať aj pod ust. § 86 ods. 4 ZKR.

Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S 291/2013-119, kedy súd
rozhodoval v obdobnej veci v prvom stupni a priznal pohľadávku proti podstate ako oprávnenú v plnej
výške bez obmedzenia štvornásobkom životného minima.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil; pohľadávku z titulu dávky garančného poistenia vyplatenú J.. W.
uznal v celej výške, nakoľko bola uplatnená len vo výške 541,29 Eur. Čo sa týka pohľadávok proti
podstate, ktoré sa týkajú pracovnoprávnych nárokov, tak tieto sa posudzujú podľa ust. § 87 ods. 2
písm. g), h), prípadne podľa písm. j) a rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že sa jedná o zamestnanca,
ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty; taktiež pracovnoprávne

nároky podľa písm. h), ktoré súvisia s prevádzkovaním podniku a potom podľa písm. j), čo sú ostatné
pracovnoprávne nároky, ktoré či už nesúviseli s prevádzkovaním podniku, resp. so speňažovaním
alebo správou podstaty. V predmetnom konkurznom konaní žalovaný neprideľoval zamestnancom
úpadcu prácu, taktiež žiadnych zamestnancov nepotreboval ani na udržanie podstaty, resp. stráženie
a nebol ani prevádzkovaný podnik. Preto podľa názoru žalovaného nie je možné uvedené nároky

subsumovať pod písm. g) alebo h) ust. § 87 ods. 2, ale je nutné ich posudzovať len podľa písm. j)
tohto zákonného ustanovenia, kde zákonodarca určil limitáciu štvornásobkom životného minima. Podľa
názoru žalovaného sa nejedná ani o pohľadávku podľa ust. § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, nakoľko v
danom prípade musia byť splnené všetky tri podmienky a to skutočnosť, že sa jednalo o pohľadávku,
ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, musí ísť o dávku poskytnutú zamestnancovi za pracovnoprávne

nároky ale zároveň sa musí jednať o pohľadávku proti podstate; v danom prípade však tieto nároky
nemožno považovať za pohľadávku proti podstate v súvislosti so správou konkurznej podstaty, resp. s
prevádzkovaním podniku a je možné tieto nároky posudzovať len ako ostatné pracovnoprávne nároky
podľapísm.j),ktorésúlimitovanéštvornásobkomživotnéhominima.Podľanázoružalovanéhojeúčelom
takejto limitácie v zmysle novely ZKR zamedziť bezlimitnému uznávaniu pohľadávok proti podstate a tým

pádom ukracovať aj ostatných veriteľov s klasickou prihlásenou pohľadávkou. Podľa názoru žalovaného
má žalobca možnosť uplatniť si predmetnú pohľadávku aj ako klasickú pohľadávku, nezabezpečenú
riadnou prihláškou, kedy v danom prípade nebude zo strany žalovaného namietaná výška, nakoľko v
takomto prípade limitácia daná nie je.

Čo sa týka pohľadávok z titulu poistného na sociálnom poistení, tak v danom prípade si správca len plnil
zákonnú povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. V danom prípade správca
rozviazal pracovné pomery so všetkými zamestnancami, avšak vzhľadom k tomu, že nepristúpili na
dohodu o skončení pracovného pomeru, žalovaný bol nútený počkať na uplynutie zákonnej výpovednej
lehoty a kedy posledný pracovný pomer skončil 31. 08. 2014. To znamená v danom prípade výpovedné

doby plynuli bez toho, aby zamestnanci vykonávali akúkoľvek činnosť a preto tieto pohľadávky nijako
nesúvisia s prevádzkou alebo správou podstaty a nemôžu byť za pohľadávku proti podstate uznané.Podľa § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

Podľa § ods. 2 písm. g), h), i), j), k) a l) ZKR, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa
zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:

g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo
vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti
so správou konkurznej podstaty,

h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi

zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu,

i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové

sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v
ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý
kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho

mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah
ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),

k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové

sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,

l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú
zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate.

Podľa § 102 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na
dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť
nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,

c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom
vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,

f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,

j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného
predpisu, 51)

l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu
zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

Podľa § 148 ods. 3 Zákona č. 461/2003 Z. z., po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ

stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia
rovnako.

V danom prípade žalobca uplatňuje právo na určenie pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87
ods. 2 písm. l) ZKR, t. j. z titulu vyplatenej dávky z garančného poistenia. Ustanovenie § 102 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení stanovuje podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného

poistenia a ktorými podmienkami sú platobná neschopnosť zamestnávateľa zamestnanca a teda jeho
neschopnosť uspokojiť pracovnoprávne nároky zamestnanca určené v tomto zákonnom ustanovení.
Výška uspokojenia týchto pohľadávok proti podstate nie je zákonom limitovaná. Pokiaľ aj žalovaný
v tejto súvislosti tvrdí, že zamestnancom úpadcu správca neprideľoval žiadnu prácu v súvislosti so
správou alebo s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a teda že sa nejedná o pohľadávky proti

podstate tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, súd uvádza, že nevyplatenie
pracovnoprávnych nárokov zamestnancom úpadcu počas výpovednej lehoty je možné považovať za
pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR- súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že pohľadávka podľa písm. j/ je pohľadávkou zamestnanca voči úpadcovi a je aj podľa tohto zákonného
ustanovenia limitovaná, avšak pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vzniknutá v dôsledku nesplnenia

tohto pracovnoprávneho nároku zamestnávateľa voči zamestnancovi podľa ust. § 102 ods. 1 Zákona o
sociálnompoisteníjesamostatnoupohľadávkouprotipodstatepodľaust. §87ods.2písm.l)ZKRakedy
výška uspokojenia takejto pohľadávky proti podstate žiadnym spôsobom limitovaná nie je. Uplatnená
pohľadávka žalobcu vo výške 711,13 Eur je podľa názoru súdu pohľadávkou proti podstate podľa ust. §
87 ods. 2 písm. l) ZKR bez obmedzenia jej uspokojenia a preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu

je v tejto časti dôvodná.

Podľa názoru súdu je oprávnená aj pohľadávka žalobcu vo výške 6 733,26 Eur vzniknutá z titulu
neuhradeného poistného na sociálne poistenie, a jedná sa o pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods.
2 písm. k) ZKR. V danom prípade nebolo sporné, že táto pohľadávka navrhovateľa, resp. jeho právneho

predchodcu vznikla po vyhlásení konkurzu. Podľa názoru žalovaného je však pre vznik pohľadávky proti
podstate dôležitý nielen moment vzniku pohľadávky ale aj skutočnosť, či takáto pohľadávka súvisela
či už so správou a speňažovaním majetku alebo s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Podľa
názoru súdu nie je možné pojem „správa majetku“ vykladať takým spôsobom, ako to urobil žalovaný
a čo v konečnom dôsledku viedlo k popretiu pohľadávky žalobcu z dôvodu, že pohľadávky z titulu

poistného nesúviseli ani s prevádzkovaním podniku a ani so správou a speňažovaním majetku úpadcu.
Pojem správa majetku správcom po vyhlásení konkurzu je potrebné vykladať v tom zmysle, že sa
jedná o všetky úkony týkajúce sa konkurznej podstaty vedúce ku konečnému výsledku konkurzného
konania a to ku speňaženiu majetku a uspokojeniu veriteľov z výťažku zo speňaženia tohto majetku.
Nemusí sa jednať nevyhnutne o také úkony, ktoré súvisia so zabezpečením majetku pred stratou,

poškodením alebo zničením ale jedná sa v danom prípade o úkony správcu ako také, ktoré sa týkajú
konkurznej podstaty. Takýmito úkonmi sú aj predkladanie mesačných výkazov po vyhlásení konkurzu
za zamestnancov úpadcu, ktorým plynú výpovedné lehoty a síce im správca neprideľuje žiadnu prácu
v súvislosti s prevádzkovaním podniku alebo v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, avšak
v rámci správy majetku resp. konkurznej podstaty správca vykonáva aj naďalej úkony vo vzťahu ku

sociálnej poisťovni, čím si plní svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k tomuto orgánu verejnej správy. Aj
tieto úkony je nutné subsumovať pod pojem správa majetku úpadcu a preto sa podľa názoru súdu jedná
o pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. k) ZKR.

Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a plnom

rozsahu jej vyhovel.Žalobcovi ako účastníkovi v spore úspešnému vznikol nárok na náhradu trov tohto konania podľa § 142
ods. 1 O. s. p. Žalobca si v konaní žiadne trovy neuplatnil, súd preto o ich náhrade rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa

napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanieprotirozhodnutiumožnoodôvodniťlentým,aksarozhodlovoveci,ktoránepatrídoprávomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal

ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.