Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 20, 2013

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 4C/340/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208202107
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3208202107.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v

právnej veci navrhovateľov: 1/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 2/ W.L. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Č. XXX/XX, B., 3/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, Z., K., všetci zastúpení advokátkou
JUDr. Michaelou Kajabovou so sídlom Jurkovičova 6/A, 831 06 Bratislava, proti odporcovi: B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U.. X. F. XXX/XX, Z. I. Z., v konaní zastúpenému advokátom Pavlom Trnkom so
sídlom Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ, V. N., sa návrhom podaným dňa 2.9.2008 domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ
je v podiele 5/12 spoluvlastníkom pozemku zapísaného Správou katastra Bánovce nad Bebravou pre
obec Nedašovce na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 21 m2 a parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2.

Dňa 27.4.2009 právna zástupkyňa pôvodného navrhovateľa doručila tunajšiemu súdu oznámenie o

úmrtí pôvodného navrhovateľa a návrh na zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa. Z
osvedčenia o dedičstve zo 17.12.2009 vydaného notárom JUDr. Vladimírom Košíkom ako súdnym
komisárom Okresného súdu Partizánske č. k. 1D/107/2009-71 tunajší súd zistil, že pôvodný navrhovateľ
zomrel dňa 13.3.2009, teda po podaní žaloby. Ako dedičia prichádzajú do úvahy manželka poručiteľa
W. N. a jeho deti V. M. a W. N.. Keďže všetci traja uvedení dedičia sa vyslovili, že si žiadajú pokračovať
v tomto konaní, súd pokračoval v konaní s dedičmi pôvodného navrhovateľa v súlade s ustanovením §
107 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Podaním z 15.4.2009 doručenýmm súdu dňa 27.4.2009

súčasne noví navrhovatelia navrhli, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že bude znieť na určenie, že V.
N. bol ku dňu svojej smrti, t. j. ku dňu 13.3.2009, v podiele 5/12 spoluvlastníkom pozemku zapísaného
Správou katastra Bánovce nad Bebravou pre obec Nedašovce na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok
parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 a parcela č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 8 m2. Súd uznesením z 10.2.2010 č. k. 4C/340/2008-90 zmenu návrhu pripustil.
Podaním zo 6.5.2010, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.5.2010, navrhovatelia navrhli ďalšiu zmenu
petitu s odôvodnením, že vyhotovením geometrického plánu v roku 2008 došlo k zmene výmery parcely

č. XXX/X z 21 m2 na 19 m2. Súd uznesením z 20.5.2010 pripustil zmenu návrhu tak, že petit znie na
určenie, že ku dňu svojej smrti, t. j. ku dňu 13.3.2009, bol v podiele 5/12 spoluvlastníkom pozemku
zapísaného Správou katastra Bánovce nad Bebravou pre obec Nedašovce na liste vlastníctva č. XXXako pozemok parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a parcela č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 8 m2, V. N..

Pôvodný navrhovateľ a aj noví navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že pôvodný navrhovateľ V. N.
bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Nedašovce, katastrálne územie
Nedašovce, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. XX záhrady o výmere 290
m2 (teraz na katastrálnej mape parc. č. XXX) a pozemok parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere285m2(teraznakatastrálnejmapeparc.č.XXX),pričomveľkosťjehospoluvlastníckehopodielu

bola 5/12. Uvedené pozemky užívala ako svoje vlastníctvo rodina V. N., t. j. jeho právni predchodcovia,
už od polovice 19. storočia. V roku 1941 starý otec V. N. previedol uvedené pozemky čiastočne do
podielového spoluvlastníctva medzi svojich troch synov, a to Š. N., V. N. a F. N., každého po 2/12.
Následne po smrti starého otca V. N. sa stali z titulu dedenia ešte spoluvlastníkmi Š. N. a F. N., každý vo
veľkostispoluvlastníckehopodielu3/12.PosmrtiF.N.zdediljehospoluvlastníckypodielnapredmetných
nehnuteľnostiach vo veľkosti 5/12 jeho syn, V. N.. Ten potom darovacou zmluvou zo dňa 17.7.2007

daroval svoj spoluvlastnícky podiel 5/12 svojmu bratrancovi B.. V. N.. Vlastníkom susedného pozemku
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2
bol S. Z., po jeho smrti zdedila tento pozemok jeho dcéra Z. Z. a tá ho darovacou zmluvou previedla
na odporcu. V roku 1989 sa za účelom aj potvrdenia hraníc pozemkov, tak ako boli dovtedy užívané,
podpisoval jednotlivými užívateľmi pozemkov vyšetrovací náčrt - súpis nehnuteľností k vyšetrovaciemu

náčrtu. Podpisom jednotliví užívatelia potvrdzovali správnosť hranice pozemkov. Za rodinu N. takúto
listinu podpísal F. N. a za rodinu Z. W. Z., manželka S. Z.. Dňa 28.10.1997 bol na podnet rodiny Z.
vyhotovený geometrický plán č. 33 404 062-363/97, v zmysle ktorého sa parcela č. XX/X rozdelila na
viacero nových parciel. Medzi iným sa podľa tohto geometrického plánu vytvorila z parcely č. XX/X nová
parcela č. XXX/X o výmere 21 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 8 m2. V skutočnosti však tieto dve

parcely, parc. č. XXX/X a XXX/X užívala ako svoje vlastníctvo od nepamäti rodina V. N., a to ako súčasť
svojej parcely č. XX a parcely č. XX/X, v tom zmysle boli tieto pozemky aj oplotené a až do roku 2004
bezsporne užívané. Na časti parcely č. XXX/X je sčasti postavená hospodárska budova - ide o budovu
bez súpisného čísla, ktorá je zakreslená v katastrálnej mape a ktorá bola postavená ešte za života Š.
a F. N..

Pôvodný navrhovateľ ďalej v žalobe uviedol, že o geometrickom pláne z roku 1997 nebol spočiatku nikto
z jeho právnych predchodcov informovaný, v skutočnosti ani nedošlo k žiadnej zmene ani úprave hraníc
na tvári miesta. Až v roku 2004, keď odporca na miestnom úrade v Nedašovciach ohlásil, že si chce
postaviť drobnú stavbu, sa pôvodný navrhovateľ dozvedel o tomto geometrickom pláne a proti tomuto
geometrickému plánu a novému tvaru hraníc protestoval. Nikdy pred vypracovaním geometrického

plánu z roku 1997 neboli hranice pozemkov zo strany rodiny Z. ani Z. spochybňované, naopak, vo
vyšetrovacom náčrte z roku 1989 bola ich správnosť potvrdená. Preto je zrejmé, že pôvodný navrhovateľ
a jeho otec F. N.ba užívali pozemok parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X v časti 5/12 ako svoje vlastníctvo
viac ako 10 rokov, a to ako súčasť svojich parciel č. XX a č. XX/X. Ak by aj parcely č. XXX/X a XXX/X
neboli súčasťou parcely č. XX a č. XX/X, nadobudol pôvodný navrhovateľ spoluvlastnícky podiel 5/12

k týmto parcelám z titulu vydržania.
Odporca vo vyjadrení k žalobe z 9.1.2009 poukázal na skutočnosť, že pôvodný navrhovateľ už nie je
evidovaný ako vlastník resp. spoluvlastník nehnuteľností parc. č. XX a XX/X, keďže svoj spoluvlastnícky
podiel previedol darovacou zmluvou zo dňa 17.7.2007 na B.. V. N.. Pôvodný navrhovateľ teda nemá
v súčasnosti žiaden právny vzťah k parcelám č. 41 a 42/3, a preto ak by aj jeho tvrdenie o tom, že

žalované pozemky sú súčasťou susedných pozemkov parc. č. XX a XX/X, bolo pravdivé, na podanie
návrhu, ktorým sa domáha určenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nie
je aktívne legitimovaný.
K veci odporca uviedol, že hranica susedných pozemkov neprechádza tak, ako opisuje pôvodný
navrhovateľ. Dôkazom toho sú aj geometrické plány z roku 1978 a z roku 1997, keď z grafickej časti

oboch geometrických plánov, ktoré boli vyhotovené dvoma rozličnými geodetmi, vyplýva, že sporné
pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X nie sú súčasťou parciel č. XX a XX/X, ale vznikli z pôvodnej parcely
č. XX/X. Pokiaľ ide o vyšetrovací a meračský náčrt z roku 1989, tento evidoval len vzťahy užívacie a nie
vlastnícke,pretoakajW.Z.vrámcimiestnehošetreniavroku1989potvrdilasvojimpodpisom,žesporné
nehnuteľnosti užíva rodina navrhovateľa, neznamená to, že rodina navrhovateľa sporné pozemky aj

vlastnila. Sporné pozemky nadobudla matka odporcu Z. Z. dedičským rozhodnutím z roku 1986 ako
pôvodnú parcelu č. XX/X v celosti, pričom táto bola rozdelená geometrickým plánom z roku 1997
okrem iného aj na sporné parcely. K tvrdeniu pôvodného navrhovateľa, že podielové spoluvlastníctvo k
sporným parcelám nadobudol prinajmenšom vydržaním, odporca uviedol, že navrhovateľ ani jeho rodinapredmetné nehnuteľnosti nikdy oprávnene neužívali, naopak, uvedené pozemky zabrali v minulosti
svojvoľne a užívali ich bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä výpisu z listu vlastníctva č. XXX
z 2.5.2007, výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo 17.3.2009, čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.
XXX z 2.5.2007, výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo 17.3.2009, listu vlastníctva č. XXX (archívny,
zrušený X/XX), listu vlastníctva č. XXX, vyšetrovacieho a meračského náčrtu z roku 1989, súpisu
nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu, záznamu zmien, geometrického plánu R.. B. Ž. z 28.10.1997,

geometrického plánu O.. N. z mája 1978, dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch z
21.10.1986 č. k. 4D 389/86-12, osvedčenia o dedičstve notára JUDr. Vladimíra Košíka zo 17.12.2009 č.
k. 1D/107/2009-71, vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 26.4.2010, spätnej identifikácie
parciel, listu vlastníctva č. XX (archívny, zrušený XX/XX), listu vlastníctva č. XX (archívny, zrušený XX/
XX), žiadosti o zápis do KN zo 6.2.1998, geometrického plánu R.. Ž. z 8.11.1996, návrhu na vklad do
katastra z 11.4.2008, geometrického plánu R.. E. F. z 13.2.2008, kolaudačného rozhodnutia z 25.3.2008,

znaleckéhoposudkuznalcaIng.IvanaŠpačkač.16/2010vrátanepríloh,pozemkovoknižnejvložkyč.68,
darovacej zmluvy z 20.6.2007, znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 18/2011 vrátane
príloh, zápisnice napísanej dňa 6.9.2004 na Obecnom úrade v Nedašovciach, rozhodnutia z 23.12.2004
o dodatočnom povolení stavby, rozhodnutia z 12.10.2004 o uložení pokuty, zápisnice napísanej dňa
11.10.2004 na Obecnom úrade v Nedašovciach, odmietnutia výzvy na odstránenie stavby z 30.6.2004,

záznamu napísaného dňa 8.5.2003 na Obecnom úrade v Nedašovciach, dohody o majetkoprávnom
vysporiadaní z 25.8.1978, osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Anny Pčolovej z 10.4.2002 sp. zn. 4D
74/01, dvoch fotografií predložených navrhovateľom, ako aj výsluchom navrhovateľov 1/ a 2/, odporcu,
svedkov B.. V. N., V.. Š. N., H.., Z. Z., B. Z., S. N., R.. B. Ž. a znalca Ing. Ivana Špačka.

Podľa vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 26.4.2010 sú vo vyšetrovacom a meračskom
náčrtezroku1989pozemkyparc.č.XX,XX/XaXX/X(číslovaniepodľakatastrálnejmapyplatnejdoroku
1991) zobrazené ako identické pozemky s pozemkami parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. Parcely č.
XXX, XXX, XXX, XXX a XXX nie sú uvedené v zázname zmien, keďže podľa grafickej časti (vyšetrovací
a meračský náčrt) sa jedná o identické parcely. Napriek tomu boli na listoch vlastníctva po mapovaní

uvedené len parcely č. XXX, XXX a XXX. Pozemky parc. č. XXX a XXX na listy vlastníctva zapísané
neboli, pravdepodobne z dôvodu, že výmera skupiny dovtedy evidovaná v katastri nehnuteľností a
výmera skupiny vyplývajúca z nového mapovania prekračovala povolenú odchýlku.

Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Špačka č. 16/2010 vyhotoviteľ geometrického plánu

z roku 1997 uspôsobil právny stav dobe vzniku mapy pozemkového katastra, ktorá je zhodná s
pozmkovoknižnou mapou vytvorenou v roku 1913, čo je trošku neprirodzené, lebo za takmer 100
rokov vlastníci uzatvárali rôzne dohody, napr. vyrovnávali hranice. Podľa záverov tohto posudku terajšie
parcely C KN parc. č. XXX/X a XXX/X vznikli z bývalej pozemkovoknižnej parcely č. XX s poznámkou,
že pozemková kniha je už neplatná, lebo je spracovaný ROEP. V teréne sa zachovali pozostatky

podmurovky oplotenia, ktoré tvorila spojnica podrobných bodov 87 - 91 na vyšetrovacom a meračskom
náčrte z r. 1989.
Na pojednávaní dňa 7.2.2011 znalec Ing. Ivan Špaček uviedol, že hranica medzi užívateľmi nebola
sporná, preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. treba považovať za hranicu medzi parcelami
ten stav, ktorý je medzi susedmi nesporný.

Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 18/2011 bola v roku 1991 v katastrálnom
území Nedašovce vykonaná obnova katastrálneho operátu (OKO) novým mapovaním. Priebeh hraníc
pozemkov pred OKO parc. č. XX/X a XX/X nie je identický s priebehom hraníc po OKO parc. č. XXX
a XXX. Naopak, hranica pozemkov C KN parc. č. XXX/X a XXX/X je identická s hranicou pôvodného

pozemku EN parc. č. 40/1. Pri definovaní hraníc sporných pozemkov je potrebné zohľadňovať aj
geometrický plán z r. 1978, v ktorom je hranica medzi pozemkami EN parc. č. XX/X a XX, XX rovná
čiara a nie lomená tak, ako je to zobrazené vo vyšetrovacom náčrte č. 4 vyhotovenom pri OKO. Podľa
záverov tohto znalca terajšie parcely registra C KN parc. č. XXX/X a XXX/X boli vytvorené takto: parcela
č. XXX/X bola vytvorená odčlenením z parc. č. XXX, pričom podľa stavu právneho bola odčlenená z

časti pozemku EN parc. č. XX/X; parcela č. XXX/X bola vytvorená odčlenením z parc. č. XXX, pričom
podľa stavu právneho bola odčlenená z časti pozemku EN parc. č. 40/1 (pozemok EN parc. č. XX/X bol
vytvorený z pozemnoknižných parciel č. 39 a 40).Navrhovatelia v podaní zo 6.6.2012 uviedli, že považujú za nehospodárne ďalšie znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom, preto nebudú spochybňovať závery znaleckého posudku znalca Ing. Romana
Wágnera, aj keď sa s nimi nestotožňujú. Naďalej však trvajú na vlastníckom práve Jána Kajabu na

základe vydržania. Dobromyseľnosti držby Jána Kajabu napovedá i fakt, že hranica medzi pozemkami
bola vystavaná za vzájomného súhlasu a pomoci oboch vlastníkov - susedov - právnych predchodcov
navrhovateľov a odporcu a bola tak aj zakreslená v katastrálnej mape. Keďže sa v otázke priebehu
hranice resp. v otázke k akej parcele patrili sporné pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X nevedia zhodnúť ani
znalci z odboru geodézie, nemožno ani u právneho predchodcu navrhovateľov ako laika predpokladať,

že by dobromyseľný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nebol.

Navrhovateľka 2/ W. N. na pojednávaní dňa 20.5.2010 uviedla, že keď sa v roku 1968 vydala do rodiny
F. N., letná kuchyňa na pravej strane jeho dvora už stála. Ďalej uviedla, že v čase, keď odporca ohlásil
drobnú stavbu na sporných nehnuteľnostiach, sa s odporcom rozprával jej manžel a povedal mu, že ak
si myslí, že stavia na svojom, tak on proti tomu nič nemá. Vie to však len z rozprávania svojho manžela.

Vie tiež, že o tom boli spory aj na úrade, riešil to aj starosta.

Navrhovateľ 1/ W. N. na pojednávaní 7.2.2011 uviedol, že jeho dedo F. N. udržiaval oplotenie medzi
pozemkami spolu s predchádzajúcim vlastníkom susedných pozemkov S. Z., hranica nebola sporná,
nakoľko boli dobrí priatelia.

Odporca B. Z. na pojednávaní dňa 20.5.2010 uviedol, že v Nedašovciach býval len do svojich 6-7 rokov,
k vtedajším hraniciam sa nevie vyjadriť.
Svedok B.. V. N. na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedol, že sporné pozemky užívala jeho rodina
minimálne 80 až 90 rokov a žiadne problémy s ich užívaním neboli. V roku 1978 sa tam postavila
hospodárska budova, staval ju jeho brat Š. N., sused o tom vedel, brat otca odporcu V. Z. pomáhal

so stavbou. Vtedy to zameriavali geodeti, bol robený geometrický plán, aby to nepostavili na cudzom
pozemku. Ďalej svedok uviedol, že v roku 2008, keď chcel opraviť strechu hospodárskej budovy, na
obecnom úrade od neho žiadali projekt. Na mieste bol starosta a vedúci stavebného úradu z Rybian,
tých svedok upozornil na staré pôvodné ploty, ktoré sa nachádzajú medzi pozemkami, mali by to mať v
zápise z obhliadky. Na otázku, či bol plot medzi pozemkami aj v roku 1978, svedok odpovedal, že plot

bol vtedy sčasti porušený, ale boli tam železné tyče a nízky betónový múrik. Na otázku, či na stavbu
hospodárskej budovy v roku 1978 bolo stavebné povolenie, svedok uviedol, že stavebným povolením
nedisponuje, avšak predpokladá, že bola nejaká dohoda so starostom.

Svedok V.. Š. N., H.., na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedol, že hranice medzi pozemkami jeho rodiny

a rodiny odporcu boli rovnaké, odkedy si pamätá. Niekedy pred rokom 1978 sa jeho otec so strýcom
dohodli, že si podelia dvor. V roku 1978 to svedok vybavoval na geodézii v Topoľčanoch. Geodeti
vymerali hranice od susedov - plot tam bol od nepamäti, najprv drevený paličkový a potom drôtený - a
nenašli chybu, že by bol plot zle. Urobili geometrický plán. Potom jeho rodina postavila vedľa hranice
pozemku maštaľ, asi 40 až 50 cm od hranice. Vymeranie urobil brat svokra odporcu.

Svedkyňa Z. Z. na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedla, že medzi pozemkami bol plot odjakživa, menil sa
len vtedy, keď si susedia postavili svojvoľne hospodársku stavbu a jej rodina bola nútená postaviť nový
plot. Keď jej otec upozornil nebohého Š. N., že postavil stavbu na jeho pozemku, slovne ho napadol. Jej
otec bol robotník, nevedel sa brániť. Nemohli sa sťažovať, nemali na to peniaze. Plot predtým aj potom

staval jej otec, nevie presne kedy, ale už ako dieťa si pamätá, že ten pletivový plot tam bol.
Svedok B. Z. na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedol, že sa nasťahoval do Nedašoviec v roku 1973,
vtedy bol medzi pozemkami drevený plot, ten sa zvalil, keď rodina navrhovateľov postavila hospodársku
budovu.

Svedok S. N. na pojednávaní 26.11.2012 uviedol, že plot robil S. Z., postavil ho tak, že sám odčlenil
svoju hranicu. Keď sa stavala hospodárska stavba, dohodol sa na tom Š. N. s S. Z.. Staval ju Š. N., on
ju aj užíval. Pri tejto stavbe sa hranica neposúvala.

Svedok, geodet R.. B. Ž., ktorý vyhotovil geometrický plán v roku 1997, na pojednávaní dňa 26.11.2012

uviedol, že po premeraní stavu v teréne zistil, že užívací stav je iný než stav zapísaný v katastri.
Zistený užívací stav bol totožný s posledným mapovaním z rokov 1987-1988, avšak mapovania za
socializmu zobrazovali skutočný užívací stav. Bol obnovený list vlastníctva podľa stavu, ako bol pôvodne
zaznamenaný na katastrálnej mape.K výsluchom svedkov súd uvádza, že svedkovia navrhnutí účastníkmi konania na preukázanie či
vyvrátenie dobromyseľnej držby (teda všetci svedkovia s výnimkou geodeta) boli príbuzní navrhovateľov
alebo odporcu. Preto súd hodnotil ich výpovede s určitou rezervovanosťou a za preukázané výsluchom

svedkov súd v zásade považoval len tie skutočnosti, ktoré zhodne potvrdili svedkovia navrhnutí oboma
stranami konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Pôvodný navrhovateľ V. N. bol do 17.7.2007 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich

sa v obci Nedašovce, katastrálne územie Nedašovce, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako
pozemok parc. č. XX záhrady o výmere 290 m2 a pozemok parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 285 m2, pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu bola 5/12. V. N. sa stal vlastníkom
týchto pozemkom v dedičskom konaní v roku 2002, keď predtým bol ich vlastníkom jeho otec F. N., ktorý
nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/12 k týmto pozemkom v roku 1941 a spoluvlastnícky podiel 3/12
v roku 1969. Uvedené pozemky previedol V. N. darovacou zmluvou z 20.6.2007, ktorej právne účinky

nastali povolením vkladu dňa 17.7.2007, na B.. V. N.. Vlastníkom susedného pozemku zapísaného na
liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2 bol S. Z., po
jeho smrti zdedila tento pozemok jeho dcéra Z. Z. a tá ho darovacou zmluvou previedla na odporcu.

V roku 1978 bol vypracovaný geometrický plán O.. N. č. 510-748-78 na rozdelenie spoluvlastníctva. V

tom istom roku bola (pravdepodobne Š. N.) postavená hospodárska budova, ktorá podľa súčasného
zamerania sčasti leží na pozemkoch, ktoré sú dnes označené ako parc. č. XXX/X a XXX/X a sú
predmetom sporu. V rokoch 1989 - 1991 bolo v katastrálnom území Nedašovce vykonané nové
mapovanie. V rámci tohto mapovania bol v roku 1989 vyhotovený vyšetrovací náčrt č. 4 súčasne
so súpisom nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu. Tento súpis nehnuteľností podpísali F. N. a W.

Z., manželka S. Z.. Vo vyšetrovacom náčrte č. 4 bol zakreslený priebeh hranice medzi rodinou
navrhovateľov a rodinou odporcu (t. j. medzi pozemkami parc. č. XX/X na jednej strane a parc. č. XX a
XX/X na druhej strane) tak, že prebieha poza hospodársku budovu postavenú rodinou navrhovateľov v
roku 1978. Dňa 28.10.1997 bol vyhotovený geometrický plán R.. B. Ž. č. 33 404 062-363/97, v zmysle
ktorého sa odčlenili nové parcely č. XXX/X o výmere 21 m2 a č. XXX/X o výmere 8 m2, ktoré sú

predmetom konania. Vo výkaze výmer tohto geometrického plánu sa uvádza, že parcely č. XXX/X a
XXX/X boli podľa súboru popisných informácií KN odčlenené od parciel č. XXX resp. XXX, podľa stavu
právneho vznikli odčlenením od parcely č. XX/X. O tomto geometrickom pláne sa pôvodný navrhovateľ
V. N. podľa vlastného vyjadrenia dozvedel až v roku 2004, keď odporca na obecnom úrade ohlásil, že
si chce postaviť drobnú stavbu, ktorá mala zasahovať do sporných pozemkov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení účinnom od 1.4.1964 do
31.12.1992,evidenciunehnuteľnostíudržujúorgánygeodézievsúladesoskutočnýmstavomnazáklade
ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia, prípadne merania, a za súčinnosti orgánov, organizácií a
občanov, ktorých sa týka.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb. zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na
základe právoplatných rozhodnutí súdov, národných výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov a
organizácií oprávnených rozhodovať o právnych vzťahoch, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti, alebo
na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácií oprávnených na to podľa
osobitných predpisov. Pri nových stavbách vo vlastníctve občanov sa zápisy vykonávajú na základe

rozhodnutí o udelení popisného alebo evidenčného čísla a geometrického plánu.

Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike v znení
účinnom od 1.1.1993 do 31.12.1995, nehnuteľnosti sa v katastri evidujú podľa doterajších predpisov;
podľa tohto zákona sa evidujú, ak údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností boli podľa tohto zákona

dotknuté katastrálnym konaním.
Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike, priebeh
hraníc sa zisťuje za účasti vlastníkov a iných oprávnených osôb alebo ich zástupcov. Ak bolo vlastníkovi
alebo inej oprávnenej osobe doručené predvolanie do vlastných rúk alebo verejnou vyhláškou,
jeho neprítomnosť nie je na prekážku katastrálneho konania. V takom prípade môžu informácie o

nehnuteľnostiach, právnych vzťahoch, vlastníkoch a iných oprávnených osobách podať zástupca obce,
ako aj vlastníci susedných nehnuteľností a iné oprávnené osoby.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983, do času uvedeného v
ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto

zákona.

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, vlastníkom
veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§
132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, ak ide o
pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému
by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti
štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku.

Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, do doby
podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe.

Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, kto s vecou

nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ
nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.
A. K aktívnej legitimácii navrhovateľov:
Odporca vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie pôvodného navrhovateľa aj nových
navrhovateľov, s ktorou sa súd musel vysporiadať na začiatku. Vo vzťahu k tejto námietke bolo vlastne

úlohou súdu posúdiť, či je na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorej podstatou je určenie
hranice medzi susednými pozemkami, aktívne legitimovaný pôvodný vlastník pozemku, ktorý tvrdí,
že súčasťou jeho pozemku bola aj časť susedného pozemku, aj keď tento pôvodný vlastník už svoj
pozemok previedol na nového vlastníka, alebo nový vlastník.
V danom prípade došlo darovacou zmluvou k prevodu pozemku parc. č. XX a XX/X z darcu (pôvodného

navrhovateľa) na obdarovaného (B.. V. N.) v čase, keď už tá časť pozemku, ktorá je predmetom sporu
(parcely č. XXX/X a XXX/2), mala v katastri nehnuteľností pridelené vlastné parcelné čísla a nebola
vedená ako súčasť pozemku darcu. Predmetom darovacej zmluvy bola teda len tá časť pozemku darcu,
ktorá nebola a nie je sporná. Aj keď pri posúdení pôvodu sporných parciel (t. j. posúdení toho, ku ktorému
pozemku tieto parcely pôvodne patrili) súd nie je viazaný geometrickými plánmi ani zápismi v katastri

nehnuteľností,súdmusírešpektovaťreálneoddelenietýchtospornýchparcielaichrelatívnesamostatnú
existenciu ako faktický stav. Keďže k prevodu pozemku parc. č. XX a XX/X darovacou zmluvou došlo
až po zápise oddelenia sporných parciel do katastra nehnuteľností, nemôže mať tento prevod právne
účinky voči parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania. Darca aj obdarovaný v čase uzatvárania
darovacej zmluvy museli zo zápisov v katastri nehnuteľností (najmä z výmer prevádzaných parciel a

z ich zakreslenia v katastrálnej mape) vedieť, že prevádzajú pozemok vo vtedy zapísanom rozsahu,
teda bez sporných susedných parciel. Určenia vlastníckeho práva k sporným parcelám z toho titulu,
že boli pôvodne súčasťou jeho pozemku (resp. z titulu vydržania vlastníckeho práva k týmto spornýmparcelám), sa preto môže domáhať len pôvodný vlastník tohto pozemku. Súd teda dospel k záveru, že
námietka nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov vznesená odporcom je nedôvodná.
B. K právnemu (vlastníckemu) pôvodu parciel č. XXX/X a XXX/X:

Vyšetrovací a meračský náčrt z roku 1989 podľa vtedy účinných právnych predpisov (účinných do
31.12.1992) nemohol evidovať vzťahy právne (vlastnícke právo resp. právo osobného užívania), ale
iba skutočný užívací stav. To vyplýva najmä z ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 22/1964 Zb.,
podľa ktorého na základe ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia a merania sa eviduje iba skutočný
(užívací) stav, kým zápisy právnych vzťahov sa vykonávajú len na základe rozhodnutí súdov, národných

výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov a organizácií oprávnených rozhodovať o právnych
vzťahoch, alebo na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácií oprávnených
na to podľa osobitných predpisov. Mapovaním v roku 1989-1991 sa teda zisťoval skutočný užívací stav
pozemkov. Toto mapovanie mohlo slúžiť ako jeden z podkladov na evidenciu právneho stavu, avšak v
danom prípade odchýlka nového mapovania bola väčšia ako krajná odchýlka ustanovená geodetickými
normami,pretosanazákladenovéhomapovaniamohlavyznačiťlenskutočná,užívaciahranica.Užívací

stav by bolo možné považovať za totožný so stavom právnym len pokiaľ by prebehlo katastrálne konanie
podľa zákona č. 266/1992 Zb. resp. podľa zákona č. 162/1995 Z. z. Z údajov katastra nehnuteľností
však nevyplýva - a ani navrhovatelia to v konaní nepreukázali a ani netvrdili - že by po 1.1.1992, teda
za účinnosti nových katastrálnych zákonov, došlo ku katastrálnemu konaniu vo vzťahu k parcelám č. XX
a XX/X. Ani v rámci konania o obnove evidencie a schválení registra obnovenej evidencie pozemkov

(ROEP) podľa zákona č. 180/1995 Z. z. nebol užívací stav stotožnený so stavom právnym. O tom, že
nedošlo k stotožneniu užívacieho stavu so stavom právnym, svedčí aj skutočnosť, že parcely č. XX a
XX/X sú stále evidované ako parcely registra "E", nie registra "C". Ak sa navrhovatelia odvolávali na
kópiu katastrálnej mapy z roku 2002, na ktorej sú zakreslené hranice parciel č. XXX a XXX v súlade s
ich návrhom (teda poza hospodársku budovu), súd uvádza, že parcely č. XXX a XXX nemajú v katastri

nehnuteľností založené listy vlastníctva, teda ich vlastník nie je určený. Išlo len o parcely na účely
evidencie skutočného užívacieho stavu, nie však stavu vlastníckeho, ktoré boli do katastrálnej mapy z
roku 2002 zakreslené pravdepodobne na základe vyšetrovacieho a meračského náčrtu z roku 1989.
Právni predchodcovia navrhovateľov F. N. a V. N. teda neboli vlastníkmi (resp. nemali podľa právnych
predpisov účinných v roku 1989 právo osobného užívania) parciel č. XXX a XXX, ale len parciel registra

"E" č. XX a XX/X. Napokon aj z vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 26.4.2010 vyplýva,
že pozemky parc. č. XX, XX/X F. XX/X sú síce vo vyšetrovacom a meračskom náčrte zobrazené ako
identické s parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, avšak listy vlastníctva boli po mapovaní založené len
k parcelám č. XXX, XXX F. XXX (teda k parcelám na ľavej strane dvora rodiny N.), nie k parcelám č.
XXX F. XXX (na pravej strane dvora N. v susedstve s pozemkami rodiny Z., dnes pozemkami odporcu),

a to pravdepodobne z dôvodu, že výmera skupiny dovtedy evidovaná v katastri nehnuteľností a výmera
skupiny vyplývajúca z nového mapovania prekračovala povolenú odchýlku. To potvrdzuje aj spätná
identifikácia parciel vykonaná Správou katastra Bánovce nad Bebravou, podľa ktorej je súčet výmery
parciel č. XX/X, XX/X a XX spolu 1094 m2, kým výmera parciel č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX je spolu
1181 m2.

Pokiaľ znalec Ing. Ivan Špaček došiel k záveru, že terajšie parcely C KN parc. č. XXX/X a 241/2
vznikli z bývalej pozemkovoknižnej parcely č. 41, odkazoval pritom na to, že pozemková kniha je už
neplatná, lebo je spracovaný ROEP, a tiež na ustanovenie zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého
treba považovať za hranicu medzi parcelami ten stav, ktorý je medzi susedmi nesporný. Znalec však
nebral do úvahy, že pre súd je v tomto smere rozhodujúci právny stav v čase, keď sa robilo vyšetrovacie

meranie, teda rok 1989. Znalec Ing. Ivan Špaček tiež odkazoval na rôzne dohody medzi vlastníkmi,
napr. vyrovnávanie hraníc, aby nemali komplikované oplotenia, pri rešpektovaní zámeny výmer. V tomto
prípade by však nešlo o zámenu výmer a ani o vyrovnávanie hranice: výmera pozemku F. N. sa
zmenou hranice zväčšila bez kompenzácie na inom mieste a pokiaľ ide o tvar hranice, kým na pôvodnej
pozemkovoknižnej mape je hranica v prednej časti pozemku (od domov až do polovice pozemku) rovná

čiara, na kópii z katastrálnej mapy z r. 2002 je zalomená tak, aby obchádzala hospodársku stavbu. Čo
je však podstatnejšie, žiadna dohoda medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporcu, a to ani
ústna, nebola preukázaná, naopak, svedkovia z oboch strán vypovedali, že nevedia o žiadnej dohode
o zmene hranice.
Podobne keď znalec Ing. Roman Wágner uvádza, že priebeh hraníc bol zisťovaný za účasti vlastníkov,

pričom ak bolo vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe doručené predvolanie do vlastných rúk alebo
verejnou vyhláškou, jeho neprítomnosť nebola prekážkou katastrálneho konania, odvoláva sa tým na
ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. 266/1992 Zb., avšak v tomto prípade bolo mapovanie vykonávanév roku 1989, keď ešte neexistoval právny predpis upravujúci katastrálne konanie a ani možnosť určiť
(vlastnícku) hranicu pozemku takýmto spôsobom.
Na základe všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že sporné parcely č. XXX/X a XXX/X boli

právne, z hľadiska pôvodného (evidenčného) vlastníctva, súčasťou parcely XX/X a F. N., a po ňom V. N.,
neboli ich pôvodnými vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi. Napokon aj navrhovatelia v podaní zo 6.6.2012
uviedli, že nebudú spochybňovať závery znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera, aj keď sa
s nimi nestotožňujú, a ďalej chcú argumentovať už len vydržaním.
C. K vydržaniu parciel č. XXX/X a XXX/X:

Po zistení, že F. N. resp. V. N. neboli pôvodnými vlastníkmi sporných parciel č. 240/2 a 241/2, súd ďalej
skúmal, či sa stali vlastníkmi týchto parciel titulom vydržania. Hneď na začiatku k tomu súd uvádza, že
skutočnosť, že pozemky parc. č. XX a XX/X boli predmetom dohody o majetkoprávnom vysporiadaní
a užívaní podielového spoluvlastníctva medzi Š. N. a F. N. z 25.8.1978 a že parcely č. 41 a 42/3 boli
neskôr (v roku 2002) zahrnuté do osvedčenia o dedičstve po neb. F. N., nepreukazuje, že sa v tom čase
za súčasť týchto parciel považovali aj dnešné parcely č. XXX/X a XXX/X. Práve naopak, v osvedčení o

dedičstve notárky JUDr. Anny Pčolovej z 10.4.2002 sp. zn. 4D 74/01 Dnot 55/01 sa na tretej strane k
parcelám č. 41 a 42/3 výslovne uvádza, že sú podľa registra C KN neidentické a je potrebný geometrický
plán a majetkovoprávne vysporiadanie.
Inštitút vydržania bol v Občianskom zákonníku upravený do 31.3.1964 (Občiansky zákonník č. 141/1950
Zb.) a potom od 1.4.1983. Navrhovatelia nepredložili súdu žiadne listinné dôkazy a ani výsluchom

svedkov nebolo preukázané, že by došlo k vydržaniu vlastníctva k sporným pozemkom ešte za účinnosti
Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (teda že by 10-ročná vydržacia doba uplynula najneskôr do
31.3.1964).Svedkoviazrodinynavrhovateľov(V.N.aŠ.N.)síceuvádzali,žepozemkyužívalaichrodina
"minimálne 80 až 90 rokov" resp. "od nepamäti", avšak išlo o všeobecné vyjadrenia, navyše len zo strany
rodinných príslušníkov navrhovateľov. Z týchto výpovedí nebolo možné zistiť, kedy, akým spôsobom a

prečo došlo k zmene užívacieho stavu oproti vtedy platnej pozemkovoknižnej mape (t. j. k začleneniu
pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, do dvora rodiny navrhovateľov). Súd preto nemohol tieto
výpovede považovať za dôkaz o dobromyseľnej držbe tej časti pozemku, ktorá je dnes označená ako
parcely č. XXX/X a XXX/X a ktorá je predmetom sporu.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. upravuje inštitút vydržania od 1.4.1983 (v čase od 1.4.1964 do

31.3.1983 vydržanie nebolo možné), pričom podľa § 865 ods. 3 sa do vydržacej doby započítava aj
čas, po ktorý mal občan alebo jeho právny predchodca vec nepretržite v držbe pred 1. aprílom 1983,
vydržacia doba sa však neskončí skôr než 31. marca 1984. Na účely posúdenia vydržania (či už
vydržania vlastníckeho práva, alebo vydržania práva osobného užívania, ktoré sa neskôr zákonom č.
509/1991 Zb. transformovalo na vlastnícke právo) treba teda brať do úvahy najskôr obdobie od 1. apríla

1974 do 31. marca 1984. Práve v tomto období bol vyhotovený geometrický plán z roku 1978 a bola
postavená hospodárska budova.
Zvýpovedísvedkovmalsúdzapreukázané,žepozemkypodhospodárskoubudovouapriľahlépozemky
(teda aj pozemky parc. č. XXX/X a XXX/X) najneskôr od postavenia hospodárskej budovy v roku 1978 až
do svojej smrti 22.1.2001 užíval právny predchodca pôvodného navrhovateľa F. N. spoločne so svojim

bratom Š. N., ktorí boli spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XX a XX/X. Odporca poukazoval na to, že
hospodársku stavbu postavil a užíval Š. N. a nie F. N., čo potvrdili aj svedkovia navrhnutí navrhovateľmi,
pričom Š. N. nebol priamym právnym predchodcom pôvodného navrhovateľa V. N.. Súd však k tomu
uvádza, že v tom čase boli Š. N. a F. N. (otec pôvodného navrhovateľa V. N.) spoluvlastníkmi pozemkov
parc. č. XX a XX/X. Ak jeden z nich užíval sporné parcely č. XXX/X a XXX/X a postavil na nich

hospodársku stavbu v presvedčení, že ide o súčasť parcely č. XX alebo č. XX/X, nešlo o držbu výlučne
pre seba, ale v prospech všetkých spoluvlastníkov parcely č. XX a XX/X.
Zákonným predpokladom vydržania podľa § 135a ods. 1, 2 a § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.1983 je, že osoba počas 10-ročnej vydržacej doby nepretržite nakladala s vecou
ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľná, že jej vec patrí. Ako bolo vyššie

uvedené, výsluchom svedkov mal súd za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov F. N. a
po jeho smrti v roku 2001 V. N. mali sporné pozemky v držbe minimálne od roku 1978 až do roku 2004,
keď sa pôvodný navrhovateľ - ako uvádzal v pôvodnom návrhu - dozvedel, že mali vzniknúť parcely č.
XXX/X a XXX/X, ktoré majú v katastri nehnuteľností uvedené vlastníctvo odporcu.
Súd zistil, že v roku 1978 si spoluvlastníci pozemkov parc. č. XX, XX/X F. XX/X dali vypracovať

geometrický plán. Ide o geometrický plán V. Kopunca č. 510-748-78, ktorý bol overený Strediskom
geodézie v Topoľčanoch dňa 1.6.1978. Podľa údajov, ktoré sa na tomto geometrickom pláne uvádzajú,
bolo jeho účelom "rozdelenie spoluvlastníctva". To súhlasí s výpoveďou Š. N., ktorý uviedol, že niekedy
pred rokom 1978 sa jeho otec (Š. N.) so strýcom (F. N.) dohodli, že si podelia dvor a v roku 1978 toon, svedok Š.G. N., vybavoval na geodézii v Topoľčanoch. Geometrickým plánom z roku 1978 geodet
rozdelil dvor, ktorého spoluvlastníkmi boli F. N. s manž. F. a Š. N. s manž. K., tak, že zadnú časť dvora
rozdelil medzi oboch bratov a prednú časť dvora vedľa domu ponechal v ich spoluvlastníctve. V súlade

s týmto geometrickým plánom sa Š. N. a F. N. písomnou dohodou z 25.8.1978 dohodli na spoločnom
užívaní podielového spoluvlastníctva.
Bez ohľadu na to, či rozdelenie dvora napokon bolo alebo nebolo zrealizované a zaregistrované
vtedajším štátnym notárstvom, podstatné je, že v uvedenom geometrickom pláne z roku 1978 je
zakreslená hranica medzi pozemkom rodiny navrhovateľov parc. č. XX a susednými pozemkami parc.

č. XX a XX v prednej časti ako rovná čiara až do polovice pozemku, teda rovnako ako v geometrickom
pláne Ing. Žiklu z roku 1997. V geometrickom pláne z roku 1978 je tiež zakreslený dotyk geodetom
novovytvorenej hranice medzi parcelami č. XX/X a XX/X so susednou parcelou č. XX (zlomový bod
označený 32.80), a to práve v mieste, kde bola následne postavená hospodárska budova a kde sa
nachádzajú pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. Svedkovia V. N. a Š. N. zhodne vypovedali,
že práve na základe geometrického plánu z roku 1978 bola táto budova postavená. Bez ohľadu

na stavbu hospodárskej budovy, najneskôr od vyhotovenia geometrického plánu V. Kopunca z roku
1978 spoluvlastníci pozemkov parc. č. XX, XX/X F. XX/X F. N. a Š. N. pri bežnej opatrnosti, aká sa
vyžaduje od bežného vlastníka pozemku, museli vedieť, že skutočná vlastnícka hranica prebieha inak
než hranica ich užívania (ak je pravdivé tvrdenie svedkov, že pozemky takto užívali už aj pred stavbou
hospodárskej budovy, teda pred rokom 1978), preto najneskôr v roku 1978 prestala byť ich držba

sporných pozemkov dobromyseľná. V roku 1978 vydržanie nebolo možné a podľa vyššie citovaného
prechodného ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.1983 (§ 865 ods. 3) sa vydržacia
doba nemohla skončiť skôr než 31. marca 1984, avšak držba právneho predchodcu navrhovateľov F.
N. nebola dobromyseľná najneskôr od roku 1978, preto zo strany F. N. nemohlo dôjsť k vydržaniu.
Dobromyseľný mohol byť až právny nástupca F. N., jeho syn V. N., ktorý sa stal spoluvlastníkom

pozemkov parc. č. XX F. XX/3 a súčasne (spolu)držiteľom pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X dňom smrti
F. N., 22.1.2001. Ani v jeho prípade však nedošlo k vydržaniu, keďže ako sám V. N. uviedol v pôvodnom
návrhu podanom na súde 2.9.2008, v roku 2004 sa dozvedel o tom, že vznikli parcely č. 240/2 a 241/2
a že ako ich vlastník je v katastri nehnuteľností uvedený odporca. V prípade V. N. dobromyseľná držba
mohla trvať len od roku 2001 do roku 2004, teda menej ako 10-ročná vydržacia doba podľa § 134 ods.

1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992.
K tomu, či a aký plot bol medzi pozemkami rodiny navrhovateľov a rodiny odporcu, vypovedali svedkovia
podstatne odlišne, keď niektorí tvrdili, že tam bol plot neustále, len sa menilo jeho vyhotovenie, iný
(najmä V. N.) že plot bol v niektorých obdobiach čiastočne porušený. Svedkovia sa nezhodovali ani v
tom, kto plot staval (svedok Š. N. uvádzal, že plot staval jeho dedo Š. N., svedkyňa Z. Z. že plot staval

jej otec, rovnako svedok S. N. uvádzal, že plot robil S. Z.). Svedok V. N. tiež uvádzal, že v roku 2008
upozornil starostu a vedúceho stavebného úradu z Rybian na staré pôvodné ploty, ktoré sa nachádzali
medzi pozemkami. Aj znalec Ing. Ivan Špaček v znaleckom posudku č. 16/2010 uvádza, že v teréne
sa zachovali pozostatky podmurovky oplotenia, avšak v spojnici zlomových bodov 87 - 91, teda v časti
hranice, ktorá nie je sporná. Samotná existencia plota, aj keby bol celý čas na rovnakom mieste, by

však dokazovala len neprerušenosť držby, ktorú súd považuje za preukázanú, nie však dobromyseľnosť
tejto držby.
Keď svedok Š. N. vo výpovedi uvádzal, že geodeti v roku 1978 nenašli chybu, že by bol plot zle, bol to
možno jeho subjektívny dojem, alebo to potvrdzuje, že plot bol v tom čase porušený, ako uvádzal svedok
V. N.. Objektívne však, ak aj bol v tom čase plot na rovnakom mieste ako po výstavbe hospodárskej

budovy,muselisavlastnícipozemkovparc.č.41a42/3právenazákladegeometrickéhoplánunajneskôr
v roku 1978 dozvedieť, že užívajú čiastočne aj cudzie pozemky. Aj keď svedok Š. N. uviedol, že
vymeranie hospodárskej budovy postavenej v roku 1978 urobil brat svokra odporcu, to neznamená, že
budova bola skutočne postavená v súlade s takýmto vymeraním (tak ako nebola postavená v súlade
s geometrickým plánom), okrem toho akékoľvek vymeranie stavby treťou osobou nič nemení na tom,

že právni predchodcovia navrhovateľov najneskôr od vypracovania geometrického plánu v roku 1978
poznali skutočný priebeh vlastníckej hranice.
K argumentu navrhovateľov, že držba ich právnych predchodcov najneskôr od roku 1978 nebola
nikým rušená, teda že nebola podaná písomná sťažnosť (svedkovia navrhovaní odporcom vypovedali,
že S. Z. len ústne upozorňovali F. N., že stavia na ich pozemku), súd uvádza, že vlastník nemá

povinnosťdomáhaťsasvojhovlastníctvaavlastníckeprávojenepremlčateľné.Priposudzovanísplnenia
podmienok vydržania musí súd vychádzať z objektívneho stavu držiteľa, teda či bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľným, že mu sporný pozemok patrí. Prípadné sťažnosti vlastníka susedného
pozemku (ktorý tvrdí, že sporný pozemok je súčasťou jeho pozemku), hoci len ústne, ak by bolipreukázané, môžu spochybniť dobromyseľnosť držby, ale nie naopak: neexistencia sťažností zo strany
vlastníka susedného pozemku nie je sama o sebe dôkazom dobromyseľnosti, ak túto dobromyseľnosť
spochybňujú iné dôkazy.

Vsúladesustanovením§151ods.3Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)súdonáhradetrovkonania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže ide o zložitý prípad s väčším
počtom účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do

15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.