Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 23, 2014

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 4C/340/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208202107
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2014:3208202107.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v

právnej veci navrhovateľov: 1/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 2/ W.L. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Č. XXX/XX, B., 3/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, Z., K., všetci zastúpení advokátkou
JUDr. Michaelou Kajabovou so sídlom Jurkovičova 6/A, 831 06 Bratislava, proti odporcovi: B. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U.. X. F. XXX/XX, Z. I. Z., v konaní zastúpenému advokátom Pavlom Trnkom so
sídlom Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ, V. N., sa návrhom podaným dňa 2.9.2008 domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ
je v podiele 5/12 spoluvlastníkom pozemku zapísaného Správou katastra Bánovce nad Bebravou pre
obec Nedašovce na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. 240/2 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 21 m2 a parc. č. 241/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2.

Dňa 27.4.2009 právna zástupkyňa pôvodného navrhovateľa doručila súdu oznámenie o úmrtí

pôvodného navrhovateľa a návrh na zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa. Z osvedčenia
o dedičstve zo 17.12.2009 vydaného notárom JUDr. Vladimírom Košíkom ako súdnym komisárom
Okresného súdu Partizánske č. k. 1D/107/2009-71 súd zistil, že pôvodný navrhovateľ zomrel dňa
XX.X.XXXX, teda po podaní žaloby. Ako dedičia prichádzajú do úvahy manželka poručiteľa W. N. a jeho
deti V. M. a W. N.. Keďže všetci traja uvedení dedičia sa vyslovili, že si žiadajú pokračovať v tomto
konaní, súd pokračoval v konaní s dedičmi pôvodného navrhovateľa v súlade s ustanovením § 107 ods.
1, 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Podaním z 15.4.2009 doručeným súdu dňa 27.4.2009 súčasne noví navrhovatelia navrhli, aby súd
pripustil zmenu petitu tak, že bude znieť na určenie, že V. N. bol ku dňu svojej smrti, t. j. ku dňu 13.3.2009,
v podiele 5/12 spoluvlastníkom pozemku zapísaného Správou katastra Bánovce nad Bebravou pre obec
I. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. 240/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 21
m2 a parc. č. 241/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2. Súd uznesením z 10.2.2010 č. k.
4C/340/2008-90zmenunávrhupripustil.Podanímzo6.5.2010,ktorébolosúdudoručenédňa13.5.2010,

navrhovatelia navrhli ďalšiu zmenu petitu s odôvodnením, že vyhotovením geometrického plánu v roku
2008 došlo k zmene výmery parcely č. 240/2 z 21 m2 na 19 m2. Súd uznesením z 20.5.2010 č. k.
4C/340/2008-144 pripustil zmenu návrhu tak, že petit znie na určenie, že V. N. bol ku dňu svojej smrti,
t. j. ku dňu 13.3.2009, v podiele 5/12 spoluvlastníkom pozemku zapísaného Správou katastra Bánovcenad Bebravou pre obec I. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. 240/2 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 19 m2 a parc. č. 241/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2.

Pôvodný navrhovateľ aj noví navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že pôvodný navrhovateľ V. N. bol
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Nedašovce, katastrálne územie
I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. 41 záhrady o výmere 290 m2 (teraz
na katastrálnej mape parc. č. 240) a pozemok parc. č. 42/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere
285 m2 (teraz na katastrálnej mape parc. č. 241), pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu bola

5/12. Uvedené pozemky užívala ako svoje vlastníctvo rodina V. N., t. j. jeho právni predchodcovia,
už od polovice 19. storočia. V roku 1941 starý otec V. N. previedol uvedené pozemky čiastočne do
podielového spoluvlastníctva medzi svojich troch synov, a to Š. N., V. N. a F. N., každému po 2/12.
Následne po smrti starého otca V. N. sa stali z titulu dedenia ešte spoluvlastníkmi Š. N. a F. N., každý vo
veľkostispoluvlastníckehopodielu3/12.PosmrtiF.N.zdediljehospoluvlastníckypodielnapredmetných
nehnuteľnostiach vo veľkosti 5/12 jeho syn, V. N.. Ten potom darovacou zmluvou zo dňa 17.7.2007

daroval svoj spoluvlastnícky podiel 5/12 svojmu bratrancovi B.. V. N.. Vlastníkom susedného pozemku
zapísaného na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. 40/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2
bol S. Z., po jeho smrti zdedila tento pozemok jeho dcéra Z. Z. a tá ho darovacou zmluvou previedla
na odporcu. V roku 1989 sa za účelom aj potvrdenia hraníc pozemkov, tak ako boli dovtedy užívané,
podpisoval jednotlivými užívateľmi pozemkov vyšetrovací náčrt - súpis nehnuteľností k vyšetrovaciemu

náčrtu. Podpisom jednotliví užívatelia potvrdzovali správnosť hranice pozemkov. Za rodinu N. takúto
listinu podpísal F. N. a za rodinu Z. W. Z., manželka S. Z.. Dňa 28.10.1997 bol na podnet rodiny Z.
vyhotovený geometrický plán č. 33 404 062-363/97, v zmysle ktorého sa parcela č. 40/1 rozdelila na
viacero nových parciel. Medzi iným sa podľa tohto geometrického plánu vytvorila z parcely č. 40/1 nová
parcela č. 240/2 o výmere 21 m2 a parcela č. 241/2 o výmere 8 m2. V skutočnosti však tieto dve parcely,

parc. č. 240/2 a 241/2 užívala ako svoje vlastníctvo od nepamäti rodina V. N., a to ako súčasť svojej
parcely č. 41 a parcely č. 42/3, v tom zmysle boli tieto pozemky aj oplotené a až do roku 2004 bezsporne
užívané.Načastiparcelyč.241/2jesčastipostavenáhospodárskabudova-ideobudovubezsúpisného
čísla, ktorá je zakreslená v katastrálnej mape a ktorá bola postavená ešte za života Š. a F. N..
Pôvodný navrhovateľ ďalej v žalobe uviedol, že o geometrickom pláne z roku 1997 nebol spočiatku nikto

z jeho právnych predchodcov informovaný, v skutočnosti ani nedošlo k žiadnej zmene ani úprave hraníc
na tvári miesta. Až v roku 2004, keď odporca na miestnom úrade v I. ohlásil, že si chce postaviť drobnú
stavbu, sa pôvodný navrhovateľ dozvedel o tomto geometrickom pláne a proti tomuto geometrickému
plánu a novému tvaru hraníc protestoval. Nikdy pred vypracovaním geometrického plánu z roku 1997
neboli hranice pozemkov zo strany rodiny Z. ani Z. spochybňované, naopak, vo vyšetrovacom náčrte z

roku 1989 bola ich správnosť potvrdená. Preto je zrejmé, že pôvodný navrhovateľ a jeho otec F. N. užívali
pozemok parc. č. 240/2 a parc. č. 241/2 v časti 5/12 ako svoje vlastníctvo viac ako 10 rokov, a to ako
súčasť svojich parciel č. 41 a č. 42/3. Ak by aj parcely č. 240/2 a 241/2 neboli súčasťou parcely č. 41 a
č. 42/3, nadobudol pôvodný navrhovateľ spoluvlastnícky podiel 5/12 k týmto parcelám z titulu vydržania.
Odporca vo vyjadrení k žalobe z 9.1.2009 poukázal na skutočnosť, že pôvodný navrhovateľ už nie je

evidovaný ako vlastník resp. spoluvlastník nehnuteľností parc. č. 41 a 42/3, keďže svoj spoluvlastnícky
podiel previedol darovacou zmluvou zo dňa 17.7.2007 na B.. V. N.. Pôvodný navrhovateľ teda nemá
v súčasnosti žiaden právny vzťah k parcelám č. 41 a 42/3, a preto ak by aj jeho tvrdenie o tom, že
žalované pozemky sú súčasťou susedných pozemkov parc. č. 41 a 42/3, bolo pravdivé, na podanie
návrhu, ktorým sa domáha určenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nie

je aktívne legitimovaný.
K veci odporca uviedol, že hranica susedných pozemkov neprechádza tak, ako opisuje pôvodný
navrhovateľ. Dôkazom toho sú aj geometrické plány z roku 1978 a z roku 1997, keď z grafickej časti
oboch geometrických plánov, ktoré boli vyhotovené dvoma rozličnými geodetmi, vyplýva, že sporné
pozemky parc. č. 240/2 a 241/2 nie sú súčasťou parciel č. 41 a 42/3, ale vznikli z pôvodnej parcely č.

40/1. Pokiaľ ide o vyšetrovací a meračský náčrt z roku 1989, tento evidoval len vzťahy užívacie a nie
vlastnícke,pretoakajW.Z.vrámcimiestnehošetreniavroku1989potvrdilasvojímpodpisom,žesporné
nehnuteľnosti užíva rodina navrhovateľa, neznamená to, že rodina navrhovateľa sporné pozemky aj
vlastnila. Sporné pozemky nadobudla matka odporcu Z. Z. dedičským rozhodnutím z roku 1986 ako
pôvodnú parcelu č. 40/1 v celosti, pričom táto bola rozdelená geometrickým plánom z roku 1997

okrem iného aj na sporné parcely. K tvrdeniu pôvodného navrhovateľa, že podielové spoluvlastníctvo k
sporným parcelám nadobudol prinajmenšom vydržaním, odporca uviedol, že navrhovateľ ani jeho rodina
predmetné nehnuteľnosti nikdy oprávnene neužívali, naopak, uvedené pozemky zabrali v minulosti
svojvoľne a užívali ich bez akéhokoľvek právneho dôvodu.Súd rozsudkom z 20.2.2013 č. k. 4C/340/2008-359 návrh zamietol. Na odvolanie navrhovateľov Krajský
súdvTrenčíneuznesenímz26.2.2014rozsudoksúduprvéhostupňazrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä výpisu z

listu vlastníctva č. XXX z 2.5.2007, výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo 17.3.2009, čiastočného výpisu
z listu vlastníctva č. XXX z 2.5.2007, výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo 17.3.2009, listu vlastníctva č.
XXX (archívny, zrušený 7/03), listu vlastníctva č. XXX, vyšetrovacieho a meračského náčrtu z roku 1989,
súpisu nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu, záznamu zmien, geometrického plánu Ing. Petra Žiklu z
28.10.1997, geometrického plánu V. Kopunca z mája 1978, dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva

v Topoľčanoch z 21.10.1986 č. k. 4D 389/86-12, osvedčenia o dedičstve notára JUDr. Vladimíra Košíka
zo 17.12.2009 č. k. 1D/107/2009-71, vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 26.4.2010,
spätnej identifikácie parciel, listu vlastníctva č. XX (archívny, zrušený 43/07), listu vlastníctva č. XX
(archívny, zrušený 43/07), žiadosti o zápis do KN zo 6.2.1998, geometrického plánu Ing. Žiklu z
8.11.1996, návrhu na vklad do katastra z 11.4.2008, geometrického plánu Ing. Zuzany Antalovej z
13.2.2008, kolaudačného rozhodnutia z 25.3.2008, znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Špačka č.

16/2010 vrátane príloh, pozemkovoknižnej vložky č. 68, darovacej zmluvy z 20.6.2007, znaleckého
posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 18/2011 vrátane príloh, zápisnice napísanej dňa 6.9.2004 na
Obecnom úrade v Nedašovciach, rozhodnutia z 23.12.2004 o dodatočnom povolení stavby, rozhodnutia
z 12.10.2004 o uložení pokuty, zápisnice napísanej dňa 11.10.2004 na Obecnom úrade v Nedašovciach,
odmietnutia výzvy na odstránenie stavby z 30.6.2004, záznamu napísaného dňa 8.5.2003 na Obecnom

úrade v I., dohody o majetkoprávnom vysporiadaní z 25.8.1978, osvedčenia o dedičstve notárky
JUDr. Anny Pčolovej z 10.4.2002 sp. zn. 4D 74/01, dvoch fotografií predložených navrhovateľom,
geometrického plánu z 28.10.1997 s popismi stavieb a hraníc doplnenými navrhovateľmi, kópiou
katastrálnej mapy z 27.11.2002 s popismi stavieb a hraníc doplnenými navrhovateľmi, ako aj výsluchom
navrhovateľov 1/ a 2/, odporcu, svedkov B.. V. N., V.. Š. N., H.., Z. Z., B. Z.N., S. N., R.. B. Ž. a znalca

Ing. Ivana Špačka. Súd tiež vykonal ohliadku na mieste za prítomnosti svedkov B.. V. N., V.. Š. N., H..,
F. N., V. H., Z. Z., B. Z. a X. O..
Podľa vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 26.4.2010 sú vo vyšetrovacom a meračskom
náčrte z roku 1989 pozemky parc. č. 41, 42/1 a 42/2 (číslovanie podľa katastrálnej mapy platnej do roku
1991) zobrazené ako identické pozemky s pozemkami parc. č. 237, 238, 239, 240 a 241. Parcely č.

237, 238, 239, 240 a 241 nie sú uvedené v zázname zmien, keďže podľa grafickej časti (vyšetrovací
a meračský náčrt) sa jedná o identické parcely. Napriek tomu boli na listoch vlastníctva po mapovaní
uvedené len parcely č. 237, 238 a 239. Pozemky parc. č. 240 a 241 na listy vlastníctva zapísané neboli,
pravdepodobne z dôvodu, že výmera skupiny dovtedy evidovaná v katastri nehnuteľností a výmera
skupiny vyplývajúca z nového mapovania prekračovala povolenú odchýlku.

Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Špačka č. 16/2010 vyhotoviteľ geometrického plánu
z roku 1997 uspôsobil právny stav dobe vzniku mapy pozemkového katastra, ktorá je zhodná s
pozemkovoknižnou mapou vytvorenou v roku 1913, čo je trošku neprirodzené, lebo za takmer 100
rokov vlastníci uzatvárali rôzne dohody, napr. vyrovnávali hranice. Podľa záverov tohto posudku terajšie
parcely C KN parc. č. 240/2 a 241/2 vznikli z bývalej pozemkovoknižnej parcely č. 41 s poznámkou,

že pozemková kniha je už neplatná, lebo je spracovaný ROEP. V teréne sa zachovali pozostatky
podmurovky oplotenia, ktoré tvorila spojnica podrobných bodov 87 - 91 na vyšetrovacom a meračskom
náčrte z r. 1989.
Na pojednávaní dňa 7.2.2011 znalec Ing. Ivan Špaček uviedol, že hranica medzi užívateľmi nebola
sporná, preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. treba považovať za hranicu medzi parcelami

ten stav, ktorý je medzi susedmi nesporný.
Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 18/2011 bola v roku 1991 v katastrálnom
území Nedašovce vykonaná obnova katastrálneho operátu (OKO) novým mapovaním. Priebeh hraníc
pozemkov pred OKO parc. č. 40/1 a 40/2 nie je identický s priebehom hraníc po OKO parc. č. 242 a 243.
Naopak, hranica pozemkov C KN parc. č. 240/2 a 241/2 je identická s hranicou pôvodného pozemku

EN parc. č. 40/1. Pri definovaní hraníc sporných pozemkov je potrebné zohľadňovať aj geometrický
plán z r. 1978, v ktorom je hranica medzi pozemkami EN parc. č. 42/3 a 39, 40 rovná čiara a nie
lomená tak, ako je to zobrazené vo vyšetrovacom náčrte č. 4 vyhotovenom pri OKO. Podľa záverov
tohto znalca terajšie parcely registra C KN parc. č. 240/2 a 241/2 boli vytvorené takto: parcela č.
240/2 bola vytvorená odčlenením z parc. č. 240, pričom podľa stavu právneho bola odčlenená z časti

pozemkuENparc.č.40/1;parcelač.241/2bolavytvorenáodčlenenímzparc.č.241,pričompodľastavu
právneho bola odčlenená z časti pozemku EN parc. č. 40/1 (pozemok EN parc. č. 40/1 bol vytvorený
z pozemkovoknižných parciel č. 39 a 40).Navrhovatelia v podaní zo 6.6.2012 uviedli, že považujú za nehospodárne ďalšie znalecké dokazovanie
znaleckým ústavom, preto nebudú spochybňovať závery znaleckého posudku znalca Ing. Romana
Wágnera, aj keď sa s nimi nestotožňujú. Naďalej však trvajú na vlastníckom práve Jána Kajabu na

základe vydržania. Dobromyseľnosti držby V. N. napovedá i fakt, že hranica medzi pozemkami bola
vystavaná za vzájomného súhlasu a pomoci oboch vlastníkov - susedov - právnych predchodcov
navrhovateľov a odporcu a bola tak aj zakreslená v katastrálnej mape. Keďže sa v otázke priebehu
hranice resp. v otázke k akej parcele patrili sporné pozemky parc. č. 240/2 a 241/2 nevedia zhodnúť ani
znalci z odboru geodézie, nemožno ani u právneho predchodcu navrhovateľov ako laika predpokladať,

že by dobromyseľný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nebol.
Navrhovateľka 2/ W. N. na pojednávaní dňa 20.5.2010 uviedla, že keď sa v roku 1968 vydala do rodiny
F. N., letná kuchyňa na pravej strane jeho dvora už stála. Ďalej uviedla, že v čase, keď odporca ohlásil
drobnú stavbu na sporných nehnuteľnostiach, sa s odporcom rozprával jej manžel a povedal mu, že ak
si myslí, že stavia na svojom, tak on proti tomu nič nemá. Vie to však len z rozprávania svojho manžela.
Vie tiež, že o tom boli spory aj na úrade, riešil to aj starosta.

Navrhovateľ 1/ W. N. na pojednávaní 7.2.2011 uviedol, že jeho dedo F. N. udržiaval oplotenie medzi
pozemkami spolu s predchádzajúcim vlastníkom susedných pozemkov S. Z., hranica nebola sporná,
nakoľko boli dobrí priatelia.
Odporca B. Z. na pojednávaní dňa 20.5.2010 uviedol, že v I. býval len do svojich 6-7 rokov, k vtedajším
hraniciam sa nevie vyjadriť.

Svedok B.. V. N. na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedol, že sporné pozemky užívala jeho rodina
minimálne 80 až 90 rokov a žiadne problémy s ich užívaním neboli. V roku 1978 sa tam postavila
hospodárska budova, staval ju jeho brat Š. N., sused o tom vedel, brat otca odporcu V. Z. pomáhal
so stavbou. Vtedy to zameriavali geodeti, bol robený geometrický plán, aby to nepostavili na cudzom
pozemku. Ďalej svedok uviedol, že v roku 2008, keď chcel opraviť strechu hospodárskej budovy, na

obecnom úrade od neho žiadali projekt. Na mieste bol starosta a vedúci stavebného úradu z Rybian,
tých svedok upozornil na staré pôvodné ploty, ktoré sa nachádzajú medzi pozemkami, mali by to mať v
zápise z obhliadky. Na otázku, či bol plot medzi pozemkami aj v roku 1978, svedok odpovedal, že plot
bol vtedy sčasti porušený, ale boli tam železné tyče a nízky betónový múrik. Na otázku, či na stavbu
hospodárskej budovy v roku 1978 bolo stavebné povolenie, svedok uviedol, že stavebným povolením

nedisponuje, avšak predpokladá, že bola nejaká dohoda so starostom.
Svedok V.. Š. N., H.., na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedol, že hranice medzi pozemkami jeho rodiny
a rodiny odporcu boli rovnaké, odkedy si pamätá. Niekedy pred rokom 1978 sa jeho otec so strýcom
dohodli, že si podelia dvor. V roku 1978 to svedok vybavoval na geodézii v Topoľčanoch. Geodeti
vymerali hranice od susedov a nenašli chybu, že by bol plot zle. Urobili geometrický plán. Potom jeho

rodinapostavilavedľahranicepozemkumaštaľ,asi40až50cmodhranice.Vymeranieurobilbratsvokra
odporcu. Plot tam bol od nepamäti, najprv drevený paličkový a potom drôtený, ktorý tam dávala jeho
rodina, plot staval jeho dedo, Š. N. po tom, keď bol v roku 1978 vyhotovený geometrický plán.
Svedkyňa Z. Z. na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedla, že medzi pozemkami bol plot odjakživa, menil sa
len vtedy, keď si susedia postavili svojvoľne hospodársku stavbu a jej rodina bola nútená postaviť nový

plot. Keď jej otec upozornil nebohého Š. N., že postavil stavbu na jeho pozemku, slovne ho napadol. Jej
otec bol robotník, nevedel sa brániť. Nemohli sa sťažovať, nemali na to peniaze. Plot predtým aj potom
staval jej otec, nevie presne kedy, ale už ako dieťa si pamätá, že ten pletivový plot tam bol.
Svedok B. Z. na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedol, že sa nasťahoval do I. v roku 1973, vtedy bol medzi
pozemkami drevený plot, ten sa zvalil, keď rodina navrhovateľov postavila hospodársku budovu.

Svedok S. N. na pojednávaní 26.11.2012 uviedol, že plot robil S. Z., postavil ho tak, že sám odčlenil
svoju hranicu. Keď sa stavala hospodárska stavba, dohodol sa na tom Š. N. s S. Z.. Staval ju Š. N., on
ju aj užíval. Pri tejto stavbe sa hranica neposúvala.
Svedok, geodet Ing. Peter Žikla, ktorý vyhotovil geometrický plán v roku 1997, na pojednávaní dňa
26.11.2012 uviedol, že po premeraní stavu v teréne zistil, že užívací stav je iný než stav zapísaný v

katastri. Zistený užívací stav bol totožný s posledným mapovaním z rokov 1987-1988, avšak mapovania
za socializmu zobrazovali skutočný užívací stav. Bol obnovený list vlastníctva podľa stavu, ako bol
pôvodne zaznamenaný na katastrálnej mape.
Počas ohliadky na mieste dňa 5.9.2014 svedok V. N. označil priebeh hranice tak, že viedla stredom
medzi pôvodným chlievom a hnojiskom rodiny N. a domom rodiny Z., asi 30 cm od oboch domov.

Ďalej smerom dozadu hranica viedla poza hospodársku stavbu rodiny N., pričom za prednou časťou
hospodárskej stavby patrilo rodine N.j ešte asi 30 cm, za zadnou časťou hospodárskej stavby až 60
cm. Za svojho života si nepamätá žiadnu zmenu múra, ktorý tvoril hranicu v prednej časti ani plota zasúčasnou hospodárskou stavbou. Plot bol najprv drevený paličkový, drôtený, ale vždy bol na tom istom
mieste, jeho základy boli stále rovnaké. Plot vždy robil S. Z..
Svedok V. H., zať Š. N., počas ohliadky na mieste uviedol, že si pamätá drevený plot od rohu domu Z. po

hospodársku budovu. Za hospodárskou budovou bolo pletivo. Tú hospodársku budovu stavali spolu s
ich strýkom V. Z.. Základy hospodárskej budovy vykopali tak, že ich zamerali od plota, ktorý tam už stál,
bolo to asi 40 cm od plota. Nepamätá si žiadne zmeny tohto plota, ani pokiaľ ide o materiál, z ktorého
bol zhotovený, ani pokiaľ ide o jeho osadenie. Ten plot tam stál takisto aj pred postavením hospodárskej
budovy, s plotom nebolo hýbané.

Svedok Š. N. počas ohliadky na mieste uviedol, že hospodársku stavbu staval on. Vymeriavali to dvaja
inžinieri. Na otázku, či ho geodet upozornil, že nebola v poriadku hranica od pozemku Z., svedok
odpovedal, že nie a dodal, že "ten geometrák sme robili na rozčlenenie pozemku".
Svedkyňa Z. Z. počas ohliadky na mieste označila priebeh plota predtým, než bola postavená
hospodárska budova, tak, že plot viedol cez súčasnú hospodársku budovu.
Svedok B. Z. počas ohliadky na mieste uviedol, že po tom, čo N. postavili hospodársku budovu, jeho

svokor postavil plot ďalej za ňou.
K výsluchom svedkov súd uvádza, že svedkovia navrhnutí účastníkmi konania na preukázanie či
vyvrátenie dobromyseľnej držby (teda všetci svedkovia s výnimkou geodeta) boli príbuzní navrhovateľov
alebo odporcu. Preto súd hodnotil ich výpovede s určitou rezervovanosťou a za preukázané výsluchom
svedkov súd v zásade považoval len tie skutočnosti, ktoré zhodne potvrdili svedkovia navrhnutí oboma

stranami konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Pôvodný navrhovateľ V. N. bol do 17.7.2007 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
savobciI.,katastrálneúzemieI.,zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXakopozemokparc.č.41záhrady
o výmere 290 m2 a pozemok parc. č. 42/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, pričom veľkosť

jeho spoluvlastníckeho podielu bola 5/12. V. N. sa stal vlastníkom týchto pozemkom v dedičskom konaní
v roku 2002, keď predtým bol ich vlastníkom jeho otec F. N.. Podľa vyjadrenia navrhovateľov F. N. získal
spoluvlastnícky podiel 2/12 v r. 1941 (ako to vyplýva aj z pozemkovoknižnej vložky č. 68 na čísle listov
205-206 súdneho spisu) a spoluvlastnícky podiel 3/12 v r. 1969. Z pozemkovoknižnej vložky č. 68 tiež
vyplýva, že rodina N. (pravdepodobne právni predchodcovia navrhovateľov) vlastnila uvedené pozemky

od r. 1913. Tieto pozemky previedol V. N. darovacou zmluvou z 20.6.2007, ktorej právne účinky nastali
povolením vkladu dňa 17.7.2007, na B.. V. N.. Vlastníkom susedného pozemku zapísaného na liste
vlastníctva č. 248 ako parc. č. 40/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2 bol S. Z., po jeho
smrti zdedila tento pozemok jeho dcéra Z. Z. a tá ho darovacou zmluvou previedla na odporcu.
Vroku1978bolvypracovanýgeometrickýplánV.Kopuncač.510-748-78narozdeleniespoluvlastníctva.

Vtomistomrokubola(pravdepodobneŠtefanomKajabom)postavenáhospodárskabudova,ktorápodľa
súčasného zamerania sčasti leží na pozemkoch, ktoré sú dnes označené ako parc. č. 240/2 a 241/2
a sú predmetom sporu. Užívacia hranica pritom nezodpovedá vlastníckemu stavu. Sporné parcely č.
240/2 a 241/2 boli právne z hľadiska pôvodného vlastníctva súčasťou pôvodnej parcely 40/1. Najneskôr
od stavby hospodárskej budovy boli tieto parcely v užívaní právnych predchodcov navrhovateľov.

V rokoch 1989 - 1991 bolo v katastrálnom území Nedašovce vykonané nové mapovanie. V rámci
tohto mapovania bol v roku 1989 vyhotovený vyšetrovací náčrt č. 4 súčasne so súpisom nehnuteľností
k vyšetrovaciemu náčrtu. Tento súpis nehnuteľností podpísali F. N. a W. Z., manželka S. Z.. Vo
vyšetrovacomnáčrteč.4bolzakreslenýpriebehhranicemedzirodinounavrhovateľovarodinouodporcu
(t. j. medzi pozemkami parc. č. 40/1 na jednej strane a parc. č. 41 a 42/3 na druhej strane) tak, že

prebieha poza hospodársku budovu postavenú rodinou navrhovateľov v roku 1978. Dňa 28.10.1997 bol
vyhotovený geometrický plán Ing. Petra Žiklu č. 33 404 062-363/97, v zmysle ktorého sa odčlenili nové
parcely č. 240/2 o výmere 21 m2 a č. 241/2 o výmere 8 m2, ktoré sú predmetom konania. Vo výkaze
výmer tohto geometrického plánu sa uvádza, že parcely č. 240/2 a 241/2 boli podľa súboru popisných
informácií KN odčlenené od parciel č. 240 resp. 241, podľa stavu právneho vznikli odčlenením od parcely

č. 40/1. O tomto geometrickom pláne sa pôvodný navrhovateľ V. N. podľa vlastného vyjadrenia dozvedel
až v roku 2004, keď odporca na obecnom úrade ohlásil, že si chce postaviť drobnú stavbu, ktorá mala
zasahovať do sporných pozemkov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení účinnom od 1.4.1964 do
31.12.1992,evidenciunehnuteľnostíudržujúorgánygeodézievsúladesoskutočnýmstavomnazáklade

ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia, prípadne merania, a za súčinnosti orgánov, organizácií a
občanov, ktorých sa týka.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb. zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na
základe právoplatných rozhodnutí súdov, národných výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov aorganizácií oprávnených rozhodovať o právnych vzťahoch, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti, alebo
na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácií oprávnených na to podľa
osobitných predpisov. Pri nových stavbách vo vlastníctve občanov sa zápisy vykonávajú na základe

rozhodnutí o udelení popisného alebo evidenčného čísla a geometrického plánu.
Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike v znení
účinnom od 1.1.1993 do 31.12.1995, nehnuteľnosti sa v katastri evidujú podľa doterajších predpisov;
podľa tohto zákona sa evidujú, ak údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností boli podľa tohto zákona
dotknuté katastrálnym konaním.

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike, priebeh
hraníc sa zisťuje za účasti vlastníkov a iných oprávnených osôb alebo ich zástupcov. Ak bolo vlastníkovi
alebo inej oprávnenej osobe doručené predvolanie do vlastných rúk alebo verejnou vyhláškou,
jeho neprítomnosť nie je na prekážku katastrálneho konania. V takom prípade môžu informácie o
nehnuteľnostiach, právnych vzťahoch, vlastníkoch a iných oprávnených osobách podať zástupca obce,
ako aj vlastníci susedných nehnuteľností a iné oprávnené osoby.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983, do času uvedeného v
ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho

právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak ide o vydržanie
vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné

nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, vlastníkom
veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§

132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.
Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, ak ide o
pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému
by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti
štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku.

Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, do doby
podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe.
Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, kto s vecou
nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ

nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.
A. K aktívnej legitimácii navrhovateľov:
Odporca vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie pôvodného navrhovateľa aj nových
navrhovateľov, s ktorou sa súd musel vysporiadať na začiatku. Vo vzťahu k tejto námietke bolo vlastne
úlohou súdu posúdiť, či je na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorej podstatou je určenie

hranice medzi susednými pozemkami, aktívne legitimovaný pôvodný vlastník pozemku, ktorý tvrdí,
že súčasťou jeho pozemku bola aj časť susedného pozemku, aj keď tento pôvodný vlastník už svoj
pozemok previedol na nového vlastníka, alebo nový vlastník.
V danom prípade došlo darovacou zmluvou k prevodu pozemku parc. č. 41 a 42/3 z darcu (pôvodného
navrhovateľa) na obdarovaného (B.. V. N.) v čase, keď už tá časť pozemku, ktorá je predmetom sporu

(parcelyč.240/2a241/2),malavkatastrinehnuteľnostípridelenévlastnéparcelnéčíslaanebolavedená
ako súčasť pozemku darcu. Predmetom darovacej zmluvy bola teda len tá časť pozemku darcu, ktorá
nebola a nie je sporná. Aj keď pri posúdení pôvodu sporných parciel (t. j. posúdení toho, ku ktorému
pozemku tieto parcely pôvodne patrili) súd nie je viazaný geometrickými plánmi ani zápismi v katastrinehnuteľností,súdmusírešpektovaťreálneoddelenietýchtospornýchparcielaichrelatívnesamostatnú
existenciu ako faktický stav. Keďže k prevodu pozemku parc. č. 41 a 42/3 darovacou zmluvou došlo
až po zápise oddelenia sporných parciel do katastra nehnuteľností, nemôže mať tento prevod právne

účinky voči parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania. Darca aj obdarovaný v čase uzatvárania
darovacej zmluvy museli zo zápisov v katastri nehnuteľností (najmä z výmer prevádzaných parciel a
z ich zakreslenia v katastrálnej mape) vedieť, že prevádzajú pozemok vo vtedy zapísanom rozsahu,
teda bez sporných susedných parciel. Určenia vlastníckeho práva k sporným parcelám z toho titulu,
že boli pôvodne súčasťou jeho pozemku (resp. z titulu vydržania vlastníckeho práva k týmto sporným

parcelám), sa preto môže domáhať len pôvodný vlastník tohto pozemku. Súd teda dospel k záveru, že
námietka nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov vznesená odporcom je nedôvodná.
B. K právnemu (vlastníckemu) pôvodu parciel č. 240/2 a 241/2:
Vyšetrovací a meračský náčrt z roku 1989 podľa vtedy účinných právnych predpisov (účinných do
31.12.1992) nemohol evidovať vzťahy právne (vlastnícke právo resp. právo osobného užívania), ale
iba skutočný užívací stav. To vyplýva najmä z ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 22/1964 Zb.,

podľa ktorého na základe ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia a merania sa eviduje iba skutočný
(užívací) stav, kým zápisy právnych vzťahov sa vykonávajú len na základe rozhodnutí súdov, národných
výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov a organizácií oprávnených rozhodovať o právnych
vzťahoch, alebo na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácií oprávnených
na to podľa osobitných predpisov. Mapovaním v roku 1989-1991 sa teda zisťoval skutočný užívací stav

pozemkov. Toto mapovanie mohlo slúžiť ako jeden z podkladov na evidenciu právneho stavu, avšak v
danom prípade odchýlka nového mapovania bola väčšia ako krajná odchýlka ustanovená geodetickými
normami,pretosanazákladenovéhomapovaniamohlavyznačiťlenskutočná,užívaciahranica.Užívací
stav by bolo možné považovať za totožný so stavom právnym len pokiaľ by prebehlo katastrálne konanie
podľa zákona č. 266/1992 Zb. resp. podľa zákona č. 162/1995 Z. z. Z údajov katastra nehnuteľností

však nevyplýva - a ani navrhovatelia to v konaní nepreukázali a ani netvrdili - že by po 1.1.1992, teda
za účinnosti nových katastrálnych zákonov, došlo ku katastrálnemu konaniu vo vzťahu k parcelám č.
41 a 42/3. Ani v rámci konania o obnove evidencie a schválení registra obnovenej evidencie pozemkov
(ROEP) podľa zákona č. 180/1995 Z. z. nebol užívací stav stotožnený so stavom právnym. O tom, že
nedošlo k stotožneniu užívacieho stavu so stavom právnym, svedčí aj skutočnosť, že parcely č. 41 a

42/3 sú stále evidované ako parcely registra "E", nie registra "C". Ak sa navrhovatelia odvolávali na
kópiu katastrálnej mapy z roku 2002, na ktorej sú zakreslené hranice parciel č. 240 a 241 v súlade s
ich návrhom (teda poza hospodársku budovu), súd uvádza, že parcely č. 240 a 241 nemajú v katastri
nehnuteľností založené listy vlastníctva, teda ich vlastník nie je určený. Išlo len o parcely na účely
evidencie skutočného užívacieho stavu, nie však stavu vlastníckeho, ktoré boli do katastrálnej mapy z

roku 2002 zakreslené pravdepodobne na základe vyšetrovacieho a meračského náčrtu z roku 1989.
Právni predchodcovia navrhovateľov F. N. a V. N. teda neboli vlastníkmi (resp. nemali podľa právnych
predpisov účinných v roku 1989 právo osobného užívania) parciel č. 240 a 241, ale len parciel registra
"E" č. 41 a 42/3. Napokon aj z vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 26.4.2010 vyplýva,
že pozemky parc. č. 41, 42/1 a 42/2 sú síce vo vyšetrovacom a meračskom náčrte zobrazené ako

identické s parc. č. 237, 238, 239, 240 a 241, avšak listy vlastníctva boli po mapovaní založené len k
parcelám č. 237, 238 a 239 (teda k parcelám na ľavej strane dvora rodiny N.), nie k parcelám č. 240
a 241 (na pravej strane dvora N. v susedstve s pozemkami rodiny Z., dnes pozemkami odporcu), a
to pravdepodobne z dôvodu, že výmera skupiny dovtedy evidovaná v katastri nehnuteľností a výmera
skupiny vyplývajúca z nového mapovania prekračovala povolenú odchýlku. To potvrdzuje aj spätná

identifikácia parciel vykonaná Správou katastra Bánovce nad Bebravou, podľa ktorej je súčet výmery
parciel č. 42/1, 42/2 a 41 spolu 1094 m2, kým výmera parciel č. 237, 238, 239, 240 a 241 je spolu 1181
m2.
Pokiaľ znalec Ing. Ivan Špaček došiel k záveru, že terajšie parcely C KN parc. č. 240/2 a 241/2
vznikli z bývalej pozemkovoknižnej parcely č. 41, odkazoval pritom na to, že pozemková kniha je už

neplatná, lebo je spracovaný ROEP, a tiež na ustanovenie zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého
treba považovať za hranicu medzi parcelami ten stav, ktorý je medzi susedmi nesporný. Znalec však
nebral do úvahy, že pre súd je v tomto smere rozhodujúci právny stav v čase, keď sa robilo vyšetrovacie
meranie, teda rok 1989. Znalec Ing. Ivan Špaček tiež odkazoval na rôzne dohody medzi vlastníkmi,
napr. vyrovnávanie hraníc, aby nemali komplikované oplotenia, pri rešpektovaní zámeny výmer. V tomto

prípade by však nešlo o zámenu výmer a ani o vyrovnávanie hranice: výmera pozemku F. N. sa
zmenou hranice zväčšila bez kompenzácie na inom mieste a pokiaľ ide o tvar hranice, kým na pôvodnej
pozemkovoknižnej mape je hranica v prednej časti pozemku (od domov až do polovice pozemku) rovná
čiara, na kópii z katastrálnej mapy z r. 2002 je zalomená tak, aby obchádzala hospodársku stavbu. Čoje však podstatnejšie, žiadna dohoda medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporcu, a to ani
ústna, nebola preukázaná, naopak, svedkovia z oboch strán vypovedali, že nevedia o žiadnej dohode
o zmene hranice.

Podobne keď znalec Ing. Roman Wágner uvádza, že priebeh hraníc bol zisťovaný za účasti vlastníkov,
pričom ak bolo vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe doručené predvolanie do vlastných rúk alebo
verejnou vyhláškou, jeho neprítomnosť nebola prekážkou katastrálneho konania, odvoláva sa tým na
ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. 266/1992 Zb., avšak v tomto prípade bolo mapovanie vykonávané
v roku 1989, keď ešte neexistoval právny predpis upravujúci katastrálne konanie a ani možnosť určiť

(vlastnícku) hranicu pozemku takýmto spôsobom.
Na základe všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že sporné parcely č. 240/2 a 241/2 boli
právne, z hľadiska pôvodného (evidenčného) vlastníctva súčasťou parcely 40/1 a F. N., a po ňom V. N.,
neboli ich pôvodnými vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi. Napokon aj navrhovatelia v podaní zo 6.6.2012
uviedli, že nebudú spochybňovať závery znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera, aj keď sa
s nimi nestotožňujú, a ďalej chcú argumentovať už len vydržaním.

C. K vydržaniu parciel č. 240/2 a 241/2:
Po zistení, že F. N. resp. V. N. neboli pôvodnými vlastníkmi sporných parciel č. 240/2 a 241/2, súd ďalej
skúmal, či sa stali vlastníkmi týchto parciel titulom vydržania. Aj keď navrhovatelia nepredložili žiadne
listinné dôkazy preukazujúce dôvod nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 5/12 k pozemkom parc. č.
41 a 42/3 F. N. (ako bolo uvedené vyššie, z pozemkovoknižnej vložky č. 68 vyplýva len nadobudnutie

podielu 1/6 v r. 1941, kým nadobudnutie podielu 3/12 v r. 1969, tvrdené navrhovateľmi, nebolo nijako
preukázané), súd považoval túto skutočnosť za nespornú, rovnako ako to, že pôvodní vlastníci, ktorí
nadobudli pozemky parc. č. 41 a 42 ešte v r. 1913 (podľa pozemkovoknižnej vložky č. 68 Š. N. a W.
N.) boli právnymi predchodcami navrhovateľov, teda že pozemky parc. č. 41 a 42 resp. 42/3 boli od
r. 1913 vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov. Túto skutočnosť odporca nespochybnil.

Táto skutočnosť však ani nebola predmetom tohto konania. Podstatou sporu totiž nie je dobromyseľnosť
držby (a teda splnenie podmienok vydržania) pozemkov pôvodne vedených pod parc. č. 41 a 42/3
právnymi predchodcami navrhovateľov, ale dobromyseľnosť držby práve len sporných častí na hranici
medzipozemkaminavrhovateľov(resp.vsúčasnostiB..V.N.)aodporcu,ktorésúvsúčasnostioznačené
ako parcely registra "C" parc. č. 240/2 a 241/2 (po zmene návrhu, pripustenej uznesením z 20.5.2010

č. k. 4C/340/2008-144, spolu o výmere 27 m2).
Tedaskutočnosť,žepozemkyparc.č.41a42/3bolivovlastníctveprávnychpredchodcovnavrhovateľov,
že tieto pozemky boli predmetom dohody o majetkoprávnom vysporiadaní a užívaní podielového
spoluvlastníctva medzi Š. N. a F. N. z 25.8.1978 a že boli neskôr (v roku 2002) zahrnuté do osvedčenia
o dedičstve po neb. F. N., nepreukazuje, že sa v tom čase za súčasť týchto parciel považovali aj

dnešné parcely č. 240/2 a 241/2. Práve naopak, v osvedčení o dedičstve notárky JUDr. Anny Pčolovej z
10.4.2002 sp. zn. 4D 74/01 Dnot 55/01 sa na tretej strane k parcelám č. 41 a 42/3 výslovne uvádza, že
sú podľa registra C KN neidentické a je potrebný geometrický plán a majetkovoprávne vysporiadanie.
Z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že pozemky pod hospodárskou budovou a priľahlé pozemky
(teda aj pozemky parc. č. 240/2 a 241/2) najneskôr od postavenia hospodárskej budovy v roku 1978

až do svojej smrti 22.1.2001 užíval právny predchodca pôvodného navrhovateľa Alojz Kajaba spoločne
so svojim bratom Š. N., ktorí boli spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 41 a 42/3. Odporca poukazoval
na to, že hospodársku stavbu postavil a užíval Š.G. N. a nie F. N., čo potvrdili aj svedkovia navrhnutí
navrhovateľmi, pričom Š. N. nebol priamym právnym predchodcom pôvodného navrhovateľa V. N.. Súd
však k tomu uvádza, že v tom čase boli Š. N. a F. N. (otec pôvodného navrhovateľa V. N.) spoluvlastníkmi

pozemkov parc. č. 41 a 42/3. Ak jeden z nich užíval sporné parcely č. 240/2 a 241/2 a postavil na nich
hospodársku stavbu v presvedčení, že ide o súčasť parcely č. 41 alebo č. 42/3, nešlo o držbu výlučne
pre seba, ale v prospech všetkých spoluvlastníkov parcely č. 41 a 42/3.
Sporné však zostalo, či boli predmetné pozemky (dnes označené ako parc. č. 240/2 a 241/2) v držbe
právnych predchodcov navrhovateľov aj pred stavbou hospodárskej budovy. K tomu, či a aký plot bol

medzi pozemkami rodiny navrhovateľov a rodiny odporcu, vypovedali svedkovia podstatne odlišne,
keď niektorí (svedkovia navrhnutí navrhovateľmi) tvrdili, že tam bol plot neustále, len sa menilo jeho
vyhotovenie, iní (svedkovia navrhnutí odporcom) uvádzali, že plot bol pri stavbe hospodárskej budovy
rodinyN.posúvaný.SvedkoviaŠ.N.,V.N.,Z.Z.aB.Z.sazhodlivtom,ževniektorýchobdobiachbolplot
čiastočne porušený a v roku 1978 sa plot prestavoval (hoci podľa vyjadrenia Š. N. a V. N. pritom nedošlo

k posunutiu plota). Svedkovia - a to ani svedkovia navrhnutí navrhovateľmi - sa nezhodovali v tom, kto
plot staval (svedok Š. N. uvádzal, že plot staval jeho dedo Š. N., svedkyňa Z. Z. že plot staval jej otec,
rovnako svedok S. N. uvádzal, že plot robil S. Z.). Navyše samotná navrhovateľka 3/ do zápisnice dňa
6.4.2010 uviedla, že "hranica medzi pozemkami nebola nikdy vyznačená plotom". Za takýchto okolností(keď výpovede svedkov patriacich do rodiny navrhovateľov neboli podložené žiadnymi inými dôkazmi
a navyše boli čiastočne vzájomne rozporné) súd nepovažoval za preukázané, že pozemky, ktoré sú v
súčasnosti vedené ako parc. č. 240/2 a 241/2, boli v držbe právnych predchodcov navrhovateľov aj pred

postavením hospodárskej stavby v r. 1978.
Svedok V. N. ďalej uvádzal, že v roku 2008 upozornil starostu a vedúceho stavebného úradu z Rybian
na staré pôvodné ploty, ktoré sa nachádzali medzi pozemkami. Aj znalec Ing. Ivan Špaček v znaleckom
posudku č. 16/2010 uvádza, že v teréne sa zachovali pozostatky podmurovky oplotenia. Išlo však o
pozostatky základov oplotenia v spojnici zlomových bodov 87 - 91, teda v časti hranice, ktorá nie je

sporná. Počas obhliadky na mieste neboli v sporných miestach (najmä za hospodárskou budovou rodiny
N.) zistené žiadne pozostatky plota. Samotná existencia plota by však dokazovala len držbu súčasnú
(resp. držbu v nedávnej minulosti), ktorú súd tak či tak považuje za preukázanú od roku 1978.
Súd súhlasí s tvrdením navrhovateľov, ktoré uviedli v odvolaní, že hospodárska budova (drevená pajta),
ktorú postavil právny predchodca odporcu ešte pred rokom 1978, mala zadnú stenu zošikmenú, to však
podľa názoru súdu nepreukazuje, že rovnako zošikmená bola už vtedy aj vlastnícka alebo užívacia

hranica medzi pozemkami. Súvislosť medzi stenou pôvodnej drevenej pajty a hranicou pozemkov
zoslabuje aj vyjadrenie svedka B. Z., otca odporcu, ktorý (ešte na pojednávaní dňa 15.8.2012) uviedol,
že tam bola medzera, kade sa chodilo k úprave ich hospodárskej budovy. Rovnako svedkyňa Z. Z. počas
ohliadky na mieste uviedla, že "medzi našou drevenou pajtou a ich drevenou šopou bol voľný priestor,
aby sme mohli opravovať našu pajtu, dalo sa tade prejsť s táčkami". Aj bez zreteľa na tieto vyjadrenia

(keďže ide o svedkov z rodiny odporcu), tvrdenie navrhovateľov, že zošikmenie zadnej steny drevenej
hospodárskej budovy postavenej právnym predchodcom odporcu už pred rokom 1978 kopírovalo
vtedajšiu užívaciu hranicu pozemkov, považuje súd za ničím nepodloženú úvahu navrhovateľov.
Aj keby súd prihliadol na výpovede svedkov z rodiny navrhovateľov, ktorí tvrdili, že plot bol na tom
istom mieste celý čas, odkedy si to pamätajú, teda aj pred stavbou hospodárskej budovy právnymi

predchodcami navrhovateľov v roku 1978, preukazuje to len nepretržitosť držby (pričom nie je jasné
odkedy, najmä nie je zrejmé, či takýto užívací stav existoval už v čase, keď sa stal vlastníkom
pozemkov parc. č. 41 a 42/3 F. N.). Pre vydržanie sa však vyžaduje nielen samotná nepretržitá
držba počas vydržacej doby, ale aj dobromyseľnosť tejto držby. Vzhľadom k tomu, že v rozsudku z
20.2.2013 č. k. 4C/340/2008-359 súd prvého stupňa vyslovil prerušenie dobromyseľnosti právnych

predchodcov navrhovateľov počas plynutia vydržacej doby (kvôli existencii geometrického plánu z r.
1978), nepovažoval vtedy za potrebné zaoberať sa dobromyseľnosťou vstupu do držby. Po tom, čo
odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie, bolo potrebné zaoberať sa aj touto okolnosťou.
Inštitút vydržania bol v občianskom práve aplikovateľnom na území dnešnej Slovenskej republiky
upravený do r. 1950 obyčajovým právom, potom bolo vydržanie ustanovené v Občianskom zákonníku

účinnom do 31.3.1964 (Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb.) a potom v Občianskom zákonníku č.
40/1964 Zb. novelizovanom od 1.4.1983. Do 31.12.1950 obyčajové právo platné na území Slovenska
stanovovalo 32-ročnú vydržaciu dobu, pričom sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby.
Od 1.1.1951 postačovala 10-ročná držba a dobromyseľnosť bola požadovaná nielen pri nastúpení
do držby, ale počas celého plynutia vydržacej doby. To isté vyžaduje Občiansky zákonník účinný od

1.4.1983. Dobromyseľnosť pri nastúpení do držby teda bola (a je) podmienkou vydržania tak podľa
práva účinného do 31.12.1950, ako aj od 1.1.1951 a aj v súčasnosti. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec
patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa
dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dobu dôvodné (R 8/1991). Dobrá
viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, a teda aj k

právnemu dôvodu, titulu, ktorý mohol mať za následok vznik práva. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre
záver o existencii dobrej viery sa spravidla týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčia o
poctivosti nadobudnutia, teda o titule uchopenia sa držby. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti
pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.
Napriek tomu, že odvolací súd v uznesení sp. zn. 17Co/189/2013-395 výslovne uviedol, že "je potrebné

vykonať obhliadku na mieste samom za prítomnosti svedkov, ktorých navrhnú sporné strany s tým, aby
bolo preukázané, odkedy vstúpili právni predchodcovia navrhovateľov do držby sporných pozemkov
a na základe akých skutočností" a súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 2.12.2014, po vykonaní
ohliadky na mieste uviedol, že považuje naďalej za sporné, za akých okolností došlo k zmene držby,
navrhovatelia nepredložili ani nenavrhli súdu také dôkazy, ktoré by preukazovali, kedy a na základe

akých skutočností vstúpili ich právni predchodcovia do držby sporných pozemkov. Navrhovatelia teda
nepreukázali existenciu (hoci domnelého) právneho titulu vstupu do držby sporných pozemkov, prípadne
ospravedlniteľného omylu svojich právnych predchodcov, od ktorého by mohli odvodiť dobromyseľnosť
v tom, že im sporné pozemky patria aj vlastnícky.Z listinných dôkazov ani z výpovedí svedkov nebolo možné zistiť, kedy, akým spôsobom a prečo došlo k
zmene užívacieho stavu oproti vtedy platnej pozemkovoknižnej mape (t. j. k začleneniu pozemkov, ktoré
súpredmetomtohtokonania,dodvorarodinynavrhovateľov).Neboloanipreukázané,čisúčasnýužívací

stav (teda užívanie parciel č. 240/2 a 241/2 právnymi predchodcami navrhovateľov) existoval už v čase,
keďsastalvlastníkompozemkovparc.č.41a42/3F.N..Navrhovateliatedaneunieslidôkaznébremeno,
pokiaľ ide o dobromyseľnosť uchopenia držby F. N.. Pokiaľ ide o vstup do držby V. N., ako už bolo
uvedené vyššie, jeho dobromyseľnosť je spochybnená tým, že v osvedčení o dedičstve notárky JUDr.
Anny Pčolovej z 10.4.2002 sp. zn. 4D 74/01 Dnot 55/01 sa k parcelám č. 41 a 42/3 výslovne uvádza, že

sú podľa registra C KN neidentické a je potrebný geometrický plán a majetkovoprávne vysporiadanie.
Okrem toho od vstupu V. N. do držby sporných pozemkov v r. 2001 (po smrti F. N.) do času, keď sa V. N.
podľa vlastného vyjadrenia dozvedel o geometrickom pláne Ing. Petra Žiklu č. 33 404 062-363/97 (teda
o tom, že pozemky parc. č. 240/2 a 241/2 majú v katastri nehnuteľností zapísané vlastníctvo odporcu)
a začal sa spor o vlastníctvo predmetných pozemkov, neuplynula 10-ročná vydržacia doba. Súd preto u
žiadneho z právnych predchodcov navrhovateľov nemohol dospieť k záveru o dobromyseľnej držbe tej

časti pozemku, ktorá je dnes vedená ako parcely č. 240/2 a 241/2 a ktorá je predmetom sporu (najmä
pokiaľ ide o okolnosti vstupu do držby týchto pozemkov). Z tohto dôvodu súd návrh zamietol.

Vsúladesustanovením§151ods.3Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)súdonáhradetrovkonania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže ide o zložitý prípad, navyše

tento rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní odročenom na vyhlásenie rozsudku a pri vyhotovovaní
písomného vyhotovenia rozsudku nebolo známe, či sa účastníci konania a ich právni zástupcovia na
tomto pojednávaní zúčastnia, teda nebol ešte ustálený rozsah trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do

15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník obdržal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.