Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 7, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/299/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012897843
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012897843.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: J.. Y. K., V.. XX. X. XXXX, T. Q. T. L. B., P. T.
XX, B., proti odporcovi: T.Á. I. - R. T. T., Ž. V. XX, P., o určenie, že odmeňovanie navrhovateľa je v
rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 18. 4. 2011, č.k. 8C/85/08 - 53,

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 18. 4. 2011, č.k. 8C/85/08

- 53, p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 5. 5. 2008 sa navrhovateľ
domáhal určenia, že odmeňovanie navrhovateľa uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zák. č. 385/2000
Zb. v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného
zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zároveň sa
domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 127.385,78 eura (3,837.624,- Sk). Nakoľko navrhovateľ s
podaním návrhu na začatie konania nezaplatil súdny poplatok, súd ho výzvou zo dňa 24. 2. 2011 vyzval

na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 7.742,50 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
Výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 10. 3. 2011, ale súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil.
Preto súd s poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 a § 10 ods. 1 a ods.
2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa §
146 ods. l písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie. Namietol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je nesprávne, pretože návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého
zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. neboli do 31. 12. 2008 vôbec spoplatnené a položka
7d, podľa ktorej sa spoplatňuje návrh na začatie konania vo veciach podľa antidiskriminačného zákona,
bola zaradená do sadzobníka súdnych poplatkov s účinnosťou až od 1. 1. 2009. Navrhovateľ však
svoj návrh podal dňa 28. 4. 2008. Podľa navrhovateľa neprichádza do úvahy ani analogické určovanie

výšky súdneho poplatku, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. 3. 2007, sp.zn.
4Cdo/39/2007. Má preto za to, že jeho návrh podaný do 31. 12. 2008 nepodlieha spoplatneniu. Pokiaľ
mu súd v tomto prípade vyrubil za návrh, ktorým sa domáha svojich práv z dôvodu porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, súdny poplatok vo výške 7.742,50 eura na základe použitia analógie,
dochádza tak k znemožneniu práva domôcť sa svojej ochrany na súde, a teda k postupu, ktorým súd
odníma navrhovateľovi možnosť konať pred súdom.Navrhovateľ vo svojom odvolaní zároveň požiadal súd, aby v prípade, že zastáva názor, že poplatok
mal byť vyrubený, s prihliadnutím na majetkové pomery navrhovateľa rozhodol o jeho oslobodení od
súdneho poplatku.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky na zrušenie, a ani na zmenu rozhodnutia.

Z návrhu navrhovateľa je zrejmé, že svoj uplatnený nárok odvodzuje od stavu, ktorý vznikol
nadobudnutím účinnosti zákona č. 122/2005 Z.z., a ktorým sa zmenil zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich, s tým, že od jeho prijatia dochádza k diskriminácii v odmeňovaní „ostatných“ sudcov v
Slovenskej republike v porovnaní so sudcami špeciálneho súdu, pričom do okruhu diskriminovaných
sudcov v Slovenskej republike patrí aj navrhovateľ. Má za to, že sú dané dôvody na postup vyplývajúci
z antidiskriminačného zákona (zákona č. 365/2004 Z.z.). Vo svojom návrhu argumentuje tým, že

v príčinnej súvislosti s nedodržaním zásady rovného zaobchádzania v rámci odmeňovania sa v
spoločnosti značne znížila jeho vážnosť a dôstojnosť, lebo vo všeobecnosti vzniká dojem, ako keby
sudcovia špeciálneho súdu boli odborne kvalitnejší, ako keby mali iné, výnimočnejšie vzdelanie a prax
ako má navrhovateľ. Zároveň tiež vzniká dojem, ako keby veci, na rozhodovaní ktorých sa podieľal,
neboli rozhodnuté s dostatočnou odbornosťou. Z toho dôvodu mu okrem iného vznikol aj nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú si vyčíslil v sume 3,837.624,- Sk.

Predmetom odvolacieho konania je odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým
zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Úlohou odvolacieho súdu je teda posúdiť
výlučne otázku, či návrh vo veci súvisiacej s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zák.

č. 365/2004 Z.z., došlý na súd dňa 5. 5. 2008, t.j. pred účinnosťou zákona č. 465/2008 Z.z., podlieha
spoplatneniu, a či nezaplatenie súdneho poplatku v tejto veci opodstatňuje zastavenie konania podľa
§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zákonom č. 365/2004 Z.z. boli do nášho právneho
poriadku implementované viaceré právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného aj Smernica Rady
2000/78/ES z 27. 11. 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v
zamestnaníapovolaní.Jenesporné,ženávrhysudcovvovecisúvisiacejsporušenímzásadyrovnakého
zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. sú od 1. 1. 2009 spoplatňované podľa položky 7d

Sadzobníka súdnych poplatkov. Položka 7d bola do sadzobníka súdnych poplatkov doplnená zákonom
č. 465/2008 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej
republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (aj zákon o súdnych poplatkoch).

Predkladateľ v dôvodovej správe k doplneniu tejto položky do Sadzobníka súdnych poplatkov uviedol:

„Zavedenie novej položky 7d - osobitnej sadzby pre spoplatňovanie návrhov na začatie konania vo
veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon), v znení neskorších predpisov, je reakciou na hromadnú pripomienku

uplatnenú v priebehu medzirezortného pripomienkového konania k veľkej novele Občianskeho súdneho
poriadku. Nakoľko v platnom právnom poriadku nie je upravená osobitná sadzba pre spomenuté
návrhy, spoplatňujú sa 6-percentou sadzbou podľa položky 1 písmena a) sadzobníka súdnych
poplatkov, ak si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, inak paušálnou sadzbou 3.000,- Sk.
Ak je základom pre výpočet šesťpercentnej sadzby výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch, možno vysloviť otázku, či si žalobca uplatní primeranú náhradu za utrpenú ujmu,
ktorá by zároveň znamenala odstrašujúci príklad pre ďalšie subjekty potenciálne porušujúce zásadu
rovnakého zaobchádzania, z dôvodu, že si nemôže dovoliť v „prvej“ fáze zaplatiť súdny poplatok
vychádzajúci z požadovanej sumy (náhrady ujmy). Hromadná pripomienka poukázala na fakt, že
diskriminované osoby často predstavujú sociálne a ekonomicky najzraniteľnejšie spoločenské skupiny

a vysoký súdny poplatok pre ne nezriedka predstavuje reálnu bariéru ochrany ich práva na rovnosť a na
ochranu pred diskrimináciou. Súčasťou požiadaviek, ktoré členským štátom Európskej únie ustanovujú
antidiskriminačné smernice, je aj povinnosť zabezpečiť, aby súdne konania na vymáhanie povinností
podľa jednotlivých antidiskriminačných smerníc boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodenéz dôvodu, že sa voči nim neuplatnila zásada rovnakého zaobchádzania (porov. napríklad čl. 9 ods. 1
smernice 2000/78, čl. 8 ods. 1 smernice 2004/113/ES, čl. 6 ods. 1 smernice 2002/73/ES, ktorou sa
novelizuje smernica 76/207/EHS). Členské štáty sú preto povinné do svojich vnútroštátnych právnych

systémov zaviesť také opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie skutočnej a účinnej nápravy za
ujmu alebo škodu, ktorú utrpela dotknutá osoba ako výsledok diskriminácie, a to spôsobom, ktorý je
odstrašujúci a primeraný k spôsobenej ujme napríklad čl. 17 smernice 2000/78/ES, čl. 8 ods. 2 smernice
2004/113/ES, čl. 6 ods. 2 smernice 2002/73/ES, ktorou sa novelizuje smernica 76/207/EHS.“

Podľa § 18c ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.
januára 2009), za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak.

Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že pri návrhoch podaných do účinnosti novely zákona
o súdnych poplatkoch (zákona č. 465/2008 Z.z.), teda aj v danom prípade, sa poplatková povinnosť

navrhovateľa určuje podľa položky 1 sadzobníka. Navyše zo samotnej formulácie úvodnej vety položky
1 sadzobníka: „Z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba......", vyplýva, že ak
nie je ďalej upravené inak, platí vo všeobecnosti úprava v položke 1 sadzobníka, a takto aj bola a je
táto položka v súdnej praxi aplikovaná.

Podľa názoru odvolacieho súdu preto prvostupňový súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh podľa predpisov platných a účinných do 1. 1. 2009, a
keďže predmetom konania sú dva nároky, každý z nich spoplatnil samostatne - určovací petit pevnou
sumou podľa položky 1 písm. b) vo výške 99,50 eura (3.000,- Sk) a petit na zaplatenie 3,837.624,- Sk
(127.385,78 eura) percentuálnou sadzbou 6% vo výške 7.643,14 eura, čo po zaokrúhlení predstavuje

spolu sumu 7.742,50 eura. Keďže navrhovateľ súdny poplatok za návrh nezaplatil s podaním návrhu na
začatie konania, a ani na výzvu súdu s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd
konanie zastaví, súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch
konanie zastavil.
Ako vyplýva zo spisu, súd prvého stupňa rozhodol aj o návrhu navrhovateľa na oslobodenie od

súdnych poplatkov, podanom spolu s odvolaním proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku, a to uznesením z 3. 11. 2011, č.k. 8C/85/2008 - 70, ktorým nepriznal navrhovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov. Na odvolanie navrhovateľa voči tomuto uzneseniu rozhodol odvolací
súd uznesením z 29. 6. 2012, č.k. 14Co/24/2012-77, právoplatným dňa 26. 7. 2012, tak, že napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil. Preverením v učtárni súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že

navrhovateľ do dnešného dňa súdny poplatok za návrh neuhradil.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuzneseniepodľa§219ods.1,2O.s.p.akovecnesprávne
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v tomto konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval návrh na ich
priznanie podľa § 151 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.