Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/763/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712205533
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712205533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. Z., rod. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. XX/XX, R., 2/ E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX/XX, R., 3/ C. Y. - F., nar.
X.X.XXXX, bytom XXX CW M., Y. H. - K., QC XX R, M., 4/ J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, L., 5/
H.L.,rod.Y.,nar.XX.X.XXXX,bytomZ.XXX,všetciprávnezastúpeníJUDr.DušanDivko,advokátspol.s

r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti odporcovi: Považská vodárenská spoločnosť, a.s., Nová
133, Považská Bystrica, IČO: 36672076, právne zastúpený JUDr. Alenou Virdzekovou, advokátkou, F.
Urbánka 804, Púchov v konaní o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu a na odvolanie
navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. septembra 2013, č. k.
4C/57/2012- 137, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - ktorou určil, že do dedičstva po neb. E. Y., zomr.
X.X.XXXX patrí parcela KN C XXXX/XXX o výmere 1200 m2, ktorá bola vytvorená z časti parcele KN

C XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 ako diel č. 1 tak ako je zakreslená na
geometrickom pláne Ing. Jozefa Polku č. 9/2013, vyhotoveného dňa 16.5.2013 p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania z r u š u j e a čo do tejto časti v r
a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že konanie v časti

o určenie, že do dedičstva po neb. E. Y., zomr. X.X.XXXX, patrí parcela F. XXXX/XXX ostatné plochy o
výmere 357 m2, k.ú. L. zastavil a v ďalšej časti určil, že do dedičstva po neb. E. Y., zomr. X.X.XXXX patrí
parcela F. XXXX/XXX o výmere 1200 m2, ktorá bola vytvorená z časti parcely F. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 ako diel č. 1, tak ako je zakreslená na geometrickom pláne Ing.
Jozefa Polku č. 9/2013, vyhotoveného dňa 16.5.2013. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa po priebežných zmenách návrhu, ktoré
súd pripustil v konečnom dôsledku domáhali určenia, že do dedičstva po neb. E. Y., zomr. X.X.XXXX,
patrí parcela F. XXXX/XXX ostatné plochy o výmere XXX m2, k.ú. L. a tiež parcela F. XXXX/XXX
o výmere 1200 m2, ktorá bola vytvorená z časti parcely F. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 2095 m2 ako diel č. 1 tak ako je zakreslená na geometrickom pláne Ing. Jozefa Polku č.
9/2013, vyhotoveného dňa 16.5.2013. Dôvodili, že v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod č.

4C 83/2011, predmetom ktorého je vyplatenie náhrady za užívanie parcely pkn. XXXX zapísanej vo vl.
467 k.ú. L., boli znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. Polkom, identifikované parcely pkn.
č. XXXX, KNC č. 3545/3 v k.ú. L. a bolo zistené, že časť parcely pkn. XXXX je identická s parcelouXXXX/XXX ostatná plocha o výmere 357 m2 a tiež s časťou parcely KNC č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 2095 m2, pričom identická časť tvorí výmeru 1200 m2. Zvyšná časť parcely pkn
XXXX je identická s časťou parcely XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 93 782 m2. Uviedli že napriek

tomu, že žiaden z ich právnych predchodcov vlastnícke právo k pkn parcele č. XXXX zapísanej vo vl. 467
k.ú. L., nepreviedol na odporcu tento ho nemohol nadobudnúť ani vydržaním podľa § 134 Občianskeho
zákonníka, keďže pre tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva neboli na jeho strane splnené
zákonné predpoklady, táto v prospech neho nebola tiež vyvlastnená, napriek tomu však časť z nej zabral
jeho právny predchodca pod stavbu vodojemu. Poukázali na to, že odporca chce využiť omyl, ktorý

sa vyskytol v súvislosti so zapisovaním vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého ONV Odbor územného
plánovania Považská Bystrica zo dňa 17.4.1981 č.j. UP413/1981-336-A/10, ktorým sa vyvlastňoval pod
VODOJEM v prospech Čsl. štátu zastúpeného Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Žilina iný
pozemok od jeho vlastníkov a to pkn parc.1954, pričom toto konanie sa netýkalo pkn parcely č. 1957.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že vlastníctvo parcely KNC č. 3545/3 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2095 m2, zapísanej na LV č. XXX k.ú. L., nadobudol vydržaním podľa § 134 Obč.

zák. Dňa 6.3.1981 uzatvoril jeho právny predchodca na základe geom. plánu č. 241-1-243-94/80 kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bola novozameraná parc. KNE č. XXXX/X, po zmene označená ako KNC č.
XXXX/X. V uvedenom geom. pláne vyhotovenom vtedajšou geodéziou v Považskej Bystrici, teda štátnej
organizácie, novovzniknutá parcela, v reálnom osadení zhodujúca sa s osadením parcely KN C XXXX/
X, bola mylne identifikovaná pokiaľ išlo pkn parcelu z ktorej mala byť vytvorená, kedˇ zhotoviteľ geom.

plánu ju zidentifikoval ako parcelu pkn. č. XXXX, zapísanú vo vl. XXXX, a vtedajšie Severoslovenské
vodárne a kanalizácie Žilina odkúpili podiely v nej od jej pkn spoluvlastníkov, resp. ich právnych
nástupcov a to K. H., S. R. a E. L. , podiely ostatných spoluvlastníkov resp. ich právnych nástupcov,
nakoľko k dohode o kúpe nedošlo, boli vyvlastnené. To, že v skutočnosti došlo geom. plánom aj k
záberu časti pkn.parcelyč.XXXX,zapísanejvovl.XXXnaE.Y.,odporcovinemohlobyťznáme,pretože

postupoval s obvyklou mierou opatrnosti a s dôverou v určitý skutkový stav potvrdený údajmi z verejnej,
štátom vedenej organizácie - geodézie, od ktorej doby pozemok užíval v dobrej viere, že mu patrí a
nakladal s ním ako so svojim s vedomím právoplatného držiteľa. E. vlastníctvo bolo spochybnené až v
apríliXXXXprávnymnástupcompopknvlastníkoviE.Y.,jehosynomamenovcomE.Y.,následkomčoho
sa uskutočnilo viacero rokovaní medzi účastníkmi sporu, bolo šetrené skutočné reálne osadenie parcely

a zistené príčiny vzniknutej situácie. F. orgány potvrdili, že súradnice lomových bodov predmetného
pozemkuvypočítanézhodnôtzameranýchgeometrickýmplánomč.241-1-243-94/80saplnezhodujúso
súradnicami lomových bodov hranice uvedeného pozemku evidovanými teraz vo vektorovej katastrálnej
mape pre k. ú. Beluša, čo znamená, že pozemok bol správne zameraný ale došlo k chybnej identifikácii
pkn parcely pri vyhotovovaní geometrického plánu v roku 1980. Uviedol, že od roku 1981, kedy sa

začala výstavba vodojemu pozemok užíval, vykonával na ňom stavebné práce súvisiace s výstavbou
vodohospodárskych objektov. Poukázal na nečinnosť navrhovateľa, ktorý si neuplatnil svoje vlastnícke
právo riadne a včas, pričom žil v obci, kde sa vodohospodárske stavby budovali , takže túto skutočnosť
mohol vedieť a so zachovaním princípu riadneho hospodára sa mohol domáhať ochrany svojich práv.
Uviedol, že oprávnená držba môže spočívať aj v omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom

držanej veci, alebo subjektom vykonávaného práva, musí však ísť o omyl ospravedlniteľný t.j. taký ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Odporca sa stal vlastníkom parcely
KNC XXXX/X zastavaná plocha o výmere 1 200 m2 k.ú. L., predtým pozemku parcely KNE č. XXXX/
X, uplynutím vydržacej doby v roku 1991. E. Y. spochybnil jeho vlastnícke právo v apríli 1993, teda po

uplynutí doby zákonom predpísanej a potrebnej na vydržanie. Mal za to, že je subjektom spôsobilým k
vydržaniu tohto práva. K časti nároku, ktorým si navrhovateľ uplatňoval vlastnícke právo k parcele KNC
č. XXXX/XXX ostatné plochy o výmere 357 m2 k.ú. Beluša uviedol, že podľa identifikácie znalca v konaní
č. 4C XX/XXXX časť parcely pkn č. XXXX je identická s parcelou KNC č. XXXX/XXX ostatné plochy
o výmere 357 m2, vlastníctvo ktorej odporca nikdy nespochybňoval, preto v tejto časti poukazoval na

nedostatok naliehavého právneho záujmu na takejto žalobe. V priebehu konania bol návrh týkajúci sa
určenia vlastníckeho práva k parcele KNC č. XXXX/XXX vzatý späť, v dôsledku ktorého dispozitívneho
úkonu súd čo do tejto časti konanie za použ. § 96 ods.1,2,3 O.s.p. napriek nesúhlasu odporcu zastavil,
pretože dôvody nesúhlasu uvedené odporcom nepovažoval za odôvodňujúce iný postup.

Z odôvodnenia prvostupňového súdu vyplýva, že dokazovaním bolo zistené, že odporca je zapísaný na
LV č. XXX k. ú. L. ako výlučný vlastník parcely KNC č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
2095 m2, ktorá je vytvorená ako bolo znaleckým dokazovaním zistené aj časťou pkn parc. č. XXXX,
pôvodným pkn vlastníkom ktorej bol E. Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. č.XX, právny predchodca navrhovateľov. V konaní nebola zistená existencia žiadneho právneho úkonu,
ktorým by tak z jeho strany, alebo zo strany jeho právnych predchodcov bolo vlastníctvo k tejto parcele
prevedené či už na právneho predchodcu odporcu, alebo samotného odporcu. Za účelom výstavby

vodojemu v Obci Beluša bol vypracovaný geometrický plán č. 241-1-243-94/80 zo dňa 29.8.1980
býv. Geodéziou n.p. Žilna, ktorým boli z pkn. parcely 1954 zapísanej vo vl. XXXX k. ú L. vytvorené
parcely č. XXXX/XXX pasienok o výmere 3981 m2, č. XXXX/X pasienok o výmere 2095 m2 a č. XXXX
pasienok o výmere 6075 m2. Spoluvlastnícke podiely v pkn parc. č. XXXX boli od jej podielových
spoluvlastníkov čiastočne odkúpené kúpnou zmluvou zo dňa 6.3.1981 a čiastočne vyvlastnené.

Na základe žiadosti Severoslovenských vodární a kanalizácii v Žiline a na podklade kúpnopredajnej
zmluvy a vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalá Geodézia n.p. Považská Bystrica zapísala parcelu EN
1723/2, vytvorenú z pkn. parcely XXXX k. ú. Beluša v prospech vlastníka Čsl. štátu zastúpeného
Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Žilina. Po obnove katastrálneho operátu v rokoch
1980-1982 bola parcela EN XXXX/X prečíslovaná na parcelu KN C XXXX/X. V roku 1981 právny
predchodca odporcu začal s výstavbou vodojemu na podklade geometrického plánu č. 241-1-243-94/80

zo dňa 29.8.1980, stavbu však nerealizoval na vyvlastnených a odkúpených pozemkoch tvorených
pkn. parcelou 1954 ale na parceliach pkn č. 1956, 1957 a 1958. Od roku 1993, kedy E. Y. spochybnil
u predchodcu odporcu jeho vlastníctvo k parc. pkn 1957, na ktorom je stavba vodojemu situovaná,
prebehli medzi spornými stranami rokovania, so záverom, že vzniknutý stav je spôsobený nesprávnym
riešením právneho stavu GP č. 241-1-243-94/80, ktorým došlo k chybnej identifikácii parciel. V konaní

ustanovený znalec vyhotovil geometrický plán, ktorým z parcely KNC č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2095 m2, zapísanej na LV č. XXX v k. ú. Beluša odčlenil plochu o výmere 1 200m2,
identickú s pkn parc. č. 1957 z ktorej vytvoril samostatnú parcelu KNC č. XXXX/XXX o výmere 1 200 m2.

Na danú vec súd prvého stupňa aplikoval ust. § 126 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s

odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že dospel k záveru s prihliadnutím aj na existenciu naliehavého
právneho záujmu na podanej určovacej žalobe o dôvodnosti uplatneného nároku. Považoval za
nesporné, že navrhovatelia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ( určenia, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi ), ktorá vznikla z pôvodnej pkn. parcely
1957 k. ú. L.. Pôvodným pkn vlastníkom pkn. parcely č. XXXX zapísanej vo vl. XXX k. ú. Beluša bol E.

Y., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom L. č. XX. Rozhodnutím býv. štátneho notárstva
v Považskej Bystrici zo dňa 22.11.1974 sp. zn. D 563/74-10, právoplatného 22.12.1974 dedičstvo po E.
Y. pozostávajúce z 5 há poľnohospodárskej pôdy v užívaní JRD 9. mája v Púchove nadobudol E. Y., nar.
XXXX ( otec pôvodného navrhovateľa ). Právnymi nástupcami po menovanom E. Y. ( otcovi pôvodného
navrhovateľa ) sa stali manželka poručiteľa H. Y., rod. H. a deti poručiteľa E. Y. ( pôvodný navrhovateľ ),

J. Y. ( navrhovateľ 4/) a H. L., rod. Y. ( navrhovateľka 5/). Dedičské konanie sa viedlo na Okresnom
súde Považská Bystrica pod sp. zn. D 1289/93, predmetom dedenia však nebola parcela 1957 resp. KN
parcely z nej vytvorené, preto sa navrhovatelia dôvodne domáhajú určenia, že novovytvorená parcela
KNC č. 3545/143 o výmere 1200 m 2, vytvorená z časti parcele KNC 3545/3, ktorá je identická s pkn.
parcelu 1957, pričom identická časť tvorí výmeru 1 200 m2 patrí do dedičstva po E. Y. zomr. X.X.XXXX.

Tiež považoval za jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov nikdy neurobili
žiadenúkonsmerujúcikscudzeniuparcelypkn.č.XXXX,napriektomu časťznejovýmere1200m2ako
časť parcely KNC č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria prešla do vlastníctva právneho predchodcu
odporcuanáslednesamotného odporcu.Konštatovalneopodstatnenosťtvrdeniaodporcu,ževlastnícke
právo k tejto nadobudol vydržaním, pre nesplnenie jednej zo zákonných podmienok a to existenciu

oprávnenej držby odporcom, povinnosťou ktorého bolo preukázať, že so zreteľom na všetky okolnosti
bol jeho právny predchodca, či on sám dobromyseľný v tom, že mu vec, alebo právo patrí, čo nemôže
byť naplnené, ak držiteľ mohol mať o svojom práve objektívne pochybnosti. Právneho predchodcu
odporcu, resp. samotného odporcu považoval za subjekt spôsobilý k vydržaniu tohto vecného práva,
keď v dôsledku zmeny právnych predpisov od 1. 1. 1992 vlastníctvo mohla nadobudnúť aj právnická

osoba, ktorá mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desiatich rokov, a to aj v
prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992. Odporca vlastnícke právo svojho
právneho predchodcu Čsl. štátu - zastúpeného Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Žilina
odvodzuje od skutočnosti, že parcelu KNC č. XXXX/X nadobudol v presvedčení, že mu patrí na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia a kúpnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkmi parcely, ktorú mu zidentifikoval

štátny orgán v geometrickom pláne č. 241-1-243-94/80 mylne ako pkn parc. č. XXXX, ktorý omyl
nemohol predpokladať. Súd prvého stupňa uviedol, že je zrejmé, že podkladom pre vyhotovenie kúpnej
zmluvy zo dňa 6.3.1981 a vyvlastňovacieho rozhodnutia č.j. ÚP-413/1981-336-A/10 zo dňa 17.4.1981
bol geometrický plán č. 241-1-243-94/80 zo dňa 29.8.1980, ktorý pre stavbu vodojemu identifikovalpozemok parcelu pkn č. XXXX zapísanú vo vl. XXXX k. ú. Beluša, na základe ktorých právnych úkonov
bol právny predchodca odporcu Čsl. štát, zastúpený Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami
zapísaný ako vlastník novovytvorenej parcely KNE č. XXXX/X, neskôr prečíslovanej na KNC č. XXXX/

X. Stavbu vodojemu, za účelom ktorého boli zhora uvedené právne úkony realizované však predchodca
odporcu začal v roku 1981 nie na parcele pkn.č. XXXX, ale na pozemkoch o niekoľko parciel vyššie,
okrem iného v prevažnej časti na parcele pkn. č. XXXX zapísanej vo vl. XXX k. ú. Beluša. Pochybnosti
o dobromyseľnosti predchodcu odporcu o tom, že stavbu vodojemu realizuje na parcele vlastnícky mu
patriacej súd nadobudol o.i. aj z listu odporcu adresovaného Úradu geodézie kartografie a katastra SR

zo dňa 17.12.2008, kde samotný odporca uvádza, že zameranie pôvodnej parcely KNE č. XXXX/X bolo
vykonané na pkn parc. č. 1954 pričom terajší vodojem, teda jeho osadenie nezodpovedá vtedajšej pkn
parc. č.1954, nakoľko zmenou projektovej dokumentácie sa začalo stavať na inom mieste, nad pkn.
č. 1954 - zmena výškových pomerov, teda mieste, ktoré zodpovedá terajšej parcele KN C XXXX/X.
Pokiaľ teda v minulosti pred výstavbou vodojemu došlo k zmene projektovej dokumentácie a stavba sa
začala stavať na inom mieste ako na parcele pkn. č. 1954, táto okolnosť spochybňuje dobromyseľnosť

právneho predchodcu odporcu, rovnako ako aj fakt, že vodojem je postavený aj na parcele KNC XXXX/
XXX, ktorá vznikla takisto z časti pkn parc. č. XXXX vo vzťahu ku ktorej odporca vlastnícke právo
pôvodného navrhovateľa ako ani terajšieho navrhovateľa 2/ nespochybňuje. Ospravedlniteľný skutkový
omylnastraneodporcujetakvylúčený.Keďžesavkonanínepreukázalaexistenciaodporcomtvrdeného
nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, súd návrhu vyhovel. O trovách konania

rozhodol za použ. § 142 ods. 2 O. s. p., v spojitosti s § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p. čo odôvodnil
čiastočnýmúspechomnavrhovateľovvkonaníato tak,žežiadnemuzúčastníkovichnáhradunepriznal.

Rozsudok prvostupňového súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol odporca,
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadal odvolací súd, aby tento zmenil tak, že návrh

zamietne a súčasne zaviaže navrhovateľov nahradiť mu trovy tak prvostupňového, ako aj odvolacieho
konania, alternatívne tento zruší a vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právneposúdil,čímuplatnildôvodyodvolaniauvedenévust.§ 205ods.2písm.d)af)O.s.p. Nesúhlasil
so záverom súdu prvého stupňa, že nenadobudol vlastníctvo k parcele, ktorá bola predmetom konania

vydržaním v súlade s ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dňa 06.03.1981 na základe
geometrického plánu č. 241-1-243-94/80 uzatvoril kúpnu zmluvu predmetom ktorej bola novozameraná
parcela č. 1723/2 označená v súčasnosti ako parcela KNC 3545/3, ktorým GP vyhotoveným vtedajšou
Geodéziou Považská Bystrica, teda štátom vedenou organizáciou bola chybne vyznačená identifikácia
pôvodnej parcely, z ktorej sa nová parcela č. XXXX/X vytvárala. Vyhotoviteľ GP ju zidentifikoval ako

parcelu pkn č. 1954, zapísanú vo vložke č. 3787, vedenú na viacerých spoluvlastníkov a vtedajšie
Severoslovenské vodárne a kanalizácie v Žiline odkúpili z nej podiel 18/36 od K. H., ako právneho
nástupcu po zomrelom H. H., podiel X/XX od S. R. ako dediča po nebohej J. R., podiel E. L. a
ostatné podiely spoluvlastníkov v tejto parcele, keďže nedošlo k dohode o kúpe, boli vyvlastnené.
Údaje v GP nemal vtedajší nadobúdateľ, ktorý nehnuteľnosť kupoval, ako ovplyvniť. V skutočnosti

záber novozameranej parcely č. XXXX/X nebol vykonaný z pkn parcely č. XXXX, ale z parcely pkn
č. XXXX, zapísanej vo vložke č. XXX na E. Y., ktorá skutočnosť však nadobúdateľovi nemohla byť
známa. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, s dôverou v určitý
prezentovaný skutkový stav, potvrdený údajom z verejnej štátom vedenej organizácie, a to geodézie.
Od uvedenej doby pozemok užíval v dobrej viere, že mu patrí, nakladal s ním ako so svojím, s vedomím

právoplatného držiteľa. Prvýkrát bolo spochybnené jeho vlastnícke právo k tejto parcele právnym
nástupcom po pkn vlastníkovi E. Y., a to jeho synom a menovcom E. Y. v apríli 1993. Na základe
jeho dožiadania sa uskutočnilo viacero rokovaní medzi účastníkmi sporu a bolo vykonané na katastri
špeciálne šetrenie za účelom zistenia skutočného reálneho stavu osadenia parcely a zistenia príčiny
vzniknutej situácie, o ktorej doklady odporca súdu predložil. Katastrálne orgány potvrdili, že súradnice

lomových bodov predmetného pozemku, vypočítané z hodnôt zaznamenaných v geometrickom pláne
č. 241/1-243-94/80 sa úplne zhodujú so súradnicami lomových bodov hranice uvedeného pozemku,
evidovanými teraz vo vektorovej katastrálnej mape pre k. ú. Beluša. V katastrálnom rozhodnutí Úradu
geodézie a kartografie zo dňa 05.06.2009 bolo potvrdené, že pozemok je správne zameraný, ale došlo
k chybnej identifikácii parcely pri vyhotovovaní GP z roku 1980. Podľa jeho názoru, na jeho strane sú

splnené podmienky k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetnej parcele dané zákonom, keďže ide o
vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom vydržania, odporca pozemok od roku 1981 užíval, vykonával
na ňom nerušene stavebné práce, súvisiace s výstavbou vodohospodárskych objektov. Poukázal
na nečinnosť navrhovateľa, ktorý si neuplatnil riadne a včas svoje vlastnícke právo, napriek tomuže žije v obci, kde sa tieto stavby budovali, teda o činnosti odporcu mohol vedieť a so zachovaním
princípu starostlivosti riadneho hospodára sa mohol domáhať skôr ochrany svojich práv. V súvislosti
s uvedeným poukázal na rozhodnutie ESĽP z 15.11.2005,( sťažnosť č. 44302/2), v ktorom bolo

vyslovené, vo vzťahu k nečinnosti sťažovateľov, že štát nie je povinný chrániť osobu pred jej vlastnou
nedbanlivosťou, alebo nepozornosťou. Tvrdenie odporcu, že došlo k posunu osadenia vodojemu na
základe zmeny projektovej dokumentácie a k výstavbe vodojemu na inom mieste, priestorovo nad
parcelou PKN 1954, ktoré teraz zodpovedá parcele KNC č. XXXX/X, nezodpovedá skutočnosti. Tieto
tvrdenia vyplývajú z toho, že štrukturálnymi a organizačnými zmenami právneho predchodcu odporcu a

s tým súvisiacimi personálnymi zmenami sa nedal vylúčiť nedostatok informácií vo veci, avšak snímky
z pozemkovej mapy, na ktorých sú vodojemy jednoznačne zakreslené, ako aj výsledky preverenia
sťažností Katastrálneho úradu Trenčín zo dňa 03.02.2009 a Úradu geodézie, kartografie a katastra zo
dňa 05.06.2009, to vyvracajú. K omylu zástupcu odporcu v tomto jeho tvrdení prispel aj GP z roku
2007, ktorý neuvádzal vlastníctvo odporcu k parcele KNC č. XXXX/X a diel č. 4, ktorý sa vytvára z
parcely KNC č. XXXX/X, identifikoval ako KNE parcelu č. XXXX. Poukázal na oznámenie vybavenia

sťažnosti, adresovaného odporcovi zo dňa 05.06.2009, kde sa okrem iného uvádza, že zamestnancami
SK Púchov, KÚ Trenčín, ako aj inšpektorkou bolo overené, že súradnice podrobných bodov p. č. XXXX/
X boli pri THM prevzaté, neboli THM zmenené tak, ako bolo uvedené v žiadosti o zápis nového GP z
roku 2008. Z tohto dôvodu bola aj sťažnosť vyhodnotená ako neopodstatnená. Zo šetrenia vyplynulo,
že problém spôsobil nesprávne zidentifikovaný právny stav, vedený v GP z roku 1980, čo sa prejavilo až

po zapísaní z registra právneho stavu ZRPS pre k. ú. Beluša v roku 2000. Určeným operátom pre toto
konanie bola stanovená pre grafickú časť tzv. krokárska mapa bez matematického základu. Nakoľko
vyhotoviteľ ZRPS vykonal celoplošnú identifikáciu parciel v rozsahu celého katastrálneho územia,
zrešpektoval už premietnuté vlastnícke vzťahy u KNC parciel, bola jeho identifikácia jednoznačnejšia,
ale v nesúlade s identifikáciou vykonanou v roku 1980. V uvedenom oznámení o vybavení sťažnosti

sa ďalej uvádza, že o uvedenej skutočnosti sa mal odporca dozvedieť pri získavaní informácií z
KN, z dôvodu uspokojovania nárokov tretích osôb, a to pána Y. vlastníka KNE parcely č. XXXX k
pozemkom, na ktorých sa nachádza vodojem. Uvedený výsledok šetrenia podľa odporcu potvrdzuje
ním tvrdené skutočnosti vydržania vlastníckeho práva v prospech odporcu z titulu dobromyseľnosti a
splnenia ostatných podmienok oprávnenej držby na základe ospravedlniteľného omylu pri identifikácii

vykonanej štátom vedenou organizáciou. Prvostupňový súd napriek tomu, že svoj rozsudok opiera o list
odporcu, v ktorom sa uvádza, že došlo k posunutiu hranice stavby vodojemu v ktorých skutočnostiach
videl nedostatok dobromyseľnosti na strane odporcu počas plynutia vydržacej doby, sa nezaoberal
uvedenými stanoviskami geodézie napriek tomu, že oznámenie o vybavení sťažnosti sa nachádza v
spise a právna zástupkyňa odporcu sa na citáciu tohto stanoviska niekoľkokrát odvolala. Prvostupňový

súd nevykonal v tejto veci ďalšie dokazovanie, dokonca nedal ani priestor odporcovi, aby sa k obsahu
tohto listu vyjadril, a svoje rozhodnutie oprel o uvedenú skutočnosť ako o hlavný dôkaz nedostatku
inštitútu vydržania, čím pri uvedenom dôkaze a jeho hodnotení nesprávne postupoval, keď vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, a prihliadal na
skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesu účastníkov, čo nezodpovedá postupu,

vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Zdôraznil, že odporca sa k pozemku správal po celú dobu tak, ako by
mu vlastnícky patril, t. j. prejavil vôľu nakladať s vecou ako svojou. Bol presvedčený o tom, že tento mu
patrí čiastočne na základe kúpnych zmlúv a čiastočne na základe rozhodnutia o jeho vyvlastnení. Kúpne
zmluvy uzatvoril s vlastníkmi parcely, ktorú mu zidentifikoval štátny orgán v dotknutom geometrickom
pláne a odporca teda nemohol predpokladať, keďže vynaložil dostatočnú a veci primeranú opatrnosť,

že tento geometrický plán nie je súladný so skutočným stavom. Poukázal na výklad ust. § 130
Občianskeho zákonníka, spočívajúci v tom, že dobromyseľnosť držiteľa spočíva v presvedčení, ktoré
má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky
patriť, napríklad vychádzajúcich zo zmluvy, ktorá je síce neplatná, alebo na základe nej sa osoba
ujala držby. Oprávnená držba môže spočívať aj v omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom

držanej veci, alebo subjektom vykonávaného práva. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný a o taký
ide vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Prvostupňový súd
neexistenciu dobromyseľnosti nesprávne vyhodnotil, keď svoje rozhodnutie postavil na tom, že odporca
stavbu vodojemu začal v roku 1981, nie na parcele pkn 1954, ale na pozemkoch o niekoľko parciel

vyššie, okrem iného v prevažnej časti na parcele pkn č. XXXX a tiež na tom, že chybná identifikácia
v GP sama osebe nezakladá dobromyseľnosť právneho predchodcu odporcu. Podľa jeho názoru
súd tiež nesprávne vyhodnotil vydržaciu dobu, keď uvádzal, že nie je splnená základná podmienka
pre vydržanie, pričom svoje tvrdenie opiera o list zo dňa 17.08.2008, čo je 17 rokov po uplynutí 10ročnej lehoty potrebnej na vydržanie. Spochybnenie vlastníctva odporcu terajším vlastníkom parcely
č. 1957 bolo prvýkrát doručované právnemu predchodcovi odporcu v apríli 1993, t. j. 2 roky po uplynutí
doby zákonom predpísanej a potrebnej na vydržanie. Vlastnícke právo odporcu podľa jeho názoru tak

nespochybniteľnekdanejparcelevzniklovroku1991.Vsúvislostisplynutím vydržacejdobyavzhľadom
na to, že oprávneným držiteľom sa mohol stať aj štát, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie NS
ČR zo dňa 16.01.2006, sp. zn. 22Cdo 2233/2005, boli na jeho strane splnené zákonné predpoklady
pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, v dôsledku čoho považoval návrh navrhovateľa za v celom
rozsahu neopodstatnený.

Navrhovatelia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedli, že rozsudok prvostupňového súdu považujú za vecne správny, a žiadali ho
potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že so všetkými dôvodmi uvádzanými
odporcom v odvolaní, sa vysporiadal už prvostupňový súd. Tvrdenia odporcu o tom, že nadobudol
vlastníctvo vydržaním, pretože nakladal s pozemkom ako svojím, navrhovatelia popierajú, pretože

vyvlastnenie sa nedotýkalo prisúdenej časti tak, ako to aj zidentifikoval súdny znalec. Poukázal na
to, že právny predchodca odporcu Severoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina uznali požiadavku
navrhovateľov ohľadne vlastníctva za dôvodnú, a preto nemohol byť odporca s pripočítaním práv svojho
predchodcu v žiadnom prípade dobromyseľný pri úžitku danej parcely.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania odvolaním napadli v zákonom stanovenej
lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu tiež navrhovatelia a žiadali v tejto časti o jeho zmenu
tak, že im bude priznaná náhrada trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 2.060,52 eur a
tiež aj trov odvolacieho konania v sume 99,47 eur. Dôvodili, že v tejto časti podľa ich názoru rozhodnutie
súdu nie je správne, pretože ich postup v konaní závisel od znaleckého posudku. V podstatnej

časti uplatneného nároku mali úspech a dôvody jeho čiastočného späťvzatia záviseli a vychádzali zo
znaleckého posudku, o skutočnostiach ním zistených do jeho podania nemali vedomosť a preto mali za
to, že rozhodnutie súdu o trovách konania, by malo vychádzať z ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Tiež namietali
v súvislosti so záverom súdu o čiastočnom úspechu účastníkov, že hodnota prisúdenej výmery 1.200
m2, v porovnaní s hodnotou parcely o výmere 357 m2, do ktorej časti vzali návrh späť, je v podstatnom

nepomere.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, podanému navrhovateľmi namietal tvrdenie
navrhovateľov, že až na základe GP Ing. Polku im bolo ozrejmená skutočnosť, že parcelu KNC XXXX/
XXX o výmere 357 m2 nemá vo vlastníctve odporca, v dôsledku čoho bol čiastočne návrh vzatý späť,

ktoré považoval za účelovo zavádzajúce a nezakladajúce sa na pravde. Už v konaní vedenom pod
č. 4C/83/2011 za účasti tých istých účastníkov, v spore o náhradu za užívanie totožných nehnuteľností
rovnaký znalec a to Ing. Polka v znaleckom posudku č. 1/2012 na str. 4 uviedol, že parcela KNE XXXX
orná pôda o výmere 1526 m2 je identická s parcelami KNC č. XXXX/XXX ostatná plocha o výmere
357 m2 a KNC č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 40 m2 tak, ako je to zobrazené v GP č. 37/2007,

teda, keďže vlastníkom KNE parcely č. XXXX bol vtedy právny predchodca súčasných navrhovateľov
E. Y., už z tohto GP vyplynulo, že vlastníctvo ku KNC parcele č. XXXX/XXX je známe. Napriek uvedenej
skutočnosti navrhovateľ podal určovaciu žalobu, v ktorej žiadal určiť aj vlastníctvo k parcele KNC
XXXX/XXX, na ktorú skutočnosť odporca upozornil listom právnej zástupkyne, adresovaným súdu
dňa 06.07.2012, preto nie je pravda, že skutočný vlastnícky vzťah a postup navrhovateľov závisel od

znaleckého posudku Ing. Polku. Je nesporné, že navrhovateľ pri podávaní žaloby pochybil. Na základe
uvedeného žiadal, aby odvolací súd v prípade, ak odvolaniu odporcov proti rozsudku vo veci samej
nevyhovie, odvolanie navrhovateľov proti výroku o trovách konania v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami, včas v zákonnej

lehote na podanie odvolania, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3
O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací
súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi
odvolaní vymedzenými navrhovateľmi a odporcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212
ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu navrhovateľmi a odporcom podaných
odvolaní, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a vo veci verejne vyhlásil
rozsudok podľa § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanieodporcu proti rozhodnutiu vo veci samej nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné v tejto
napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a v časti navrhovateľmi
napadnutého rozhodnutia, čo do náhrady trov konania za použ. § 221, ods.1, písm. f/ O.s.p. zrušiť a čo

do tejto časti za použ. ods. 2 cit.ust.
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho zastavujúcej
časti nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k nemu nenastal suspenzívny účinok odvolania (§206,ods.1,2
O.s.p.).

Preskúmanímobsahuspisuodvolacísúdzistil,žesúdprvéhostupňavykonalvovecisamejdokazovanie
dostatočným spôsobom, v zodpovedajúcom rozsahu sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov
konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver.

K dôvodom odvolania odporcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné:

Súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľov vo veci uplatňovanej ochrany vlastníckeho práva k
dotknutej nehnuteľnosti prostredníctvom pozitívnej určovacej žaloby, kedˇ dospel k záveru, že na strane
odporcu absentuje jeden zo základných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej
parcele prostredníctvominštitútuvydržania,akojednéhozospôsobov nadobudnutiavlastníckehopráva

a to oprávnenosť držby.

Odvolacia námietka odporcu smerovala proti správnosti skutkových zistení (§205,ods.2 písm. d/ O.s.p.)
a vyvodeného právneho záveru (§205,ods.2 písm. f/ O.s.p.) súdom prvého stupňa, keďže podľa jeho
názoru, na jeho strane boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre nadobudnutie spornej

parcely vydržaním, vrátane podmienky oprávnenej držby, pretože kúpne zmluvy uzatvoril s vlastníkmi
parcely, ktorú mu zidentifikoval štátny orgán v dotknutom geometrickom pláne a odporca teda nemohol
predpokladať, keďže vynaložil dostatočnú a veci primeranú opatrnosť, že tento geometrický plán nie
je súladný so skutočným stavom.

Pokiaľ ide o dôvod odvolania spočívajúci v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je pri ňom rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné
prostriedky alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie dôkazov z
hľadiska ustanovenia § 132 O.s.p., vychádzajúc z ktorého povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa

svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo musí prihliadnuť
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Za právne posúdenie veci sa považuje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
tento právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd použil
iný právny predpis ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však
interpretoval.

Odvolací súd preskúmaním veci opodstatnenosť podaného odvolania odporcom z hľadiska uplatnených

odvolacích dôvodov nezistil.

Vlastnícke právo svojou povahou je právom absolútnym, pôsobiacim proti všetkým a garantujúcim jeho
nedotknuteľnosť proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom. Jeho ochranu garantuje nielen Občiansky
zákonník, ale aj Ústava SR. Patrí medzi základné ústavné práva. Každý vlastník má právo, aby každý

iný subjekt, vrátane štátu, rešpektoval jeho právne postavenie ako vlastníka a právo na ochranu proti
tomu, kto neoprávnene do jeho vlastníckeho práva zasahuje. Na jeho ochranu slúžia vlastnícke žaloby
uvedené v § 126, ods.1 OZ, ktoré majú povahu hmotnoprávneho inštitútu. Nikoho nemožno bezdôvodne
pozbaviť jeho vlastníckeho práva. K jeho obmedzeniu, resp. odňatiu môže dôjsť len na základe zákona.

Vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, upravuje ustanovenie § 134
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom, v tomto prípade v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom
stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodoboovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobromyseľnosť, je podľa platnej úpravy daná
„so zreteľom na všetky okolnosti". Vydržanie tak hojí najmä vady, alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. Ide o prípady, keď zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní

obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri
splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so
stavom právnym.

V preskúmavanej veci odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že navrhovatelia sa domáhajú
ochrany vlastníckeho práva prostredníctvom určenia, že novovytvorená parcela KN C 3545/143 o
výmere 1200 m 2, vytvorená geom. plánom v tomto konaní z parcely KNC č. XXXX/X, v časti ktorá je
identickáspkn.parcelouč.XXXX,pričomidentickáčasťtvorívýmeru1200m2patrídodedičstvapoE.Y.
zomr. X.X.XXXX. Pôvodným pozemno-knižným vlastníkom pkn. parcely č. XXXX zapísanej vo vl. XXX k.
ú.BelušabolichprávnypredchodcaE.Y.,nar.XX.X.XXXX,zomr.XX.X.XXXX,naposledybytomL.č.XX.

Rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Považskej Bystrici zo dňa 22.11.1974 sp. zn. D 563/74-10,
právoplatného dňa 22.12.1974 dedičstvo po E. Y. pozostávajúce z 5 há poľnohospodárskej pôdy v
užívaní JRD 9. mája v Púchove nadobudol E. Y., nar. XXXX ( otec pôvodného navrhovateľa ). Právnymi
nástupcami po menovanom E. Y. ( otcovi pôvodného navrhovateľa ) sa stali manželka poručiteľa H. Y.,
rod.H.adetiporučiteľaE.Y.(pôvodnýnavrhovateľ), J.Y.(navrhovateľ4/)aH.L.,rod.Y.(navrhovateľka

5/).DedičskékonaniesaviedlonaOkresnomsúdePovažskáBystricapodsp.zn.D1289/93,predmetom
dedenia však neboli KNC parcely t.č. vytvorené z pkn parc. XXXX. V priebehu tohto sporového konania
nebola preukázaná, ani tvrdená existencia žiadneho scudzovacieho úkonu, majúceho za následok
obmedzenie, či prevod vlastníckeho práva k pkn. parcele č. XXXX zo strany ktoréhokoľvek právneho
predchodcu navrhovateľov v prospech štátu, ani právneho predchodcu odporcu.

Odporca je zapísaný na LV č. XXX k. ú. Beluša ako výlučný vlastník parcely KNC XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2095 m2.

Na Okresnom súde Považská Bystrica prebieha konanie pod č. 4C 83/2011, v ktorom sa pôvodný

navrhovateľ domáha voči odporcovi zaplatenia náhrady za užívanie parcely KNE XXXX k. ú. Beluša
vo výške 2.268 Eur, v ktorom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru geodézie
a kartografie Ing. Jozefom Polkom pod č. 5/2012, v rámci ktorého vykonal tento identifikáciu parcely
pkn. č. XXXX v k. ú. Beluša a parcely KNC XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 095m2,
zapísanej na LV č. XXX k. ú. Beluša v prospech odporcu, zo záveru ktorého znaleckého posudku o.i.

vyplynulo, že parcela pkn. č. XXXX je identická s časťou parcely č. KNC XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2 095m2 ( identická časť tvorí výmeru 1 200 m2). Totožný znalec, ktorého ustanovil
súd aj v tomto konaní geometrickým plánom č. 9/2013 zo dňa 16.5.2013 odčlenil z parcely KNC č.
XXXX/X plochu o výmere 1.200 m2, teda časť identickú s pôvodnou pkn. parc. č. XXXX a vytvoril novú
parcelu KNC č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1200 m2.

Za účelom výstavby vodojemu v Obci Beluša bol vypracovaný geometrický plán č. 241-1-243-94/80 zo
dňa 29.8.1980 býv. Geodéziou n.p. Žilina, ktorým ako vyplýva z jeho obsahu, boli z pkn. parcely č.
XXXX zapísanej vo vl. XXXX pre k. ú Beluša novovytvorené parcely č. KNE XXXX/XXX pasienok o
výmere 3981 m2, KNE XXXX/X pasienok o výmere 2095 m2 a KNE XXXX pasienok o výmere 6075

m2. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 6.3.1981 Československý štát v zastúpení Severoslovenskými
vodárňami a kanalizáciami v Žiline odkúpil a podieloví spoluvlastníci pkn parc. č. XXXX K. H.,
S. R., a E. L., ako predávajúci odpredali svoje podiely v pozemku zapísanom v pkn. vložke č.
XXXX a to v parcele č. XXXX, dotknutej geometrickým plánom č. 241-1-243-94/80 zo dňa
29.8.1980. Uvedená nehnuteľnosť bola účelovo vykupovaná pre zabezpečenie stavby akcie Pružina,

Púchov, Dubnica, skupinový vodovod, III. Stavba. Rozhodnutím býv. Okresného národného výboru -
odbor územného plánovania v Považskej Bystrici č.j. ÚP-413/1981-336-A/10 zo dňa 17.4.1981 ako
príslušného stavebného úradu a vyvlastňovacieho orgánu podľa stavebného zákona bol v prospech
Čsl. štátu zastúpeného Severoslovenskými vodárňami a kanalizáciami Žilina vyvlastnená z pozemku
zapísaného vo vl. XXXX, č. parc. XXXX ďalšia výmera 582 m2, ktorú sa nepodarilo vykúpiť kúpno-

predajnými zmluvami a to od spoluvlastníkov B. L., rod. J., C. F., S. J., E. J. a U. J.. Na základe
žiadosti Severoslovenských vodární a kanalizácii v Žiline a na podklade kúpnopredajnej zmluvy
a vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalá Geodézia n.p. Považská Bystrica zapísala parcelu EN č.
XXXX/X, vytvorenú z pkn. parcely XXXX k. ú. Beluša v prospech vlastníka Čsl. štátu zastúpenéhoSeveroslovenskými vodárňami a kanalizáciami Žilina. Po obnove katastrálneho operátu v rokoch
1980-1982 bola parcela EN XXXX/X prečíslovaná na parcelu KNC č. XXXX/X.

V súlade so zák.č. 109/1964 Zb. bol Čsl.štát pri uzatváraní kúpnej zmluvy zastúpený Severoslovenskými
vodárňami a kanalizáciami Žilina, zriadenými v roku 1970 rozhodnutím Ministerstva lesného a vodného
hospodárstva SSR, ktoré sa v zmysle zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku stali štátnym podnikom.
Rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 3172/2003-420/152 zo dňa 4.4.2003 v zmysle §
11 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších

predpisov a v súlade s privatizačným projektom schváleným Ministerstvom pre správu a privatizáciu
národného majetku SR bol zrušený dňom 30.4.2003 š.p. Severoslovenské vodárne a kanalizácie Žilina
bez likvidácie, majetok ktorého zrušeného štátneho podniku prešiel na Fond národného majetku, ktorý
k 1.5.2003 tento previedol na novozaloženú a.s. Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Žilina,
ako právneho nástupcu zrušeného štátneho podniku, nástupníckou spoločnosťou ktorej je od 7.9.2006,
ako vyplýva z výpisu z obchodného registra práve odporca.

V roku 1981 právny predchodca odporcu, Severoslovenské vodárne a kanalizácie, ktoré vykonávali
právo hospodárenia v tom čase s národným majetkom začal s výstavbou vodojemu na podklade
geometrického plánu č. 241-1-243-94/80 zo dňa 29.8.1980, stavba ktorého však v skutočnosti, ako bolo
v konaní nesporne zistené, nie je vybudovaná na vyvlastnenom a odkúpenom pozemku teda parc.

č. XXXX, ale o.i. tiež čiastočne aj na pkn. parc.XXXX, ktorá kúpnymi zmluvami, ani vyvlastňovacím
rozhodnutím nebola ani v najmenšom dotknutá.

V roku 1993 sa syn pkn vlastníka E. Y. obrátil na právneho predchodcu odporcu vo veci vysporiadania
nárokov k pozemku č. XXXX, na ktorom je stavba vodojemu postavená. Na základe rokovaní a šetrenia

v spolupráci s geodetom, ktorý vypracoval pôvodný geom. plán v r. 1980, bol vypracovaný geom. plán
č. 83/2008 zo dňa 2.7.2008, ktorým bola vytvorená parc. č. XXXX/XXX TTP o výmere 2 095 m2 v
k.ú. Beluša, o zápis ktorého odporca požiadal Správu katastra Púchov dňa 30.9.2008, ktorým zápisom
mal byť skonvalidovaný chybný zistený skutkový stav, spočívajúci v tom, že vodojem stojí na parcele,
ktorej vlastníkom nie je odporca, ktorá žiadosť mu bola zamietnutá. Následne odporca listom zo dňa

17.12.2008 požiadal Úrad geodézie, kartografie a katastra SR so sídlom v Bratislave o prešetrenie
správnosti tohto postupu Správy katastra Púchov s tým, že v tomto liste uvádza dôvody, pre ktoré sa
dožaduje zápisu tejto novovytvorenej parcely, spočívajúce v tom, že
podľa zapísaného geom. plánu č. č. 241-1-243-94/80 zo dňa 29.8.1980 a z neho vychádzajúcej kúpnej
zmluvy a vyvlastňovacieho rozhodnutia v prospech neho bola vlastnícky usporiadaná parc.pkn č. XXXX

a pod číslom EN 1723/2 zapísaná do vtedajšieho operátu EN, zameranie ktorej parcely bolo vykonané
na pkn.XXXX. Ďalej v liste uvádza, že chybným prevzatím parc. č.XXXX/X pri aktualizácii operátu THM
bola táto parcela zakreslená na iné miesto a že terajší vodojem, jeho osadenie nezodpovedá vtedajšej
pkn.č.XXXX, nakoľko zmenou projektovej dokumentácie sa začalo stavať na inom mieste, nad pkn.
č. 1954 - zmena výškových pomerov, teda mieste, ktoré zodpovedá terajšej parcele KN C XXXX/X.

Zároveň upozornil, že zo záznamu podrobného merania č. 30 z roku 1980, súradnice lomových bodov
parcely EN č. XXXX/X vôbec nezodpovedajú súradniciam parc. XXXX/X evidovaných vo vektorovej
mape k. ú. Beluša. ÚGKaK Bratislava ako kontrolný orgán listom zo dňa 5.6.2009 oznámil odporcovi,
že po prešetrení jeho sťažnosti, túto považuje za neopodstatnenú, pretože šetrením bolo zistené, že
súradnice podrobných bodov p. č. XXXX/X boli pri THM prevzaté, neboli THM zmenené, že problém

je spôsobený nesprávnym riešením právneho stavu geom. plánu z roku 1980, z ktorého vychádzali aj
následnéprávneúkony(vyvlastňovacierozhodnutieakúpnezmluvy),pretožedošlochybnejidentifikácii,
ktorú nápravu chcel odporca riešiť práve novým geom. plánom č. XX/XXXX, dôsledkom ktorej zmeny
by došlo aj k zmene vlastníctva, pričom dotknutý vlastník uprednostňoval riešenie vzniknutého stavu
mimosúdnou cestou, právna zástupkyňa odporcu, zastupujúca ho aj v tomto konaní však takéto riešenie

v mene odporcu odmietla.

Ďalej z obsahu spisového materiálu vyplýva, že medzi účastníkmi konania bolo zrealizovaných
priebežne viacero rokovaní za účelom vyriešenia zisteného stavu, predmetom ktorých malo byť
uzatvorenie dohody o vyplatení náhrady za užívanie časti pozemku č. XXXX dotknutému vlastníkovi,

príp. uzatvorenie kúpno-predajnej zmluvy na tento pozemok, pričom bola stanovená aj lehota na
vypracovanie takejto zmluvy. V konečnom dôsledku však k jej uzatvoreniu nedošlo.Napriek tomu, že s poukazom na obsah predžalobných rokovaní sa možno dôvodne domnievať, že
odporca sa necítil byť vlastníkom dotknutej parcely, v priebehu tohto konania tvrdil, že vlastníctvo k nej
nadobudol prostredníctvom inštitútu vydržania.

Základnými predpokladmi vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby.

Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho
poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov
vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený
aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992,

boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná
novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j.
ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním. Oprávnená držba právnickou osobou však nemohla v dôsledku právnej úpravy
vydržania uvedenej v § 135a OZ, v znení platnom do 31. decembra 1991 vyústiť do nadobudnutia
vlastníctva. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. umožnila aj
právnickým osobám nadobudnúť vlastníctvo k veciam vydržaním. Vlastníkom nehnuteľnosti sa tak od

1. januára 1992 mohla stať aj právnická osoba, ktorá mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite
po dobu desiatich rokov, a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992,
pričom do doby vydržania sa započítava aj doba oprávnenej držby, vykonávanej pred týmto dňom.

Z uvedeného teda vyplýva, že vzhľadom na existenciu spôsobilého predmetu vydržania, v prípade

splnenia aj ďalších zákonných predpokladov bol tak štát, ako aj právny predchodca odporcu, či samotný
odporca subjektom spôsobilým vlastnícke právo k nehnuteľnosti týmto spôsobom nadobudnúť.

Ďalším zákonným predpokladom pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním je držba, ktorá musí byť
oprávnená, pričom za oprávneného držiteľa je považovaný ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou

a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí (§130 ods. 1 OZ). Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O

dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o
existencii dobrej viery, tak ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, sú spravidla okolnosti týkajúce sa

právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčia o poctivosti nadobudnutia, tzv. titul uchopenia držby.
Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí ak existuje domnelý právny
dôvod (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu
neplatná), avšak držiteľ musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že mu vec podľa
práva patrí. Pre nedostatok dobrej viery pritom postačí ak držiteľ mal mať o svojom práve objektívne

pochybnosti.

Záver súdu prvého stupňa, že na strane odporcu nie je splnený zákonný predpoklad pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k dotknutému pozemku vydržaním pre existenciu závažných pochybností o existencii
dobrej viery o oprávnenosti jeho držby, považuje aj odvolací súd za správny. Existencia platného

nadobúdacieho titulu v prospech štátu, ani odporcu, či jeho právneho predchodcu vo vzťahu k dotknutej
parcele v konaní tvrdená, ani preukázaná nebola. Vyvlastňovacie rozhodnutie a kúpnu zmluvu by
opodstatnene za domnelé nadobúdacie tituly, ako objektívne oprávneného dôvodu nadobudnutia
držby časti pozemku pkn č. 1957 bolo možné považovať len v prípade absencie pochybností odobromyseľnosti držiteľa, ktorú platná právna úprava vyžaduje "so zreteľom na všetky okolnosti". O
takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde.

Odporca nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutej parcele vydržaním odvodzoval od domnelých
nadobúdacích titulov a to vyvlastňovacieho rozhodnutia a kúpnej zmluvy, predmetom ktorých bol
prechod vlastníctva avšak v dôsledku chybnej identifikácie pozemkov v geom. pláne z r. 1980 a to
pozemku pkn XXXX, pričom v skutočnosti malo ísť o pozemok pkn č. XXXX. Tvrdil, že od roku 1981
časť pozemku pkn XXXX užíval v dobrej viere, že mu patrí, teda bol jeho oprávneným držiteľom.

Rozhodujúcim pre posúdenie, či boli splnené zákonné predpoklady na strane odporcu pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vo vzťahu k dotknutej parcele vydržaním, je potrebné si uvedomiť v prospech ktorého
subjektu svedčili i keď domnelé nadobúdacie tituly a to kúpna zmluva a vyvlastňovacie rozhodnutie.
Je nesporné, že v zmysle nich, vlastníctvo k nim mal nadobudnúť Čsl.štát a predchodca odporcu
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, neskôr zmenené na štátny podnik, v zmysle vtedajších platných

právnych predpisov a to zákona č.
109/1964 Zb. vykonávajúci obsah práva hospodárenia s národným majetkom, neskôr s majetkom štátu,
štát len zastupoval. V takomto prípade teda, keďže vykonával obsah práva hospodárenia aj s majetkom
(pkn 1957) , ktorý nebol vo vlastníctve štátu (keďže na základe uvedených domnelých právnych úkonov
vlastníctvo k pkn 1957 štát nadobudnúť nemohol avšak vychádzajúc z nich sa chopil faktickej držby

tohto pozemku), mohol to byť výlučne štát a nie predchodca odporcu Severoslovenské vodárne a
kanalizácie,ktobolnositeľomvecnéhopráva držby,tedadržiteľomtohtopozemku,ktorúnepriamudržbu
len vykonával prostredníctvom Severosl. vodární a kanalizácií, neskôr š.p., ktorý bol len v postavení
detentora. Spoločným znakom držby a detencie je faktické ovládanie veci. Rozdiel medzi vecným právo
držby a detencie spočíva v tom, že držba je vlastne detencia veci, avšak spojená s vôľou mať vec

pre seba, teda nakladať s ňou ako s vlastnou (§129,ods.1 OZ), kým prostá detencia je iba faktickým
ovládaním veci bez vôle dotknutého subjektu, nakladať s ňou ako s vlastnou. Je to teda faktický výkon
držby veci, ktorú detentor nevykonáva pre seba, ale na základe určitého právneho vzťahu pre iného, tak
ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci, pričom k zmene vecného práva detencie u odporcu, resp. jeho
predchodcu na právo držby mohlo dôjsť až dňom 1.5.2003 kedy zanikol š.p. Severoslovenské vodárne

a kanalizácie a.s. a došlo aj k prechodu majetku štátu a tiež ďalších vecných práv na novozaloženú
a.s. Severoslov. vodárne a kanalizácie so sídlom v Žiline. Je nesporné, že od 1.1.1992 sa vlastníkom
nehnuteľnosti mohol stať aj štát, pokiaľ mal nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desať
rokov a to aj v prípade, ak sa stal oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, pričom do vydržacej doby je
potrebné započítať aj dobu oprávnenej držby vykonávanej pred týmto dňom. Oprávnenú držbu štátu si

môže započítať aj jeho právny nástupca. Bolo preto potrebné predovšetkým vyriešiť otázku, či na strane
štátu ako držiteľa, (nie na strane detentora) potom, ako sa štát stal držiteľom sporného pozemku na
základe domnelého právneho titulu, ktorú držbu vykonával prostredníctvom subjektu vykonávajúceho
obsah práva hospodárenia s jeho majetkom, teda predchodcu odporcu, došlo k zmene práva držby
na právo vlastnícke. Jedným z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je dobrá

viera subjektu spočívajúca v presvedčení, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Odporca
poukazoval v priebehu konania na to, že to bol práve štát, ktorý prostredníctvom svojej organizácie
a to býv. Geodézie n.p., vyhotovil chybnú identifikáciu, čím spôsobil súčasný sporný stav, o čom on,
teda jeho predchodca nemohol mať vedomosť, avšak opomenul vec zásadnú z hľadiska posúdenia
splnenia zákonných predpokladov vydržania, že to bol práve štát, nie predchodca odporcu ktorý bol v

postavení držiteľa sporného pozemku, teda existencia dobromyseľnosti a z nej vyplývajúca oprávnenosť
držby sa musí posudzovať na strane štátu ako držiteľa a nie na strane detentora. Ak štátny orgán,
býv. Geodézia n.p. pri vyhotovení geom. plánu v roku 1980 pochybila tým, že nesprávne vyhotovila
identifikáciu parciel a umožnila tak, aby sa držiteľom pozemku stal práve štát, vylučuje to existenciu
dobrej viery na jeho strane a tiež neprichádza do úvahy uvažovať o zásade, že v pochybnostiach sa

má za to, že držba je oprávnená, čím na strane štátu absentovala jedna z podmienok, aby vydržaním
mohol do vlastníctva spornú časť nehnuteľnosti nadobudnúť. Posudzovanie existencie dobrej viery v
rozhodnom období u detentora je bez právneho významu, v kontexte s vyššie uvedenými závermi
aj tvrdenie odporcu o výsledkoch šetrenia príslušných orgánov katastra nehnuteľností, podľa ktorých
súradnicepodrobnýchbodovp.č.XXXX/XbolipriTHMprevzaté,neboli THMzmenené,tedažeproblém

je spôsobený nesprávnym riešením právneho stavu GP z roku 1980. V súvislosti s týmito tvrdeniami
naviac odvolací súd poznamenáva, že geometrický plán zobrazujúci kvalifikovaným spôsobom určitú
časť zemského povrchu nemôže sám osebe založiť a to ani vtedy, ak sa stal neoddeliteľnou súčasťou
listín, podľa ktorých mal byť vykonaný zápis do katastra dobrú vieru držiteľa, že mu sporný pozemokpatrí aj keby išlo o prípad, keď by pochybením štátnej organizácie mal nadobudnúť vlastníctvo iný
subjekt, nie štát. Rovnako chybná identifikácia z neho vyplývajúca, tak ako správne uviedol aj súd
prvého stupňa, ani obnova katastrálneho operátu nemá vplyv na hmotnoprávne vzťahy k nehnuteľnosti

a nemôže meniť vlastníctvo k nim. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda, pre nesplnenie zákonných
predpokladov, nemohol sa stať štát vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti z titulu vydržania, ale bol len jej
neoprávneným držiteľom. Vo vzťahu medzi vecným právom držby a detencie platí zásada "nemo plus
iuris transferre potest quam ipse habet", čo znamená, že držiteľ nemôže previesť na iného vlastnícke
právo (pretože mu chýba dispozičné právo nakladať s vecou) a detentor nemôže na iného previesť

právo držby (pretože nie je jej držiteľom, ale len oprávneným užívateľom). Štát tak pri delimitácii majetku
nemohol na právneho predchodcu odporcu previesť vlastnícke právo k spornému pozemku, pretože
toto nenadobudol a samotný odporca nemôže v prospech seba tvrdené vlastnícke právo odvodzovať
ani od postavenia štátu ako držiteľa, po zákonom stanovenú desaťročnú vydržaciu dobu, pretože štát
síce bol držiteľom sporného pozemku, avšak nikdy nie oprávneným. Samostatne u odporcu, resp.
jeho právneho predchodcu potom, ako sa zmenilo jeho postavenie z detentora na držiteľa, v dôsledku

delimitácie majetku a majetkových práv štátu, nemožno o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním
ani uvažovať, pretože ako sám uvádza už v roku 1993, kedy bol ešte v postavení detentora, právny
nástupca po pkn vlastníkovi pozemku č. XXXX sa obrátil na neho z dôvodu uplatnenia si vlastníckeho
nároku k tomuto pozemku, odkedy priebežne dotknuté strany rokovali o vyriešení vzniknutého stavu.
Subjektom oprávnenej držby, ako už bolo uvedené, môže byť aj právnická osoba. Dobrá viera sa v

prípade právnickej osoby, v tomto prípade u právneho predchodcu odporcu, či samotného odporcu
posudzuje z toho hľadiska, či v dobrej viere bol jej štatutárny orgán. Okolnosti za ktorých malo dôjsť
k faktickému prevzatiu veci právnym predchodcom odporcu, prostredníctvom ktorého vykonával právo
držby štát, týkajúce sa výstavby vodojemu na spornom pozemku, ktorý podľa tvrdení samotného
zástupcu odporcu pôvodne pre stavbu vodojemu určený nebol, tak ako ich popisuje zástupca odporcu v

liste adresovanom ÚGKaK v roku 2008, na ktorý poukazuje v odôvodnení aj súd prvého stupňa, nielenže
v kontexte aj s prebiehajúcimi šetreniami skutočného stavu od roku 1993 spochybňujú dobromyseľnosť
odporcu o jeho postavení oprávneného držiteľa dotknutého pozemku, ale existenciu dobrej viery priamo
vylučujú. Samotná vydržacia doba na jeho strane, plynúť takto ani nezačala.

Nedôvodne poukazuje odporca tiež na to, že podľa jeho názoru prvostupňový súd pochybil, keď za
určujúce pre svoje rozhodnutie považoval skutočnosti uvedené v liste odporcu zo dňa 17.12.2008 a
neprihliadol dostatočne na ďalšie skutočnosti zistené v konaní, tiež že nevykonal ďalšie dokazovanie.

Spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako

hodnotový systém, ktorý je spoločný pre všetky demokratické právne poriadky. Úlohou súdu je
teda rozhodnúť spravodlivo v súlade s rímsko-právnou zásadou ex aequo et bono. S týmto cieľom
nepochybne korešpondujúca, je aj zásada voľného hodnotenia dôkazov (§132 O.s.p.), ktorá vychádza
z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl.46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si
sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou

jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako
má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa vlastnej
úvahy, čo predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha však musí zodpovedať
zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu. Týmto zásadám závery
súdu prvého stupňa zodpovedajú. Faktom totiž je, že právni predchodcovia navrhovateľov, v prospech

ktorých preukázateľne svedčí existencia vlastníckeho práva k parc. pkn č. 1957, túto na štát, odporcu,
ani jeho právneho predchodcu, nikdy nepreviedli. Napriek absolútnej povahe tohto ich existujúceho
práva, nedotknuteľnosť ktorého je garantovaná Ústavou SR, nesporne bolo výstavbou vodojemu
situovaného na tejto parcele, štátom v zastúpení právnym predchodcom odporcu do neho zasiahnuté,
keď v konaní ustanovený znalec zidentifikovaním dotknutých parciel zistil, že časť parc. č. XXXX, je

súčasťou KNC parc. č. XXXX/X, vlastnícky t.č. vedenej na odporcu a stavba vodojemu je v časti na
nej situovaná. Vychádzajúc zo zásady, že vlastníckeho práva nemožno bezdôvodne nikoho pozbaviť
a k jeho obmedzeniu, či odňatiu môže dôjsť len na základe zákona, bolo potrebné so zreteľom na
všetky okolnosti posúdiť, či tento zásah do vlastníctva právneho predchodcu navrhovateľov má oporu v
zákone, teda či je tu existencia právneho dôvodu, od ktorého už samotný odporca v tomto konaní jeho

oprávnenosť odvodzuje. Napriek tomu, že bolo v konaní preukázané, že parcela na ktorej bol vodojem
vybudovaný nikdy nebola za náhradu vyvlastnená ani od jej pkn vlastníka odkúpená (predmetom týchto
právnych úkonov bola parc. pkn 1954), odporca v konaní tvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva k
nej vydržaním, pretože ani pri náležitej opatrnosti " ktorú on vynaložil pri kúpe nehnuteľnosti ktorámala slúžiť pre vybudovanie vodojemu", nemohol predvídať, resp. mať vedomosť o chybnej identifikácii
parciel, ku ktorej došlo zhotoviteľom geometrického plánu v r. 1980, ktorý omyl zapríčinil, že jeho právny
predchodca vybudoval stavbu vodojemu v domnienke, že táto stojí na parcele, ktorú nadobudol do

vlastníctva kúpnou zmluvou a vyvlastňovacím rozhodnutím. Navrhovatelia však o.i. tvrdili, že tento
stav v skutočnosti spôsobil posun stavby vodojemu z dôvodu technicky nevyhovujúcej spádovosti
terénu na parc. pkn XXXX, na ktorej mal pôvodne byť tento vybudovaný, z ktorého dôvodu následne
došlo k posunu tejto stavby priestorovo na iné miesto, čím došlo k zabratiu časti ich parcely pkn č.
XXXX, ktorá je včlenená do terajšej parc. č. KNC XXXX/X. Práve tomuto ich skutkovému tvrdeniu,

predstavujúcemu jednu z okolností majúcich vplyv na posúdenie odporcom tvrdenej dobromyseľnosti
tak jeho ako aj jeho právneho predchodcu, pokiaľ ide o jeho postavenie oprávneného držiteľa vo vzťahu
k dotknutej parcele, zodpovedajú skutočnosti, ktoré oznamuje samotný odporca Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR listom zo dňa 17.12.2008, existenciu ktorého odporca ani nepopiera, že
zameranie pôvodnej parcely č. 1723/2 bolo vykonané na pkn. XXXX a že terajší vodojem, jeho osadenie
nezodpovedá vtedajšej pkn.č.XXXX, nakoľko zmenou projektovej dokumentácie sa začalo stavať na

inom mieste, nad pkn. č. XXXX - zmena výškových pomerov, teda mieste, ktoré zodpovedá terajšej
parcele KNC č. XXXX/X. Zároveň odporca v liste dáva do pozornosti, že zo záznamu podrobného
merania č. 30 z roku 1980, jeho súradnice lomových bodov parcely EN č. XXXX/X vôbec nezodpovedajú
súradniciam parc. KNC č. XXXX/X evidovaných vo vektorovej mape k. ú. Beluša. Pokiaľ za tohto
stavu tvrdeného samotným odporcom v uvedenom liste, vo vzťahu k samotnému odporcovi pokiaľ

ide o dobromyseľnosť na jeho strane súd prvého stupňa konštatoval vážne pochybnosti o jej
existencii s prihliadnutím aj na ďalšie skutočnosti, nemožno jeho záveru v tomto smere nič vytknúť. Jeho
správnosti totiž nasvedčujú aj skutkové okolnosti, na ktoré poukazuje vyššie aj odvolací súd, časovo
mu predchádzajúce ako aj nasledujúce od doby, ako právny predchodca navrhovateľov v roku 1993
začal uplatňovať svoje vlastnícke nároky na dotknutú parcelu. Z následných jednaní a šetrení, ktoré

boli vyvolané tiež samotným odporcom je naviac dôvodné sa domnievať, že tento vlastnícke právo
právneho predchodcu navrhovateľov nespochybňoval, toto si v prospech seba nenárokoval, o čom
svedčí aj fakt, že dotknuté strany rokovali o vyplatení náhrady za užívanie tohto pozemku, v ďalšej
fáze o odkúpení pozemku, bola dokonca vzájomne dohodnutá lehota na prípravu kúpnej zmluvy, na
podmienkach ktorej sa predbežne dohodli. Za tohto stavu odporuje princípom formálnej a právnej logiky,

aby odporca, pokiaľ by disponoval existenciou dobrej viery, že mu prináleží vlastnícke právo k tejto
parcele, aby tento rokoval o jej odkúpení, príp. dával ponuku subjektu, ktorému podľa neho vlastnícke
právo k nej svedčalo, na vyplatenie náhrady za jej užívanie. Jeho vtedajší postup naopak zodpovedal
záveru, že sa vlastníkom tejto byť necítil, rešpektoval právo skutočných vlastníkov, v súlade s čím
hľadali spoločne možnosti dohody vedúcej k spravodlivému riešeniu vzniknutej situácie. Skutočnosť,

že následne došlo k diametrálnej zmene jeho postoja, ktorá prinútila navrhovateľov domáhať sa ochrany
svojichprávprostredníctvomsúdnehokonania,napriektomu,žeichtaktodlhodoboudržiavalvdomnení,
že ich vlastnícke právo nespochybňuje, je v rozpore s princípom poctivého výkonu práva.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku odporcu, že nemal priestor sa vyjadriť k

skutočnostiam uvedeným v liste zo dňa 17.12.2008, z obsahu ktorého prvostupňový súd vyvodil záver
o neexistencii dobromyseľnosti na jeho strane, v ktorom on sám uvádza, že došlo k priestorovému
posunu stavby vodojemu. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21.6.2012, právny
zástupca navrhovateľa už na tomto uvedené skutočnosti uvádzal a následne aj navrhovateľ 4/ vo svojej
výpovedi na pojednávaní dňa 10.9.2013. K tomuto konkrétne odporca stanovisko nezaujal. List zo

dňa 17.12.2008 adresovaný ÚGKaK SR , potvrdzujúci skutkové tvrdenia navrhovateľov o priestorovej
zmene výstavby vodojemu je vyhotovený samotným odporcom (teda nemôže tvrdiť nevedomosť o jeho
existencii a skutočnostiach v ňom uvedených), je súčasťou spisového materiálu, z čoho vyplýva,
že k jeho obsahu sa odporca mal možnosť vyjadriť, prípadne v súvislosti s nimi navrhnúť vykonanie
ďalších dôkazov. Avšak napriek tomu, že súd poučil účastníkov konania podľa § 120, ods. 4 O.s.p.

títo vrátane odporcu, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10.9.2013 žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania nemali. Je potrebné si uvedomiť, že ust. § 120, ods. 4 O.s.p. je vyjadrením
koncentračnej zásady v dokazovaní v rámci občianskeho súdneho konania, s ktorou do popredia
vstupuje procesná zodpovednosť účastníkov konania za výsledok sporu, účelom ktorej je jednak
stimulácia aktivity účastníkov (úlohou súdu nie je nahrádzať jej nedostatok), ale aj eliminácia negatív

ich rôznych procesných taktík.
Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa
zastáva názor, že v konaní nebola preukázaná odporcom v prospech neho tvrdená existencia
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti prostredníctvom inštitútu vydržania, z ktorého dôvodusa navrhovatelia dôvodne domáhajú jeho ochrany, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa vo veci samej ako vecne správne potvrdil, za použ. ust. § 219, ods. 1 O.s.p..
Rozhodnutie prvostupňového súdu korešponduje so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi

účastníkmi posudzovaného súdneho konania, ktoré je základným prejavom materiálneho prístupu k
ochrane ústavnosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07) a zároveň aj kľúčovým
imperatívom pre výklad a aplikáciu právnych noriem uskutočňovanú všeobecným súdom.
Ako dôvodné však odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľov smerujúce proti napadnutému
rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania, keď tento aplikujúc ust. § 142, ods. 2 a

§ 146, ods. 2 veta prvá O.s.p. sa obmedzil na konštatovanie čiastočného úspechu účastníkov v konaní
a žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania súd vychádza zo zodpovednosti za výsledok (zásada
úspechu), alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Kritériom na priznanie nároku na náhradu
trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia vo vzťahu k
žalobnému petitu. Ak priebežne dôjde k čiastočnému späťvzatiu návrhu, postupuje sa pri náhrade trov

konania aj podľa § 146, ods.2 O.s.p.. Ak v jednom návrhu na začatie konania je uplatnených niekoľko
samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa uvedených zásad pri
každom nároku samostatne. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradutrovkonaniarozdelípomerne.Narozhodnutiesúduopriznanínáhradytrovkonania,všakokrem
pomeru úspechu toho-ktorého účastníka majú vplyv aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia od

záverov znaleckého posudku, alebo úvahy súdu, alebo také správanie účastníka, ktoré viedlo k sporu,
napriek skutkovým okolnostiam opodstatňujúcim dôvodný záver o možnosti mimosúdneho vyriešenia
sporu, postoj účastníkov v konaní a pod.
Akým spôsobom sa súd prvého stupňa s týmito skutočnosťami vysporiadal a akými úvahami sa riadil,
keď na tieto neprihliadal z odôvodnenia tejto časti napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, čím toto

nespĺňa v dotknutej časti kritériá uvedené v ust. §157,ods. 2 O.s.p., z ktorého dôvodu vychádzajúc z
ust. § 221,ods.1 písm.f/ O.s.p. ho bolo potrebné v tejto časti zrušiť a za použ. ods. 2 cit. ust. vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu po vrátení veci, bude zistiť a vyhodnotiť skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o

náhrade trov účastníkov v tomto konaní z hľadiska vyššie uvedených zákonných kritérií, bude potrebné
vysporiadať sa tiež so všetkými námietkami tak navrhovateľov uplatnenými čo do tejto časti v odvolaní,
ako aj skutočnosťami uvedenými odporcom vo vyjadrení k tomuto odvolaniu a o trovách konania
opätovne rozhodnúť, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať kritériá uvedené v ust. § 157,ods. 2
O.s.p., vychádzajúc z ktorých toto bude preskúmateľné v inštančnom konaní.

Súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§224,ods.3 O.s.p.).

Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.