Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/604/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111220504
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6111220504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci
navrhovateľa I.. L. B., miesto podnikania D. X, XXX XX Q. Q., IČO:33 901 368, zastúpenej KRION
Partners, s. r. o. so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO:36 858 617, v mene ktorej koná konateľ
advokát Mgr. Michal Ridzoň, proti odporcovi V I P Club, s. r. o. so sídlom Dolná 52, 974 01 Banská

Bystrica, IČO:36 627 917, zastúpenému SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811
08 Bratislava, IČO:36 862 711, o zaplatenie 21.863,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/2/2012-595 zo dňa 23. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/2/2012-595 zo dňa 23. septembra 2014 v
napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške
21.863,29 eur potvrdzuje.

V napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania
zrušuje a v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 21.863,29 eur
spolu s úrokom z omeškania. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ si návrhom zo dňa 19. 9. 2011, v spojení s podaním zo
dňa 8. 11. 2011 uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 21.863,29 eur spolu s úrokom
z omeškania z jednotlivých dlžných súm do zaplatenia na tom skutkovom základe, že dňa 15. 7.
2004 uzatvoril navrhovateľ ako mandatár s odporcom ako mandantom Mandátnu zmluvu, na základe
ktorej sa navrhovateľ zaviazal vykonávať pre odporcu odbornú činnosť, najmä vedenie účtovníctva
miezd a celkovej ekonomickej a daňovej agendy odporcu a odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi
za vykonávanie tejto činnosti dohodnutú cenu. Cena za výkon dohodnutej činnosti bola v čl. II.

Zmluvy dohodnutá na sumu vo výške 27.500,--Sk, t. j. 912,83 eur mesačne. Okresný ďalej uviedol,
že vo veci nariadil uznesením č. k. 64Cb/2/2012-472 zo dňa 14. 3. 2013 znalecké dokazovanie
a za znalca z odboru Ekonómie a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo ustanovil U..
I.. T.J., U.. Ustanovený znalec vypracoval vo veci písomný posudok č. 2/2013 a konštatoval, že
účtovná jednotka mala vedené účtovníctvo podľa účtovných zásad, ktoré vyplývajú pre ňu zo zákona
a dodržala metódy vedenia účtovníctva, všetky účtovné doklady prezentujúce účtovné prípady v

r. 2008 a 2009 boli zaúčtované v účtovných knihách riadne a správne v súlade s ustanoveniami
zákona o účtovníctve, postupom pre vedenie podvojného účtovníctva, zákona o DPH a zákona
o dani z príjmu. Absencia podpisov na účtovných dokladoch neznižuje správnosť, vierohodnosť,preukázateľnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť účtovníctva spoločnosti odporcu. Záver znalca bol taký, že
z ním uvedeného konštatovania predloženého previerkou a posúdením účtovných dokladov, účtovných
zápisov a účtovných kníh a účtovných závierok spoločnosti odporcu za rok 2008 a 2009 môže

konštatovať, že účtovníctvo tejto spoločnosti bolo vedené v súlade s ust. zákona o účtovníctve.
Podľa spôsobu vedenia účtovníctva, podľa zaúčtovaných účtovných dokladov, podľa účtovných kníh a
účtovnej závierky účtovníctvo a účtovná závierka poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach boli
predmetom účtovníctva. Pri vedení účtovníctva boli dodržané zásady, ktoré na túto oblasť vyplývajú z
právnej úpravy. Za nedostatok vo vedení účtovníctva považuje absenciu podpisov zodpovedných osôb

naúčtovnýchdokladoch,nepreukázateľnosťvykonaniainventarizáciemajetkuanezverejnenie účtovnej
závierky v zbierke listín. Na základe výzvy súdu, aby sa účastníci konania vyjadrili k vypracovanému
znaleckému posudku navrhovateľ uviedol, že so závermi znaleckého posudku súhlasí. Odporca sa
k vypracovanému znaleckému posudku nevyjadril. Okresný súd ďalej uviedol, že zmluvu uzatvorenú
medzi účastníkmi konania v písomnej forme dňa 15. 7. 2014 vyhodnotil ako platný právny úkon, teda
ako platnú Mandátnu zmluvu, uzavretím zmluvy tak navrhovateľovi ako fyzickej osobe vznikla povinnosť

viesť účtovníctvo odporcu a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť mu za to odplatu. Podaným návrhom
sa navrhovateľ domáhal úhrady dohodnutej odmeny za jednotlivé mesiace roku 2008 a 2009. Odporca
sa bránil v konaní tvrdením, že navrhovateľ nevykonával služby riadne s odbornou starostlivosťou,
neumožnil odporcovi prístup k účtovníctvu, neodovzdal mu žiadny výsledok svojej činnosti, neinformoval
ho o spôsobe účtovania a o vedení účtovníctva, manipuloval s prvotnými dokumentmi, ich originály

zamieňal za falzifikáty, nesprávne vykazoval základné imanie. Podľa názoru okresného súdu účastník
občiansko-súdneho konania má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť označiť alebo predložiť
relevantné dôkazné prostriedky, ktorými tieto svoje tvrdenia preukazuje. Odporca počas celého konania
napriek tomu, že bol právne zastúpený, neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru,
že účtovníctvo odporcu nebolo navrhovateľom vedené správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a

spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Keďže vedenie účtovníctva predstavuje odbornú
otázku, bolo vo veci nariadené aj znalecké dokazovanie za účelom posúdenia, či účtovníctvo odporcu
za rok 2008 a 2009 bolo vedené úplne, riadne a správne, či boli v účtovných záznamoch za účtovné roky
2008 a 2009 riadne zaúčtované všetky prvotné účtovné prípady a či boli účtovné prípady zaúčtované
v účtovných záznamoch za roky 2008 a 2009 v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. teda zákonom

o účtovníctve. Súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že odporca
žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že účtovníctvo odporcu za rok 2008 a 2009 nebolo
vedené v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z., ktorý zákon predstavuje základnú právnu normu pre
vedenie účtovníctva právnických osôb. Ďalej okresný súd uviedol, že pokiaľ následne sa odporca
bránil v konaní tvrdením, že má dôvodné pochybnosti, že bolo neoprávnene manipulované s prvotnými

účtovnými dokumentmi a ich originály boli zamieňané za falzifikáty, súd aj v kontexte vykonaných
svedeckých výpovedí takúto obranu odporcu vyhodnotil ako účelovú. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením
odporcu,žeznaleckýposudoknemoholaniničinéskonštatovať,akoto,čoskonštatoval,pretožeprvotné
predložené doklady boli riadne zaúčtované. Ako už bolo konštatované tým, že odporca poveril vedením
svojho účtovníctva navrhovateľa, nezbavil sa zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a

predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa zákona o účtovníctve.
Navrhovateľ bol len poverený vedením účtovníctva odporcu, čo však mohol vykonávať len na základe
podkladov získaných a poskytnutých odporcom, keď aj zmluvnou povinnosťou odporcu ako mandanta
bola povinnosť odovzdať navrhovateľovi včas a kompletne všetky veci a informácie nutné k plneniu
predmetu činnosti, bolo preto povinnosťou odporcu poskytnúť navrhovateľa prvotné účtovné doklady

a doklady a len na ich základe mohol navrhovateľ viesť účtovníctvo odporcu. Súd posúdil nárok
navrhovateľa ako dôvodný aj do výšky odmeny v sume 912,83 eur mesačne keď takáto odmena bola
medzi účastníkmi konania zmluvne dohodnutá a odporca prípadnú dohodu o zmene výšky odmeny
žiadnym spôsobom nepreukázal. Ako dôvodný súd posúdil nárok navrhovateľa aj v časti príslušenstva
pohľadávky ako zákonnej sankcie za omeškanie plnenia peňažného záväzku, keď navrhovateľom

uplatnený úrok z omeškania zodpovedá zákonnému postupu určenia výšky omeškania v rozhodnom
období. Z uvedených dôvodov súd podanému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a rozhodol,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3
O. s. p.).

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že odvolanie
odôvodňuje ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O. s. p. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 13. 7.
2012súduložilnavrhovateľoviajehoprávnemuzástupcovi,abyvlehote15dníod termínupojednávania
predložili súdu komplexné účtovníctvo odporcu za roky 2008 a 2009 v originálnom vyhotovení s tým,že každá strana predložených listinných dôkazov bude podpísaná navrhovateľom. Odporca sa dňa
10. 9. 2012 dostavil do informačného centra Okresného súdu banská Bystrica za účelom prevzatia
komplexného účtovníctva odporcu za roky 2008 a 2009. Pri preberaní dokladov zistil, že navrhovateľ

súdu nepredložil komplexné účtovníctvo tak ako mu to bolo uložené súdom na pojednávaní konanom
dňa13.7.2012,alepredložillenúčtovnýdenníkzarok2009,obratyúčtovzarok2009,účtovnýdenníkza
rok 2008 a obraty účtov za rok 2008. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľom neboli predložené prvotné
účtovné doklady, na základe ktorých je možné overiť správnosť vedenia účtovníctva a oprávnenosť,
prípadne neoprávnenosť navrhovateľom uplatneného nároku. Predovšetkým neboli navrhovateľom

predložené všetky došlé faktúry, všetky vyšlé faktúry, príjmové pokladničné doklady, výdavkové
pokladničné doklady, bankové výpisy, interné doklady, karty a evidencia hmotného a nehmotného
investičného majetku a pokladničná kniha. Uviedol, že tvrdenie, že z dokumentov predložených
navrhovateľom jednoznačne vyplýva a bez ťažkostí je možné posúdiť správnosť vedenia účtovníctva
navrhovateľom a jeho súhlas so zákonom o účtovníctve a jeho postupmi nemá žiadnu oporu v zákone
č. 431/2002 Z. z. a priamo odporuje ust. § 6, 8, 10 ako aj ďalším ustanoveniam zákona č. 431/2002

Z. z. Odporca uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že spoločnosť odporcu nebola sankcionovaná,
z čoho vyplýva, že účtovníctvo odporcu bolo vedené riadne. V tejto súvislosti odporca uvádza, že ak
nebola odporcovi uložená za obdobie rokov 2008 a 2009 žiadna sankcia, neznamená to, že činnosť
navrhovateľa bola uskutočnená riadne a včas. Odporca počas celého súdneho konania namietal, že
mal vážne podozrenie, že účtovníctvo jeho spoločnosti ako účtovnej jednotky vykazuje výrazné chyby,

z čoho vznikla a naďalej vzniká odporcovi značná škoda. Okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 205
ods. 2 písm. c/ O. s. p. Uviedol, že navrhovateľ porušil svoje povinnosti, pretože za celú dobu účinnosti
zmluvného vzťahu odporcu nikdy neinformoval o spôsobe účtovania a vedení účtovníctva, nevykonával
služby riadne a s odbornou starostlivosťou, neumožnil odporcovi k účtovníctvu prístup a neodovzdal

mu žiadny výsledok svojej činnosti, a to ani po ukončení zmluvného vzťahu, hoci bol na to niekoľkokrát
odporcom vyzvaný. Z uvedených dôvodov nie je možné žiadnym spôsobom verifikovať rozsah a kvalitu
poskytnutých služieb a už vôbec nie je možné overiť splnenie povinností navrhovateľa v zmysle ust. §
8 zákona o účtovníctve. Odporca ďalej namietol priznanie zákonnej sankcie za omeškanie s plnením
peňažného záväzku, pretože v zmysle čl. II. Mandátnej zmluvy bol spôsob platenia dohodnutej odmeny

určený do 10 dní po obdržaní faktúry na účet mandatára alebo v hotovosti. Navrhovateľom vystavené
faktúry za poskytnuté služby, na ktoré sa v žalobe odvoláva, odporcovi nikdy neboli doručené, prvýkrát
predmetné faktúry odporcovi predložil až súd spolu so žalobou a platobným rozkazom, napriek tomu
sa navrhovateľ v predžalobnej výzve na zaplatenie zo dňa 14. 7. 2011 na uvedené faktúry odvoláva.
Namietol tiež, že pri niektorých faktúrach je pod uvedením fakturovanej ceny v slovenských korunách

uvedenáinformatívnacenaveuráchpoprepočtekonverznýmkurzom 1euro=30,1260SKK.Konverzný
kurz bol však stanovený 8. 7. 2008. Uviedol, že právo na spravodlivý proces vylučuje ľubovôľu súdov pri
rozhodovaní, a preto je povinnosťou súdov svoje rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodniť, a to
tamuvedenýmspôsobom.Odporcamázato,žesúdsvojeodôvodnenierozsudkuopieravznačnejmiere
o svoje hypotézy, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v podstatnej miere je odôvodnený

domnienkami, špekuláciami a nepodloženými predpokladmi. Odporca má za to, že postupom súdu
prvého stupňa sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Súd nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Konanie má inú
vadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdprvéhostupňadospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
zmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že rozsudok je vecne správny a súdom
prvého stupňa riadne odôvodnený s tým, že odporca v obsahu podaného odvolania v celom rozsahu

len zopakoval svoje tvrdenia prednesené pred súdom prvého stupňa, ktoré však aj po vykonanom
dokazovaní zostali nepodložené a nepreukázané. Uvádza nepravdivé tvrdenie, že navrhovateľ súdu
prvého stupňa nepredložil „komplexné“ účtovníctvo, keďže súdu údajne nepredložil tzv. prvotné
doklady. Toto tvrdenie odporcu nemá žiadny reálny základ a ani jeho zopakovaním v odvolaní sa
nestane danou skutočnosťou. Odporca v priebehu celého dlhotrvajúceho konania pred súdom prvého

stupňa nijakým spôsobom relevantne nešpecifikoval nedostatky vo vedení účtovníctva navrhovateľom,
len všeobecne konštatoval, že doklady predložené navrhovateľom údajne nepredstavujú komplexné
účtovníctvo odporcu. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie, zo záverov ktorého jednoznačne
vyplynulo, že účtovníctvo v r. 2008 a 2009 bolo vedené v plnom rozsahu v súlade so zákonomč. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, a teda poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré
boli v danom období predmetom vedenia účtovníctva, pričom zároveň boli dodržané zásady, ktoré
pre oblasť vedenia účtovníctva vyplývajú z platnej právnej úpravy. Pokiaľ ide o povinnosť odporcu

zaplatiť navrhovateľovi odmenu za činnosť podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 15. 7. 2004, t.j. za
vedenie účtovníctva odporcu, táto povinnosť nemá svoj pôvod/základ v žiadnej faktúre vystavenej,
či už doručenej navrhovateľom odporcovi ale v uzatvorenej mandátnej zmluve. Odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi odmenu za vedenie účtovníctva na základe platne uzatvorenej mandátnej
zmluvy, resp. v dôsledku vykonania dohodnutých činností, pričom obe tieto skutočnosti boli v konaní

pred súdom prvého stupňa bez akýchkoľvek skutočností preukázané. Odporca počas celého konania
pred súdom prvého stupňa neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplynul záver,
že účtovníctvo odporcu nebolo vedené správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom
zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Pokiaľ odporca v konaní prezentoval údajne odôvodnené,
avšak nijako nepreukázané tvrdenia, že malo byť manipulované prvotnými účtovnými dokladmi, zároveň
nekonkretizoval a nepreukázal, ako by táto prípadná skutočnosť mala ovplyvniť záver v konaní

vykonaného dokazovania o správnosti vedenia účtovníctva navrhovateľom. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil v prílohe vyjadrenia.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.

s .p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 21.863,29 eur podľa §
219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a v časti výroku, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi úrok z omeškania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit.
ustanovenia mu v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si návrhom zo dňa 19. 10. 2011 v spojení s podaním
zo dna 8. 11. 2011 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 21.863,29 eur spolu s úrokom
z omeškania na tom skutkovom základe, že dňa 15. 7. 2004 uzatvoril navrhovateľ ako mandatár s
odporcom ako mandantom Mandátnu zmluvu podľa § 566 ods. 1 Obch. zákonníka, na základe ktorej

sa navrhovateľ zaviazal vykonávať pre odporcu odbornú činnosť, najmä vedenie účtovníctva, miezd
a celkovej agendy odporcu a odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi za vykonávanie tejto činnosti
dohodnutú cenu. Cenu za výkon dohodnutej činnosti podľa čl. II. Zmluvy bola dohodnutá na sumu
27.500,--Sk mesačne, t. j. 912,83 eur s možnosťou jej úpravy pri zmene rozsahu prác a cenovej úrovne
na území SR. Spôsob platenia je určený do 10 dní po obdržaní faktúry na účet mandatára alebo

v hotovosti. Navrhovateľ sa domáhal úhrady dohodnutej odmeny za jednotlivé mesiace roku 2008 a
2009. Keďže vedenie účtovníctva predstavuje odbornú otázku, okresný súd vo veci nariadil znalecké
dokazovaniezaúčelomposúdenia,čiúčtovníctvoodporcuzarok2008a2009bolovedenéúplne,riadne,
a správne. Či boli v účtovných záznamoch za účtovné roky 2008 a 2009 riadne a správne zaúčtované
všetky prvotné účtovné prípady a či boli účtovné prípady zaúčtované v účtovných záznamoch za roky

2008 a 2009 v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z.

Podľa znaleckého posudku všetky predložené účtovné doklady (odberateľské faktúry, dodávateľské
faktúry, pokladničné knihy, bankové výpisy, interné doklady) účtovná jednotka mala zaúčtované v
účtovníctve v r. 2008 a 2009 v účtovnom období, do ktorého patrili. To znamená, že účtovníctvo za

rok 2008 a 2009 je prehľadné, zrozumiteľné a doklady a účtovné zápisy majú trvalý charakter. Ďalej
znalec uviedol, že účtovná jednotka, ktorá je účtovnou spoločnosťou má za povinnosť zverejniť svoju
účtovnú závierku v zbierke listín. Podľa údajov v elektronickom prístupe do obchodného registra do
časti V I P Club, s. r. o. údaj 15. 5. 2013 dokladuje, že zverejnenie účtovnej závierky za r. 2008 a 2009
ešte nebolo zapísané v zbierke listín. Absencia tejto povinnosti nerobí účtovníctvo nesprávnym alebo

nevierohodným. Účtovná jednotka mala vedené účtovníctvo podľa účtovných zásad, ktoré vyplývajú pre
ňu zo zákona a dodržala metódy vedenia účtovníctva. Na ďalšiu otázku, či bolo v účtovných záznamoch
za účtovné roky 2008 a 2009 riadne a správne zúčtované všetky prvotné účtovné prípady, znalec
uviedol, že všetky účtovné doklady, prezentujúce účtovné prípady v r. 2008 a 2009 boli zaúčtované
v účtovných knihách riadne a správne v súlade s ust. zákona o účtovníctve, postupov prevedenie

podvojného účtovníctva, zákona o DPH a zákona o dani z príjmu. Na ďalšiu otázku, či boli účtovné
prípady zaúčtované v účtovných záznamoch za roky 2008 a 2009 zaúčtované v súlade so zákonom č.
431/2000 Z. z. o účtovníctve znalec uviedol, že absencia podpisov na účtovných dokladoch uvedených
v znaleckom posudku neznižuje správnosť, vierohodnosť, preukázateľnosť, úplnosť a zrozumiteľnosťúčtovníctva spoločnosti V I P Club, s. r. o. V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že účtovníctvo
spoločnosti odporcu bolo vedené v súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve. Podľa spôsobu
vedenia účtovníctva podľa zúčtovaných účtovných dokladov, účtovných kníh a podľa účtovnej závierky

účtovníctvo a účtovná závierka poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré v r. 2008 a
2009 boli predmetom účtovníctva. Pri vedení účtovníctva boli dodržané zásady, ktoré na túto oblasť
vyplývajú z právnej úpravy. Za nedostatok vo vedení účtovníctva považoval znalec absenciu podpisov
zodpovednýchosôbnaúčtovnýchdokladoch,ďalejnepreukázateľnosťvykonaniainventarizáciemajetku
a nezverejnenie účtovnej závierky v zbierke listín.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že vypracovaný znalecký posudok je presvedčivý vo vzťahu k
zadaniu,úplný,t.j.znaleczodpovedalnavšetkypoloženéotázkyasovšetkýmiotázkamisavznaleckom
posudku vysporiadal. Na všetky položené otázky dal odpoveď. Správne preto okresný súd vo veci
rozhodol, keď návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a to aj na základe vykonaného znaleckého
posudku.

Odvolací súd dospel k záveru, že odporca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, že
účtovníctvo odporcu za roky 2008 a 2009 nebolo vedené v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z., svoje
tvrdenia ohľadne dôvodných pochybností nijakým spôsobom nepreukázal, uvedenú obranu odporcu
vyhodnotil odvolací súd ako účelovú, nakoľko navrhovateľ predložil do spisového materiálu dostatočné

dôkazy, z ktorých vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku aj znalec. V zmysle ust. § 120 ods.
1 O. s. p. majú povinnosť preukázať svoje tvrdenia obe strany sporu, odporca však napriek tomu,
že konanie bolo na okresnom súde vedené od 19. 9. 2011, neprodukoval také dôkazné prostriedky, z
ktorých by mohol prvostupňový, či odvolací súd vyvodiť záver o neoprávnenosti nároku navrhovateľa.

Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu okrem iného namietol aj tú skutočnosť, že okresný
súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania, avšak podľa mandátnej zmluvy bol spôsob platenia
dohodnutej odmeny určený do 10 dní po obdržaní faktúry, pričom odporcovi boli faktúry za poskytnuté
služby doručené až spolu s návrhom. K tomu odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 571 sa rieši otázka
zaplatenia odplaty. V tejto súvislosti môžu vzniknúť dve situácie. Po prvé je to prípad, keď výška odplaty

bola v zmluve dohodnutá (§ 566 ods. 1), po druhé prípad, keď výška odplaty nebola v zmluve určená.
Dôsledkom odplatnosti mandátnej zmluvy je nárok mandatára voči mandantovi na odplatu. Splatnosť
pohľadávky na zaplatenie odplaty vznikne potom, čo mandatár riadne vykonal dohodnuté činnosti, a to
bez zreteľa na to, či priniesli očakávaný výsledok, alebo nie. Zmluva však môže ustanoviť aj niečo iné.

Je pravdou, že v čl. II. Mandátnej zmluvy mali účastníci dohodnutú cenu a spôsob platenia, keď mali
dohodnuté, že spôsob platenia je určený do 10 dní po obdržaní faktúry na účet mandatára alebo v
hotovosti. Odporca v konaní namietal, že mu faktúry zo strany odporcu neboli doručené, prípadne mu
boli doručené až spolu s návrhom okresným súdom, teda nemohol sa dostať do omeškania tak ako
uviedol v rozsudku okresný súd. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporcovi predmetné faktúry

doručil.

Okresný súd ohľadne úroku z omeškania v napadnutom rozsudku uviedol, že ako dôvodný posúdil aj
nárok navrhovateľa v časti príslušenstva pohľadávky ako zákonnej sankcie za omeškanie s plnením
peňažného záväzku, keď navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania zodpovedá zákonnému postupu

určenia výšky úroku z omeškania v rozhodnom období. Vzhľadom na námietky odporcu produkované
už v prvostupňovom konaní ohľadne spôsobu platenia a tým aj možnosti dostania sa do omeškania
v súvislosti s neplatením dohodnutej ceny, dospel odvolací súd k záveru, že v tejto časti - v časti
úroku z omeškania nie je rozsudok okresného súdu nijakým spôsobom odôvodnený. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na zápisnicu z pojednávania pred okresným súdom zo dňa 13. 7. 2012, kde

právny zástupca odporcu opätovne poukázal na to, že faktúry, ktoré sú obsahom súdneho spisu boli
odporcovi prvýkrát doručené až so žalobou a dovtedy odporca nemal vedomosť o týchto faktúrach, keď
opätovne poukázal na ust. čl. II. uzavretej Mandátnej zmluvy kde je dohodnutý spôsob platenia. Na
to súd oznámil účastníkom konania, že sa bude najskôr vysporadúvať s otázkou dôvodnosti a výšky
istiny, až následne v prípade potreby aj s jej príslušenstvom, teda s úrokom z omeškania, k čomu však

nedošlo, pretože okresný súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania tak, ako si ho tento uplatnil,
teda odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia. Keďže rozhodnutie okresného súdu je v časti
priznaného úroku z omeškania neodôvodnené a nepreskúmateľné vzhľadom na námietky a obranu
odporcu, odvolací súd v tejto časti rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s . p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní
okresný súd o úroku opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodní.

Odporca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré nespĺňa
predpoklady ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a toto odôvodnenie je nepresvedčivé. Odvolací súd má za to, že
okresný súd sa v časti nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny dostatočným spôsobom vysporiadal so
všetkýminámietkamiodporcuvznesenýmivkonaní,rozsudokjedostatočne,zrozumiteľneapresvedčivo
odôvodnený.

V posudzovanej veci prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu dal odpoveď na všetky otázky,
ktoré majú pre vec podstatný význam. V časti žalovanej istiny rozsudok riadne odôvodnil, preto táto
námietka odporcu na nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku nie je dôvodná.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v časti, kde

zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 21.863,29 eur, preto rozsudok okresného súdu
v tejto časti podľa ust.§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci
samej podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p. S poukazom na ust. § 224 ods. 4 O. s. p., v takomto prípade o

trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa , avšak zároveň odvolací súd poukazuje aj
na ust. § 224 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konania, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Ak
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa čo aj len v časti a vráti mu vec na ďalšie konanie,
rozhoduje vždy o trovách konania súd prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu o trovách konania rozhodne

súd prvého stupňa, keďže v časti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.