Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113202047
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113202047.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. Q.,

M.. X.X.XXXX a U. Q., M.. XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, deti rodičov otca: L. Q., M.. XX.X.XXXX, Q. E.. Y.. Y. XXXX/XX, A., zastúpeného:
Lucia Sukopová, advokátka so sídlom Františkánska 5, Trnava, a matky: C. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. G.
XXXX/XX, A., o zmenu výchovného prostredia, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý L. Q., M.. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, s tým, že obaja rodičia budú
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná s účinnosťou od 1.8.2013 prispievať na výživu maloletého L. sumou 60,- eur mesačne
a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Dlžné výživné voči maloletému L. za obdobie od 1.8.2013 do 23.2.2015 vo výške 1.140,- eur je matka
povinná zaplatiť otcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Maloletá U. Q., M.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia

budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný s účinnosťou od 1.11.2013 do 9.3.2014 a s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia prispievať na výživu maloletej U. sumou 150,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Dlžné výživné voči maloletej U. za obdobie od 1.11.2013 do 23.2.2015 vo výške 423,55 eur súd povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 15,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Súd nariaďuje dohľad nad výchovou maloletej U. Q..

IV. Súd ukladá matke a otcovi maloletých detí povinnosť podrobiť sa spolu s maloletými deťmi U. a L.
odbornému poradenstvu - psychologickému poradenstvu v trvaní dvoch rokov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia v intervaloch podľa doporučenia psychológa, s cieľom zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi

ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti a obnoviť vzťah matky s maloletým L. a otca s maloletou
U..

V.TýmtosamenírozsudokOkresnéhosúduTrnavač.k.10P/41/2012-55zodňa11.9.2012včastiúpravy
práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VII. O trovách konania štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 30.1.2013 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd zverí obe maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti s tým, že bude maloleté deti zastupovať

v bežných veciach a spravovať ich majetok a matka bude zaviazaná prispievať na výživu maloletej U.
sumou 50,-eur mesačne a maloletého L. sumou vo výške 30,-eur mesačne.
Otec svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s matkou maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom
zo dňa 19.9.2012 právoplatným dňa 19.9.2012, obe maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do
striedavej osobnej starostlivosti a on bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého L. sumou 40,-eur
mesačne a na výživu maloletej U. sumou 60,-eur mesačne. V súčasnosti je však stav taký, že odporkyňa

sa o deti riadne nestará, nezabezpečuje im riadnu starostlivosť a vhodné podmienky, byt v ktorom žijú
nie je dostatočne uprataný a to najmä z dôvodu popíjania alkoholických nápojov ich matkou. Deti sú
často samé doma, veľakrát ani nevedia, kde sa ich matka nachádza. Matka bráva deti do pohostinských
zariadení, čo je absolútne nevhodné pre ich riadnu výchovu. Je toho názoru, že na zabezpečenie riadnej
výchovy a výživy detí je potrebná zmena výchovného prostredia, čo bude lepšie vplývať na ich ďalší

rozvoj.Tým,žesúdetiodseptembra2012vstriedavejstarostlivostiobochrodičov,súzvyknutéajnajeho
domácnosť, sú u neho šťastné a spokojné. Zlá situácia detí v domácnosti matky sa vyhrotila odchodom
maloletej U. z domácnosti matky do jeho domácnosti a to dňa 26.1.2013, kedy maloletá U. nevydržala
v domácnosti matky z dôvodu, že táto celý týždeň pila a koncom týždňa maloletú U. bezdôvodne zbila.
Maloletá U. úplne odmieta bývať u matky z dôvodu jej neustáleho požívania alkoholických nápojov a

následnej zhoršenej starostlivosti o obe deti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletej U., výsluchom
svedkyne D. Q., oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10P/41/2012-55 zo dňa 11.9.2012,
so správou Krízového strediska v Trnave zo dňa 9.6.2014, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to

Potvrdením zamestnávateľa otca - Volvo Truck Slovak, s.r.o., Senec zo dňa 11.2.2013; Výpismi z účtu
otca za mesiac október 2013 a január 2014; Správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava
zo dňa 24.9.2014; Platobnými príkazmi na výplatu dávok; Potvrdením zamestnávateľa otca - AUTO-
IMPEX, spol. s r.o.; Poštovými poukážkami a výpismi z účtu otca; Potvrdením spoločnosti TT Komfort,
s.r.o. Trnava zo dňa 28.2.2013; Potvrdením Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 25.2.2013 a

dňa 21.1.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10P/41/2012-55 zo dňa 11.9.2012 súd zistil, že manželstvo rodičov
maloletých detí bolo rozvedené obe maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do striedavej osobnej
starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého L. sumou 40,-eur mesačne a na výživu

maloletej U. sumou 60,-eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2012.

Na pojednávaní dňa 27.2.2013 otec uviedol, že matka sa o deti riadne nestará, nezabezpečuje im riadnu
starostlivosť a podmienky, domácnosť, v ktorej žijú nie je riadne uprataná, neporiadok bol taký, že boli
omrvinkypozemi,špinaváchladnička,plesnivéjedlovchladničke,prádlobolopozemiporozhadzované.

Vie, že matka maloletých detí nadmerne požíva alkoholické nápoje, toto začalo asi pred dvomi rokmi,
keď ešte boli manželia, stále sa to zhoršovalo, matka maloletých detí nosila ploskačky s alkoholom
po vreckách, doma si schovávala alkoholické nápoje. Pod vplyvom alkoholu bola evidentne, keďže sa
potácala, v takomto stave bola tak raz za dva týždňa, bolo to už počas manželstva. V takomto stave
mala potom rôzne výstupy, lebo jej dohováral, začala na neho útočiť slovne aj fyzicky. Toto sa opakovalo

a pokračovalo to aj po rozvode manželstva.
Maloletá U. je u neho už 4 týždeň, keď mu volala, že mama jej robí zle, týždeň bola opitá. So striedavou
starostlivosťouvčaserozvodumanželstvasúhlasil,keďmatkumaloletýchdetímaleštevtedyrád,myslel
si a predpokladal, že keď sa rozídu a nebudú spolu žiť, zmení sa, jej správanie bude iné, ale len sa
to zhoršilo.

Ďalej otec uviedol, že je zamestnaný ako servisný technik s priemerným čistým mesačným príjmom
1.060,- eur mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemá. V súčasnosti býva v 3-izbovom prenajatom byte,
byt má prenajatý od fyzickej osoby, býva sám s deťmi. Výdavky v súvislosti s bývaním sú 420,-eur v čom
je zahrnuté všetko, nájomné aj energie. Je zdravý, so sebou má len bežné výdavky.
Matka žiadala návrh zamietnuť, chcela, aby zostala ďalej platná doterajšia úprava, teda aby deti zostali

v striedavej starostlivosti, potvrdila, že v súčasnosti (pojednávanie dňa 27.2.2013) starostlivosť o detiprebieha tak, že maloletá je u otca, maloletá jej nepovedala, prečo chce byť u otca. Ďalej matka uviedla,
že má zdravotné problémy, užíva lieky na ukludnenie Neurol, nakoľko počas trvania manželstva ju otec
maloletých detí fyzicky napádal a už len v jeho prítomnosti je nekľudná a nervózna, má zdravotné

problémy, má operovanú panvu, má koxartrózu, má operované hlasivky, je uznaná čiastočne invalidnou
od roku 2002. Nie je pravdou, že by mala problémy s nadmerným požívaním alkoholu, alkohol požíva
len príležitostne.
Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k tvrdeniu dcéry na referáte, že požíva vo zvýšenej miere alkoholické
nápoje, matka uviedla: ,,Nie je to pravdou, pila som kyslú octovú vodu, ktorú mi zarábajú v lekárni pre

lepšie trávenie, videla ma to piť.“
Na otázku súdu aký majú deti vzťah s jej priateľom, či je pravdou, že u nej býva, matka uviedla: ,,Môj
priateľ u mňa v byte býva tri týždne, zdôrazňujem, že je abstinent, myslím si, že jeho vzťah s deťmi bol
normálny, dokonca si myslím, že maloletý si ho obľúbil, pani učiteľka v škôlke mi hovorila, že celý deň o
ňom v škôlke rozprával, boli sme pre maloletého spolu s priateľom i v škôlke, maloletý sa tešil, že sme
pre neho boli i Štefan. Otec maloletého má na neho iný názor a maloletý sa dá ním ovplyvniť. Maloletá

ho videla, keď v minulosti prišiel ku nám zavinšoval jej, ale v podstate keď sa ku mne nasťahoval, v byte
už nebola, takže ho v podstate nepozná.“
Na otázku súdu, aby sa vyjadrila matka k tomu, že mala napadnúť maloletú matka uviedla: ,,Je pravdou,
že som jej dala facku, bolo to preto, lebo som jej zakázala ísť von, keď predtým ma neposlúchla, mala
vychádzku do pol ôsmej a prišla až o štvrť na deväť, ja toto netolerujem, lebo sa o ňu bojím, keď som

jej to vysvetľovala, vulgárne sa vyjadrila voči mne, ja som jej preto dala facku, ktorú mi ona vrátila.
Matka ďalej uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok od januára 2013 vo
výške 185,60 eur, dovtedy poberala dôchodok vo výške 179,70 eur mesačne, pracuje tiež na dohodu
v spoločnosti TT-KOMFORT, s.r.o. Trnava, upratuje vchody, z tejto činnosti má príjem 135,45 eur
mesačne. Okrem toho má príjem z brigádnickej činnosti v pivárni Na hlinách, kde takisto upratuje, z

čoho má príjem 140,-eur mesačne, nemá uzavretú žiadnu dohodu, upratuje tiež ešte ďalší vchod na
Bučianskej ulici v Trnave, z čoho má príjem 40,- eur mesačne.
Kolíznaopatrovníčkanapojednávanídňa27.2.2013uviedla,žerodinusledujúeštezčiaspredrozvodom
manželstva, nestarostlivosť matky o deti je im známa iba z vyjadrení otca, iným spôsobom resp. žiadnym
spôsobom preukázaná nebola, nebolo preukázané ani nadmerné požívanie alkoholických nápojov

matkou maloletých detí.

Uznesením č.k. 19P/7/2013-32 zo dňa 18.3.2013 súd nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého
posudku č. 6/2013 zo dňa 2.8.2013 znalca Mgr. L. Q., znalca z odboru psychológia, odvetvie Klinická
psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, vyplýva, že úlohou znalca bolo vypracovať znalecký

posudok, ktorým zodpovie nasledovné:
Aký majú maloleté deti vzťah k otcovi a k matke?
Ku komu z rodičov majú maloleté deti bližší vzťah?
Aký vzťah majú otec a matka k maloletým deťom ?
Aký je vývin a vývoj maloletých detí v momentálnom výchovnom prostredí (deti sú zverené do striedavej

starostlivosti rodičov)?
Aký je doterajší výchovný vplyv rodičov na maloleté deti ?
Jevzáujmemaloletýchdetízmenavýchovnéhoprostrediatak,žebudúzverenédoosobnejstarostlivosti
jedného z rodičov?
Ktorý z rodičov má lepšie intelektuálne, citové, morálne predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú

starostlivosť o maloleté deti ?
Aký je vzťah maloletých detí so súčasným partnerom matky a ako tento vzťah na maloleté deti vplýva ?
Znalec na otázku - Aký majú maloleté deti vzťah k otcovi a matke? uviedol, že maloletá U. prežívala
obdobie pred rozvodom rodičov i po ňom negatívne, najprv sa chcela striedať u rodičov, ale potom
jej mama začala robiť zle, nadávala jej, niekedy preto, že neposlúchala, inokedy bezdôvodne. Bila ju,

dávala jej facky, preto ostala u otca asi 3 mesiace, potom sa rozhodla vyskúšať ísť znova k mame, ktorá
jej už teraz nenadáva ani ju nebije. Doma nachádzala fľaše od vína a vodky alebo od piva, asi raz za
týždeň bola mama opitá, potácala sa, narazila do niečoho, bolo to na nej vidieť a vtedy išla skoro spať.
Maloletá má k matke rozporuplný (ambivalentný) vzťah, nedokáže resp. nechce o nej povedať priamo
nič pozitívne ani negatívne. K otcovi má maloletá dobrý vzťah, berie ich s bratom viac na výlety ako

matka, minule boli v ZOO, ale on si tiež vypije cez víkendy, väčšinou sa pripije aj v sobotu aj v nedeľu,
vtedy na ňu slovne útočí a nadáva pred nimi na mamu.
Najviac sa jej nepáči, že rodičia si stále robia naschvál a ide to vždy cez nich ako deti, vulgárne si
nadávajú, urážajú sa, zosmiešňujú, kričia na seba a vyhrážajú sa jeden druhému. Ešte pred rozvodomv 9.2012 bolo medzi rodičmi násilie, teraz už nie je, obidvaja na seba útočili, či pod vplyvom alkoholu
alebo aj bez neho. Pre maloletú je to ťažké, keď na to všetko myslí, niekedy sa aj kvôli tomu trápi.
Podľa maloletej mladší brat L. reaguje na celú situáciu tak, že sa prikloní k tomu rodičovi, s ktorým trávi

týždeň. Keď mu niekto z rodičov povie, že mu niečo kúpi. tak potom nechce volať s tým druhým rodičom.
Maloletý L. spontánne rozpráva, že tato je zlý a mama je dobrá, napriek tomu, že na vyšetrenie maloleté
deti priviedol otec, uvádza, že tato robí mame zle a že ona robí dobre, že ju opľul pred škôlkou, zbil
ju a hodil o bar, vzápätí doplňuje, že to už bolo „strašne“ dávno. Pri pozorovaní vzájomnej interakcie a
komunikácie syna s otcom znalec nepozoroval žiadne pozoruhodnosti, spolu sa hrali, maloletý je v jeho

prítomnosti bezprostredný a spokojný, nejaví žiadne známky napätia alebo nespokojnosti.
Na otázku - Ku komu z rodičov majú maloleté deti bližší vzťah? Znalec uviedol, že vo vzťahu maloletých
detí k obidvom rodičom nie je taký významný rozdiel v intenzite resp. hĺbke citovej a emocionálnej
naviazanosti maloletých detí k otcovi a matke, ktorý by sa dal z psychologického hľadiska považovať
za významný. Maloleté deti majú k obidvom rodičom vytvorený vzťah, ktorý je silnejší ako negatíva,
ktoré vo vzťahu s matkou a otcom zažívajú. Maloletý L. je zvlášť naviazaný na matku aj na otca a

nedokáže si ešte dostatočne uvedomiť podrobnosti celej porozvodovej situácie. Maloletá U. si už dokáže
vytvoriť samostatnejší názor na obidvoch rodičov. Vyskúšala si možnosť pobytu iba u jedného z rodičov,
konkrétne u otca a po určitom čase sa rozhodla vrátiť aj k matke. Aktuálne prezentuje svoj postoj a
názor, že by si nepriala byť v starostlivosti iba u jedného z rodičov, ale chcela by pokračovať v striedavej
týždňovej starostlivosti u obidvoch rodičov. Udáva, že sa cíti u obidvoch rodičov dobre a chcela by, aby

to takto zostalo.
Na otázku - Aký vzťah majú otec a matka k maloletým deťom? Znalec uviedol, že matka hodnotí
maloletého syna ako veselého, múdreho, že sa s ním dá porozprávať, je šikovný, prítulný, ľúbi ju, je dosť
hravý, rád si maľuje s farbami, je pri nej aj keď pečie a varí. Maloletú dcéru vníma ako nevyrovnanú a
nestabilnú, ako introvertku, rada a dobre sa učí, je náladová, dosť sebecká, niekedy je výbušná inokedy

citlivá. Určitý egoizmus bol u nej aj predtým, ale výkyvy nálad pripisuje pubertálnemu obdobiu, býva
vtedy aj tvrdohlavá.
Otec podobne hovorí o obidvoch maloletých deťoch v prvom rade v superlatívoch, následne dokáže byť
nezávisle v zhode s matkou mal. detí aj kritický na adresu mal. dcéry, v súvislosti s jej ochotou pomôcť pri
jednoduchých prácach, ktoré súvisia s chodom domácnosti. Prekáža mu ním uvádzaná znížená úroveň

starostlivosti o maloleté deti zo strany matky resp. jej zanedbávanie, ako aj zhoršená kvalita komunikácie
s matkou maloletých detí v súvislosti s ich spoločnou rodičovskou starostlivosťou.
Naotázku-Akýjevývinavývojmaloletýchdetívmomentálnomvýchovnomprostredí(detisúzverenédo
striedavej starostlivosti rodičov)? Znalec uviedol, že celkový psychický vývin maloletých detí pokračuje,
v rámci možností momentálneho výchovného prostredia striedavej starostlivosti rodičov, v zásade

bez výrazného spomalenia alebo narušenia. Deti sú napriek napätiu a nestabilite, ktorú prežívajú,
adaptované na domáce i školské resp. predškolské prostredie. U obidvoch nie je prítomná klinicky
významná psychopatologická symptomatika, ktorá by si vyžadovala odbornú intervencii.
U maloletej nie je prítomná zvýšená miera prežívania úzkostnej a depresívnej symptomatiky, reaktívne
prežíva psychické napätie (tenziu) a frustráciu, ktorú spôsobujú pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi,

zvlášť prejavy ich vzájomného nepriateľstva (hostility). Situačne má sklon k výkyvom nálady a
negatívnemu sebahodnoteniu. Maloletá má cholerický temperament s miernym extravertovaným
zameraním a typickou dominantnou emocionálnou labilitou, môže reagovať impulzívne až dráždivo.
K zvýšenému neuroticizmu prispieva najmä nestabilné a disharmonické rodinné zázemie, v ktorom
bola konfrontovaná s množstvom rodičovských konfliktov, narušenou komunikáciou spojenou s prejavmi

heteroagresívneho slovného (verbálneho) i fyzického (brachiálneho) správania a zneužívaním (abúzom)
alkoholu, čo sa negatívne odráža aj na jej vzdorovitom a manipulatívnom správaní sa voči rodičom a
zvlášť matke.
Maloletý vyrastá v prostredí, ktoré v ňom dostatočne nepotencuje jazykové, imaginatívne a kreatívne
stránky osobnosti, je skôr realisticky zameraný. Je to druh obrany, ktorým reaguje na citovo zraňujúce a

emočne nestabilné vzťahové prostredie v bazálnej rodine. V jeho prežívaní vzťahu k rodičom je prítomná
rozpoltenosť, pretože rodičia sú v otvorenom konflikte, ktorí prenášajú na deti a on je nútený sa tomuto
prispôsobovať. Svojim správaním čiastočne napodobňuje neefektívne vzorce správania, ktoré pozoruje
v komunikácii a správaní svojich rodičov.
Na otázku -Aký je doterajší výchovný vplyv rodičov na maloleté deti? Znalec uviedol, že maloletá v

dôsledku aktuálne prežívanej nestability a zmenám v rodinnom prostredí, subjektívne prežíva významnú
existenčnú neistotu, citlivo vníma prevahu negatívnych interakcií, komunikácie a zážitkov v domácom
prostredí, čo následne ovplyvňuje jej prežívanie, máva výkyvy nálady a dáva najavo svojim rodičom
neochotu komunikovať a spolupracovať. Uzatvára sa pred nimi, pretože cíti tlak, reaguje nevyspytateľne,pudovo až hostilne, egoisticky, konfliktne, uniká do fantázie, čo je umocnené aj pubertou, v ktorej
sa aktuálne nachádza. Pretrvávajúce konfliktné vzťahy rodičov pôsobia na jej zdravý psychický vývin
neurotizujúco a môžu negatívne ovplyvniť jej psychosexuálny vývin v dimenzii formovania si vlastnej

identity, schopnosti vytvárania si vlastných hodnôt a cieľov a v oblasti partnerských vzťahov, kde môže
dôjsť k narušeniu hodnôt a vnímaniu partnerskej dôvery a vernosti. Na disharmonické rodinné prostredie
a aj súčasnú pokračujúcu konfliktnú komunikáciu, ktorá prebieha medzi rodičmi, reaguje ambivalentným
spôsobom. Na jednej strane sa snaží byť konformná s obidvoma rodičmi, čo sa prejavuje aj v tom, že
ich obidvoch vníma rovnako kriticky a na druhej strane sa s nimi čo najviac snaží vychádzať a pozerať

sa na nich z tej lepšej stránky. Nechce stratiť ani jedného z nich. Snaží sa o racionálnu kontrolu citov
a emócií a najmä potláčanie negatívnych momentov v prežívaní. Maloletý má tendenciu vo zvýšenej
miere očakávať nepriateľské, negatívne alebo trestajúce reakcie vo vzťahu k druhým ľuďom. Preto
používa v komunikácii a správaní trucovitosť, odmietanie a impulzívnosť. V jeho prežívaní ale nie sú
zvýšené úzkostné momenty alebo depresívne obsahy. Prítomné sú hlavne projekcie nerozhodnosti
(ambivalencie), neistoty alebo pasivity resp. odmietania kooperácie, naznačené sú konflikty vyplývajúce

zrôznehoprístupurodičovkdeťom,nezáujemrodičaodieťa,popisy(deskripcie)negatívnychmomentov
v správaní a nepriateľstvo (hostilita) v interpersonálnej komunikácii.
Na otázku - Je v záujme maloletých detí zmena výchovného prostredia tak, že budú zverené do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov? Znalec uviedol, že na základe psychologického vyšetrenia maloletých
detí a rodičov si nemyslí, že je v záujme maloletých detí zmena výchovného prostredia tak, že budú

zverené do starostlivosti jedného z rodičov. V záujme maloletých detí by sa mali obidvaja rodičia
podieľať na ich výchove a starostlivosti o nich. Zároveň je potrebné, aby rodičia hľadali spôsob ako
zlepšiť a zefektívniť ich vzájomnú komunikáciu a v záujme maloletých deti sa správať jeden k druhému
konštruktívnejšie. Aktuálne rodičia maloletých detí, potom ako sa dcéra znova vrátila od otca k matke,
znova pokračujú v realizácii striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch. K zvereniu maloletých

detí do starostlivosti jedného z rodičov by malo dôjsť až v prípade závažného zlyhania rodičovskej
starostlivosti o maloleté deti u jedného z rodičov.U matky maloletých detí je podozrenie na zneužívanie
návykových látok (abúzus) najmä škodlivé pitie alkoholu a užívanie ukľudňujúcich psychoaktívnych
liekov (benzodiazepíny), prítomné sú zmeny v kvalite poznávacích (kognitívnych) funkcií najmä pamäte,
abstinenčné príznaky ako výrazný tras (tremor) rúk i celého tela a celkové zmeny v afektivite a v integrite

osobnosti. Subjektívne nadužívanie alkoholu neguje, čo je v rozpore nielen s klinickými príznakmi, ale
aj s údajmi od blízkych osôb (heteroanamnéza).
Na otázku - Ktorý z rodičov má lepšie intelektuálne, citové a morálne predpoklady pre riadny vývoj,
výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti? Znalec uviedol, že podľa výsledkov psychologického
znaleckého vyšetrenia obidvaja rodičia majú elementárne intelektuálne, citové a morálne osobnostné

dispozície pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti. Obidvaja sú zároveň v
niektorých dôležitých zložkách svojich osobností a oblastiach potrebných pre plnohodnotnú výchovu
svojich detí rizikoví. Matka je riziková kvôli možným existenčným ťažkostiam, emocionálnej nestabilite
a s ňou spojenými rizikovými vzťahmi a tendenciou k škodlivému pitiu alkoholu. U otca je riziková
najmä jeho aktuálna neschopnosť zmieriť sa s rozchodom, akceptovať zmenenú situáciu a spracovať

negatívne a zraňujúce emócie a obsahy s tým spojené, ktorá ho následne motivuje k aktívnej snahe a
konaniu zameranému voči matke mal. detí. U obidvoch rodičov je najväčším rizikom, pri ich spoločnej
starostlivosti o deti, neschopnosť efektívnej a konštruktívnej komunikácie a spolupráce a pretrvávanie
konfliktov, ktoré prenášajú na deti.

V priebehu konania tunajší súd uznesením č.k. 19P/7/2013-125 zo dňa 27.2.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/30/2014-138 zo dňa 30.4.2014 nariadil rodičom, aby maloletú
U. odovzdali do starostlivosti Krízového strediska v Trnave. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva
nasledovné: ,,.....matka maloletej predala byt a odišla so svojim priateľom bývať do Rakúska. Maloletú
U. nechala v starostlivosti svojej kamarátky J. U., príp. jej matky I. U., bytom A., D. X. Otec maloletej

však nesúhlasí s tým, aby sa J. U. príp. jej matka starali o jeho dcéru, nepozná ich a ani nevie, v akých
podmienkach maloletá u nich žije. Podľa neho je maloletá celé dni vonku až do večera, v týždni bola
v krčme Kysuca pozerať hokej. Z tohto dôvodu sa dožadoval, aby bola predbežným opatrením zverená
do jeho osobnej starostlivosti. Maloletá U. však aktuálne odmieta otca, na ich oddelení uviedla, že k
otcovi nechce ísť, pretože ju týra, stále jej nadáva a bezdôvodne ju bije. V prítomnosti otca sa dokonca

vyjadrila, že radšej pôjde do detského domova, ako k nemu. Neskôr maloletá ich oddelenie telefonicky
kontaktovala s tým, že ak jej povedia, že musí ísť k otcovi, tak sa radšej zabije. Za účelom náhradnej
osobnej starostlivosti bola oslovená i stará matka maloletej D. Q., tá však vzhľadom na svoj vek a
pubertálne obdobie maloletej túto možnosť odmietla. Maloletá U. sa vyjadrila, že k starej matke takistonechce ísť, lebo bude na ňu stále otcovi žalovať. Chce zostať v domácnosti J. U.. Ich oddelenie bolo
v telefonickom kontakte len s U. I. U. - matkou J. U., dohodli sa s ňou, že príde spolu s maloletou na
ich oddelenie, toto sa však nestalo, pretože matka maloletej povedala I. U., že nemusí na oddelenie

chodiť, že si situáciu porieši sama. Dňa 18.2.2014 sa pokúsili prešetriť pomery v domácnosti I. U.,
avšak bezúspešne, nakoľko ich odmietla vpustiť do svojej domácnosti s odôvodnením, že na druhý
deň sa na ich oddelenie dostaví matka a nech si situáciu rieši sama. Dňa 19.2.2014 sa dostavila na
ich oddelenie matka maloletej, avšak jednoznačné stanovisko v ten deň nezaujala, na druhý deň ich
telefonicky kontaktovala s tým, že sa dohodla s pani U., že naďalej bude zabezpečovať starostlivosť o

maloletú U., pretože aj sama U. to tak chce. Vyjadrila sa, že bude o maloletú U. bojovať a v prípade
potreby je ochotná zostať s ňou na Slovensku, kým neukončí školský rok. Kde s ňou plánuje bývať
však nekonkretizovala, deň pred tým pri pohovore uviedla, že keď ide na Slovensko je u svojho
priateľa na dome v Kamenáči. Z uvedeného vyplýva, že matka nezaujala jednoznačne stanovisko
ohľadom maloletej napriek tomu, že vedela, že otec maloletej nesúhlasí s tým, aby bola maloletá v
starostlivosti pani U., že maloletá sa vyhráža zabitím ak by musela ísť k otcovi, alebo že radšej pôjde

do detského domova ako k otcovi. Situácia s maloletou U. si vyžaduje rázne a urýchlené riešenie, v
rodine úplne absentuje schopnosť kompetentne komunikovať a situáciu s maloletou riešiť s ohľadom na
jej najlepší záujem. Zároveň si matka dostatočne neuvedomuje celkový vplyv tejto situácie na psychický
a sociálny vývoj dieťaťa. Z pohľadu kolízneho opatrovníka je preto v záujme maloletej vykonať ďalšie
opatrenia a zabezpečiť odbornú diagnostiku, špeciálne sociálne poradenstvo, a v neposlednej miere

najmä odbornú psychologickú pomoc a pomoc na zvládnutie krízy. Sám otec maloletej pri pohovore
uviedol,žesiuvedomujenaliehavosťpomocimaloletejU.akoajimakorodičomasúhlasilbysdočasným
krátkodobým umiestnením maloletej do Krízového strediska za týmto účelom.“
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2014.

Zo správy Krízového strediska v Trnave zo dňa 9.6.2014 súd zistil, že maloletá U. bola prijatá do ich
zariadenia dňa 10.3.2014.

Následne na pojednávaní dňa 16.6.2014 matka uviedla, že žiada zveriť maloletú U. do svojej
starostlivosti, navštevuje ju v krízovom centre, maloletá sa vyjadrila, že s otcom nechce byť, nakoľko ju

tento týral, bolo na neho podané aj trestné oznámenie, skončilo sa to zrejme uložením pokuty, verí tomu,
že to tak bolo, pretože i ku nej sa otec maloletých detí správal agresívne. Ďalej matka uviedla, že v
súčasnostižijevRakúskuvKlagenfure,kdenavštevujekurznemčinyavypomáhasdomácnosťoujednej
pani, pomáha jej s deťmi, má príjem mesačne okolo 200,-eur, poberá invalidný dôchodok vo výške 195,-
eur, má tam priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti v 1 a pol izbovom byte, ktorý si spolu kúpili,

v najbližšom období chce riešiť prázdniny, aby bola maloletá s ňou v Rakúsku po dohode s riaditeľkou
krízového strediska a od septembra by sa vrátila na Slovensko i s maloletou kým si dokončí 9. ročník
základne školy, určite by si našla podnájom, už na tom pracuje. Našla by si nejakú brigádu, finančne by
ju podporoval aj priateľ, nevie povedať tak veľmi dopredu, či by tu zostala natrvalo, rozprávala sa o tom
i s maloletou a myslí si, že lepšie predispozície na štúdium by mala v zahraničí ako tu na Slovensku. Čo

sa týka maloletého L., je pravdou, že ho pravidelne nenavštevuje a to z toho dôvodu, že keď tam bola
v septembri 2013 došlo ku konfliktu, otec ju opľul, vyháňal ju preč, maloletý povedal, že ide s otcom
na pizzu, nechcel ísť s ňou, v januári 2014 si maloletý prišiel pre darčeky, povedal jej, že ju nechce,
maloletý jej povedal že ju nenávidí, povedal jej to ešte v septembri, povedal to aj maloletej U., keď
prišiel za ňou do krízového centra. Vzhľadom na správanie maloletého súhlasí s tým, aby bol zverený

do starostlivosti otca i keď by najradšej mala obidve deti. Maloletá s jej priateľom vychádza veľmi dobre,
boli na spoločnej dovolenke od 23.2.2014 do 9.3.2014 na Kube, má stále toho istého priateľa ako v
čase, keď bol vypracovávaný znalecký posudok v predmetnej veci t. j. v auguste 2013. Odvtedy ako je
maloletá v krízovom centre každý víkend si ju berie so sebou, priateľ má rodičovskú chatu v Kamenáči,
tam bývajú. Stretávanie s maloletou je bezproblémové, minulý týždeň ju zobrali aj na jednodňový výlet

do Rakúska, pred odletom na Kubu boli v Prahe na celý deň, aj v týždni si maloletú berie na vychádzky.
Splnomocnená zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 16.6.2014 uviedla, že trvajú na tom, aby obe deti
boli zverené do starostlivosti otca.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 16.6.2014 uviedla, že navštívili starú matku dňa 5.6.2014,
bolo zistené, že v súčasnosti býva u nej otec i s maloletým L., stará matka tam však otca nechce, dôvod

nepozná, trpí ho tam len kvôli maloletému L.. Stará matka D. Q. sa odmietavo vyjadrila k tomu, že by jej
mali byť deti zverené do náhradnej starostlivosti, obáva sa, že by nezvládala výchovu mal. U., ktorá je
v pubertálnom veku a je silno ovplyvňovaná matkou. Rozprávali sa i s maloletou U. v krízovom centre,
podľa rozhovoru s maloletou jej vzťah k otcovi sa za tri mesiace odkedy je v krízovom centre nezmenil,stále ho odmieta, nerozpráva sa s ním a vyjadrila sa, že ani sa s ním rozprávať nebude, povedala, že ho
nenávidí, a nenávidí aj svojho brata, nechcela aby sa narodil, a nemá ho rada, vyjadrila sa, že chce byť s
matkou. Matka sa za celý čas neozvala, nekontaktovala sa s nimi za účelom riešenia situácie, doposiaľ

v podstate nepreukázala svoj záujem o maloletú a svoju schopnosť sa o ňu postarať. Je toho názoru,
že nemá význam nariaďovať ústavnú starostlivosť nad maloletou, keďže má oboch rodičov navrhuje
zveriť maloletú do starostlivosti matky ale až potom, keď matka preukáže svoje podmienky, a to ako si
predstavuje svoju starostlivosť o maloletú natrvalo. Navrhuje v konaní vypočuť maloletú vzhľadom na
jej vek je už schopná vyjadriť svoj názor.

Na pojednávaní dňa 8.9.2014 otec uviedol, že maloletú U. cez prázdniny nenavštevoval, nakoľko bola
celé dva mesiace s matkou v Rakúsku, teda takéto informácie mal z krízového centra, naposledy ju
videl koncom júna 2014, bol ju navštíviť v krízovom centre, maloletá odmietala jeho i maloletého L., je
silne ovplyvnená matkou.
Na otázku súdu, prečo maloletá odmieta byť s otcom, prečo tvrdí, že ju týral? Otec uviedol: ,,K tomuto

nemám slov, nie je to pravda, nenávidí ani vlastného brata, ktorý jej nič nespravil. Ja trvám na tom, aby
mi bola zverená do osobnej starostlivosti.“
Ďalej otec uviedol, že stále býva u matky v 2-izbovom byte a to od marca alebo apríla 2014 i s maloletým
L., predtým býval v 3-izobovom prenajatom byte, nakoľko som však prišiel o prácu, nemohol si dovoliť
ho platiť. Výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom teraz býva je jeho matka. Od 1.9.2014 je zamestnaný

u zamestnávateľa Auto Impex, u predchádzajúceho zamestnávateľa VOLVO TRUCK, s.r.o. Senec bol
zamestnaný do februára 2014, pracovný pomer bol ukončený dohodou z iniciatívy zamestnávateľa z
dôvodu, že veľa vymeškával v práci, lebo matka maloletého ho stále ťahala po súdoch, po policajtoch, i
keď to bolo ospravedlnené voľno, veľa vymeškal v práci a zamestnávateľ to nemienil akceptovať. Jeho
príjem bol vtedy asi 900,-eur netto mesačne. Maloletý L. je stále s ním, matka sa oňho vôbec nezaujíma,

teraz pred týždňom mu telefonovala, maloletý sa na ňu ani nepýta, odmietol s ňou aj komunikovať.
Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že žiada, aby maloletá U. bola zverená do osobnej
starostlivosti matky, súhlasí s tým, aby maloletý L.v bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Matka v
súčasnosti nemá ešte vybavené bývanie v Trnave, ak sa jej nepodarí zohnať podnájom, starostlivosť
o maloletú bude zabezpečovať v dome, ktorý sa nachádza v záhradkárskej oblasti v časti Kamenáč v

Trnave.
Matka uviedla, že celé dva mesiace t. j. v júli aj v auguste 2014 boli v Rakúsku, ona maloletá U. a jej
priateľ, bývali tam v 3-izbovom byte, ktorý kúpili teda kúpil ho jej priateľ v júli 2014, 1.8.2014 sa doňho
nasťahovali, pôvodný 1 a pol izbový byt je stále na predaj, bol to byt jej priateľa. Vrátili sa posledný
augustový týždeň, keďže maloletá sa mala 30.8.2014 vrátiť do krízového centra, čo sa aj stalo, bývali v

záhradnom dome v Kamenáči, ide o murovaný dom, ktorý je kompletne vybavený, sociálne zariadenie,
kuchyňa, čo je na prízemí, a na poschodí je jedna izba ako spálňa, toto je jedna z možností, dočasná,
kde by s maloletou bývala, pokiaľ si nenájde podnájom a zamestnanie.
Na otázku súdu z akého dôvodu si doposiaľ nenašla podnájom a zamestnanie, keď na minulom
pojednávaní tvrdila, že toto zariadi, kým maloletá nastúpi do školy? Matka uviedla: ,,Zamestnanie je

veľmiťažkésinájsť,nakoľkosominvalidnádôchodkyňa,somčiastočneinvalidnána70%,jasomnemala
ani peniaze na podnájom.“
Na otázku súdu, z čoho by žila, ak zostane tu na Slovensku? Matka uviedla: ,,Ja si to predstavujem tak,
že kým si nenájdem podnájom, budeme na dome v Kamenáči, ja tu plánujem byť stále, ale určite budem
musieť ísť do Rakúska, neviem uviesť ako často, aby som jej mohla vybaviť strednú školu v Rakúsku.“

Na otázku súdu, kto bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú, keď bude v Rakúsku? Matka
uviedla: ,,Keď budem v Rakúsku, starostlivosť bude zabezpečovať pani U., to je moja známa, ktorá je
takisto na invalidnom dôchodku, U. tam mala u nej zabezpečenú izbu, stalo sa nedorozumenie medzi
pani U. a sociálnou pracovníčkou, keď ju nepustila do bytu.“
Na otázku súdu, prečo chce, aby sa starala o maloletú pani U., namiesto otca? Matka uviedla: ,,Pani U.

by sa starala o maloletú len v čase, keď ja budem v Rakúsku, preto, lebo otec je tyran, lebo týral aj mňa,
verím tomu. U. na polícii povedala, že ju ťahal z postele, že ju bil s remeňom a maloletému L. hovoril,
že to bude robiť aj jemu, keď nebude poslúchať.“
Na otázku súdu, či je teraz na Slovensku nepretržite?
Matka uvádza: ,,Áno, sme tu od 25.8.2014. Ja v Rakúsku nemám trvalú prácu, ako som uviedla,

pomáhala som len príbuznej môjho priateľa, ktorá má zdravotne postihnuté dieťa. Ja poberám invalidný
dôchodok v súčasnosti vo výške 193,60 eur. K veci chcem ešte uviesť, že čo sa týka mal. L., nebolo
to z mojej strany tak, že by som nemala záujem sa s ním stretnúť, ako som už uviedla aj na minulýchpojednávaniach, keď som prišla pre maloletého L. otec sa k u mne nevhodne správa, opľúval ma,
škaredo sa ku mne správať.“
Kolíznaopatrovníčkauviedla,žemázato,žematkavtomtokonanípristupujekcelejvecinezodpovedne,

berie na ľahkú váhu zodpovednosť za výchovu svojej dcéry. Matka sa vyjadrila, že ona by si to
predstavovala tak, že by bolo vhodné, keby maloletá počas 9. ročníka zostala v krízovom stredisku,
keďže maloletá U. sa stále dožaduje matky. Myslí si, že matka mala dostatok času od posledného
pojednávania a ak by skutočne mala záujem, vyriešila by si bytovú situáciu.

Maloletá U. Q., pred súdom uviedla: ,,Ja by som chcela byť s mamou, u otca nechcem byť, nakoľko otec
pije, otec pil ešte aj keď neboli rozvedení, vždy keď mal voľno cez víkendy, vtedy ubližoval iba mame.
Keď som bola ale uňho stalo sa, že ma ťahal z postele, šľahal ma remeňom po nohách a L. hovoril,
že toto ho čaká, keď nebude poslúchať, ja som vtedy nič neurobila, stalo sa, že ma chcel vyhodiť aj z
balkóna, on ma chytil a povedal L., aby otvoril dvere a že ma ide vyhodiť, keď som bola drzá, tak vtedy mi
nadával, povedal mi, že som magor, dementná a povedal mi, že bude zo mňa kurva ako z mojej mami,

s tým remeňom keď ma bil po nohách to bolo na jarmok minulý rok 2013, mala som modriny po nohách,
stále robil naschvály, keď som bola vonku, tak ma sledoval. Keď som bola doma, mala som otvorené
okno a brat na mňa kričal zvonku pod oknami „poď von ty kurva malá“, otec sedel v aute a smial sa tomu.
Na otázku súdu, či boli chvíle, že jej bolo s otcom dobre, že sa k nej správal ako otec? Maloletá
uviedla: ,,Otec stále odchádzal a nechával mi doma malého, že ho mám strážiť. Ja otca nenávidím.

Naposledy som ho videla, keď bol za mnou v krízovom centre, ale ja som sa s ním nechcela stretnúť,
potom som ho videla, ako išiel za psychológom, s bratom sme sa stále bili, hádali, teraz mi je v krízovom
centre dobre. Mama ma berie na výlety, boli sme na dovolenke, mama mi aj všetko kupuje, keď sme
boli teraz v Rakúsku, sťahovali sme sa do druhého väčšieho bytu, chodili sme sa kúpať, boli sme v
zoologickej, mama bola so mnou každý deň, nikam nechodila, vždy sme chodili spolu. S mamou si

rozumiem, aj keď sme sa párkrát pohádali, keď som bola drzá, mali sme odlišné názory. Teraz keď
sme sa vrátili v auguste, bývali sme v Bielom Kostole na záhrade, je to taký menší dom, je tam všetko,
sociálne zariadenie, je tam aj televízor, aj krb, vonku je gril, sú tam dve postele a ešte matrac, bola
som tam iba ja, mama a Tomáš, to je mamin kamarát, s ním si dobre rozumiem, kúpil mi aj návliečky,
ja neviem, ako to bude teraz kým skončím 9. ročník, mama mi nevedela povedať, povedala, že potom

pôjdem na strednú školu do Rakúska, chcela by som ísť študovať za interiérovú a exteriérovú návrhárku.
Ja neviem, ako to je v Rakúsku. Tam sme ešte takúto školu nehľadali. Ja by som chcela zostať v
krízovom centre kým neskončím 9. ročník.“
Na otázku súdu, či nechce byť so starou matkou? Maloletá uviedla: ,,To sa nedá, keď je otcova mama.“
Na otázku súdu, či nemá dobrý vzťah so starou matkou? Maloletá uviedla: ,,Pretože tam je otec.“

Na otázku súdu, ako to bolo keď bývala u pani U.? Maloletá uviedla: ,,Ja som tam bývala asi mesiac, bolo
tam dobre, o mňa sa starala aj mi varila, čo som si rozkázala. Ja som ju poslúchala, bola na mňa dobrá.“

Na otázku súdu, aby sa otec vyjadril k tvrdeniu maloletej o tom, že ju mal fyzicky napádať a vulgárne
sa vyjadrovať? Otec uviedol: ,,Nebola to pravda. Keď bola maloletá u pani U., maloletá sa túlala po

krčmách, čo som hlásil aj na sociálku.“

Svedkyňa D. Q. uviedla, že je matkou otca maloletých detí, o maloletej U. nemá dva roky žiadne správy,
táto bola štvaná proti nej, keď za ňou aj išla do centra, len nútene sa s ňou bavila, vždy mala nejakú
výhovorku, že má doučovanie, projekty, nechcela ísť s ňou ani na vychádzku, so synom je to tak, že

zostal bez bytu, býva u nej aj s maloletým L., o ktorého sa príkladne stará, s malým mu vôbec nepomáha.
Keď bude teraz chodiť do roboty na poobednú bude mu s maloletým pomáhať.
Na otázku súdu, či sa svedkyňa vie vyjadriť k vzťahu otca s maloletou U.? Svedkyňa uviedla: ,,Maloletá
ho nenávidí, ja som si včera vynútila návštevu v krízovom centre, viem, že U. navádzali z krízového
centra aj zo sociálneho tak, že keď pôjde ku mne, nebude sa s otcom stretávať. To sa nedá, aby sa

maloletá s otcom nestretávala. U mňa v mojom byte sa budú stretávať. Ja by som strašne mala rada
U., ale je tu veľkáý problém, ona nás ešte viac rozoštve, ako nenávidí otca, začne maloletá nenávidieť
aj mňa.
Na otázku súdu, či svedkyňa má záujem o starostlivosť o maloletú? Svedkyňa uviedla: ,,Ja vám neviem
odpovedať. Ja by som ju rada mala, ale sa toho bojím, lebo ja nemám len ju, je tu syn, maloletý L.. Ja

mám aj ďalšie vnúčence a ona by bola sebecká, iba seba chce vidieť.“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne otca či svedkyňa vie, čo je príčinou nenávisti maloletej U. k otcovi
a odkedy to trvá? Svedkyňa uviedla: ,,Keď on teda môj syn došiel do nájomného bytu, začal požívať
alkohol a to je ten problém. Nevedel sa so všetkým vyrovnať.“Splnomocnená zástupkyňa otca k výpovedi maloletej U. uviedla, že vzhľadom na vyjadrenie maloletej,
ktorá uviedla, že nenávidí otca i maloletého L., netrvajú na zverení maloletej U. otcovi i keď jej vyjadrenia

považujú za účelové. Nakoľko sú toho názoru, že matka nemá vytvorené podmienky na poskytnutie
osobnej starostlivosti o maloletú a nemá ani skutočný záujem o starostlivosť o maloletú, prikláňajú sa
k nariadeniu ústavnej starostlivosti nad maloletou. Čo sa týka maloletého L., trvajú na jeho zverení do
osobnej starostlivosti otca, výživné žiadajú vo výške 150,-eur mesačne, keď maloletý L. navštevuje 1.
ročník ZŠ, začal navštevovať futbal, s čím sú výdavky 80,-eur mesačne za to, že trénuje, hrá za Spartak

Trnava, v ostatnom sú s ním len bežné výdavky, je zdravý. Čo sa týka úpravy styku, nežiadajú styk
upraviť, tento chcú nechať bez obmedzenia.
Splnomocnená zástupkyňa matky uviedla, že trvajú na tom, aby maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matky, so zverením maloletého L. do starostlivosti otca súhlasia, s navrhovaným výživným
nesúhlasia, z dôvodov majetkových pomerov matky, matka poberá len invalidný dôchodok, iný majetok
nemá, majetok žiadny nevlastní, preto navrhuje výživné na L. v minimálnej výške. Na maloletú U.

požadujú výživné vo výške 250,-eur mesačne, vzhľadom na predchádzajúci príjem otca vo výške 900,-
eur mesačne. S nariadením ústavnej starostlivosti nesúhlasia.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že je toho názoru, že matka neprejavila doteraz skutočný záujem o
starostlivosť o maloletú, s úradom nespolupracuje, doposiaľ nepreukázala, že by si tu vytvorila
podmienky, aby zabezpečila nepretržitú starostlivosť o maloletú, za tejto situácie sa prikláňa k nariadeniu

ústavnej starostlivosti nad maloletou. Doposiaľ nie je zrejmé, kde matka dala peniaze za predaj bytu.

Na otázku súdu, aká bola kúpna cena za predaj bytu a ako naložila s týmito peniazmi? Matka
uviedla: ,,Byt som predala za 43.000,-eur, išlo o byt, ktorý bol v mojom výlučnom vlastníctve, zaplatila
som si v Rakúsku podnájom, 3-izbový byt, v ktorom teraz bývame máme v prenájme, ja platím 350,-

eur za prenájom, kúpila som si auto za 9.000,-eur, teda auto som si nekúpila, je pravdou, že nehovorím
pravdu.“
Na otázku súdu, aby sa matka vyjadrila, ako naložila so sumou 43.000,- eur a či má ešte nejaké peniaze?
Matka uviedla: ,,Ja som ich minula, popožičiavala som ich. Môj bývalý manžel na mňa povedal, že som
alkoholička, gamblerka, ja som ich minula.“

Na otázku splnomocnenej zástupkyne otca ako naložila s peniazmi za predaj predchádzajúceho bytu,
ktorý predala za 68.000,-eur? Matka uviedla: ,,Ja som si kúpila tento druhý byt v Trnave (ktorý som
predala za 43.000,-eur), mala som aj nedoplatky na byte, minula som peniaze na zariadenie do bytu,
byt som kúpila za 58.000,-eur.“

Na pojednávaní dňa 26.11.2014 a dňa 2.2.2015 splnomocnená zástupkyňa otca uviedla, že otec matke
posielal výživné v mesiaci október 2013 vo výške 20,-eur, v mesiaci november 2013 vo výške 40,-eur,
v mesiaci december 2013 vo výške 60,-eur a v mesiaci marec 2014 vo výške 60,-eur, išlo o výživné na
U., uvedenými sumami bolo platené výživné na mal. U. vo výške tak ako je to uvedené na poštových
poukážkach, za mesiac, v ktorom bolo toto výživné zaplatené. Z výpisov z účtu otca vyplýva, že v októbri

2013 zaplatil na výživu maloletej ešte ďalších 20,- eur a v mesiaci január 2014 zaplatil výživné vo výške
60,-eur. To sú všetky sumy, ktoré zaplatil otec na výživné pre mal. U., okrem toho sa podieľal na iných
výdavkoch na maloletú, tieto však nežiada žiadnym spôsobom zohľadniť. Ďalej uviedla, že chápu, že
maloletá vzhľadom na svoj vek má už svoj názoru, vyjadrila svoje rozhodnutie, vzhľadom však na osobu
matky, na jej neistú situáciu, čo sa týka bývania, čo sa týka jej zotrvania na území SR, na skutočnosť,

že nie je možné rozhodnúť tak, že by maloletá bola dočasne v krízovom centre, navrhuje v prípade,
ak súd zverí maloletú do osobnej starostlivosti matky, aby nariadil ochranné opatrenie a to dohľad nad
maloletou.
Otec uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok je 664,25 eur, okrem tohto príjmu iný príjem
nemá. Maloletý L. býva stále s ním, u maloletého nedošlo k žiadnej zmene. V prípade zverenia

maloletého do jeho starostlivosti žiada výživné od matky 150,-eur mesačne. Žiada, aby súd pri
rozhodnutí prihliadol na celkové majetkové pomery matky, teda že vlastnila byt, ktorý predala a financie
si ponechala a taktiež na fakt, že na maloletého neprispieva odkedy je maloletý v jeho starostlivosti t.j.
od augusta 2013, dovtedy fungovala striedavá starostlivosť, výživné žiada určiť až od augusta 2013.
Ďalej uviedol, že maloletá U. sa nachádzala v starostlivosti matky ako uviedla matka výživné platil tak

ako uviedla jeho splnomocnená zástupkyňa.
Matka uviedla, že stále je jej jediným príjmom invalidný dôchodok vo výške 193,-eur, býva v Rakúsku
s priateľom, zamestnaná nie je, odvody na zdravotné poistenie sú za ňu platené v SR, v Rakúsku
absolvuje kurz nemčiny, brigádnicky ju nikto nezamestná. Nemôže oficiálne ani byť opatrovateľkou,pretože nemá na to certifikát. Od posledného pojednávania maloletá bola celý čas u nej počas sviatkov
a jesenných prázdnin v novembri 2014, zobrala si ju v stredu a odovzdala ju v nedeľu, boli v Bratislave,
v Rakúsku, pokúpila jej nejaké veci, všetko bolo v poriadku. Následne ju mala cez víkend od 21.11.2014

do 24.11.2014, s maloletou prespávali na chate v Kamennom Mlyne, boli v Bratislave na vianočných
trhoch. Zotrváva na svojom vyjadrení, aby maloletý L. bol zverený otcovi s tým, že bude prispievať
na jeho výživu vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného. Je pravdou, že sa nestretla
s maloletým nakoľko maloletý je ovplyvniteľný po skúsenostiach z minulých stretnutí, keď bola otcom
detí urážaná, opľuvaná, museli prísť policajti, radšej za ním nešla. Je pravdou, že od augusta 2013 je

maloletý u otca, výživné neplatila. Maloletá U. od januára 2013 do mája 2013 bola u otca a následne
od mája 2013 do októbra 2013 prebiehala striedavá starostlivosť, od novembra 2013 bola maloletá u
nej, otec výživné neplatil, následne bola umiestnená v krízovom centre. Výživné na U. žiada od otca vo
výške 250,-eur a to od novembra 2013 odkedy bola maloletá u nej.
Ďalej matka uviedla (na pojednávaní dňa 2.2.2015), že teraz bola mesiac na Slovensku, preliečuje sa a
rehabilituje, býva v rodičovskom dome priateľa v Kamenáči, kde s nimi bola i maloletá. Ako sa dozvedela,

je možné, aby maloletá zostala na dobrovoľnom pobyte v krízovom centre kým dokončí školu, pripúšťa,
že dovtedy by zostala na Slovensku a maloletá by bývala s ňou v rodičovskom dome jej priateľa, je to
možné resp. je možné , že budú bývať niekde inde v Trnave, zatiaľ nevie o ničom konkrétnom. Chce sa
o maloletú starať, maloletá chce byť s ňou, otca stále odmieta. Otec maloletú navštívil v centre, maloletá
ho odmieta, nechce ani jeho darček.

Na otázku splnomocnenej zástupkyne otca, prečo sa zdržiavala v Rakúsku, keď dcéra bola tu na
Slovensku? Matka uviedla: ,,Lebo tu som nikoho nemala, môj priateľ tam mal svoje zázemie, mal tam
prácu, ja som tam bola s ním, navštevovala som kurz nemčiny.“
Kolízna opatrovníčka uviedla, že s maloletou rozprávala, chce zostať v krízovom centre, chce si dokončiť
školu, dokonca sa jej tam páči, chce byť s matkou, otca naďalej odmieta, odmieta aj brata. Vzhľadom na

vykonané dokazovanie navrhuje mal. U. zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením
výživného vo výške tak, aby zodpovedalo odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam
a schopnostiam rodičov. Maloletého L. navrhujem zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať
platiť primerané výživné.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca - Volvo Truck Slovak, s.r.o., Senec zo dňa 11.2.2013 súd zistil, že
otec bol v ich organizácii zamestnaný od 1.2.2002, jeho priemerný čistý mesačný príjem v období august
2012 až január 2013 bol 1.060,92 eur.

Z výpisu z účtu otca za mesiac október 2013 a január 2014 súd zistil, že v mesiaci október 2013 bola

otcovi poukázaná od zamestnávateľa Volvo Truck Slovak suma 914,17 eu a v mesiaci januára 2014
suma 854,67 eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 24.9.2014 súd zistil, že otec bol v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.2.2014 do 31.8.2014.

Z platobných príkazov na výplatu dávok predložených otcom súd zistil, že otcovi boli vyplácané dávky
nasledovne: v mesiaci apríl 2014 vo výške 988,- eur, v mesiaci mája 2014 vo výške 705,70 eur, v mesiaci
jún 2014 vo výške 729,20 eur, v mesiaci júl 2014 vo výške 705,70 eur, v mesiaci august 2014 vo výške
729,20 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca - AUTO-IMPEX, spol. s r.o., Bratislava súd zistil, že priemerný čistý
mesačný príjem otca z obdobie september 2014 až december 2014 bol 610,36 eur, pracovný pomer
trvá od 1.9.2014.

Z poštových poukážok a výpisov z účtu otca súd zistil, že otec poukázal matke nasledovné sumy: v
mesiaci október 2013 2 x 20,-eur, v mesiaci november 2013 40,-eur, v mesiaci december 2013 60,-eur,
v mesiaci január 2014 60,-eur a v mesiaci marec 2014 60,-eur.
Z potvrdenia spoločnosti TT Komfort, s.r.o. Trnava zo dňa 28.2.2013 súd zistil, že matke bol v mesiacoch
január až október 2012 vyplatený čistý príjem vo výške 135,45 eur mesačne, v mesiaci november 2012

vo výške 404,32 eur a v mesiaci december 2012 vo výške 135,45 eur.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 25.2.2013 súd zistil, že matka poberá invalidný
dôchodok vo výške 185,60 eur mesačne.Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 21.1.2015 súd zistil, že matka poberá invalidný
dôchodok vo výške 196,30 eur mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(ods.3).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad
vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov
a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže

rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

V danej veci mal súd preukázané, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom
v roku 2012 došlo k podstatnej zmene pomerov. Otec predmetný návrh podal v januári 2013, poukazoval
nanedostatočnústarostlivosťmatkyomaloletédeti,nadmernépožívaniealkoholickýchnápojovmatkou,
na skutočnosť, že maloletá Petrana úplne odmieta bývať u matky z dôvodu jej neustáleho požívania

alkoholických nápojov.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, v priebehu konania sa situácia - starostlivosť o deti menila,
keď v čase podania návrhu v januári 2013 až do mája 2013 bola maloletá U. u otca, teda striedavá
starostlivosť u nej sa nerealizovala, následne od mája 2013 do októbra 2013 opätovne prebiehalastriedavá starostlivosť a od novembra 2013 bola maloletá U. u matky. Striedavá starostlivosť o
maloletého L. prebiehala do júla 2013, od augusta 2013 je maloletý L. v starostlivosti otca.
V priebehu konania bola rodičom maloletej U. uložená povinnosť odovzdať maloletú U. do starostlivosti

Krízového strediska v Trnave z dôvodu, že matka predala byt v Trnave, maloletú nechala u známej,
p. U. a odišla do Rakúska, maloletá odmietala otca, nechcela s ním bývať. Maloletá U. bola prijatá do
krízového strediska dňa 10.3.2014.
Rodičia maloletých detí sa v priebehu konania napokon súhlasne vyjadrili ohľadom starostlivosti o
maloletého L., ktorého žiadal otec zveriť do svojej starostlivosti, s čím matka súhlasila. Nakoľko maloletý

L. sa v starostlivosti otca nachádza od augusta 2013, v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky, súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti.
Rodičia sa však nevedeli dohodnúť o ďalšej starostlivosti o maloletú U., keď otec žiadal zveriť maloletú
do svojej starostlivosti, následne rešpektujúc vyjadrenie maloletej - jej odmietavý postoj k nemu, navrhol
nariadiť ústavnú starostlivosť, resp, v prípade zverenia maloletej matke nariadiť dohľad nad jej výchovou
s poukazom na osobu matky, na jej neistú situáciu čo sa týka bývania, čo sa týka jej zotrvania na území

SR. Matka žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti.
Súd rozhodol tak, že maloletú U. zveril do osobnej starostlivosti matky, a to najmä berúc do úvahy
vyjadrenie maloletej U., že chce žiť s matkou, podľa názoru súdu vzhľadom na vek maloletej a rozumovú
vyspelosť je táto schopná posúdiť význam svojho rozhodnutia o tom s ktorým rodičom bude žiť.
Súd s poukazom na skutočnosť, že matka v priebehu konania za pomerne dlhú dobu odkedy mala

maloletú U. v osobnej starostlivosti (od novembra 2013) podľa názoru súdu nepreukázala skutočný
záujem o maloletú, o starostlivosť o ňu, keď za tak dlhú dobu si nedokázala usporiadať svoje záležitosti
tak, aby v prvom rade zabezpečovala riadnu starostlivosť o maloletú, nariadil v súlade s ustanovením
§ 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine dohľad nad výchovou maloletej. O nedostatočnom záujme
matky o maloletú svedčí to, že odišla mimo územia Slovenskej republiky bez toho, aby zabezpečila

riadnu starostlivosť o maloletú (maloletú ponechala u cudzej osoby), počas celej doby nebola schopná
zabezpečiť sebe a maloletej bývanie, práve naopak byt v Trnave predala, následne odišla bývať s
priateľom do Rakúska, kde si kúpili spolu byt, bez toho, aby v prvom rade riešila čo bude s maloletou U.,
kde bude navštevovať školu, kde bude bývať. Matka ani v súčasnosti nemá vyriešenú bytovú situáciu na
Slovensku, tvrdí, že bude bývať s maloletou v dome u priateľa, teda nemá zabezpečené žiadne vlastné

ani len dočasné bývanie. Vzhľadom na uvedené, súd bol toho názoru, že v danej veci je dôvodné a
v záujme maloletej U. nariadiť dohľad nad jej výchovou, keď ako už súd uviedol, matka sa nevedela
vyjadriť, kde bude s maloletou bývať, resp. uviedla, že bude bávať v rodičovskom dome jej priateľa,
kde však podľa názoru súdu nemá žiadnu záruku trvalého bývania s maloletou, matka sa nevedela
ani jednoznačne vyjadriť či sa bude zdržiavať na území Slovenskej republiky a zabezpečovať maloletej

osobnú starostlivosť. Súd nariadil dohľad nad výchovou maloletej U. i s poukazom na závery znaleckého
dokazovania, keď znalec konštatoval, že matka je riziková kvôli možným existenčným ťažkostiam,
emocionálnej nestabilite a s ňou spojenými rizikovými vzťahmi a tendenciou k škodlivému pitiu alkoholu.
Napriek uvedenému súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, keď nebolo možné maloletú
zveriť do starostlivosti otca, nakoľko i keď nebolo preukázané žiadne fyzické či psychické násilie otca

voči maloletej (maloletá tvrdila, že otec sa k nej násilne správa, vulgárne sa vyjadruje, avšak otec to
poprel) súd je toho názoru, že pokiaľ maloletá uprednostnila umiestnenie v krízovom stredisku pred
zverením do starostlivosti otca, svedčí to o vážne narušenom vzťahu medzi nimi.
Napriek vyššie uvedenému - nepreukázaniu skutočného záujmu matky o výchovu maloletej a
nemožnosti zverenia maloletej do starostlivosti otca z vyššie uvedených dôvodov, súd bol toho názoru,

že v danej veci neboli splnené dôvody pre nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou, keď neboli
preukázané také vážne dôvody na strane rodičov, ako to vyžaduje zákon (§ 54 ods. 2 Zákona o rodine)
pre ktoré by maloletá nemohla byť zverená do starostlivosti jedného z nich.

Súdnevykonaldôkaznavrhovanýsplnomocnenouzástupkyňouotca-prešetreniepomerovvmiestekde

sa zdržuje matka, t.j. v rodičovskom dome jej priateľa v Kamenáči v záhradnej chatke, keď otec nevedel
uviesť žiadne konkrétne nedostatky, nikdy v tejto nehnuteľnosti nebol. Maloletá v konaní uviedla, že je to
menší dom, je tam všetko, sociálne zariadenie, je tam aj televízor, krb, vonku je gril, sú tam dve postele
a matrac. Súd vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné prešetriť pomery v tejto nehnuteľnosti,
keď v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Zákona o rodine nedostatočné bytové pomery za nepovažujú za

vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa, teda nie sú dôvodom pre odobratie
dieťaťa rodičovi.Pri určení vyživovacej povinnosti rodičov súd zohľadnil skutočnosť, že rodičia nemajú iné vyživovacie
povinnosti, maloletý L. navštevuje od septembra 2014 1. ročník základnej školy, hrá futbal s čím sú
spojené výdavky 80,- eur mesačne, maloletá U. navštevuje 9. ročník základnej školy, s obomi deťmi sú

bežné výdavky.
Otec v období od 1.2.2002 do februára 2014 pracoval ako servisný technik u zamestnávateľa Volvo
Truck, s.r.o. Senec, v čase ukončenia pracovného pomeru bol jeho čistý mesačný príjem 914,17 eur,
následne bol až do konca augusta 2014 nezamestnaný, od 1.9.2014 je zamestnaný ako automechanik
u zamestnávateľa Auto-Impex, s.r.o., Bratislava s priemerným čistým mesačným zárobkom 664,25 eur.

Matka je invalidná dôchodkyňa od roku 2002, v období od januára 2013 poberala invalidný dôchodok
vo výške 185,60 eur, pracovala tiež na dohodu v spoločnosti TT-KOMFORT, s.r.o. Trnava, s príjmom
135,45 eur mesačne, brigádnicky pracovala v pivárni s príjmom 140,-eur mesačne, upratovala vchod na
Bučianskej ulici v Trnave s príjmom 40,- eur mesačne. Od januára 2014 poberá invalidný dôchodok vo
výške 193,60 eur, iný príjem matky nebol preukázaný.
Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej U. výživným s účinnosťou od 1.11.2013 do 9.3.2014,

keď mal preukázané, že v tomto období bola maloletá v starostlivosti matky a následne od právoplatnosti
tohto rozhodnutia, kedy bude maloletá prepustená z krízového strediska do starostlivosti matky.
Výživné súd určil vo výške 150,- eur mesačne, keď s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 veta
druhá Zákona o rodine vychádzal z príjmu otca vo výške 914,17 eur mesačne u predchádzajúceho
zamestnávateľa - Volvo Truck Slovak v čase skončenia pracovného pomeru, kde mal vyšší príjem ako

u súčasného zamestnávateľa, keď súd mal za to, že dôvod pre ktorý otec ukončil pracovný pomer
dohodou z jeho iniciatívy - veľa vymeškával v práci, keď matka maloletých detí ho ťahala po súdoch,
čo zamestnávateľ nemienil akceptovať, nemožno podľa názoru súdu považovať za dôležitý dôvod pre
ukončenie pracovného pomeru. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil vyživovaciu povinnosť otca
voči maloletému L., ktorý mu bol zverený do osobnej starostlivosti.

Súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletého L. s účinnosťou od 1.8.2013, odkedy je maloletý v
osobnej starostlivosti otca sumou vo výške 60,- eur mesačne, keď zohľadnil skutočnosť, že matka v tom
čase, kedy ešte žila na Slovensku poberala invalidný dôchodok vo výške 185,60, okrem toho pracovala
s celkovým ďalším príjmom vo výške 315,45 eur ( príjem od spoločnosti TT-KOMFORT, s.r.o. Trnava
vo výške 135,45 eur mesačne, príjem v pivárni vo výške 140,-eur mesačne, upratovanie s príjmom 40,-

eur mesačne). Od januára 2014 poberá invalidný dôchodok vo výške 193,60 eur, podľa vyjadrenia
matky, iný príjem nemá. Z uvedeného vyplýva, že matka pokiaľ žila na Slovenku bola schopná mesačne
zarobiť minimálne sumu 500,- eur, keď popri poberaní invalidného dôchodku i pracovala, následne v
Rakúsku vyšší príjem nemala, podľa vyjadrenia matky v súčasnosti je jej jediným príjmom iba invalidný
dôchodok, ktorý od januára 2014 poberá vo výške 193,60 eur. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom

na ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine vychádzal pri stanovení výšky výživného
matke z príjmu minimálne 500,- eur mesačne, keď matka neuviedla žiadny dôležitý dôvod pre ktorý sa
presťahovala do Rakúska, kde v súčasnosti žije len z invalidného dôchodku, teda bez dôležitého dôvodu
sa vzdala vyššieho príjmu. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že matka koncom roka 2013 predala byt za
sumu 43.000,- eur, súdu nevedela zdôvodnil na čo použila tieto finančné prostriedky, uviedla, že ich

popožičiavala, minula, súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou rodiča je vyživovacia povinnosť
voči maloletým deťom. (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine:,, Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“). Súd pri určení výšky výživného
matke prihliadol tiež na jej vyživovaciu povinnosť voči maloletej U..

Dlžné výživné otca voči maloletej U. vo výške 423,55 eur (november 2013 až február 2014, t.j. 4 mesiace
x 150,- eur = 600,- eur + pomerná časť za mesiac marec 2014 a to 150,- eur deleno 31 dní x 9 dní
= 43,55 eur; celkový dlh je 643,55 eur od ktorej sumy súd odrátal výživné ktoré otec matke zaplatil v
období november 2013 až marec 2014 vo výške 220,- eur) súd umožnil otcovi v súlade s ustanovením
§ 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku splácať v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku vzhľadom na výšku dlžného výživného a jeho príjem.
Dlžné výživné matky voči maloletému L. za obdobie august 2013 až február 2015 vo výške 1.140,-
eur (19 mesiacov x 60,- eur) súd vzhľadom na vyššie uvedené majetkové pomery matky (finančné
prostriedky z predaja bytu vo výške 43.000,- eur) uložil matke zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Zároveň súd v záujme zdravého vývinu maloletých detí rozhodol, v súlade s ustanovením § 37 ods.
2 písm. d) Zákona o rodine, o uložení výchovného opatrenia rodičom maloletých detí - povinnosti
podrobiť sa spolu s maloletými deťmi psychologickému poradenstvu s cieľom tak ako je to uvedenévo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že: ,,......
rodičia sú v otvorenom konflikte, ktorí prenášajú na deti, maloletý L. je nútený sa tomuto prispôsobovať,
svojim správaním čiastočne napodobňuje neefektívne vzorce správania, ktoré pozoruje v komunikácii

a správaní svojich rodičov. Pretrvávajúce konfliktné vzťahy rodičov pôsobia na zdravý psychický vývin
maloletej U. neurotizujúco a môžu negatívne ovplyvniť jej psychosexuálny vývin v dimenzii formovania
si vlastnej identity, schopnosti vytvárania si vlastných hodnôt a cieľov a v oblasti partnerských vzťahov,
kde môže dôjsť k narušeniu hodnôt a vnímaniu partnerskej dôvery a vernosti.“......,, U obidvoch rodičov
je najväčším rizikom, pri ich spoločnej starostlivosti o deti, neschopnosť efektívnej a konštruktívnej

komunikácie a spolupráce a pretrvávanie konfliktov, ktoré prenášajú na deti.“...... ,, je potrebné, aby
rodičia hľadali spôsob ako zlepšiť a zefektívniť ich vzájomnú komunikáciu a v záujme maloletých deti
sa správať jeden k druhému konštruktívnejšie“.
Súd je toho názoru, že bez odbornej pomoci nie je možné eliminovať takéto správanie rodičov, keď nie
sú schopní vzájomnej konštruktívnej komunikácie. Z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé,
že vzájomné správanie sa rodičov, riešenie ich konfliktov v prítomností detí, ovplyvňovanie detí, veľmi

negatívne vplýva na zdravý vývin oboch maloletých detí.
Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že sú narušené vzťahy medzi deťmi a rodičmi, keď
maloletá U. odmieta otca, otec má záujem o maloletú. Matka sa zase nestretáva s maloletým L. z dôvodu
nevhodného správania sa otca voči nej, čo podľa názoru súdu nemôže byť v záujme maloletého L., keď
ako vyplýva zo znaleckého dokazovania maloletý L. je zvlášť naviazaný na matku. Dlhodobé odlúčenie

maloletéhoodmatkyvzhľadomnajehoútlyveknemôžebyťmaloletémuvžiadnomprípadenaprospech.
Znaleckým vyšetrením bolo zistené, že maloleté deti majú k obidvom rodičom vytvorený vzťah, ktorý je
silnejší ako negatíva, ktoré vo vzťahu s matkou a otcom zažívajú, preto podľa názoru súdu je dôležité,
aby sa čo najskôr obnovili vzťahy maloletých detí s oboma rodičmi. Nakoľko ako už súd uviedol, maloletá
U. v súčasnosti otca odmieta, matka sa s maloletým L. nestretáva pre nevhodné správanie otca k nej

čo napokon uviedol i maloletý L. pri znaleckom vyšetrení, súd uložil rodičom povinnosť absolvovať
psychologické vyšetrenia spolu s deťmi za účelom obnovenia vzájomného vzťahu.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku, keď predmetné konanie je konaním ktoré možno začať i bez návrhu.

O trovách konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním súd rozhodol v súlade
s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že bude o nich rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko voči rozhodnutiu o znalečnom č.k. 19P/7/2013-70 zo
dňa 23.9.2013 bolo podané odvolanie o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zmenil posledné
rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k maloletým deťom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.