Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/414/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112244423
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4112244423.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľky: B. V., bytom Q. XX,

XXX XX, Q., zast.: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07,
Bratislava proti odporcovi: RAPID life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71, Košice,
IČO: 31 690 904, zast. Advok. Kancelária JUDr. Martin Timcsák, advokát s.r.o, so sídlom Bratislava,
Zámocké schody 2/A, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 2C/2037/2012 zo dňa 19.1.2012.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného
Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012 pod č. 2C/2037/2012, ktorým bola zaviazaná zaplatiť

odporcovi sumu 65,35 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- € a to s poukazom
na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní teda, že popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy, ďalej z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania
podľa § 40 ods. 1 písm. g) a z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov
podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní. V návrhu poukázala na skutočnosť,
že medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 27.9.2007 poistná zmluva ktorej súčasťou boli všeobecné
poistné podmienky a rozhodcovská zmluva (doložka) v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú budú

sa rozhodovať výlučne v rozhodcovskom konaní podľa čl. XV. Všeobecných poistných podmienok,
pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu a táto rozhodcovská doložka vylúčila možnosť riešiť spory medzi
zmluvnými stranami zo zmluvy na súde a právomoc zverila iba Rozhodcovskému súdu, čím znemožnila
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom a spôsobila značný nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázala na to, že táto rozhodcovská doložka
je absolútne neplatná, pričom neplatnosť doložky je v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) dôvodom na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej poukázala za neprijateľnú túto doložku a absolútne neplatnú

z dôvodu nepriaznivejšieho procesného poriadku rozhodcu oproti Občianskemu súdnemu poriadku a
to z dôvodu skrátenia lehoty na podanie odporu v trvaní 5 dní a neprimeranej výšky trov konania,
podmienenie odporu zaplatením poplatku a tiež porušením zásady rovnosti účastníkov konania,
nakoľko navrhovateľke nebola doručená v rozhodcovskom konaní žaloba a taktiež jej bola odňatá
možnosť podať žalobnú odpoveď, alebo inak obhajovať svoje záujmy. Ďalej poukázala na porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré boli porušené pri rozhodovaní
rozhodcovským súdom a to najmä ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka a smernica Rady 93/13

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Právny zástupca navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka je zahrnutá vo
formulárovom tlačive nazvanom všeobecné poistné podmienky, ktoré sú prílohou samotnej poistnejzmluvy a teda navrhovateľka nemala možnosť zmeniť obsah rozhodcovskej doložky ani obsah
všeobecných poistných podmienok, nakoľko pretlačený text poistnej zmluvy a poistných podmienok
je možné do nich doplniť len nevyhnutné údaje, ktoré z povahy veci nemožno vopred vyplniť a

teda zmluva nie je individuálne dojednaná, pretože poistenec má možnosť uzavrieť poistnú zmluvu
vrátane všeobecných poistných podmienok ako celok, alebo ju neuzavrieť a odmietnuť a teda voľba
rozhodcovského konania bola uskutočnená jednostranne, pretože odporca používa pretlačený formulár
vo vzťahu k viacerým spotrebiteľom a jeho tvrdenia, že nepodpísaním osobitných zmluvných dojednaní,
ktorých text bol pretlačený v rámci všeobecných poistných podmienok by rozhodcovská doložka

nevznikla a že by ňou navrhovateľka nebola viazaná, takéto tvrdenie nevyplýva ani z poistnej zmluvy
ani zo všeobecných poistných podmienok či osobitných dojednaní. Ďalej uviedla, že rozhodcovská
doložka je zahrnutá už v časti 15 všeobecných poistných podmienok na základe ktorých sa strany
dohodli, že prípadné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní a z poistnej zmluvy
ani z jej všeobecných poistných podmienok či iných ustanovení nevyplýva, že rozhodcovská doložka
uvedená v čl. 15 sa nebude na predmetný vzťah vzťahovať, ak navrhovateľka nepodpíše osobitné

zmluvné dojednania. Poukázala na rozhodnutia NS SR a tiež na skutočnosť, že rozhodcovská doložka
neobsahuje poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym
konaním na všeobecnom súde a záznam o požiadavkách ako aj o potrebách klienta predložený
odporcom neobsahuje zmienku o tom, že by o týchto rozdieloch bola navrhovateľka poučená a taktiež o
možnosti, odstúpenia navrhovateľky od dojednania rozhodcovskej doložky v súvislosti s dodatkom č. 2,

ktorý mal nadobudnúť účinnosť dňa 29.12.2008 sa navrhovateľka o tejto možnosti mohla dozvedieť iba
z internetovej stránky odporcu pretože jej tento dodatok nikdy nebol oznámený a taktiež tento spôsob
oznámenia o možnosti odstúpenia je v neprospech spotrebiteľa, pretože je nepravdepodobné, že sa
o tejto možnosti dozvie. Poukázala na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná medzi
účastníkmi individuálne, má charakter formulárovej zmluvy, ktorú navrhovateľka nemohla ovplyvniť a

táto doložka vylúčila možnosť riešiť spory na súde a teda znemožnila voľbu navrhovateľky dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom. K zásade rovnosti uviedla, že nakoľko podľa Zákona o
rozhodcovskom konaní má byť každému účastníkovi poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie
práv, pričom v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom je lehota na podanie odporu v trvaní 5
dní kratšia ako je uvedená v občianskom poriadku a tiež je podmienená súdnym poplatkom, ktoré

dojednania sú neprimerané a touto skutočnosťou sa zaoberal aj krajský súd v Prešove, ktorý vyhodnotil
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku z dôvodu nepriaznivejšieho procesného poriadku
oproti Občianskemu súdnemu poriadku.

Právny zástupca odporcu nesúhlasil s argumentáciou protistrany a poukázal na skutočnosť, že v čase

uzavretia poistnej zmluvy znenie Občianskeho zákonníka v tom čase účinného neplatili ustanovenia o
individuálnych dojednaniach ako neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože táto
výnimka bola v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka inak citovaná do 31.12.2007 a teda je
zrejmé, že v čase uzavretia poistnej zmluvy neboli neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
považované tie ktoré boli individuálne dojednané, pričom individuálnosť rozhodcovskej doložky je daná

existenciou osobitných zmluvných dojednaní a dodatku č. 2 všeobecných poistných podmienok a
osobitosť tejto doložky sa snažil odporca zvýrazniť pre klientov tým, že ich nazval osobitnými zmluvnými
dojednaniamiazaradilichznenieoddelenezatextvšeobecnýchpoistnýchpodmienokvstručnejajasnej
forme a podriadil ich prijatie osobitnému podpisu účastníkov poistného vzťahu ku čomu odporca pristúpil
z dôvodu, aby poistník venoval náležitú pozornosť rozhodcovskej doložke a z toho vyplýva aj záver

k jej individuálnemu dojednaniu. Žiadal návrh zamietnuť. Poukázal ďalej na skutočnosť, že osobitné
dojednania uvedené na str. 12 všeobecných poistných podmienok nemajú charakter formulárovej
zmluvy, ktoré by nemohol spotrebiteľ zmeniť a ak by navrhovateľka nepodpísala osobitné podmienky,
ktoré obsahujú len dva body, tak by nebolo platne vzniklo dojednanie o rozhodcovskej doložke, teda ak
by podpísal len všeobecné poistné podmienky tým by nedošlo k individuálnej dohode o rozhodcovskej

doložke. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zásada rovnosti znamená, že účastníci majú mať rovnaké
postavenie v prípade, že by podala žalobu navrhovateľka a v tom prípade by aj odporca mal lehotu
5 dní na podanie odporu, pričom k ustanoveniam uvedeným v bode 5 uviedol, že toto sa aplikuje iba
v prípade ak je rozhodcovská doložka platne dojednaná, teda nejde o prípad platnosti, či neplatnosti
rozhodcovskej doložky.

Súd okrem výsluchu právnych zástupcov účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením
sa s rozhodcovským rozsudkom, s poistnou zmluvou, so spisom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn.
2C/2037/2012, s uzneseniami Krajských súdov a NS SR, s rozhodnutiami Okresného súduRimavská Sobota, s dodatkami k všeobecným podmienkam so záznamom, so všeobecnými poistnými
podmienkami, s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves a dospel k tomuto skutkovému a
právnemu záveru:

Účastníci konania uzatvorili dňa 27.9.2007 poistnú zmluvu č. 4329700127 medzi navrhovateľkou ako
poistníkom a odporcom ako poisťovateľom, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky a
rozhodcovská zmluva (doložka) v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú medzi stranami budú
rozhodované výlučne v rozhodcovskom konaní a to v zmysle článku XV.; bod 3 všeobecných poistných

podmienok. Súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky sú aj
osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve v zmysle ktorých sa akékoľvek spory medzi
zmluvnými stranami budú riešiť v rámci rozhodcovského konania a to v zmysle čl. XV. časti všeobecných
poistných podmienok a toto ustanovenie je zmluvnými stranami chápané ako rozhodcovská doložka.
Osobitné dojednania sú podpísané navrhovateľkou v konaní vedenom na Arbitrážnom súde v Košiciach
bol vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. 2C/2037/2012 zo dňa 19.1.2012, v ktorom navrhovateľka

v postavení odporcu bola zaviazaná zaplatiť odporcovi vystupujúcemu na strane navrhovateľa sumu
65,35€atrovyrozhodcovskéhokonaniavovýške276,-€atodo5dníalebovtejtolehotepodaťodporna
súde, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok. V poučení predmetného rozhodcovského rozsudku sa uvádza
povinnosť žalovaného, ktorý podá proti rozhodcovskému rozsudku vydanému v skrátenom konaní
odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od doručenia rozsudku zároveň povinnosť zaplatiť poplatok za

podanie odporu, ktorý je vo výške 72,- €. Z obsahu spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/2037/2012
bolo zistené, že navrhovateľke bola doručená žaloba a rozhodcovský rozsudok 21.11.2012 podľa
rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice § 14 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní bol
upravený postup konania v § 29a rokovacieho poriadku a to ohľadne skráteného konania, ktoré
umožňovalo vydanie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá

v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní

rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského
konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak

rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa
žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo
o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto

okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutímpodľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred
vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu

konania podľa osobitného zákona, i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený alebo j) pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 z.č. 244/2002 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a)
a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľaods.2cit.ust.,ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1. Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.

153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Ako je zrejmé aj z uvedeného ustanovenia smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá
ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.S účinnosťou od 01.01.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z. z. v § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem
iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Vysoká miera zneužitia a zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom
plne opodstatňujú zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom“. Podľa
názoru právnej vedy (Kristiána Csacha) „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ

svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko právnej ochrany pred
štandardnými zmluvami.“

Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa v tom smere, že
rozhodcovská doložka je neprijateľne dojednaná, je zahrnutá vo formulárovom tlačive nazvanom

všeobecné poistné podmienky, ktoré sú prílohou samotnej poistnej zmluvy, ktorá spolu s rozhodcovskou
doložkou, ktorá je jej súčasťou má charakter typovej zmluvy označovanej tiež ako štandardnej
formulárovej zmluvy, ktorej podstata je v tom, že navrhovateľ vo svojom návrhu stanovuje ich obsah
vopred s tým, že ten z adresátov, ktorý má záujem o uzavretie takejto zmluvy, môže návrh zmluvy
buď prijať nbloc alebo ho neprijať a takúto zmluvu neuzavrieť, teda nemá možnosť zmeniť obsah

predloženého návrhu zmluvy, do ktorej sa môžu doplniť iba niektoré nevyhnutné údaje. Z poistnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi sporu vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami
dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže jej súčasťou sú (ako pretlačený formulár) všeobecné poistné
podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. v časti podmienok.
Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že zmluvné strany podpísali v deň podpisu zmluvy aj

osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, ktoré sú pokračovaním
predtlačeného formulára poistných podmienok. Túto skutočnosť konštatoval vo svojom rozhodnutí aj NS
SR v uznesení č.k. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012. V tomto smere preto súd poukazuje na neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a čl. 3 ods. 3 v spojení
s bodom 1 psím. q) prílohy č. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Celú zmluvu vrátane poistných podmienok nemohla navrhovateľka ako
celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo zmluvu odmietnuť. Rozhodcovská doložka
neobsahuje poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym
konaním na všeobecnom súde. Je pravdou, že Občiansky zákonník až od 1.1.2008 v ustanovení §
53 ods. 4písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto
okolnosť nie je dôvodom na iné posúdenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených
pred 31.12.2007, pretože Občiansky zákonník dovtedy účinný len demonštratívne menoval niektoré
neprijateľné podmienky a tento charakter mohli mať aj iné podmienky, ktoré spôsobovali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským
a všeobecným súdom, ale ak by tejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby
podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Občiansky zákonník s
týmito neprijateľnými podmienkami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 Občianskeho zákonníka spájal sankciu
neplatnosti, hneď za všeobecnými poistnými podmienkami nasleduje osobitné zmluvné dojednanie
týkajúce sa prejavenia vôle zo strany účastníkov zmluvy riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní.
Osobitné vyjednanie sa má sledovať z hľadiska ochrany spotrebiteľa teda spotrebiteľ si z určitých
dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, pretože má pre neho osobitný význam a individuálne

dohodnutú podmienku treba vykladať v súlade s cieľom smernice Rady 93/13 EHS podľa ktorej
sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl.3; ods.2). V danom prípade je teda povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a toto
dojednanie je neplatné a rozhodcovský súd bol oprávnený vec prejednať v rozhodcovskom konaní iba za

predpokladu, že bola medzi zmluvnými stranami platne dojednaná rozhodcovská zmluva bez platnosti
ktorej nemôže byť vydaný rozhodcovský rozsudok.Súd poukazuje na celé znenie všeobecných poistných podmienok čl. XV. v zmysle ktorého rozhodcovský
súd mal byť podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na
výkon rozhodcu zo strany poisťovne, teda odporcom pokiaľ odporca nepoverí osobitnú právnickú

osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, teda pokiaľ sám
odporca nezriadi stály rozhodcovský súd a zároveň odporca má vydať aj štatút tohto súdu. Takéto
dojednanie vzbudzuje vážne pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského súdu vytvoreného odporcom
a taktiež aj procesný postup rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol v skrátenom konaní, pričom lehota
na podanie odporu bola určená 5 dní ( ktorá predstavuje iba 1/3-inu zákonnej lehoty na podanie

odporu podľa OSP) s podmienkou, že na odpor sa prihliada po zaplatení poplatku za odpor, pričom
tieto procesné pravidlá rozhodcovského súdu podstatným spôsobom znevýhodňujú navrhovateľku v
postavení odporcu v rozhodcovskom konaní ako spotrebiteľa a tiež výška trov, ktorá bola priznaná
v rozhodcovskom konaní je mnoho násobne vyššia ako náhrada trov priznaná v súdnom konaní
v súvislosti s vydaním platobného rozkazu, keď by výška sumy uvedená v platobnom rozkaze
predstavovala 65,-- €. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť a teda rozhodnutia predložené

odporcom NS SR 6MCdo/9/2012 prípadne ďalšie rozhodnutia ním produkované, ktoré však záver súdu
nezmenili a súd sa stotožňuje s rozhodnutiami, ktoré boli vydané v obdobných sporoch v prospech
spotrebiteľov a ktoré boli predložené právnym zástupcom navrhovateľky. V danom prípade je procesný
poriadok rozhodcu nepriaznivejší a znevýhodňuje spotrebiteľa a to aj v súvislosti so skrátením lehoty
na podanie odporu, neprimeranou výškou trov konania a podmienením podania odporu zaplatením

poplatku. V danom prípade sa súd nestotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu odporcu, že
v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní sa predmetné ustanovenia aplikujú iba v
prípade, ak nie je špeciálna úprava postupu konania pred stálym rozhodcovským súdom obsiahnutá
v rokovacom poriadku stáleho rozhodcovského súdu a teda, že v rokovacom poriadku v § 29a je
upravené skrátené konanie umožňujúce rozhodcovskému súdu vydať rozhodcovský rozsudok aj bez

vypočutia odporcu. Súd v tomto smere poukazuje na ust. § 18 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní
ohľadne podania žalobnej odpovedi k žalobe podanej rozhodcovský súd a teda navrhovateľka nemala
ako účastník rozhodcovského konania možnosť uplatniť a chrániť svoje práva a teda úprava obsiahnutá
v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní a
navyše predmetná úprava predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov

rozhodcovského konania v súvislosti už so spomenutou skrátenou lehotou na podanie odporu a s
podmienkou zaplatenia poplatku zaň. Týmto súd považuje rovnosť účastníkov konania za porušenú. V
súvislosti s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľky ohľadne porušenia všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tak v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto
smere nebol návrh dostatočne odôvodnený, teda navrhovateľka neuvádzala, ktoré všeobecne záväzné

právne predpisy na jej ochranu boli porušené okrem už spomenutého porušenia ustanovenia o platnosti
rozhodcovskej doložky, pričom dôvody uvedené v § 40 ods. 1, písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní
nekorešpondujú s dôvodom uvedením v § 40 ods. 1 písm. c) na podanie žaloby a keďže tieto neboli
konkretizované tak súd sa nimi nezaoberal. Z uvedených dôvodov súd zrušil rozhodcovský rozsudok
a s poukazom na § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento rozsudok súd zruší podľa §

40 písm. a); c) pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 OSP tak, že plne úspešnej navrhovateľke
priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.