Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203690
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113203690.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o 400 eur a príslušenstvo, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.

19C/60/2013-94 zo dňa 6. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil dovolacie konanie o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. novembra 2014 č. k. 23Co/217/2014-53 pre nezaplatenie
súdneho poplatku za podané dovolanie, pričom o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1
písm. a/ a ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 12 ods. 2 a položkou č.7a
prílohy zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Argumentoval tým, že vyzval výzvou zo dňa 19.

januára 2015 žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie v sume 40 eur v lehote
10 dní od doručenia výzvy, pod následkom zastavenia dovolacieho konania, ktorá výzva bola doručená
dňa 15. januára 2015, žalobkyňa však súdny poplatok nezaplatila.

Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojej splnomocnenkyne
odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o zastavení konania

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázala na to, že podľa položky č.
7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom,
z čoho vyplýva, že k spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nie ďalšie úkony
vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pri položke 1 sadzobníka. Podľa
dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 145/1995 Z.z. žaloby

sa majú spoplatňovať podľa položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Odvolateľka poukázala tiež na
odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho poslaneckého návrhu k tomuto zákonu, z ktorého
zdôraznila, že pri týchto žalobách sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok vo výške 20 eur, takže
sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby (pol. 1). Žalobkyňa pritom podala dovolanie a
nie žalobu a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku,
preto nemôže byť vyzvaná na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Tieto závery označila

za súladné s publikovaným rozsudkom NS SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, z ktorého zdôraznila, že za súdne
konania, ktoré nie sú uvedené v sadzobníku, sa súdne poplatky nevyberajú; v takom prípade poplatkovápovinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. V prílohe
Zákona o súdnych poplatkoch pritom nie je jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
dovolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo

nesprávnym úradným postupom. Preto jej bola v rozpore so Zákonom o súdnych poplatkoch uložená
poplatková povinnosť v prípade, kde byť nemala. V § 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená
ústavná zásada vyplývajúca z čl. 9 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom
alebo na základe zákona. Použitie analógie legis je v prípade vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom
na čl. 59 ods. 2 Ústavy vylúčené. Ak je potom účastníkovi konania v rozpore so zákonom o súdnych

poplatkoch ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, ide o zásah do základného práva na súdnu
ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy, ale aj o porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a)
Ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Súd je pritom pri
výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, teda platí, že môže konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naviac podľa § 18ca Zákona o
súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po tomto dátume.
V danom prípade bola žaloba podaná pred 1. októbrom 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák.
č. 286/2012, preto je v súvislosti s podaným dovolaním potrebné aplikovať právny stav platný do 30.
septembru 2012, kedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci od poplatku vecne oslobodené. Záverom odvolateľka poukázala na rozhodnutie

Okresného súdu Komárno, ktorého kópiu k odvolaniu pripojila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má

zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha od
žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej
moci. Prvostupňový súd vo veci vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom

žiadala predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd odvolaním napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa
prostredníctvom svojej splnomocnenkyne podaním došlým Okresnému súdu Trnava dňa 13. januára
2015 dovolanie. Výzvou zo dňa 19. januára 2015 prvostupňový súd vyzval žalobkyňu na zaplatenie
súdneho poplatku za dovolanie vo výške 40 eur s poukazom na položku 7a Sadzobníka súdnych

poplatkov a § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. Keďže žalobkyňa predmetný súdny poplatok
za dovolanie neuhradila, prvostupňový súd odvolaním napadnutým uznesením predmetné dovolacie
konanie zastavil.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne je posúdiť,

či jej vznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaním dovolania v danej veci.

Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú obsiahnuté
v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona. Keďže dovolacie konanie na

základe dovolania žalobkyne bolo začaté podaním jej dovolania dňom 2. februára 2015, na vyrubenie
súdneho poplatku za dovolanie je potrebné aplikovať Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v
znení účinnom v čase začatia dovolacieho konania, teda v znení zákona č. 286/2012 Z.z. účinného od
1.10.2012 (ďalej len cit. zák.).

V zmysle § 2 ods. 4 cit. zákona v dovolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal dovolanie. Podľa
§ 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona poplatková povinnosť vzniká podaním dovolania, ak je poplatníkom
dovolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je
pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1).Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok za
dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2).

Podľapoložky7asadzobníkasúdnychpoplatkovvzneníúčinnomod1.mája2013zo žalobynanáhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20 eur.

V preskúmavanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak

žalobkyni za podané dovolanie vyrubil súdny poplatok vo výške 40 eur a to v zmysle položky 7a
sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení zákona č. 286/2012
Z.z. účinného od 1.10.2012. Zákonodarca podľa vyššie citovaných ustanovení rozlišuje medzi konaním
na prvom stupni a konaním odvolacím a dovolacím. Poplatková povinnosť za dovolanie sa posudzuje
podľa stavu platného v čase začatia dovolacieho konania. Odvolací súd zastáva názor, že poplatková
povinnosť žalobkyne za podané dovolanie sa neviaže na znenie zákona č. 71/1992 Zb. účinného ku

dňu podania žaloby na súd, ale na znenie zákona účinného v čase, kedy vznikla poplatková povinnosť
t.j. kedy žalobkyňa podala dovolanie, čím začalo dovolacie konanie a to s poukazom na znenie ust. §
5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. V danom prípade sa tak stalo za účinnosti zákona č. 286/2012
Zb., ktorým bola založená poplatková povinnosť zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 20 eur a preto

je potrebné aplikovať toto zákonné ustanovenie. Neobstojí preto námietka žalobkyne, že súd prvého
stupňa vyrubením tohto súdneho poplatku určil tento súdny poplatok nad rámec zákona.

Pokiaľideoodvolaciunámietku,podľaktorejžalobkyňapodaladovolanieprotirozsudkuaniežalobu,len
ktorá je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je oprávnený

svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto odvolateľka nemôže byť
vyzvaná na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie, odvolací súd uzatvára nasledovné:

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak
sa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry

(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pritom treba dôrazne rozlišovať úkony,
ktoré sa spoplatňujú, od konaní súdov.

Konaním na návrh, resp. na základe žaloby sa rozumie predovšetkým konanie podľa O.s.p.. Za konanie

sapreúčelyplateniasúdnychpoplatkovpovažujenielenkonaniepredsúdomprvéhostupňa,alerovnako
i odvolacie konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 cit. zák.). Cit. ust. § 6 ods. 2 pritom výslovne
zakotvuje, že poplatok vo výške dvojnásobku základnej sadzby ako za návrh sa vyberá i v dovolacom
konaní.

Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, predpokladajú ich výslovné zaradenie do sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov sa s touto problematikou
vysporiadal tak, že vytvoril štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom súdnom
konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy súdov,
no a posledná IV. časť je venovaná poplatkom za úkony prokuratúry.

Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 cit. zák.). Pod pojem návrh treba
subsumovať aj dovolanie, ako návrh na dovolacie konanie. Je to spôsobené tým, že zákon síce pri
vymedzení pojmov nie je dôsledný, avšak vychádzajúc z celkovej konštrukcie úpravy súdnych poplatkov
v sadzobníku tvoriacom prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nemožno spochybniť to, že poplatková povinnosť

stanovená položkou 7a sadzobníka sa vzťahuje na celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom
dovolacie konanie je konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku. K obdobným záverom dospel už
i Najvyšší súd SR vo veci 3 Cdo 408/2015.

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že ak žalobkyňa napadla predmetný potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu vo veci samej v zákonnej lehote dovolaním, súd prvého stupňa ju správne vyzval na zaplatenie
súdnehopoplatkuzapodanédovolanievovýške40eur spoučením,ženásledkomnezaplatenia
súdneho poplatku bude zastavenie dovolacieho konania. Keďže ale žalobkyňa súdny poplatok zapodané dovolanie nezaplatila, čo nebolo sporné, prvostupňový súd potom správne predmetné dovolacie
konanie preskúmavaným uznesením pre nezaplatenie súdneho poplatku s použitím § 10 ods. 1, § 12
ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch zastavil.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako v
celom rozsahu vecne správne s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.