Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/310/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203729
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115203729.1

Rozhodnutie

P. súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a sudcov JUDr. Evy
Šofrankovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu M. M. J., s.r.o., so sídlom U. XXX, P., IČO XX
XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici,
Janka Kráľa 7, proti žalovanému H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. XX, o zaplatenie 326,33 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 11C 62/2015-25 zo dňa 10.6.2015

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 200 eur s

5,25 % úrokom z omeškania od 30.3.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 24,10 eur na účet
jeho právneho zástupcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 18,64 eur. Žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol. Vychádzal zo skutkového zistenia, že účastníci konania uzavreli dňa 27.2.2014 na diaľku
prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších platieb. Podľa čl. IV. bodu 1 tejto zmluvy sa klient zaviazal
zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutého úveru, ktorého výška je určená

individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke
veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte
klientaapreduzatvorenímzmluvy.Podľačl.IV.bodu5vprípadeomeškaniaklientasosplátkamiúveruje
klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložená náklady spojené s ich vymáhaním. Náklady bližšie
rozpísal. Ďalej uviedol, že účastníci dňa 27.2.2014 uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných

službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca tak poskytol žalovanému bezúročný úver 200
eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s
príslušenstvom vo výške 261,33 eur do 29.3.2014. Náklady spotrebiteľa mali predstavovať poplatok za
poskytnutieúveruvovýške61,33eur.VzmluvebolauvedenáajRPMNvovýške2.489,8%.Vzťahmedzi
účastníkmi konania súd prvého stupňa posúdil podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka,
teda podľa ustanovení o pôžičke. Zdôraznil, že pôžička poskytnutá žalovanému nie je spotrebiteľským

úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l/
citovaného zákona, v zmysle ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace. Konštatoval, že v danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu
jedného mesiaca. Poukazom na ustanovenie § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že
pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V predmetnej
zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný, preto dohodu o poplatku

za poskytnutie pôžičky považoval prvostupňový súd za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu vzniknúť žiadnepráva, či povinnosti. Keďže za neplatný považoval súd prvého stupňa právny úkon len v časti týkajúcej
sa poplatku a túto časť je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť len sumu poskytnutej pôžičky, teda 200 eur.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu nákladov súvisiacich s výzvami žalovaného
na úhradu dlhu vo výške 65 eur súd prvého stupňa uviedol, že podľa rámcovej zmluvy malo isť o
skutočne vynaložené náklady. Výzvy však žalobca zasielal žalovanému elektronicky, preto mu žiadne
finančné náklady v súvislosti s týmto konaním nevznikli. Zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia tzv.

skutočných nákladov podľa druhu upomienky zároveň považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi a vyhodnotil ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v
neprimeranej výške, preto táto zmluvná podmienka je výrazne v neprospech spotrebiteľa a nepochybne
nebola individuálne vyjadrená, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Preto žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol. V súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3

Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi z priznanej sumy úrok z omeškania od 30.3.2014,
kedy sa žalovaný so zaplatením dostal do omeškania.

V súlade s ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku priznal žalobcovi uplatnené trovy konania
v rozsahu 22 %.

V zákonom stanovenej lehote podal proti obom výrokom rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie
žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie vecí, ak súd prvého stupňa daný právny vzťah
neposudzoval podľa Obchodného zákonníka, a to podľa § 497 a nasl. hoci zmluva o úvere patrí podľa
ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody bez ohľadu na povahu

účastníkov. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo predmetný právny vzťah posúdil podľa Občianskeho
zákonníka, a to ustanovení týkajúcich sa zmluvy o pôžičke. Zdôraznil, že strany predmetnej úverovej
zmluvy sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky a namiesto úroku zaplatí jednorazovú
odplatu, resp. poplatok za poskytnutie úveru, keďže od §497 Obchodného zákonníka je možné sa
odchýliť a dojednať nielen úroky, ale aj odplatu. Suma 65,33 eur tak predstavuje poplatok za poskytnutie

úveru, teda jednorazovú odplatu. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok vo veci 9C
96/2015, rozsudok Okresného súdu Galanta vo veci 35C 93/2015 ako aj uznesenie Krajského súdu
v Nitre 9Co 162/2012 zo dňa 22.11.2012. Nesúhlasil so záverom súdu, že dohodnutá výška odplaty
predstavuje neprijateľnú podmienku, keďže všetky podmienky úveru si žalovaný určil sám, teda boli
individuálne dojednané. Uviedol, že samotná odplata v pomere prestavuje len 30,67 % z celkovej čiastky

úveru, teda ide o štandardnú výšku. Nárok na odplatu v sume 61,33 eur považoval za zákonný a
dôvodný, preto navrhol rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si zároveň trovy odvolacieho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa §

214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené
na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k
správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správy právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje

s výstižným a vyčerpávajúci odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré odkazuje. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčil
sám žalobca v úvodnom ustanovení zmluvy, v zmysle ktorého zmluvný vzťah bol uzatvorený na základe
zák. č. 129/2010 Z.z., zák. č. 266/2005 Z.z. a Občianskeho zákonníka. Nedôvodná je aj odvolacia
námietka žalobcu týkajúca sa dohody o odplate práve z dôvodu nemožnosti aplikácie Obchodného

zákonníka, ale výlučne ustanovení Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie odplaty sa viaže
výlučne na výšku pôžičky a nie na rokovanie zmluvných strán. Odplatu určil výlučne žalobca a žalovaný
nemal reálnu možnosť ju zameniť. Preto nejde o podmienku individuálne dojednanú, ako sa snaží
argumentovať žalobca.S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v súlade s § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., teda
úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu, že takéto trovy
žalovanému nevznikli, preto si ich ani neuplatnil.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.