Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215203102
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215203102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci
navrhovateľa A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., X. L.. XXX/XX, zastúpeného V. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v S., X. L. č. XXX/XX, ako splnomocnenou zástupkyňou, proti odporcovi P. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C., č. XX, o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
č.k. 2C/261/2015-52 zo dňa 22.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o určení výživného (prvý výrok), o zameškanom výživnom (tretí
výrok) a v závislom výroku o trovách konania (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd odporcovi povinnosť platiť navrhovateľovi s účinnosťou od
04.05.2015 výživné v sume 180,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa
(prvý výrok); v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol (druhý výrok); zameškané výživné za
obdobie od 04.05.2015 do 22.10.2015 v sume 441,40 € povolil odporcovi zaplatiť v splátkach v sume
20,- € mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (tretí výrok) a navrhovateľovi náhradu

trov konania nepriznal (štvrtý výrok). V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom na
začatie konania doručeným súdu dňa 04.05.2015 sa navrhovateľ po pripustení jeho zmeny domáhal
určenia výživného v sume 200,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Vychádzal zo skutkových
zistení, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ je študentom druhého ročníka denného bakalárskeho štúdia
na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave; býva na internáte a za ubytovanie platí
57,75 € mesačne a musel uhradiť kauciu v sume 100,- €; ďalej má výdavky na stravu a cestovné v
sume okolo 42,- € mesačne ako aj bežné výdavky na oblečenie a obuv; odporca je zamestnaný ako

elektromechanik a zo zamestnania dosahuje priemerný príjem v sume 1.094,31 € v čistom mesačne;
podľa vlastného udania spláca úvery u veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., v celkovej výške 313,27
€, u veriteľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., splátkami v sume 100,- € mesačne a za mobilný telefón
platí sumu od 38,- € do 48,- € mesačne; svojej matke prispieva do domácnosti sumou 80,- €; je
vlastníkom pôdy v k.ú. C., za ktorej prenájom dostáva naturálie a to 450 kg obilia. Matka navrhovateľa
je živnostníčka, za rok 2014 dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti v
sume 10.062,- €; podľa jej vyjadrenia má výdavky ako živnostníčka v súvislosti s prenájmom priestorov

v sume 136,53 € mesačne, pričom nájomné za tento rok uhradila len raz; má odvodovú povinnosť
do Sociálnej poisťovne v sume 136,57 € mesačne, pričom za tento rok neuhradila žiadnu platbu, na
zdravotné poistenie platí sumu 57,68 € mesačne, za mobilný telefón sumu 35,- € mesačne, na cestovné
sumu 46,80 € mesačne, spláca úvery u veriteľa Provident Financial, s.r.o., v sume 28,- € týždenne, uveriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., v sume 20,- € mesačne a u veriteľa Home Credit Slovakia, a.s., v
sume 43,- € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 7P/49/2015-55 zo dňa 29.06.2015
bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, sestra navrhovateľa maloletá J. Q. bola na čas po

rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a odporcovi bola uložená povinnosť platiť jej výživné v
sume 170,- € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku; rozsudok v čase rozhodnutia okresného súdu
nebol právoplatný, pretože odporca podal proti nemu odvolanie. Od podania návrhu zaplatil odporca na
výživnom navrhovateľovi v máji 2015 sumu 63,- €, v júni 2015 sumu 78,- € a od júla 2015 platí sumu
120,- € mesačne. Po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu dospel okresný súd k záveru,

že návrh navrhovateľa je v prevažnej časti dôvodný. Uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach
odporcu platiť navrhovateľovi výživné v sume 180,- € mesačne s prihliadnutím na to, že navrhovateľ je
študentom vysokej školy, má výdavky v súvislosti s cestovným, stravou, ubytovaním na internáte, ako
aj bežné výdavky v súvislosti s nakupovaním ošatenia a obuvi; okresný súd zohľadnil skutočnosť, že
časť potrieb navrhovateľa je krytá rodinnými prídavkami a prihliadol aj na to, že aj matka navrhovateľa si
musí k nemu plniť vyživovaciu povinnosť; okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že matka navrhovateľa

a odporca majú ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej J. Q.; pokiaľ matka navrhovateľa a odporca
uvádzali, že majú množstvo dlhov, okresný súd na tieto neprihliadal, pretože výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Nedoplatok
výživného, ktorý vznikol odporcovi od podania návrhu, t.j. od 04.05.2015 ku dňu vyhlásenia rozsudku,
t.j. ku dňu 22.10.2015 v sume 441,40 € (alikvotná časť výživného za mesiac máj 2015 v sume 162,40

€ mínus 63,- € ako výživné zaplatené odporcom predstavuje nedoplatok v sume 99,40 €, výživné za
mesiac jún 2015 v sume 180,- € mínus 78,- € ako výživné zaplatené odporcom predstavuje nedoplatok v
sume 102,- €, výživné za mesiace júl 2015 až október 2015 v sume 180,- € mínus zaplatené výživné za
každý mesiac v sume 120,- €, t.j. rozdiel 60,- € krát 4 mesiace predstavuje nedoplatok v sume 240,- €)
povolil okresný súd odporcovi splácať v splátkach v sume 20,- € mesačne súčasne s bežným výživným

počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, ods. 2 a ods.
5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“); o povolení
splátok zameškaného výživného rozhodol podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) a o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ by mal nárok na

náhradu trov konania v pomere 80 %, avšak žiadne trovy si neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, preto
mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal odporca včas odvolanie doručené súdu dňa 05.11.2015 (č.l. 57
spisu), ktoré na výzvu okresného súdu doplnil písomným podaním zo dňa 27.11.2015 (č.l. 61 spisu).

Uviedol, že neuznáva povinnosť platiť navrhovateľovi výživné v sume 180,- € mesačne, pretože nie je v
jeho silách platiť také vysoké výživné. Neumožňuje mu to jeho finančná situácia, pretože jeho základný
plat je len 750,- € a zárobok 1.049,- € dosahuje len sporadicky v závislosti od počtu odpracovaných
hodín a aj to nad rámec povolenej normy; tieto nadčasy, ktoré v poslednom období odrobil sú ojedinelé
a nepravidelné. Okrem toho mu súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7P/49/2015 uložil povinnosť platiť

maloletej dcére J. Q. výživné v sume 170,- € mesačne. Poukázal aj na to, že má množstvo úverov spolu v
sume približne 600,- €, medzi ktoré okrem iného patria aj splátky úverov, ktoré si brali počas manželstva
s bývalou manželkou, no ktoré bohužiaľ spláca výlučne sám, hoci všetky požičané finančné prostriedky
boli použité na podnikanie bývalej manželky. Tieto skutočnosti nebral súd do úvahy a neprihliadol ani na
skutočnosť, že obidvaja rodičia majú prispievať na maloleté deti rovnakou mierou. Súd nebol oprávnený

prihliadať len na náklady matky a s jeho výdavkami sa vôbec nezaoberal, resp. nebral ich do úvahy.
Je pravda, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ale toto ustanovenie by sa malo
vzťahovať na obidvoch rodičov a nie len na neho. Z týchto dôvodov nie je schopný platiť výživné v sume
180,- €, pretože je to priveľa; uvedomuje si svoju vyživovaciu povinnosť a preto navrhol určiť výživné
v sume 100,- € mesačne, hoci aj táto suma mu bude spôsobovať nemalé problémy. Na záver vyjadril

názor, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil v časti výživného, neúplne zistil skutkový stav, čo
malo za následok nesprávne, ale najmä predčasné rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 08.12.2015 (č.l. 64 spisu) k odvolaniu odporcu uviedol, že protestuje

proti tvrdeniu odporcu o jeho neschopnosti platiť určené výživné, pretože na súde bolo preukázané,
že odporca disponuje potrebnými finančnými prostriedkami a že úvery nemajú takú výšku, akú udáva
odporca. Ani na maloletú sestru neplatí určené výživné a posiela len sumu 120,- €. Matka nedosahuje
príjem ako odporca a zvýšili sa jej výdavky v súvislosti so zdravotným stavom jeho maloletej sestry.Odporca nikdy neštudoval mimo bydliska a nebýval na internáte, preto nemá informácie o nákladoch
na štúdium. Jeho matke ani v minulosti neprispieval na domácnosť a ani sa nikdy nezaujímal o náklady
spojené so štúdiom, takže v týchto veciach nemá prehľad; vždy sa staral len o svoj blahobyt a po

rozsudku o rozvode manželstva s jeho matkou pre nebo prestali „existovať“. Odporca neplatí určené
výživné a splátky dlžného výživného v stanovenej výške, keď v novembri 2015 poslal na účet len sumu
120,- €. Podaným odvolaním odporca len naťahuje čas do právoplatnosti rozsudku a jedná sa mu len o
to, aby nemusel platiť výživné stanovené súdom. Na základe uvedeného navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť.

Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu doručil okresný súd odporcovi na vedomie.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie odporcu smerovalo proti napadnutému rozsudku okresného súdu len vo výroku, ktorým súd
určil výživné zo strany odporcu na navrhovateľku (prvý výrok) a v závislom výroku o zameškanom
výživnom (tretí výrok); odvolací súd tiež preskúmal súvisiaci výrok o trovách konania (štvrtý výrok);

ostatné výroky napadnutého rozsudku okresného súdu neboli odvolaním odporcu dotknuté.

Odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil

z neho správne skutkové a právne závery. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie
skutkového stavu. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so
záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na určenie výživného na navrhovateľa zo strany
odporcu v sume 180,- € mesačne a z toho vyplývajúci výrok o zameškanom výživnom (závislý výrok).
Odvolacie námietky odporcu nemohli privodiť zmenu napadnutého výroku rozsudku okresného súdu

o výživnom vrátane zameškaného výživného, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V podrobnostiach preto
odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine)
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o
rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z
hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a

uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou
a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho
všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb

dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný
vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií
vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci.

Zo spisu okresného súdu vyplýva skutkový stav tak, ako je opísaný v napadnutom rozsudku okresného

súdu (v podrobnostiach aj v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku). V podanom odvolaní síce
odporcaokresnémusúduvyčítal,ženesprávnezistilskutkovýstav,neoznačilvšakkonkrétneskutočnosti
(nové alebo opomenuté dôkazy), ktoré by mohli toto jeho tvrdenie preukázať; aj keď v prejednávanej veci
išlo o určenie výživného, vzhľadom na účastníkov má však konanie charakter občianskeho sporovéhokonania, v ktorom sú strany zodpovedné za unesenie svojho bremena tvrdenia ako aj dôkazného
bremena; uvedená námietka odporcu preto nemohla byť dôvodná. Odvolací súd sa zhoduje s okresným
súdom, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na určenie výživného na navrhovateľa

zo strany odporcu v sume 180,- € mesačne. Navrhovateľ pochádza z rozvedeného manželstva odporcu
s matkou navrhovateľa, napriek tomu, že dosiahol plnoletosť, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu
stále trvá, pretože navštevuje vysokú školu a vzhľadom na to, že sa štúdiom pripravuje na svoje budúce
povolanie nie je schopný sám sa živiť. Navrhovateľ má výdavky na internát v sume 57,75 € mesačne, na
cestovné v sume 42,- € mesačne a stravu v sume 100,- € mesačne. Vzhľadom na podstatnú odvolaciu

námietku odporcu, že pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z jeho priemerného príjmu zo
zamestnaniavsume1.094,31€včistommesačne,taktentopríjemvskutočnostinedosahujeadosahuje
nižší príjem, odvolací súd udáva, že okresný správne vychádzal zo správy zamestnávateľa otca, z
ktorej vyplýva, že tento v období od septembra 2014 do augusta 2015 dosiahol priemerný príjem zo
zamestnania v sume 1.094,31 € v čistom mesačne, preto nejde o príjem otca zo sporadických nadčasov,
aleojehopriemernýpríjemzaobdobiejednéhoroka.Pozohľadnenízistenýchvýdavkovodporcuspoluv

sume786,27€mesačne(80,-€nadomácnosť;80,-€naplynaelektrinu;413,27€nasplátkyúverov;38,-
€ na telefón; 5,- € na lieky; 170,- € na výživné maloletej dcére) zostáva pri uvedenom príjme odporcovi
suma 308,04 €, z ktorej je schopný platiť stanovené výživné. Okresný súd správne zdôraznil, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vo vzťahu k tvrdenému splácaniu úverov, ktoré mali byť z
obdobia manželstva s matkou navrhovateľa, pokiaľ odporca spláca úvery nad rozsah svojho podielu,

uvedené môže byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nemôže byť
zohľadnené v neprospech navrhovateľa. Zo skutočnosti, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľovi samo osebe nevyplýva, že si ju musia (budú) plniť rovnakou sumou v prípade, že
jeden z rodičov túto povinnosť plní napríklad zabezpečovaním potreby bývania dieťaťa. Na základe
uvedeného je aj podľa odvolacieho súdu v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť navrhovateľke

určené výživné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol
odôvodnený pomerným úspechom navrhovateľa v konaní (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, neuplatnil však žiadne trovy odvolacieho konania,

preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.